Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619201914
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5619201914.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: Mgr. A. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. E., Z., P. XXX, právne zastúpená JUDr. Miroslavom Hrickom, advokátom so
sídlom A. E., X. E. XXX, proti žalovanej: Ing. E. C., nar. X.X.XXXX, bytom A. E., H. I. C. XXXX/X, právne
zastúpená spoločnosťou Štellmachová & Partners s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16,
o zaplatenie 4.317,77 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/16/2019-253 zo dňa 20. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie o s t á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku II. o zamietnutí žaloby

vo zvyšku (t.j. v rozsahu nad 3.027,80 eur a do 4.317,77 eur) .

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku I. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni
sumu 2.655,50 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 3.4.2018 do zaplatenia, všetko v lehote
1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku; vo zvyšku (t.j. v rozsahu nad 2.655,50 eur a do 3.027,80
eur) žalobu zamieta.

Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 23 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) v časti vyhovel žalobe
a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.027,80 eur s úrokom z omeškania 5 % od 3.4.2018 do
zaplatenia, to všetko v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
2. Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.).

3. Súd prvej inštancie za preukázané vyhodnotil uzavretie ústnej zmluvy o dielo medzi žalobkyňou
a žalovanou, predmetom ktorej bolo dodanie projektovej dokumentácie (ďalej len PD) pre stavbu

rodinného domu žalobkyne za dohodnutú cenu 1.300 eur. Nesporným ďalej bolo, že schodište
naprojektované žalovanou nespĺňalo požiadavky na podchodnú a priechodnú výšku stanovené
príslušnými právnymi predpismi. Na základe predmetnej PD bolo vydané stavebné povolenie a následne
aj vybudované schodište, ktoré však nebolo funkčné - neumožňovalo komfortnú chôdzu. Za účelom
odstránenia tejto vady bolo potrebné vykonať stavebné úpravy označené/uvedené žalobkyňou, pričom
žalovaná nenamietala vhodnosť zvoleného spôsobu odstraňovania vady. Nepochybne (pri tom) došlo k
zbúraniu už vybodovaného schodišťa, k zväčšeniu otvoru v strope, čím zanikla pôvodne naprojektovaná

chodba na poschodí; v dôsledku čoho muselo dôjsť aj k zbúraniu už vybudovanej priečky na izbe a
táto musela byť posunutá, čím došlo k zmenšeniu podlahovej plochy izby. Nakoľko posunutá priečka
zasahovala do strešného okna, muselo byť preložené aj strešné okno.4. Náklady vynaložené na tieto práce a materiál predstavujú podľa okresného súdu škodu, ktorá je v
príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej dodať riadnu PD (§ 420 ods. 1,3 OZ v
spojení s § 633 ods. 1 OZ. § 45 ods. 2 písm. c/, § 46 ods. 1 zákona č. 50/1967 Zb, § 27 ods. 2 vyhlášky č.

532/2002 Z.z. a STN 73 4130 - všetky citované v napadnutom rozsudku). Medzi stranami nebolo sporné,
že búracie práce sa vykonali po 5.7.2017 a žalobkyňa za ne zaplatila po ich vykonaní. Nakoľko konanie
na súde začalo 2.7.2019, nárok bol uplatnený v subjektívnej 2-ročnej premlčacej dobe.

5. Pokiaľ žalovaná argumentovala, že si žalobkyňa vznik škody zavinila sama (§ 441 OZ) tým, že si

nedala vypracovať realizačný projekt, súd prvej inštancie konštatoval, že podľa platnej právnej úpravy
nie je realizačný projekt vyžadovaný stavebným úradom k realizácii stavieb, ani sa nevypracováva pri
jednoduchých stavbách, akými sú stavby rodinných domov, čo potvrdil aj svedok Ing. A.. Zhotoviteľ
stavbynemalzásadnejšieproblémysrealizácioustavbypodľapredmetnejPD,pretonebolonevyhnutné,
aby si žalobkyňa dala vypracovať realizačný projekt. K argumentácii žalovanej o zodpovednosti
stavebného dozoru okresný súd poukázal na úlohu stavebného dozoru, ktorou je kontrola, či je stavba

realizovaná podľa schválenej PD. Stavba pritom bola realizovaná podľa schválenej PD, a teda nebolo
zistené porušenie povinnosti spojenej s výkonom stavebného dozoru.
6. Ďalej okresný súd uviedol, že žalovaná nenamietala vykonanie stavebných úprav, ani ich rozsah,
iba argumentovala, že žalobkyňa nepredložila bločky, prípadne iné doklady o zaplatení za stavebný
materiál a práce. K tomu žalobkyňa vypovedala, že k vykonaniu prác došlo bez vystavenia faktúr z

dôvodu, aby sa cena nenavyšovala o DPH. Celkovú sumu si žalobkyňa nepamätala, ale odvolala sa na
sumu uvedenú v dohode o urovnaní (Uznanie záväzku a dohoda o zaplatení záväzku), ktorú predložila
žalovanej pred začatím súdneho konania. Žalovaná toto tvrdenie žalobkyne nepoprela, preto ho okresný
súd s poukazom na § 151 ods. 1 CSP ustálil za nesporné. Jedná sa teda o sumu 3.027,80 eur, v ktorej
časti žalobe vyhovel. Nadväzne súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti presahujúcej vyššie uvedenú

sumu 3.027,80 eur. Šlo o čiastku 170,80 eur v zmysle žalobkyňou predloženého znaleckého posudku,
čiastku 600 eur za realizačný projekt statického posúdenia stavby a čiastku 519,17 eur za znalecky
posudok Ing. Pethöovej (viď bližšie body 29. až 32. odôvodenia napadnutého rozsudku).

7. Okresný súd ďalej priznal žalobkyni úrok z omeškania z dlžnej sumy v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák.

v spojení s nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z.z. od 3.4.2018, kedy žalovanej najneskôr bola známa
požiadavka žalobkyne na náhradu škody.
8. S ohľadom na výšku priznanej istiny súd prvej inštancie poskytol žalovanej na splnenie uloženej
povinnosti dlhšiu lehotu splatnosti a to 1 mesiac od právoplatnosti rozsudku.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobkyni priznal nárok na ich náhradu voči
žalovanej v rozsahu 40 % (výrok III.), t.j. v rozsahu čistého úspechu žalobkyne v spore (§ 255 ods. 1
CSP).

10. Proti tomuto rozsudku, síce výslovne v celom rozsahu, ale podľa obsahu čo do vyhovenia žalobe a

rozhodnutiu o trovách konania, podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia
veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Namietala záver okresného súdu, že tvrdenie žalobkyne, že za práce na schodišti zaplatila sumu
uvedenú v dohode o urovnaní (v návrhu dohody, ktorá bola predmetom rokovania medzi žalobkyňou
a žalovanou pred začatím súdneho konania), je nesporné, keďže ho žalovaná údajne nepoprela.

Predmetnétvrdeniežalobkynenebolouvedenévžiadnompísomnompodanížalobkyneatátohouviedla
prvýkrát ústne na pojednávaní dňa 30.12.2019 - t.j. na pojednávaní došlo zo strany žalobkyne k zmene
skutkových tvrdení, od ktorých odvodzovala svoj žalobný nárok, na ktoré tvrdenia však súd nemal
prihliadať, nakoľko žalobkyňa nepredložila návrh na zmenu žaloby v písomnom vyhotovení (§ 123 ods.
2, § 140 ods. 2 CSP).

12. Žalobkyňa v žalobe aj v replike odvodzovala svoj nárok z odhadu prác v zmysle znaleckého posudku,
nie z návrhu na dohodu o urovnaní. Je teda nesprávny záver súdu, ak tvrdí, že toto skutkové tvrdenie
bolo predmetom sporu, pričom ho údajne žalovaná nepoprela; nešlo len o predloženie nového dôkazu
zo strany žalobkyne na pojednávaní, ale aj o zmenu skutkových tvrdení, od ktorých odvodzovala svoj
nárok. Zároveň sa žalobkyňa na pojednávaní dňa 30.12.2019 len odvolala na neurčitú sumu uvedenú v

návrhu dohody o urovnaní, bez jej konkrétnej špecifikácie; len s odkazom na návrh dohody o urovnaní.
13. Následne, v záverečnej reči právny zástupca žalobkyne opäť neuviedol, že by žalobkyňa svoj nárok
odvodzovala od návrhu dohody o urovnaní; naopak, zotrval na pôvodných vyjadreniach, že jediným
dôkazným prostriedkom je práve znalecký posudok.14. Sumy a položky prác uvedené v návrhu dohody o urovnaní (3.027,80 eur) sú pritom iné ako v
znaleckomposudku,resp.vžalobe(3.198,60eur).Odvolateľkadodala,žesnávrhomdohodyourovnaní
nikdy nesúhlasila, nepodpísala ho. Návrh dohody o urovnaní za rozhodný dôkaz, od ktorého je odvodený

nárok žalobkyne, začal okresný súd považovať sám, z vlastnej iniciatívy, čo je v rozpore so zákonom.
Samotný súd uviedol v bode 27. svojho rozsudku, že žalobkyňa nevedela predložiť doklady, ktorými by
preukázala, kedy a akú sumu zaplatila za práce spojené s búraním pôvodne vybudovaného schodišťa
a ostatné súvisiace práce. Okresný súd teda vzal za základ svojho rozhodnutia niečo, čo bolo nejasné,
zmätočné, navyše to ani nikdy nebolo tvrdené žalobkyňou v jej písomných podaniach. Ak okresný súd

chcel prihliadať na tvrdenia žalobkyne, že za práce zaplatila sumu uvedenú v dohode o urovnaní, mal
toto jej tvrdenie považovať za zmenu žaloby, čo sa však nestalo. Nedodržaním postupu podľa § 123
ods. 2 CSP neboli splnené podmienky a tiež bolo žalovanej znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie tak má tiež
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15. Pokiaľ by odvolací súd mal za to, že nešlo o zmenu žaloby, nemožno návrh dohody o urovnaní

považovať za dôkaz o vzniku škody na strane žalobkyne - že by preukazoval zmenšenie majetkových
hodnôt na strane žalobkyne.
16. Odvolateľka ďalej namietala nedostatočné odôvodnenie/zmätočnosť rozsudku okresného súdu, keď
nie je zrejmé, prečo zamietol žalobkyni nárok o zaplatenie 170,80 eur (údajne z dôvodu, že žalobkyňa
neplatila DPH zhotoviteľovi), avšak to by znamenalo, že okresný priznal žalobkyni viac, než čoho sa

domáhala, nakoľko tvrdená škoda v zmysle žaloby a znaleckého posudku bola suma 2.655,50 eur +
533,10 eur DPH.
17. Žalovaná tiež opätovne argumentovala, že nebol preukázaný vznik škody v dôsledku porušenia jej
povinností. Tiež poukazovala na nedostatky v procese realizácie stavby v zmysle stavebného zákona,
resp. na porušenia stavebného zákona (nezabezpečenie vedenia stavby stavebným dozorom, resp.

kvalifikovanou osobou; dodávateľským uskutočnením stavby sa prenáša zodpovednosť na dodávateľa
stavby; zhotoviteľ nemal vzdelanie na zabezpečenie odborného vedenia stavby; nevedenie stavebného
denníka). V prípade odborného vedenia stavby by sa chyba v PD zistila najneskôr pri vyhotovení
debnenia pred zaliatím schodiska betónom, čím by sa predišlo značným škodám. Zodpovednosti
osoby vykonávajúcej stavebný dozor za dodržanie technických noriem sa nemožno zbaviť výpoveďou

pred súdom, ako to urobil p. T. alebo p. J.. V zmysle § 46b písm. B/ stavebného zákona osoba
vykonávajúca stavebný dozor zodpovedá aj za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na
výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných na uskutočnenie stavby,
najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Okresný súd teda nedostatočne zdôvodnil,
prečo nebol za škodu zodpovedný zhotoviteľ stavby (nikdy nenamietal vadnosť dodaných podkladov),

stavebný dozor, prípadne samotná žalobkyňa, ktorá nezabezpečila odborné vedenie stavby.
18. Pokiaľ ide o včasnosť uplatnenia nároku (premlčanie), bolo potrebné vychádzať z toho, kedy bola
dodaná vadná PD. Žalovaná nemôže za to, že žalobkyňa nerealizovala stavbu ihneď po dodaní PD.
19. Odvolateľka uzavrela, že sa okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nevysporiadal so
skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre správne rozhodnutie a tento svoj postup žiadnym spôsobom

nezdôvodnil. Preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

20. Žalobkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.

21. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec
v rozsahu danom v ustanovení § 379 - 380 CSP (z titulu čoho nedotknutým zostal rozsudok okresného
súdu v odvolaním nenapadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

22. Nedôvodnou je námietka žalovanej, že nie je daná jej zodpovednosť za škodu, nakoľko si žalobkyňa
nedala vypracovať realizačný projekt. S predmetným tvrdením sa vysporiadal okresný súd (príslušná
časť bodu 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku), pričom krajský súd sa s jeho záverom stotožnil. Na

podporu správnosti tohto záveru krajský súd poukazuje na obsah stavebného povolenia zo dňa 9.5.2016
vydaného Mestom Liptovský Mikuláš, v ktorom sa na str. 2 uvádza, že stavba bude uskutočnená podľa
projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní (pričom predmetné stavebné povolenie uvádza,
že projektovú dokumentáciu vypracoval Ing. E. C. - v časti architektonické a stavebné riešenie). Jeneakceptovateľnou predstava/úvaha (ktorú predmetná odvolacia námietka fakticky podsúva), že na
účely konania o stavebné povolenie je možné predložiť „akýkoľvek“ projekt, aj úplne vadný (o to viac, že
bolo zrejmé, že výstavba bude podľa projektu aj reálne prebiehať). Uvedené popiera zmysel odbornej

spôsobilosti vyžadovanej od projektanta ako aj (zmysel) stavebného konania ako takého.

23. Krajský súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovanej, pokiaľ táto namietala svoju (výlučnú)
zodpovednosť za škodu s poukazom na zodpovednosť iných subjektov. Osobitne žalovaná poukazovala
na zodpovednosť žalobkyne za nezabezpečenie odborného vedenia realizácie stavby (stavebný dozor).

V tejto spojitosti je potrebné zdôrazniť, že ak by sa aj jednalo o prípadnú (spolu)zodpovednosť iných
osôb (nie však žalobkyne), v zmysle ust. § 438 ods. 1 Obč. zák., ak škodu spôsobí viac škodcov,
zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by aj (spolu)zodpovedali
za škodu spoločne so žalovanou ďalšie subjekty, táto otázka nie je pre rozhodnutie v prejednávanej
veci relevantná. Totiž, predmetom konania v aktuálne prejednávanej veci sú v zmysle žaloby nároky
z titulu zodpovednosti nie iných subjektov, ale z titulu zodpovednosti žalovanej (za škodu). Podstatné

teda je, či je daná a bola preukázaná zodpovednosť práve žalovanej. Eventuálna (spolu)zodpovednosť
iných subjektov by bola relevantnou v tom prípade, ak by aj tieto subjekty boli žalovanými, alebo v
prípade delenej zodpovednosti viacerých škodcov, o ktorý prípad sa však v prejednávanej veci nejedná;
minimálne v danom smere žalovaná v priebehu konania neargumentovala.
24. Vyššie uvedené plne platí aj vo vzťahu k prípadnej (spolu)zodpovednosti zhotoviteľa v zmysle

§ 633 ods. 1 Obč. zák. (záväzná technická norma) alebo § 637 ods. 1 Obč. zák. (nevhodný pokyn
objednávateľa). Možno len pre úplnosť dodať, že pokiaľ by aj bola daná zodpovednosť zhotoviteľa,
šlo by len o spoločnú zodpovednosť so žalovanou, nie o jeho výlučnú zodpovednosť. Zodpovednosť
zhotoviteľa by nezakladala zánik zodpovednosti žalovanej ako osoby zodpovednej za správnosť
projektovej dokumentácie.

25. Ako neopodstatnenú vyhodnotil krajský súd aj odvolaciu námietku týkajúcu sa premlčania práva,
stotožniac sa so závermi okresného súdu. Neobstojí odvolacie tvrdenie žalovanej, že sa okresný súd
nevysporiadal s jej tvrdením, že ohľadom začatia plynutia premlčacej doby bolo potrebné vychádzal z
okamihu dodania vadného projektu žalobkyni. V bode 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej

inštancie jednoznačne konštatoval, že žalobkyni škoda nevznikla doručením projektovej dokumentácie,
ale až zhotovením schodišťa na jej základe.

26. V ďalšej časti je však už potrebné prisvedčiť argumentácii žalovanej/odvolateľky, a to predovšetkým
pokiaľ uvádza, že tvrdenia žalobkyne, že za práce na schodišti zaplatila sumu uvedenú v dohode o

urovnaní, predstavujú zmenu skutkových tvrdení. Následne sa však podľa odvolacieho súdu nejedná o
podstatnú zmenu skutkových tvrdení, resp. o zmenu podstatných skutkových tvrdení, t.j. takých, ktoré by
mali zásadný vplyv na uplatňovaný nárok, na jeho existenciu, zánik atď. Preto v súvislosti s predmetným
tvrdením (zmenou skutkových tvrdení) žalobkyne nebolo potrebné rozhodovať o zmene žaloby.
27. Odhliadnuc od uvedeného si krajský súd osvojil odvolaciu argumentáciu žalovanej ohľadom

hodnotenia dohody o urovnaní ako rozhodného dôkazu týkajúceho sa nároku žalobkyne.
28. Žalobkyňa totiž tvrdenie, že za „práce“ na schodisku zaplatila sumu uvedenú v návrhu dohody
o urovnaní, prvýkrát (aj poslednýkrát) prezentovala až na pojednávaní dňa 30.12.2019. Zároveň na
danom pojednávaní právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči, pokiaľ ide o výšku škody, sa vôbec
nezmieňoval, neodkazoval na predmetný návrh dohody o urovnaní, ale poukazoval na už v žalobe

označenýznaleckýposudokIng.Pethöovej.Uvedenýnesúladtvrdenížalobkyneajejprávnehozástupcu
zakladá pochybnosť, z akého skutkového základu odvodzuje žalobkyňa uplatňovaný nárok (čo do jeho
výšky).
29. Neobhájiteľným a nesprávnym je preto záver okresného súdu, že žalovaná nespochybnila tvrdenie
žalobkyne, že za „práce“ na schodisku zaplatila sumu uvedenú v dohode o urovnaní (v návrhu dohody

o urovnaní). Pokiaľ totiž existoval predmetný nesúlad v tvrdeniach žalobkyne a jej právneho zástupcu,
nebolo z hľadiska žalovanej zrejmé, ktoré z tvrdení žalobkyne má poprieť a akou argumentáciou
podoprieť vlastné tvrdenia.

30. Nadväzne - za situácie, kedy z rozoberaných/opísaných dôvodov neobstojí ako východisko dohoda

o urovnaní a súčasne žalobkyňa nebola schopná predložiť dôkaz o úhrade sumy za realizované
práce - odvolací súd ako základ svojho rozhodovania o uplatnenom nároku ustálil hodnotu nákladov
objektivizovanú znaleckým posudkom Ing. Pethöovej. Je totiž nepochybné, že búracie a následne
stavebné práce boli za účelom odstránenia dôsledkov žalovanou nesprávne navrhnutého schodišťaskutočne realizované, v ktorej spojitosti vznikli žalobkyni náklady. Za uvedených okolností samotná
skutočnosť, že neboli predložené dôkazy o úhrade, nemôže založiť záver, že nedošlo k zmenšeniu
majetkových hodnôt žalobkyne, ergo k vzniku škody. Žalovaná zároveň relevantným spôsobom

nespochybnila opodstatnenosť vynaložených nákladov/uskutočnených prác a v danom smere neuviedla
vlastné tvrdenia.
31. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec tu možno dodať, že náležitou je aj námietka odvolateľky,
podľa ktorej okresný súd (síce) akceptoval tvrdenie žalobkyne, v zmysle ktorého úhrady vykonávala bez
vystavenia faktúr, teda bez zaplatenia (navýšenia o) DPH, tomu však následne nezodpovedá súdom

prvej inštancie priznaná suma, keďže táto prevyšuje v konaní prezentované náklady po odpočítaní DPH
(a to či už v znaleckom posudku alebo v dohody o urovnaní).

32. Zhrnúc doteraz konštatované, odvolací súd, v súlade s právny posúdením veci prezentovaným
súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že v konaní boli preukázané všetky zákonné predpoklady/prvky
(t.j. konanie žalovanej v rozpore s povinnosťou uloženou právnym predpisom, vznik škody v podobe

nákladov vzniknutých/vynaložených na odstránenie následkov porušenia povinnosti, príčinná súvislosť
medzi konaním žalovanej a škodou), vzniku zodpovednosti žalovanej (v spojení s bodmi 23 a 24 tohto
odôvodnenia) za škodu spôsobenú vadou diela (projektu domu).
33. Pokiaľ ide o výšku škody (viď bod 30 tohto odôvodnenia), tá vyplýva z výpočtu prezentovaného
v znaleckom posudku č. 39/2019 vypracovaného Ing. Alenou Pethöovou a predstavuje celkovú sumu

2.655,50 eur (bez DPH) zahŕňajúcu náklady na búracie práce (schodisko, priečka, strešné okno, stropná
konštrukcia, elektrotinštalácia - demontáž, doprava sutiny), nové konštrukcie (schodisko, priečka,
strešné okno, obloženie čela stropnej konštrukcie, vyspravenie stien, elektroinštalácia) a práce naviac
(doskový strop výstuž a debnenie schodiska, presun hmôt).
34. Priznanie nároku žalobkyni bez DPH má svoj základ v nespornom tvrdení (práve) samotnej

žalobkyne, ktorá v priebehu konania argumentovala, že dotknuté práce boli vykonávané bez
vystavovania faktúr tak, aby sa cena nenavyšovala o DPH. Len takáto suma potom/totiž predstavuje
(faktický) úbytok v majetkovej sfére žalobkyne, zodpovedajúci občiansko-právnemu inštitútu náhrady
škody.
35. Odvolací súd teda pristúpil k zmene napadnutého výroku tak, že žalobkyni priznal nárok v rozsahu

2.655,50 eur (v lehote stanovej okresným súdom) a vo zvyšnej časti, t.j. do 3.027,80 eur (nedotýkajúc sa
už právoplatne zamietnutých čiastkových nárokov 600 eur + 519,17 eur + 170,80 eur) žalobu zamietol.

36.Nakoľkosažalovanádostaladoomeškaniasplnenímpeňažnejčiastky,vznikol žalobkyniajsúvisiaci
nárok na úrok z omeškania (§ 517 OZ v spojení s § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka). Úvaha prezentovaná okresným súdom vo
vzťahu k momentu vzniku omeškania nebola osobitne spochybnená, preto krajský súd (zhodne so
súdom prvej inštancie) predmetný nárok priznal s účinnosťou od 3.4.2018 (dátum odpovede žalovanej
na predžalobnú výzvu, kedy podľa okresného súdu už žalovanej bola známa požiadavka žalobkyne na
náhradu škody).

37. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP
(v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného
i odvolacieho) konania. Percentuálne vyjadrenie procesného úspechu žalobkyne (po zmene vykonanej
krajským súdom) predstavuje 61,50 % (domáhala sa sumy 4.317,77, získala 2.655,50 eur), procesného

úspechu žalovanej 38,50 %, čistý procesný úspech žalobkyne tak tvorí 23 % (61,50 - 38,50), v ktorom
rozsahu jej bol priznaný nárok na náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie ako i pred súdom
odvolacím). O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk
uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

38. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.