Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719201803
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3719201803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: G.. P. O., trvale bytom W. XXX,
proti žalovanému: G.. P. D., trvale bytom H. XXXX/XX-XX, F., o zaplatenie 140 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. januára 2020, č.k.
13C/23/2019-63, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému
do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré vydá po právoplatnosti rozhodnutia
súdny úradník. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenie
sumy 140 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Konštatoval, že je držiteľom osobného
motorového vozidla a žalovaný mu ho poškodil. Vlastníkom vozidla bola leasingová spoločnosť. Napriek
viacerým výzvam mu žalovaný vzniknutú škodu neuhradil. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne vzhľadom na absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

Tú posúdil v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že škoda je majetková ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného. Škodu v tomto prípade nemohol utrpieť žalobca, ktorý nebol
vlastníkom poškodeného a škodnou udalosťou zničeného osobného motorového vozidla. Škodu mohla
utrpieť len lízingová spoločnosť, ktorá bola vlastníčkou motorového vozidla v čase jeho poškodenia. V
tomto prípade preto nemohol žalobca utrpieť škodu vo forme skutočnej škody a ani vo forme ušlého
zisku. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že po rozhodnutí súdu prvej
inštancie, dňa 10.2.2020, sa stal výlučným vlastníkom poškodeného motorového vozidla. Touto zmenou
prevzalvšetkyprávaapovinnostistýmspojené.Namietal,žežalovanýnasúdnomkonanídňa30.1.2020
priznal, že škodu spôsobil, čím potvrdil svoju vinu. Zároveň sa žalovaný dopustil trestného činu podľa
§ 194a Trestného zákona voči jeho osobe, pretože na súd doložil ako dôkaz videonahrávku, s čím
nesúhlasil. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaný písomne vyjadril. Navrhol odvolaciemu súdu, aby pri rozhodovaní
zvážil nielen absenciu aktívnej legitimácie žalobcu, ale aj hrubé porušenie občianskoprávnehospolunažívania žalobcom. Poukázal na vzájomné nezhody so žalobcom. K tvrdeniu žalobcu, že sa
dopustil trestného činu, uviedol, že aj žalobca sa dopustil totožného trestného činu.

4. V replike žalobca poukázal na nezhody so žalovaným. Opísal i okolnosti spôsobenia škody na jeho
vozidle.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385

ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť.

6. Podľa odvolacieho súdu bol záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v spore správny.

7. V čase poškodenia motorového vozidla a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol žalobca
leasingovým nájomcom motorového vozidla, na ktorom bola škoda spôsobená. Vlastníkom vozidla bola
leasingová spoločnosť. Žalobca v odvolaní namietal, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie sa stal
vlastníkom vozidla.

8. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 30.9.2008, sp. zn. 2 Cdo 198/2007, sa zaoberal rovnakou
situáciou (teda leasingový nájomca žiadal náhradu škody na vozidle, ktoré bolo v čase poškodenia
vo vlastníctve leasingovej spoločnosti). V citovanom rozhodnutí vyslovil právny názor, že „tomu, kto
nie je vlastníkom veci, však škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti
oproti jej hodnote pred poškodením nevzniká, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal

majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Rozhodujúca pre právne posúdenie veci je skutočnosť,
že žalobca v dobe, kedy prišlo k poškodeniu (resp. zničeniu), nebol jeho vlastníkom. Poškodením
vozidla prišlo v dôsledku škodnej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníčky vozidla, ktorou
bola leasingová spoločnosť, nie nájomcovi vozidla, pretože rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením
a potom sa prejavil v majetkových pomeroch vlastníčky. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda

spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže vzniknúť, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva,
nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť“ (pozri zhodné závery Ústavného súdu SR zo dňa
16.12.2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014, v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.3.2007, sp. zn. 25
Cdo 267/2005, a zo dňa 30.10.2002, sp. zn. 25 Cdo 78/2001).

9. Tento záver musí byť aplikovaný i na prejednávaný prípad. Je právne bez významu, že po rozhodnutí
súdu prvej inštancie sa žalobca stal vlastníkom motorového vozidla, ktoré bolo poškodené. Kľúčové totiž
je, kto bol vlastníkom vozidla v čase jeho poškodenia; v tomto prípade to bola leasingová spoločnosť.
Škoda preto mohla vzniknúť iba jej ako vlastníkovi vozidla, nie žalobcovi ako leasingovému nájomcovi.
Iba poškodený si na tomto základe mohol uplatňovať náhradu škody. Leasingový nájomca tak učiniť

nemohol, keďže mu škoda nevznikla.

10. Posudzovanie ďalších odvolacích námietok by bolo nadbytočné vzhľadom na uvedený záver o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Nedostatok vecnej legitimácie má za následok
zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

11. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy odvolacieho
konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).