Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200153
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8219200153.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Remidium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: Y.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XXX, XXX XX L., o zaplatenie 289,51 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2Csp/8/2019 - 106 zo dňa 30.09.2020,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania .

2. Prvoinštančný súd takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia
289,51eurasprísl.nazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokuzavretejmedziSlovenskousporiteľňou,

a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 53 ods. 9, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, ust. § 526 ods.
1, § 565 Občianskeho zákonníka, ust. § 89 ods. 1 písm., § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“).
Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa XX.XX.XXXX
„Zmluvu o Kreditnej karte (spotrebiteľský úver)“, na základe ktorej banka poskytla žalovanej
spotrebiteľský revolvingový úver s úverovým rámcom 300,- eur, ktorý úver sa žalovaná v prípade

čerpania revolvingu zaviazala pôvodnému veriteľovi splácať v splátkach minimálne v sume po 15,- eur
mesačne a to kedykoľvek v mesiaci, najneskôr však do dňa splatnosti, ktorým je 20. deň v mesiaci
(viď. čl. II., bod 4. úverovej zmluvy). Revolvingový úver bol žalovanej poskytnutý s premenlivou výškou
úrokovej sadzby, ktorá bola závislá od čerpanej sumy revolvingu ku koncu účtovného obdobia zníženej o
žalovanou zaplatené splátky k najbližšiemu dňu splatnosti. Pre daný úver bola ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN) úveru určená na 39,66 %, pri priemernej RPMN ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
25,67%stým,žecelkovénáklady,ktorémalažalovanázaplatiťzaúverbolivyčíslenésumou357,59Eur.

Prvoinštančný súd ďalej zistil, že pôvodný veriteľ oznámil listom zo dňa 16.05.2016 označeným ako
„Zníženie Celkového úverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o Kreditnej karte“ žalovanej jednako,
že je dlhodobo v omeškaní so splácaním pohľadávky pôvodného veriteľa a preto pôvodný veriteľ zníži
s účinnosťou ku dňu 24.05.2016 žalovanej úverový rámec na nulu a teda, že úverovú zmluvu s ňouuzavretú pôvodný veriteľ vypovedá a oznámil jej, že ak do 24.05.2016 žalovaná nezaplatí splátku
minimálnevsume50,01Eur,budežalovanápovinnázaplatiťpôvodnémuveriteľovicelújehopohľadávku
naraz a to v sume 346,51 Eur a to do 15 dní od účinnosti zníženia celkového úverového rámca na nulu.

Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa XX.XX.XXXX, pôvodný
veriteľ (Slovenská sporiteľňa a.s.) svoju pohľadávku, ktorú mal z úverovej zmluvy zo XX.XX.XXXX voči
žalovanej, postúpil žalobcovi, ktorý je nebankovým subjektom, pričom podľa vygenerovanej prílohy k
tejtorámcovejzmluvepohľadávkyvočižalovanejbolapostúpenávsume381,15Eur,zktorejsumytvorila
istina sumu 289,51 Eur, pričom posledná splátka na splatenie úveru mala byť žalovanou v sume 15,-

Eur učinená 14.04.2016 a úver mal byť zosplatnený už 24.05.2016. Postúpenie pohľadávky pôvodný
veriteľ podľa § 526 Občianskeho zákonníka oznámil žalovanej listom z 21.05.2018, ktorého doručenie
však žalobca listine nepreukázal.
Súd prvej inštancie skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním a zistil, že si žalobca odvodzuje
svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení mu pohľadávky pôvodným

veriteľom zo dňa 21.05.2018.
Podľa prvoinštančného súdu jedným z dôvodov, ktorý svedčí o nedostatku aktívnej legitimácie na strane
žalobcu je skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal, žeby v prípade žalovanej pohľadávky došlo k jej
účinnému zosplatneniu zákonom predvídaným postupom jeho právnym predchodcom (bankou), pričom,
ako už bolo uvedené, k postúpeniu je spôsobilá len taká pohľadávka, ktoré je už splatnou. Na úkon

zosplatnenia je oprávnená jedine banka, ak by tomu tak nebolo, tak spotrebitelia vstupujúci pôvodne do
právneho vzťahu s bankou by sa ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom, čím by nastal
rozpor s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so
Smernicou o nekalých obchodných praktikách (napr. Krajský súd v Prešove sp. zn. 19Co/177/2014).
Taktiež súd prvej inštancie poznamenáva, že výzvu banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie

je možné stotožniť ani s výzvou adresovanou dlžníkovi pred zosplatnením úveru a ani so samotným
oznámením o zosplatnení úveru.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, t.j.
nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého odvodzuje
žalobou uplatnený nárok, okresný súd žalobu ako celok zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia pretože v konaní bolo preukázané, že pred postúpením
pohľadávky právny predchodca žalobcu ako postupca dodržal všetky podmienky podľa ust. § 92 ods. 8

zákona o bankách. Tento zákon nedefinuje náležitosti výzvy, len určuje jej formu, ktorá má byť písomná a
nepojednáva ani o forme doručovania písomnosti. Pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na úhradu svojho
peňažného záväzku výzvou zo dňa 14.06.2016 ako aj podaním zo dňa 16.05.2016. Žalovaná teda bol
v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu viac ako 90 kalendárnych dní. Ďalej poukázal na skutočnosť,

že v konaní tvrdil a tvrdí, že uvedené výzvy boli žalovanému riadne doručené, pričom žalovaná toto
tvrdenie nepoprel a teda súd bol povinný v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP vychádzať z nesporných
skutkových tvrdení. Považoval za neprípustné, aby súd bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu
žalovanou tieto spochybňoval vlastnou činnosťou.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie žalobe

žalobcu, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania a právneho zastúpenia.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contratio, pričom dospel k záveru,
že rozhodnutie je v napadnutom rozsahu vecne správne.

6. Z vykonaného dokazovania vyplýva a nebolo to sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu
(Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovanou bola dňa 04.08.2015 uzatvorená úverová zmluva na základe
ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej finančné prostriedky s tým, že boli upravené v úverovej
zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP). Dňa 21.05.2018 bola podpísaná zmluva opostúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. (žalobca v tomto
konaní). Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania je regulovaný špeciálnou právnou úpravou
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoB)“.

7. Podľa § 92 ods. 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,

a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu)
je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92
ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu
predchádzajúcej (2) písomnej výzvy podniku a skutočnosti, že klient je napriek výzve (3) nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre
platné postúpenie pohľadávky bankou. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia
bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na
platnosť právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených

v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

9. Žalobca považoval za výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB, výzvu zo dňa 14.06.2016 ako aj podanie
zo dňa 16.05.2016 označené ako „Zníženie Celkového úverového rámca na nulu a výpoveď zmluvy
o Kreditnej karte“. Doručenie predmetných výziev nijako nepreukázal. Obsahom spisu síce sú výzvy

veriteľa na úhradu dlžnej sumy, tieto však nemožno považovať za výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách, nakoľko tieto neobsahujú poučenie dlžníka o možnosti postúpenia pohľadávky. K
postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a. s. na spoločnosť
EOS KSI Slovakia, s.r.o. došlo dňa 21.05.2018. V konaní preto nebolo preukázané, že pred postúpením
pohľadávky bola žalovanému doručená výzva v zmysle § 92 ods. 8 ZoB a v dôsledku uvedeného ani

nie je možné posúdiť naplnenie podmienky omeškania s plnením dlhu viac ako 90 kalendárnych dní
po doručení výzvy. Z ust. § 92 ods. 8 ZoB jednoznačne vyplýva, že omeškanie dlžníka viac ako 90
kalendárnych dní musí nastať až po doručení výzvy na úhradu dlhu, kde už len zo samotnej štylizácie
vety „...ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní...“ možno vyvodiť, že omeškaniu dlžníka viac ako 90

kalendárnych dní musí predchádzať písomná výzva banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá došla
do dispozičnej sféry dlžníka. Iný výklad tohto ustanovenia preto podľa názoru odvolacieho súdu ani
neprichádza do úvahy. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa
písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka, teda žalovaného. Nestačilo teda len písomnú výzvu
vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi. V súvislosti s písomnou výzvou je potrebné dodať, že vo

vzťahu k tejto listine nebolo preukázané, že by bola žalovanému aj doručená.
Keďžežalobcomnebolopreukázanénaplnenievšetkýchpredpokladovmožnostipostúpeniapohľadávky
tak,akotovyžaduje§92ods.8ZoB(doručenievýzvydlžníkovipredpostúpenímpohľadávky,omeškanie
dlžníka viac ako 90 kalendárnych dní napriek výzve veriteľa), postúpenie pohľadávky nie je možnépovažovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. So zreteľom na vyššie uvedené
skutočnosti má odvolací súd za to, že táto podmienka pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust.
§ 92 ods. 8 ZoB splnená nebola a tým ani nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu.

10. V kontexte uvedeného je potrebné si uvedomiť, že zmysle zásad platného civilného procesného
kódexu je to práve žalobca, ktorý nesie dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného
bremena na skutočnosti, ktoré tvrdí. V danom prípade je však zrejmé, že žalobca si dôkaznú povinnosť
nesplnil.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná.
Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132

CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a
zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.
V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.
Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude

vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom

zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre
stranu nepriaznivé rozhodnutie.
So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je tak zrejmé, že právny predchodca žalobcu
nesplnil zákonom vyžadované podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle ZoB, dokonca ani
nereagoval na výzvu súdu na preukázanie splnenia podmienok vyplývajúcich z tohto ust. § 92 ods. 8

ZoB, v dôsledku čoho je potrebné postúpenie predmetnej pohľadávky posúdiť ako neplatné. Nakoľko
pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola na žalobcu platne postúpená, žalobca nie je v konaní,
v ktorom si uplatňuje pohľadávku z neplatného postúpenia, aktívne vecne legitimovaný.

11. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie postupom

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn.
II.ÚS 78/05).

12.Rozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamejzodpovedáajsúvisiacivýrokotrováchkonania,ktorý
odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, postupom podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, tejto však žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu
nevyplývajú, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, čo je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.