Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619201914
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619201914.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobkyne E.. A. D., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom A.Ý. E., Z., P. XXX, zastúpenej JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, so
sídlom Ulica 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej O.. E. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
A. E., H.C., I. C. XXXX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.
r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, o zaplatenie 4 317,77 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 3 027,80 eura s úrokmi z omeškania
5 % ročne od 03. 04. 2018 do zaplatenia, v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 01. 07. 2019, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“)
elektronicky dňa 02. 07. 2019 (o 17.20 hod.) žalobkyňa uplatnila voči žalovanej finančný nárok vo výške
4 317,77 eura, ktorý špecifikovala ako škodu vo výške 3 798,60 eura a náklady na uplatnenie pohľadávky
vo výške 519,17 eura. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzavreli zmluvu o dielo, predmetom

ktorejbolovypracovanieprojektovejdokumentáciestavbyrodinnéhodomunaparceleKN-Cč.1097/111,
k. ú. A. E.. Žalovaná vypracovala pre žalobkyňu projektovú dokumentáciu stavby rodinného domu
(ďalej aj „PD“) na základe ktorej žalobkyňa realizovala stavbu. PD však obsahovala vadu - nesprávne
naprojektovanú svetlú výšku schodišťa a nedostatočnú šírku stavebného otvoru schodišťa, keď svetlá
výška v najnižšom bode bola iba 175 cm. Žalobkyňa stavbu realizovala podľa PD a dala si vyhotoviť aj
statické posúdenie stavby. Vadu projektu zistila až vtedy, keď schodište a stavebný otvor boli zhotovené.
Svetlá výška schodišťa bola taká nízka, že pri prechode ním vyššia osoba narážala hlavou do stropu.

Žalobkyňasimuseladaťschodištenaprojektovaťznovatak,abyspĺňalotechnicképredpisy,stanovujúce
minimálnu svetlú výšku schodišťa, v dôsledku čoho muselo dôjsť aj k zväčšeniu stavebného otvoru, k
posunutiu priečky, ktorá už bola pri východe zo schodiska zhotovená. Kvôli posunutej priečke museli
byť opravené aj rozvody elektrickej energie a posunuté strešné okno, keďže nová priečka zasahovala
do tohto strešného okna. Náklady na vyššie uvedené práce a materiály si žalobkyňa dala ohodnotiť
znalkyňou O.. I. H., ktorá v znaleckom posudku č. 39/2019 ocenila práce a materiály na sumu 3 198,60
eura. Táto suma predstavuje škodu, ktorá žalobkyni vznikla kvôli vadnému projektu, vypracovanému

žalovanou. Žalobkyni vznikla aj škoda vo výške nákladov na zhotovenie statického posúdenia stavby
vo výške 600,- eur. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na náhradu škody, čo táto odmietla s odôvodnením,
že išlo iba o projektovú dokumentáciu na účely stavebného konania a nie o realizačnú projektovú
dokumentáciu. Poukázala aj na to, že osoby, ktoré stavbu realizovali, mali nesprávne naprojektovanúsvetlú výšku schodišťa zistiť už pri jeho realizácii, v ďalších prácach nepokračovať a tak predísť
popísanýmstavebnýmúpravám.Suvedenýmivýhradamižalovanejsažalobkyňanestotožnilaanakoľko
nedošlo k dohode, uplatnila nárok na súde. Ako náklady na uplatnenie pohľadávky žalobkyňa žiadala

priznať aj sumu 519,17 eura, ktorú zaplatila za znalecký posudok.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe označila žalobu za nedôvodnú a s uplatneným nárokom nesúhlasila
z dôvodu, že nie je na úhradu požadovaných súm vôbec povinná. Poukázala na to, že žalobkyňa
nepreukázala, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo a čo bolo predmetom tejto zmluvy. Takisto

nepreukázala kedy a v akej výške uhradila cenu za dielo. Nenamietala, že vyhotovila pre žalobkyňou
PD, ale len na stavebné povolenie, ktorá neslúži na realizáciu stavby. Preto bolo potrebné vypracovať aj
tzv. realizačný projekt a zabezpečiť na stavbe stavebný dozor. Nakoľko žalobkyňa takto nepostupovala,
nemôže to byť na ťarchu žalovanej. Uviedla, že projekt stavby pre žalobkyňu začala pripravovať na jar
2015 na základe dohody, podľa ktorej žalovaná mala urobiť projekt pre stavebné povolenie a pomôcť
jej vybaviť stavebné povolenie, pričom bola dohodnutá cena 1 300,- eur. V máji 2015 žalobkyňa dostala

projekt a na jar 2016 stavebné povolenie. Začiatkom roka 2017 žalobkyňa kontaktovala žalovanú
ešte kvôli garáži a iným veciam, s čím jej žalovaná ochotne a bezodplatne pomohla. Na jeseň 2017
žalobkyňa oznámila žalovanej, že ňou naprojektované schodište je údajne nesprávne. Žalobkyňa teda
nekontaktovala žalovanú hneď, keď sa na problém prišlo, t. j. keď zhotoviteľ stavby, p. T., pri začatí
realizácie schodišťa zistil, že je s ním problém. Tento pokračoval v stavbe schodišťa aj napriek tomu,

že mu nesedeli výpočty výšky a nevedel správne zhotoviť debnenie. Z toho vyplýva, že o chybe v
projekte stavby sa vedelo ešte predtým, ako sa schodište zrealizovalo. Napriek chybe v projekte stavby,
zhotoviteľ urobil debnenie schodišťa s výstužou, kedy bolo už zrejmé, že navrhnutá podchodná výška
je nesprávna. Zrealizovali sa ďalšie práce, ako priečky na poschodí a elektroinštalácia, avšak týmto
škodám sa dalo predísť, ak by žalobkyňa kontaktovala žalovanú hneď. Podľa žalovanej sa schodište

zalievalo betónom cca 2 mesiac po tom, ako sa na vadu prišlo a žalovaná bola kontaktovaná až cca
v auguste 2017, keď bolo zložené debnenie. Uviedla, že sa bola pozrieť na stavbe celkovo 2x, vtedy,
bol prizvaný aj statik O.. A., ale až následne, keď práce boli zrealizované. Žalovaná poukázala aj na
zodpovednosť stavebného dozoru, ktorý v zmysle § 46b písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., Stavebný
zákon,zodpovedáajzadodržanievšeobecnýchtechnickýchpožiadavieknavýstavbuaspoluzodpovedá

za dodržanie podmienok rozhodnutí, vydaných na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia
a stavebného povolenia. Na stavbe žalobkyne vykonával stavebný dozor O.. D. J. len formálne, keď
žalobkyňa sa s ním dohodla viac-menej len na podpise pre potreby stavebného konania. O.. J. bol
na stavbe prvýkrát až keď bol prizvaný na kontrolu schodišťa po tom, ako vznikol problém. Projektová
dokumentácia na stavebné povolenie neslúži na realizáciu stavby a pokiaľ by si žalovaná bola dala

zhotoviť realizačný projekt, bola by odhalená chyba v projekte stavby ešte na úplnom začiatku pred jej
realizáciou a žiadna škoda by žalobkyni nevznikla. Žalovaná poukázala aj na povinnosti stavebného
dozoru a zhotoviteľa stavby keď vyslovila názor, že pokiaľ by títo postupovali s odbornou starostlivosťou,
nebolo by potrebné vykonávať žiadne naviac práce, ani iné práce, popísané v znaleckom posudku.
Suma uvedená v znaleckom posudku je len o odhadom hodnoty stavebných práce, takže žalobkyňa ním

nepreukázala, že jej reálne aj vznikla škoda vo výške 3 198,60 eura. Žalovaná namietala aj uplatnené
náklady na znalecký posudok vo výške 519,17 eura a statický posudok vo výške 600,- eur a tvrdila,
že žalobkyňa nepreukázala aj vynaloženie týchto nákladov. Poukázala na ustanovenie § 633 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zhotoviteľ diela je povinný dielo vykonať riadne a v dohodnutom
čase s tým, že ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, dielo musí zodpovedať

tejto norme. Vyslovila názor, že nie je daný kauzálny nexus medzi akýmkoľvek porušením povinnosti
žalovanej a vznikom škody, pretože svoje povinnosti porušil stavebný dozor a zhotoviteľ stavby a nie
žalovaná. Zároveň z opatrnosti vzniesla námietku premlčania vzhľadom na ustanovenie § 106 ods.1,
2 Občianskeho zákonníka. Projekt stavby žalovaná zhotovila na prelome mesiacov máj a jún 2015,
takže akékoľvek nároky žalobkyne v súvislosti s projektom stavby sú už premlčané. Napriek tomu,

že popierala svoju zodpovednosť, žalovaná žiada, aby súd postupoval aj podľa § 450 Občianskeho
zákonníka. Žiadala preto žalobu zamietnuť a uplatnila si voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení - v replike zotrvala na žalobe, aj na jej dôvodoch. Nad rámec dôvodov

žaloby poukázala na znenie ustanovenia § 46 ods. 1 a § 45 ods. 2 Stavebného zákona, poprela
tvrdenie žalovanej, že vadu projektu zistila už pri vyhotovení debnenia, nakoľko vadu projektu zistila
až keď bolo schodište zaliate a zatvrdnuté tak, že sa schodišťom prešla. Vtedy zistila, že svetlá výška
schodišťa je príliš nízka, pričom ihneď kontaktovala žalovanú, ktorá však neprejavila ochotu problémriešiť. Potom už všetka stavebná činnosť smerovala k odstraňovaniu vád, ktoré vznikli kvôli nesprávne
naprojektovanému schodišťu. Nesúhlasila s tvrdením žalovanej, ktorá namietala svoju vecnú pasívnu
legitimáciu. Podľa žalobkyne zhotoviteľ stavby nemá potrebnú odbornú spôsobilosť na to, aby mohol

posúdiť správnosť a realizovateľnosť projektu, preto od neho nemožno žiadať, aby upozornil zhotoviteľa
na vady projektu v súlade s § 633 Občianskeho zákonníka. Takisto stavebný dozor nezodpovedá za
vadu, pričom poukázala na znenie ustanovenia § 46b písm. b) Stavebného zákona. Naopak, podľa § 46
ods. 1 Stavebného zákona projektant zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie.
Projekt, vypracovaný žalovanou nebol správny, pretože nebol v súlade s technickými požiadavkami

na výstavbu. Príčinou škody preto bolo porušenie povinnosti projektanta, nie porušenie povinnosti
zhotoviteľa stavby alebo stavebného dozoru. Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobkyňa nepreukázala
náklady, ktoré vynaložila na stavebné práce poukázala na to, že popísané práce reálne aj vykonala tak,
ako to vyplýva z fotodokumentácie, ktoré je prílohou znaleckého posudku. Na práce a materiál musela
vynaložiť náklady a na preukázanie ich výšky predložila súdu znalecký posudok. Pokiaľ ide o náklady
vynaložené na vypracovanie znaleckého posudku, poukázala na prílohu vyúčtovania znalečného, ako

aj príjmový doklad znalca, ktoré listiny boli pripojené k žalobe. Statický posudok vypracoval O.. R. A.
ktorého žiadala vyzvať na predloženie dokladu o úhrade statického posudku. Žalobkyňa nesúhlasila so
vznesenou námietkou premlčania - niektoré časti dokumentácie boli vyhotovené až v období 8/2015
(elektroinštalácia, bleskozvod). Objektívna premlčacia doba práva na náhradu škody začala plynúť odo
dňaškodovejudalosti.Pojemudalosť,vktorejškodavznikla,zahŕňanielenprotiprávnyúkon,ktorýviedol

k vzniku škody, ale aj vznik škody samotnej. Inak by objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť
skôr, ako ku škode vôbec došlo. Preto objektívna premlčacia doba v predmetnej veci nemohla začať
plynúť skôr, ako žalobkyňa vykonala na stavbe práce, popísané v žalobe, ktoré boli vyvolané vadným
plnením zo strany žalovanej. Žalobkyňa tieto práce vykonala na jeseň 2017, takže objektívna premlčacia
doba by tak mohla uplynúť najskôr v roku 2020.

4. Žalovaná v duplike zotrvala na svojom vyjadrení k žalobe. Tvrdila, že znalecký posudok nemožno
považovať za dostatočný dôkaz, preukazujúci reálny a skutočný vznik škody. Na to by potrebné doložiť
potvrdenie o úhrade faktúr za vykonané práce, prípadne bločky. Samotný odhad ceny nie je dôkazom,
preukazujúcim vznik škody. Pokiaľ ide o statický posudok, nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že prepočet

a množstvo druhu armovania nemala čas urobiť žalovaná. Základný statický posudok bol totiž súčasťou
projektu stavby pre účely stavebného povolenia, pričom základný statický posudok sa zásadne líši
od statického posudku, potrebného pre účely realizácie stavby. Tvrdila, že žalobkyňa ju nežiadala
urobiť realizačný projekt, súčasťou ktorého by bol aj detailný statický posudok. Nakoľko žalovaná nie je
autorizovaným statikom, realizačný statický posudok ani urobiť nemohla. Tvrdila, že zhotoviteľ stavby, p.

T., už pri začatí realizácie schodišťa zistil, že je s ním problém, ale žalovanú nekontaktoval. Pokračoval
v stavbe schodišťa aj napriek tomu, že mu nesedeli výpočty výšky a nevedel správne zhotoviť debnenie.
Pokiaľ ide o projekt elektroinštalácie, tento nezabezpečovala žalovaná v rámci projektu stavby, ale
zabezpečila si ho žalovaná mimo.

5. Žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 06. 12. 2019 v ktorom oznámila, že stavebný denník si neviedla.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30. 12. 2019 v ktorom boli vykonané všetky dôkazy
navrhnuté stranami, okrem výsluchu svedka O.. E. T., ktorý sa na pojednávanie neustanovil a vzhľadom
na výpoveď žalobkyne, žalovaná už na jeho výsluchu netrvala. Súd takisto nezabezpečil dôkaz,

navrhnutý žalobkyňou, ktorým žiadala uložiť povinnosť statikovi predložil doklad o tom, akú sumu mu
ona zaplatila za statický posudok. Odhliadnuc od toho, že bolo vecou žalobkyne, aby vedela preukázať,
akú sumu zaplatila za statický posudok, vykonaným dokazovaním na pojednávaní dňa 30. 12. 2019
bolo zistené, že otázka výšky odmeny za realizačný projekt, vypracovaný statikom O.. R. A. v „09. 2016“
nie je pre rozhodnutie vo veci právne významná.

7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovanou ústnu zmluvu,
predmetom ktorej bolo vypracovanie PD za dohodnutú cenu 1 300,- eur. Žalovaná dodala žalobkyni
PD, pričom v júni 2015 vypracovala sprievodnú správu a súhrnnú technickú správu a v máji 2015
architektonické a stavebné riešenie. Súčasťou projektovej dokumentácie, ktorú žalovaná dodala

žalobkyni bolo aj statické posúdenie stavby, vypracované O.. R. A. v máji 2015, tepelnotechnický
posudok vypracovaný O.. E. E. jednak v júli 2015, ale aj v marci 2016, projektové dokumentácie
vypracované O.. H. E. v júli 2015 - vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, vykurovanie a
zdravotechnika - projekt zdravotecniky však bol vypracovaný aj v marci 2016. Súčasťou materiálu je ajriešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby vypracovaná O.. F. T. v máji 2015 a projektová dokumentácia
elektoroinštalácie a bleskozvodov, vyhotovená dňa 14. 08. 2015 E. T.. Stavebné povolenie na stavbu
rodinného domu žalobkyňa získala v máji 2016 a vydal ho stavebný úrad, Mesto Liptovský Mikuláš, dňa

09. 05. 2016 pod č. ÚRaSP 2016/01047-03/MIC, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 17. 05. 2016.
Stavbu rodinného domu realizoval H. T., stavebné práce sa začali vykonávať po získané stavebného
povolenia, pričom v roku 2016 bola vybudovaná základová platňa, obvodové múry, strop a strecha,
vrátane strešných okien - ostatné okná na dome neboli osadené. Podľa projektu mal byť zhotovený strop
železobetónový, ale vzhľadom na zhoršené počasie, z obavy že betón už nevytvrdne, bol zhotovený

strop keramický. Tieto stavebné práve boli skončené v novembri 2016 a v stavbe sa pokračovalo v apríli
alebo v máji 2017, kedy boli vybudované vnútorné priečky, elektroinštalácia a debnenie na schodište.
Žalobkyňa neviedla stavebný denník, a preto v konaní nebol zistený presný dátum, kedy jednotlivé
práce boli vykonané. Schodište bolo vybudované podľa projektu železobetónové, ako „monolit“, nakoľko
žalobkyňa požadovala schody s priznaným betónom. Presný dátum, kedy boli schody dokončené, t. j.
zaliate betónom a odstránené debnenie, v konaní zistené nebolo. Z výpovede žalobkyne a svedka H. Q.

vyplýva, že schodište bolo dokončené najneskôr dňa 05. 07. 2017. Medzi stranami bolo nesporné, že
schodište, vybudované podľa PD malo nižšiu podchodnú a priechodnú výšku, ako to stanovuje STN, v
dôsledku čoho neumožňovalo komfortné používanie. Po tomto zistení žalobkyňa kontaktovala stavebný
dozor, ktorý vykonával O.. D. J., žalovanú a aj statika O.. R. A.. V tom čase boli už vybudované priečky
v celom dome, teda aj na poschodí a celá elektroinštalácia. Problém nakoniec žalobkyňa vyriešila tým

spôsobom, že dala zbúrať celé schodište, časť stropu, čím sa zväčšil otvor pre schodište. V dôsledku
zväčšenia otvoru pre schodište bolo nutné zvaliť už vybudovanú priečku, túto posunúť, čím došlo k
zmenšeniu izby na poschodí. Takisto sa muselo preložiť strešné okno, pretože novovybudovaná priečka
by zasahovala do tohto okna. Búracie práce, aj následné práce spojené s preložením strešného okna a
priečky, zabezpečil H. T., ktorému žalobkyňa za tieto práce zaplatila v hotovosti bez toho, aby na práce

a materiál mala vystavené faktúry. Podľa vlastného tvrdenia tak robila z dôvodu ušetrenia finančných
prostriedkov, aby nedošlo k navyšovaniu ceny práce o DPH. V súčasnom období je v dome vybudovaný
iný typ schodišťa, ktorý dodala iná firma, nie H. T. - novovybudované schodište nie je predmetom tohto
súdneho sporu.

8. Žalobkyňa kontaktovala žalovanú za účelom vysporiadania vzniknutej situácie. Za tým účelom bola
vypracovaná listina s názvom „Uznanie záväzku a dohoda o zaplatení záväzku“, podľa ktorej žalobkyňa
žiadala od žalovanej náhradu škody vo výške 3 027,80 eura, ktorú špecifikovala ako náklady, vynaložené
na demoláciu pôvodného schodišťa vo výške 350,- eur, náklady vynaložené na vybudovanie pôvodného
železobeónového schodiska v sume 1 300,- eur, práce na zväčšení otvoru v strope vo výške 250,-

eur, odvoz sute 120,- eur, murárske práce na oprave stien po demolácii schodišťa vo výške 70,- eur,
preloženie strešného okna vo výške 170,- eur, vybúranie priečok na poschodí vo výške 220,- eur,
elektroinštalačné práce vo výške 140,- eur, požičanie zbíjačky 80,- eur, zhotovenie novej priečky na
poschodí vo výške 120,- eur a materiál na vybudovanie novej priečky a opravu stien 207,80 eura.
K uzavretiu dohody o mimosúdnom vyrovnaní však nedošlo. Žalobkyňa si dala vypracovať znalecký

posudok znalkyňou O.. I. H., ktorá v posudku, vypracovanom 27. 06. 2019, ohodnotila práce, vykonané
v súvislosti s odstránením vady schodišťa sumou 2 665,50 eura bez DPH a po pripočítaní DPH 533,10
eura práce a materiál vyčíslila na 3 198,60 eura.

9. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), každý je povinný počínať si tak, aby

nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

10. Podľa § 420 ods. 1, 3 Obč. zák.
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

11. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 prvá veta Obč. zák.
(1)Právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101až110).Napremlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

12. Podľa § 106 ods. 1, 2 Obč. zák.(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,

za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

13. Podľa § 631 Obč. zák., zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

14. Podľa § 633 ods. 1 Obč. zák., zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v
dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.

15. Vo veci mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o
dielo, predmetom ktorej bolo dodanie projektovej dokumentácie pre stavbu rodinného domu žalobkyne

za dohodnutú cenu 1 300,- eur. Nakoľko sa nejedná o zmluvu, ktorá by v zmysle § 46 Obč. zák.
musela mať písomnú formu, platná je aj zmluva uzavretá ústne. Žalovaná dodala „v lete“ v roku 2015
žalovanej projekt v rozsahu pre vydanie stavebného povolenia, okrem projektu elektroinštalácie, ktorý
si zabezpečila žalobkyňa sama. Nakoľko niektoré čiastkové dokumentácie boli vyhotovené v júli 2015,
žalovaná mohla najskôr odovzdať žalobkyni PD v auguste 2015. Na základe tejto PD žalovaná získala

stavebné povolenie v máji 2016 a následne stavbu realizoval H. T., na základe ústne uzavretej zmluvy so
žalobkyňou, pričom so stavebnými prácami sa začalo v lete 2016. Vypočutím žalobkyne a svedka O.. R.
A., ako aj vypočutím žalovanej mal súd preukázané, že projekt stavby pre účely stavebného povolenia
obsahoval len statickú správu, ktorá však neobsahovala údaj o type železa, ktorý bolo potrebné použiť
na stavbe (do vencov a zrejme ani typ železa na ostatné stavebné prvky). O.. R. A. vypracoval na žiadosť

žalobkyne v septembri 2016 realizačný projekt statického posúdenia stavby, ktorý obsahuje statické
posúdenie schodišťa, pričom vypočutím statika bolo zistené, že tento vychádzal z PD a realizačný
projekt urobil na základe architektúry, vypracovanej žalovanou.

16. Pretože až na základe tohto realizačného projektu, vypracovanému v septembri 2016, mohol byť na

stavbevybudovaný„veniec“,súduveriltvrdeniužalobkyne,ževdôsledkuzhoršenéhopočasiaazobavy,
že betón „nevytvrdne“, dala zhotoviť keramický strop a nie železobetónový, ktorý bol naprojektovaný.
Inak by totiž nebolo možné uzavrieť stavbu pred zimou. Zmena typu stropu však nemala vplyv na
problémy s podchodnou a priechodnou výškou schodiska, čo bolo medzi stranami nesporné. Takisto
oproti PD nedošlo k zmene veľkosti otvoru pre schodište, čo bolo medzi stranami takisto nesporné a

potvrdil to aj svedok T.. V roku 2016 boli teda stavebné práce ukončené zhotovením strechy domu a
osadením strešných okien. So stavebnými prácami sa pokračovalo v roku 2017, nepochybne až po tom,
ako to umožňovali poveternostné podmienky, takže súd ako pravdivý vyhodnotil údaj žalobkyne o tom,
že v roku 2017 sa s prácami začalo v mesiacoch apríl alebo máj. Vzhľadom na zvyčajný technologický
postup pri stavbe rodinného domu a v roku 2017 boli vybudované priečky nielen na prízemí, ale aj na

poschodí, muselo byť v roku 2017 vybudované aj debnenie schodišťa, po ktorom stavbári chodili na
poschodie. Vypočutím svedka H. T. bolo vyvrátené tvrdenie žalovanej, že pri zhotovovaní debnenia sa
vyskytli problémy s podchodnou a priechodnou výškou schodišťa. Tento svedok uviedol, že debnenie
síce konzultoval s tesárom, ale len otázku spôsobu zatočenia schodišťa. Nakoľko pri zhotovovaní
debnenia schodiska sedeli výšky podľa kót v projekte, nemal zhotoviteľ dôvod zisťovať, či podchodná

a priechodná výška zodpovedá technickým normám. Zhotoviteľ stavby bol murár, od ktorého takéto
znalosti ani je možné vyžadovať.

17. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb., projektovou činnosťou sa rozumie vypracovanie
projektu stavieb potrebného na vydanie stavebného povolenia vrátane statických a dynamických

výpočtov konštrukcií stavieb a projektového energetického hodnotenia.

18. Podľa § 46 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 50/1976 Zb., projektant vykonáva projektovú činnosť
a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa
§ 45 ods. 2. Projektant vypracovaného projektu stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť.

19. Podľa § 27 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, najmenšia podchodná a priechodná výškaschodišťa, priechodná šírka ramena schodišťa, rozmery podesty a medzipodesty a šírka schodišťového
stupňa, sú dané slovenskou technickou normou.

20. Podľa STN 73 4130 najmenšia podchodná a priechodná výška schodišťa v rodinnom dome je 2100
mm.

21. V konaní bolo nesporné, že schodište, naprojektované žalovanou, nespĺňalo požiadavky na
podchodnú a priechodnú výšku tak, ako to stanovuje vyhláška č. 532/2002 Z. z. a STN č. 73 4130.

Nakoľko schodište bolo dokončené v lete 2017, súd uveril žalobkyni, že problémy s podchodnou a
priechodnou výškou schodišťa zistila 05. 07. 2017. Toto tvrdenie žalobkyne nepriamo potvrdil aj svedok
O.. R. A., ktorý podľa záznamov v jeho mobilnom telefóne zistil, že žalobkyňa ho kontaktovala ohľadne
problémy so schodišťom dňa 05. 07. 2017. Statik oznámil žalobkyni navrhnutý spôsob riešenia dňa 07.
07. 2017, takže zisťovanie na mieste sa mohlo uskutočniť dňa 06. 07. 2017. Nie je pravdepodobné,
že pokiaľ by žalobkyňa zistila problémy so schodišťom skôr, zostala by nečinná, takže súd vychádzal

z predpokladu, že o tom, že v súvislosti so schodiskom môže vzniknúť škoda, zistila žalovaná 05. 07.
2017, kedy však ešte nemohla mať vedomosť o výške škody.

22. Žalobkyňa uzatvorila so žalovanou zmluvu o dielo podľa § 631 Obč. zák., predmetom ktorého
bolo dodanie projektu. Žalovaná bola povinná pri vypracovaní projektu postupovať v súlade s § 633

ods. 1 Obč. zák. a tento vypracovať riadne. Nakoľko podchodnú a priechodnú výšku schodišťa rieši
technická norma, projekt, vypracovaný žalovanou, mal zodpovedať tejto norme, čo v danom prípade
nebolo splnené. Žalovaná si musela byť vedomá toho, že na základe ňou vypracovaného projektu bude
zhotovená stavba rodinného domu, pričom podľa § 46 ods. 1 Stavebného zákona zodpovedala za
realizovateľnosť vypracovanej PD. Súd poukazuje na výpoveď svedka O.. A. ktorý uviedol, že bežne sa

zhotovujú stavby rodinného domu len na základe základného posudku pre stavebné povolenie. Navyše
žalobkyňa si dala urobiť realizačný projekt statického posúdenia stavby, pričom statik nezistil problém
so schodišťom, čo odôvodnil tým, že riešil iba problémy statiky a nie architektúru, ktorú vypracovala
žalovaná.

23. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanou vypracovaný projekt mal vadu, spočívajúcu v
nesprávne vypočítanej podchodnej a priechodnej výške schodišťa, čo žalobkyňa, ako laik, nemohla zistiť
z projektovej dokumentácie. Na základe tohto projektu bolo vydané stavebné povolenie a následne bolo
podľa neho vybudované aj schodište, ktoré však nebolo funkčné (neumožňovalo komfortnú chôdzu).
Za účelom odstránenia tejto vady bolo potrebné vykonať stavebné úpravy popísané žalobkyňou,

pričom žalovaná nenamietala, že by žalobkyňa odstraňovala vzniknuté vady nevhodným spôsobom.
Nepochybne došlo k zbúraniu už vybudovaného schodišťa a k zväčšeniu otvoru v strope, čím zanikla
pôvodne naprojektovaná chodba na poschodí. V dôsledku toho muselo dôjsť k zbúraniu už vybudovanej
priečky na izbe a táto musela byť posunutá, čím došlo k zmenšeniu podlahovej plochy izby. Pretože
posunutá priečka zasahovala do strešného okna, muselo byť preložené aj strešné okno. Náklady

vynaložené na tieto práce a materiál predstavujú preto škodu, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením
právnej povinnosti žalovanej, dodať riadnu projektovú dokumentáciu stavby rodinného domu
(§ 510 Občianskeho zákonníka),

24. Práce po zistení vady schodiska boli nesporne zrealizované v období od 05. 07. 2017 do januára

2018, kedy sa v dome začalo robiť kúrenie a podľa výpovede žalobkyne, vtedy už priečka bola posunutá
a schodište bolo urobené nové.

25. Z ustanovenia § 106 ods. 1, 2 Obč. zák. vyplýva, že pri náhrade škody sa uplatňuje tzv. kombinovaná
premlčacia doba. Objektívna 3-ročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti,

z ktorej škoda vznikla a subjektívna 2-ročná odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. V predmetnej veci žalobkyni nevznikla škoda doručením PD, t. j. v lete 2015,
ale až zhotovením schodišťa podľa tejto projektovej dokumentácie. Dokazovaním bolo preukázané,
že schodište muselo byť vybudované najskôr v prvej polovici roka 2017, takže objektívna 3-ročná
premlčacia doba by uplynula najskôr začiatkom roka 2020. Dvojročná subjektívna premlčacia doba

začala plynúť odo dňa, keď sa žalobkyňa o škode dozvedela, čo znamená, že mala možnosť aj vyčísliť
škodu v peniazoch tak, aby si mohla uplatniť nárok na náhradu škody. Medzi stranami bolo nesporné,
že búracie práce sa vykonali po 05. 07. 2017, pričom žalobkyňa za búracie práce a práce, spojené s
posunutím priečky a strešného okna, zaplatila po ich vykonaní. Konanie na súde sa v predmetnej vecizačalo dňa 02. 07. 2019, takže žalobkyňa si uplatnila nárok aj v subjektívnej 2-ročnej premlčacej dobe.
Preto súd neprihliadol na premlčanie nároku, ktorého sa dovolávala žalovaná.

26. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

27. Žalovaná sa nezbavila svojej zodpovednosti za škodu ani čiastočne. Pokiaľ tvrdila, že vznik škody
zavinila žalobkyňa tým, že si nedala vypracovať realizačný projekt, vykonaným dokazovaním nebol

tento záver preukázaný. Podľa súčasne platnej legislatívy nie je realizačný projekt stavebným úradom
požadovaný k realizácii stavieb a realizačný projekt sa nevypracováva pri jednoduchých stavbách ako
sú rodinné domy, čo potvrdil aj svedok O.. A.. Z právneho hľadiska je preto možné stavbu začať stavať,
aj dokončiť, podľa projektu pre stavebné povolenie. Žalovaná v konaní nepreukázala ani svoje tvrdenie,
že žalobkyňu upozornila na povinnosť dať si vypracovať realizačný projekt. Realizačný projekt by mal
pritom obsahovať podrobnejšie technické riešenie stavebných konštrukcií a profesií, pričom vypočutím

H. T. bolo zistené, že tento nemal zásadný technický problém pri vybudovaní schodiska, sedeli mu miery,
len roh schodiska rozdelili na rovnaké časti, takže u jedného schodu došlo k posunu o 2 cm. Toto však
nemohlo ovplyvniť a ani neovplyvnilo podchodnú a priechodnú výšku schodišťa, čo potvrdila aj žalovaná.
Pokiaľ v projekte, vypracovanom žalovanou, chýbali informácie o type železa, ktoré malo byť použité do
vencov, žalobkyňa si na odporúčanie žalovanej dala vypracovať realizačný projekt statického posúdenia

stavby. Nakoľko žiadne iné problémy zhotoviteľ stavby nemal, nebolo nevyhnutné, aby si žalobkyňa dala
vypracovať ešte ďalší realizačný projekt. Takisto tvrdenia žalovanej o zodpovednosti stavebného dozoru
bolo v konaní vyvrátené svedeckou výpoveďou O.. D. J.. Úlohou stavebného dozoru je kontrolovať,
či stavba je realizovaná v zmysle schválenej projektovej dokumentácie. Žalobkyňa sa rozhodla stavbu
realizovať dodávateľsky, pričom dodávateľ stavby H. T. realizoval stavbu podľa schválenej projektovej

dokumentácie. Preto súd nezistil porušenie povinností osoby vykonávajúcej stavebný dozor tak, ako sú
tieto upravené v ust. § 46b Stavebného zákona.

28. Podľa § 443 Obč. zák., pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

29. Žalovaná nenamietala vykonanie stavebných úprav po zistení vady schodišťa, ani ich rozsah, len
namietala, že žalobkyňa nepredložila bločky, príp. iné doklady o zaplatení stavebného materiálu a
prác. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že búracie práce, po zistení problému so schodišťom, vykonal
H. T. bez toho, aby vystavil faktúry na tieto práce. Postupovala tak preto, aby nedošlo k zvyšovaniu
ceny prác o DPH. Celkovú sumu si žalobkyňa už nepamätala, ale vo výpovedi sa odvolala na sumu,

ktorá bola uvedená v dohode o urovnaní (Uznanie záväzku a dohoda o zaplatení záväzku), ktorú
žalobkyni predložila pred začatím súdneho konania. Žalobkyňa teda nevedela predložiť doklady, ktorými
by preukázala kedy a akú sumu zaplatila H. T. za práce, spojené s búraním pôvodne vybudovaného
schodišťa a s tým spojené práce (zväčšenie otvoru, posunutie priečky a okna a prebudovanie
elektroinštalácie) a takisto nepredložila doklad o sume, ktorú vynaložila na vybudovanie pôvodného

železobetónového schodišťa. Uviedla však, že za tieto práce zaplatila sumu, ktorá bola uvedená v
dohode o urovnaní - teda v návrhu dohody, ktorá bola predmetom rokovania medzi žalobkyňou a
žalovanou pred začatím súdneho konania. Žalovaná toto tvrdenie žalobkyne nepoprela, takže podľa
§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, sa toto skutkové tvrdenie žalobkyne považuje za nesporné.
Stavebné práce vykonal svedok H. T., ktorému žalobkyňa zaplatila odmenu bez vystavenia faktúry, čo

odôvodnila snahou nezvyšovať cenu prác o DPH a musela zaplatiť aj za použitý materiál (zrejme v
cenách s DPH). Súd preto vychádzal zo zistenia, že žalobkyni vznikla v súvislosti s odstraňovaním vád,
vzniknutých v dôsledku nesprávne naprojektovaného schodišťa v rodinnom dome škoda 3 027,80 eura,
ktorá je uvedená v návrhu dohody o urovnaní, spolu so špecifikáciou, čo žalovaná nenamietala. Pokiaľ
žalobkyňa predložila znalecký posudok, ten obsahuje len predpokladané náklady na tieto stavebné

práce, navyše po pripočítaní DPH, pričom žalobkyňa zaplatila H. T. odmenu za vykonané práce bez
DPH. Sumu s DPH žalobkyňa zaplatila len za zakúpený stavebný materiál. Preto súd priznal žalobkyni
náhradu škody 3 027,80 eura. V časti, pokiaľ žalobkyňa uplatnila náhradu škody vo výške, uvedenej v
znaleckom posudku, t. j. 3 198,60 eura, nepreukázala, že jej skutočne aj vznikla tam vyčíslená škoda,
a preto súd v časti o zaplatenie 170,80 eura žalobu zamietol.

30. Súd nevyhovel žalobe v časti, pokiaľ si žalobkyňa uplatnila náhradu škody 600,- eur, ktorá jej mala
vzniknúť vyplatením odmeny O.. R. A. za realizačný projekt statického posúdenia stavby, vypracovaný
v septembri 2016. Vypočutím žalobkyne, aj svedka O.. R. A. bolo preukázané, že realizačný projektnebol vypracovaný v súvislosti s nesprávne naprojektovaným schodišťom, ale z toho dôvodu, že
pre účely stavebného povolenia bola postačujúca iba statická správa, ktorá bola súčasťou projektu,
za ktorú žalobkyňa zaplatila žalovanej dojednané odmenu 1 300,- eur. Žalobkyňa nepreukázala,

že podľa zmluvy o dielo jej žalovaná mala za dohodnutú odmenu 1 300,- eur dodať aj realizačný
projekt statického posúdenia stavby. Realizačný projekt statického posúdenia stavby bol vypracovaný
komplexne pre celú statiku rodinnému domu, nielen pre schodište, pričom po zistení problémov so
schodišťom nebol vypracovaný žiadny iný statický posudok. Potom nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi nákladmi, vynaloženými na realizačný projekt statického posúdenia stavby a nesprávne

naprojektovanou priechodnou a podchodnou výškou schodišťa, a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

31. Súd nevyhovel žalobe ani v časti, pokiaľ si žalobkyňa uplatnila sumu 519,17 eura, ktorú vyplatila
znalkyni O.. I. H.Ö. dňa 27. 06. 2019 za znalecký posudok č. 39/2019, vypracovaný dňa 27. 06. 2019.

32. Žalobkyňa si voči žalovanej uplatnila škodu, ktorá jej vznikla vynaložením nákladov, spojených s

vybudovaním pôvodného železobetónového schodišťa, jeho odstránením,
a s prácami, spojenými so zväčšením otvoru v strope, posunutím priečky a strešného okna na poschodí.
Bolo vecou žalobkyne, akými dôkaznými prostriedkami preukáže výšku majetkovej ujmy, ktorá jej
vznikla, t. j. akú sumu zaplatila za vykonané práce. Toto tvrdenie poškodeného nemôže byť bez ďalšieho
nahradené znaleckým posudkom, ktorým je možné určiť iba výšku škody, ktorá by eventuálne mohla

vzniknúť. Rozsah prác, vykonaných po zistení vady schodiska, ani cenu prác a materiálu, uvedenú
žalobkyňou v návrhu dohody o vyrovnaní, žalovaná nespochybnila (žalobkyňa to ani netvrdila), takže
znalecký posudok bol zabezpečený predčasne. Preto odmenu, ktorú žalobkyňa zaplatila znalkyni za
znalecký posudok, nie je možné vyhodnotiť ako účelné náklady, vynaložené na uplatnenie pohľadávky
na súde, takže súd zamietol nárok žalobkyne na priznanie sumy 519,17 eur.

33. Podľa § 450 Obč. zák., z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži.
Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej
osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie
nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

34. Žalovaná sa síce dovolala moderácie škody v zmysle § 450 Obč. zák., ale neoznačila žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal vzniknutú škodu znížiť. Žalovaná neprezentovala ani
úprimnú snahu zmierniť následky škody, naopak, mala snahu presunúť zodpovednosť na žalobkyňu
odôvodňujúc tým, že si nedala vypracovať realizačný projekt, prípadne na iné osoby, t. j. na zhotoviteľa

stavby, stavebný dozor. Aj keď v stanovisku zo dňa 03.04. 2018 ponúkla žalobkyni náhradu škody vo
výške 700,- eur, doteraz tieto finančné prostriedky nezaplatila. Žalovaná neuviedla ani svoje osobné
a majetkové pomery, na ktoré by bolo možné prihliadať, a preto súd nezistil dôvody na mimoriadne
zníženie náhrady škody v zmysle § 450 Obč. zák.

35. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

36. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

37. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba L. B. T. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Žalobkyňa riešila otázku výšky škody so žalovanou pred začatím konania, pričom stanovisko k
návrhu na urovnanie sporu zaslala žalobkyňa, zastúpená advokátom, vtedajšiemu právnemu zástupcovi
žalovanej listom z 10. 03. 2018. Na túto výzvu reagoval právny zástupca žalovanej (v tom čase FIAČAN
& PARTNERS s. r. o.) odpoveďou zo dňa 03. 04. 2018, v ktorej žalovaná trvala na náhrade škody

vo výške 700,- eur z dôvodu, že „vzniknutej škode sa dalo vo veľkej miere predchádzať“. Žalovaná sa
preto do omeškania dostala najneskôr dňom 03. 04. 2018, kedy jej bola známa požiadavka žalobkyne
nahradiť škodu vo výške 3 027,80 eura. K tomuto dňu bola L. B. T. určená základná úroková sadzba
0,00 %, a pretože úroky z omeškania predstavujú túto hodnotu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, súdzaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni z priznanej istiny úroky z omeškania 5 % ročne od 03. 04. 2018
do zaplatenia.

39. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a
plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

40. Vzhľadom na výšku priznanej istiny súd poskytol žalovanej dlhšiu lehotu splatnosti, t. j.
1 mesiac od právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa názoru súdu sa jedná o primeranú lehotu, v ktorej

žalobkyňa bude mať možnosť zabezpečiť si potrebné finančné prostriedky.
41. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

44. Žalobkyňa uplatnila v konaní pohľadávku 4 317,77 eura s príslušenstvom, takže priznaním istiny 3
027,80 eura bolo žalobe vyhovené v rozsahu 70 %. Po započítaní úspechu žalovanej 30 %, súd priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.