Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/222/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718204303
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5718204303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom,
advokátom, so sídlom C. X, XXX XX J. - D. C., proti žalovanému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/
X, XXX XX P. P., zastúpenému JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom, so sídlom Y. XX, XXX XX

C., o zaplatenie sumy 155,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 11Csp/29/2018-145 zo dňa 18.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 11Csp/29/2018-145 zo dňa 18. 06. 2019 mení tak, že
žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi155,00Eurspolu

s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 155,00 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi proti
žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že zákonný zástupca žalovaného dňa 22.01.2016 predložil
žalobcovi v mene neplnoletého žalovaného návrh na uzavretie poistnej zmluvy, na ktorý žalobca
reagoval vystavením poistky č. 110/242044-02 zo dňa 29.01.2016, čím bola v zmysle čl. 3 VPP

uzavretá medzi žalobcom a žalovaným poistná zmluva, a to ako dvojstranný právny úkon, ktorý tvorí
návrh na uzavretie poistnej zmluvy a poistka poisťovne. Žalobca so žalovaným (za ktorého v
čase uzavretia zmluvy konal jeho zákonný zástupca) dohodli začiatok poistenia na 0:00 hod. dňa
01.02.2016. V poistnej zmluve bolo dohodnuté mesačné poistné obdobie s minimálnou splátkou
poistného (bežného poistného) vo výške 90,00 Eur. Poistné za prvé poistné obdobie bolo splatné v deň
začiatku poistenia, t. j. dňa 01.02.2016 a poistné za ďalšie poistné obdobia bolo splatné v prvý deň
príslušného poistného obdobia. Žalovaný uhradil poisťovni (žalobcovi) poistné od začiatku poistenia, t.

j. od 01.02.2016 do 30.09.2016. Následne mu už žalovaný poistné neuhradil. Žalobca ho preto vyzval
na zaplatenie dlžného poistného. Žalovaný i napriek výzve dlžné poistné nezaplatil, preto poistenie dňa
16.12.2016 zaniklo. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú skutočnosť, že zmluvu nepodpísal, a teda táto
je neplatná, konajúci súd uviedol, že zmluvu za žalovaného v čase jeho neplnoletosti podpísal jeden z
jeho dvoch zákonných zástupcov, a to jeho otec v súlade s ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 31 ods. 1 Zákona o rodine. Uzavretie poistnej zmluvy nie je bezpochyby bežnou vecou

v zmysle ust. § 28 ods. 12 Občianskeho zákonníka, ide totiž o vec podstatnú, pretože kladie nároky na
finančnú stránku vyplývajúcu z uzavretia tohto právneho úkonu v podobe povinnosti platiť poistné, ktoré
pri absencii finančných prostriedkov patriacich maloletému by malo byť hradené z rodinného rozpočtu,resp. rodičmi. V posudzovanej veci však neobstojí tvrdenie, že na uzavretie spornej poistnej
zmluvy bolo v danom prípade potrebné schválenie súdom, pretože predmetnú poistnú zmluvu uzavrel
za maloletého žalovaného jeden z jeho dvoch zákonných zástupcov, a to otec žalovaného, pričom

druhý zákonný zástupca - matka žalovaného - dala s uzavretím poistnej zmluvy konkludentný súhlas,
keď uzavretie tejto zmluvy sama sprostredkovala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno potom
konštatovať, že pri uzatváraní poistnej zmluvy došlo medzi zákonnými zástupcami
žalovaného (jeho rodičmi) k nezhode o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských
práv a povinností, a síce, že by jeden z nich s uzavretím poistnej zmluvy nesúhlasil. Nadväzne

na uvedené okresný súd konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne a v zmysle ust. § 22 ods. 1
Občianskeho zákonníka jej uzavretím vznikli práva a povinnosti priamo zastúpenému. Súd mal tiež
preukázané, že sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, keďže pri jej uzatváraní žalovaný vystupoval v
pozícii spotrebiteľa, keď zmluvu podpísal ako fyzická osoba s uvedením dátumu narodenia a miesta
bydliska. Predmetná spotrebiteľská - poistná - zmluva obsahovala všetky predpísané náležitosti, a to
najmä údaje o poistníkovi/poistenom, výšku dohodnutého mesačného poistného, spôsob jeho platenia,

dohodnutú poistnú dobu, dohodnutý začiatok poistenia, uvedenie jednotlivých rizikových príspevkov a
výšku poistného za jednotlivé poistenie, určenie podielových jednotiek, s ktorými je poistenie spojené.
Spôsob použitia poistného žalobcom, ako aj výpočet rizikových príspevkov bol uvedený vo VPP. Na
základepoistnejzmluvybolžalovanýpovinnýplatiťbežnépoistnévovýške90,00Eurzapoistnéobdobie
1 mesiac. Žalovaný si svoje povinnosti, vyplývajúce z uzavretej poistnej zmluvy, riadne a včas neplnil,

preto ho žalobca vyzval na zaplatenie dlžného poistného. Napriek výzve žalobcu
žalovaný dlžné poistné nezaplatil, preto v zmysle ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie
zaniklo. Žalobca má podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok na poistné za dobu do zániku
postenia, teda za obdobie od 01.10.2016 do 16.12.2016. V prípade tohto nároku žalobcu totiž nejde o
bezdôvodné obohatenie na jeho strane, tak ako to tvrdí žalovaný, ale práve naopak, súd tento nárok

žalobcu považoval za právne dôvodný a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú
sumu, predstavujúcu príslušnú časť dohodnutého bežného poistenia za dobu do zániku poistenia, t. j.
sumu vo výške 155,00 Eur (súčet dvoch mesačných splátok po 90,00 Eur, ktoré neboli uhradené za
obdobie od 01.10.2016 do 30.11.2016 a pomerného poistného za obdobie od 01.12.2016 do
16.12.2016, t. j. za 15 dní - 90,00 Eur/30 dní x 15, po odpočítaní preplatku vo výške 70,00 Eur). Pokiaľ ide

o námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, k tomu konajúci súd uviedol, že žalobca podal žalobu
na súd v rámci plynutia premlčacej trojročnej doby, pretože prvý raz si žalobca mohol nárok na dlžné
poistné uplatniť dňa 02.10.2016 (deň po splatnosti prvej nezaplatenej splátky poistného). Keďže žalobca
podal žalobu na Okresný súd Martin dňa 07.11.2018, t. j. v rámci plynutia premlčacej doby, nemohol
byť ním uplatnený nárok v čase podania žaloby premlčaný. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, postupoval

okresný súd v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne.

4. Uviedol, že v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/11/2014 zo dňa 27.02.2014
„naviac vychádzajúc z ustanovenia § 31 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ťažko možno hovoriť o oprávnenosti
otca maloletého žalovaného na zastúpení pri uzavretí predmetnej poistnej zmluvy, pretože tu existoval
rozpor v záujmoch medzi maloletým žalovaným a jeho otcom, práve z dôvodu potreby platenia
poistného. Tento rozpor je evidentný z toho, že poistnú zmluvu uzavrel v rámci výkonu zastupovania

maloletého žalovaného, uvedenú v § 31 Zákona o rodine, jeho otec, ale povinnosť platiť poistné (aspoň
formálne vychádzajúc z textu poistnej zmluvy) by pripadala žalovanému ako maloletej osobe. Už z
analýzy tejto situácie vyplýva, že aj v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy tu bol rozpor v záujmoch
medzi maloletým žalovaným ako účastníkom uzatvárajúcim poistnú zmluvu v polohe poisteného a jeho
zákonným zástupcom, ktorý túto zmluvu za maloletého vlastne uzavrel“. Pri právnom posúdení veci súd

prvej inštancie podľa názoru žalovaného opomenul aplikovať ustanovenie § 31 ods. 2 Zákona o rodine,
ktorému zodpovedá aj ustanovenie § 30 Občianskeho zákonníka. Z týchto hmotnoprávnych ustanovení
vyplýva, že aj keby jeho rodičia uzavreli za neho túto zmluvu (teda za situácie, že by šlo o absolútnu
a výslovnú zhodu v prejavoch ich vôle), ich zastúpenie nie je platné. Na tomto mieste sa javí ako
vhodné poukázať na podmienky predmetnej poistnej zmluvy - zákonný zástupca zaviazal žalovaného k

plateniu poistného v sume 90,00 Eur mesačne po dobu 37 poistných rokov od 01.02.2016, t. j. na úrovni
hypotekárneho úveru a v duchu napadnutého rozsudku môže teraz každé dieťa očakávať, že bez jeho
vedomia bude zaúverované do konca svojho života a nebude môcť realizovať svoje plány, napr. bývanie,
pretože rozsah jeho záväzkov vyčerpajú už pred dosiahnutím jeho plnoletosti rodičia. Nesprávne právneposúdenie danej veci súdom prvej inštancie teda podľa jeho názoru spočíva v ignorovaní ustanovenia
§ 31 ods. 2 Zákona o rodine a ustanovenia § 30 Občianskeho zákonníka. Zároveň nie je zrejmé,
prečo súd prvej inštancie síce správne uvádza, že v prípade uzavretia poistnej zmluvy nejde o bežnú

vec, poukazujúc pritom na ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie však vlastne
neaplikuje.Danéustanoveniepredsaniejeorozporochmedzizákonnýmizástupcami.Jedinýmkritériom
toho, či je potrebné schválenie súdom alebo nie, je rozdiel medzi bežnou a nie bežnou vecou. Ak by
chceli všetky zainteresované strany dosiahnuť to, čo zamýšľali, a to platne a bez rozporu s ustanovením
§ 31 ods. 2 Zákona o rodine mohli bez akýchkoľvek prekážok uzavrieť zmluvu v zmysle ustanovenia

§ 794 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný by bol poistený (úmysel zákonných zástupcov) a
povinnosť platiť poistné by mal zákonný zástupca, teda ten, kto zmluvu uzatváral.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
6. Uviedol, že s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu sa nestotožnil iba v časti tvrdenia, že
uzavretie poistnej zmluvy nie je bežnou vecou. Uzatvorenie poistnej zmluvy považoval za bežnú vec.

Charakter a účel poistnej zmluvy nedáva žiaden dôvod na to, aby poistná zmluva
nebola považovaná za bežnú vec. Hoci poistná zmluva určitým spôsobom zasahuje do finančnej situácie
maloletého dieťaťa, je potrebné si uvedomiť, že nejde o markantný zásah, ktorý by mal zásadný vplyv
na jeho financie. Poistnou zmluvou v takomto prípade síce rodičia zaviažu dieťa hradiť poistné, avšak
zároveň je tak dieťaťu poskytovaná poistná ochrana. Žalovaný bol povinný hradiť poistné vo výške 90,00

Eur mesačne, resp. vznikol mu dlh na poistnom vo výške 155,00 Eur, zároveň mu však
bola poskytovaná poistná ochrana, ktorá v prípade špecifikovaných situácií predstavovala hodnotu od
12.000,00 Eur až do 73.932,00 Eur. Zásah do finančnej situácie maloletého v porovnaní s benefitom
maloletého tak bol minimálny a určite ho možno považovať za bežnú vec. Vnímanie poistnej zmluvy
ako veci nie bežnej by znamenalo, že rodič ako právny zástupca maloletého by v mene dieťaťa ako

zastúpeného nemohol urobiť žiaden právny úkon, keďže aj záväzok v hodnote niekoľko desiatok eur by
predstavoval zásadný zásah do finančnej situácie dieťaťa. Fakticky by tak inštitút zákonného zástupcu
vo veciach týkajúcich sa majetku nemal žiaden zmysel. Závery súdu a žalovaného sú preto v priamom
rozpore s inštitútom zákonného zástupcu. Rovnako v praxi ani nie je reálne, aby súd bežne schvaľoval
právny úkon za maloletého, ktorého predmetom by bolo uzavretie poistnej zmluvy, a to najmä s ohľadom

na dĺžku súdneho konania a zaneprázdnenosť súdov. V spoločnosti je bežné, že rodičia už pri narodení
dieťaťadieťapoistia,pričomexistujú ajšpeciálnepoistnéproduktyzameranéosobitnenadieťa.
Tvrdenie, že poistná zmluva nie je bežný úkon a vyžaduje schválenie súdu, by tak znamenalo neplatnosť
tisícok poistných zmlúv. Zároveň platí, že maloletý po dovŕšení plnoletosti a nadobudnutí spôsobilosti
na právne úkony môže vypovedať poistnú zmluvu, a to bez toho, aby to predstavovalo značný zásah do

jeho finančnej situácie. V prípade, že by nadobudol dojem, že rodičia jeho majetok nespravovali správne
a ich konaním mu bola spôsobená škoda, môže sa náhrady takto spôsobenej škody domáhať od svojich
zákonnýchzástupcov.Skutočnosť,žeuzavretiepoistnejzmluvyjebežnýúkonazákonnýzástupcamôže
v mene maloletého platne uzavrieť poistnú zmluvu, potvrdil aj Krajský súd v Trnave vo svojom
rozhodnutísp.zn.11Co/12/2018.Žalovanývpodanomodvolaníneuviedol,včombymalspočívaťrozpor

záujmov medzi zákonným zástupcom a zastúpeným, ani akým spôsobom majú údajné ignorované
ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o rodine spôsobovať neplatnosť poistnej zmluvy. Pri
uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy nedošlo k stretu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. V
mene žalovaného ako zastúpeného konal jeho otec ako zákonný zástupca. Medzi záujmami otca a syna
v tomto prípade nedošlo k žiadnemu rozporu záujmov, nie je teda dôvod na to, aby poistná zmluva

bola považovaná za neplatnú. Návrh poistnej zmluvy bol uzatvorený a podpísaný zákonným zástupcom
žalovaného v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V zmysle § 794 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, na ktorý sa žalovaný odvoláva, možno poistnú zmluvu uzavrieť aj v prospech
inej osoby. Ide teda o ustanovenie, ktoré dáva možnosť uzatvoriť poistnú zmluvu tak, že osobou,
ktorá má z poistnej zmluvy benefit, je tretia osoba odlišná od poistníka. Uvedené ustanovenie dáva

možnosť, neprikazuje však zákonným zástupcom uzavrieť tento typ poistnej zmluvy, ani neobmedzuje
zákonného zástupcu uzavrieť poistnú zmluvu v mene zastúpeného. Taktiež neexistuje iné zákonné
ustanovenie, ktoré by obmedzovalo oprávnenie zákonného zástupcu konať v mene zastúpeného len
takým spôsobom, ako to uviedol vo svojom odvolaní žalovaný. Zmluvná voľnosť umožňuje zmluvným
stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom.

Zákonný zástupca žalovaného má možnosť sám zhodnotiť, aký typ zmluvy považuje za najvhodnejší a
akú zmluvu, resp. či vôbec nejakú zmluvu v mene zastúpeného uzavrie. Nie je v kompetencii právneho
zástupcu žalovaného ani v kompetencii súdu prikazovať zákonnému zástupcovi, aký typ poistnej zmluvy
mal v danej situácii zvoliť. Rovnako tvrdenia o hypotekárnom úvere, ktorým zákonný zástupca zaviazalžalovaného ako zastúpeného, sú irelevantné, netýkajú sa predmetu konania a sú len osobným názorom
žalovaného a jeho právneho zástupcu. Hoci poistná zmluva bola uzavretá na dlhšiu dobu, žalovaný
v dospelosti v prípade vlastného uváženia má možnosť poistnú zmluvu vypovedať, ak ju nepovažuje

za výhodnú, a to bez finančnej ujmy. Uvedenú situáciu nemožno porovnávať s hypotekárnym úverom,
kedy by zastúpený musel splatiť poskytnuté finančné prostriedky. Za žiadnych okolností nemožno robiť
závery, že poistná zmluva „zaúveruje“ žalovaného do konca jeho života a zamedzí mu jeho plány do
budúcnosti.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca sa dopúšťa subjektivizmu, ak tvrdí,
že „je potrebné si uvedomiť, že nejde o markantný zásah do finančnej situácie dieťaťa“. To je pohľad,
ktorého zdroj môže ležať v tom, že žalobca má záujem o úhradu čo najvyššieho možného poistného,
nič viac, nič menej. Určite z pohľadu žalobcu nemôže byť markantným to isté, čo je takým z pohľadu
človeka s minimálnou mzdou, kde 90,00 Eur mesačne je už hranicou medzi udržateľným bývaním a
nemožnosťou zabezpečiť si vlastné bývanie (mladí ľudia po dovŕšení plnoletosti sú ešte študentmi,

resp. nepatria medzi vyššie zarábajúce kategórie pracovníkov). K poskytovaniu poistnej ochrany by
bolo relevantné sa vyjadriť až po oboznámení sa s hospodárskymi výsledkami žalobcu - teda ako
matematicky pracuje s poistným rizikom, koľko nárokov uspokojuje dobrovoľne, koľko vedie súdnych
sporov a podobne. Malo by byť korektné uznať, že žalobca nepôsobí na poistnom trhu za účelom
poskytovania poistnej ochrany deťom, ale za účelom dosiahnutia čo najvyššieho zisku pre vlastných

akcionárov. Žalovaný opakovane odkázal na ustanovenie § 30 Občianskeho zákonníka a § 31 ods. 2
Zákona o rodine, ako aj judikatúru súdov. Nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobcu, že podnikatelia pôsobiaci
na poistnom trhu majú zmluvy súladné so zákonom, resp. že ignorovaním príslušných hmotnoprávnych
ustanovení „chránia“ súdy pred zvýšeným nápadom. Žalobca sa zjavne nedostatočne oboznámil s
obsahom podaného odvolania, pokiaľ obviňuje žalovaného z toho, že obmedzuje zmluvnú

voľnosť kohokoľvek nad rámec zákona.
8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že jeho vyjadrenie zo dňa 08.07.2019 sa
celým svojím obsahom venuje predmetu konania, rozhodnutiu okresného súdu, podanému odvolaniu
a skutočnostiam, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného,
že uzavretie poistnej zmluvy nie je bežnou vecou. Ak by akceptoval uvedené tvrdenie, znamenalo

by to, že každé rozhodnutie týkajúce sa majetku zastúpenej osoby by nebolo bežnou vecou a
vyžadovalo by si schválenie súdom. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie spornej otázky nemôže
byť skutočnosť, či dané rozhodnutie kladie nároky na finančnú stránku, ale v akom rozsahu, resp.
aký dopad má toto rozhodnutie na financie poisteného. Vplyv rozhodnutia zákonného zástupcu na
majetok zastúpeného možno posudzovať individuálne v jednotlivých prípadoch alebo generálne pre

všetky prípady zákonného zastúpenia. Žalobca mal za to, že kritériá rozhodovania by mali byť pre
všetky prípady zákonného zastúpenia rovnaké, nemožno teda argumentovať tým, že suma 90,00
Eur mesačne je iná z pohľadu človeka s minimálnou mzdou a iná z pohľadu žalobcu. Zákonné
zastúpenie nepovažoval za neobmedzené panstvo zástupcu nad zastúpeným, keďže je zrejmé, že
priamo Občiansky zákonník obmedzuje konanie zákonného zástupcu v mene zastúpeného. Zastával

názor, že obmedzenie právomocí zákonného zástupcu v majetkovej oblasti musí byť v súlade s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorý rozlišuje medzi bežnou vecou a vecou, ktorá nie je bežná.
Rozhodným kritériom nemôže byť skutočnosť, či dané rozhodnutie kladie nároky na finančnú stránku,
pretoževtakomprípadebyneexistovalrozdielmedzibežnouaniebežnouvecou.Vyslovilpresvedčenie,
že v danej veci zásah do majetkovej sféry žalovaného nie je natoľko markantný, aby sa pre uzavretie

danej zmluvy vyžadovalo schválenie súdom.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v danom prípade si treba uvedomiť, že človek
po dovŕšení 18. roku veku života môže byť aj študentom ešte aj v ďalších rokoch a v tomto období je
nezaopatreným dieťaťom. Kvalita zákonného zastúpenia je rovnaká aj pri viacdetných rodinách. Položil

si otázku, čo potom s označovaním za záležitosti ako bežné, pokiaľ ide o výpočet napríklad 3 x 90,00
Eur mesačne, 4 x 90,00 Eur mesačne a podobne.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1

CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmenil spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.11. Spornou otázkou, ktorou sa zaoberal odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia, bolo
posúdenie, či poistná zmluva uzavretá medzi poisťovňou a maloletým poisteným zastúpeným zákonným
zástupcom, je bežnou vecou, alebo vecou, ktorá takýto charakter nemá, čo by následne viedlo k záveru

o potrebe schválenia právneho úkonu súdom podľa
§ 28 Občianskeho zákonníka.

12. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že „uzavretie poistnej
zmluvy nie je bezpochyby bežnou vecou v zmysle ust. § 28 ods. 12 Občianskeho zákonníka, ide totiž o

vec podstatnú, pretože kladie nároky na finančnú stránku vyplývajúcu z uzavretia tohto právneho úkonu
v podobe povinnosti platiť poistné, ktoré pri absencii finančných prostriedkov patriacich maloletému by
malo byť hradené z rodinného rozpočtu, resp. rodičmi“. Odhliadnuc od skutočnosti, že ustanovenie § 28
ods. 12 Občianskeho zákonníka nie je súčasťou nášho právneho poriadku (§ 28 Občianskeho zákonníka
nie je členený na odseky), závery súdu prvej inštancie si odporujú; v rozhodnutí sa totiž konštatuje,
že uzavretie poistnej zmluvy v mene maloletého nebolo bežnou vecou a zároveň, že obaja rodičia s

uzavretím zmluvy súhlasili, z ktorého dôvodu sa na platnosť právneho úkonu nevyžadoval súhlas súdu.

13. Občiansky zákonník v ustanovení § 28 limituje konanie zákonných zástupcov, pokiaľ ide o
správu ich majetku v tom zmysle, že schválenie súdu si vyžadujú dispozície zákonných zástupcov v
súvislosti so správou majetku zastúpených nad rámec bežných vecí. Uvedené obmedzenie sa vzťahuje

aj na rodičov ako zákonných zástupcov, ktorí spravujú majetok svojich detí. Kritériá na rozlíšenie
bežných vecí a vecí presahujúcich obvyklé hospodárenie zákon neustanovuje. Interpretácia týchto
pojmov je teda vecou posúdenia konkrétneho prípadu. V zásade sa bude vyžadovať schválenie súdu
pri prevodoch nehnuteľností, pri prevodoch spoluvlastníckych podielov, pri dedičských dohodách, pri
právnych úkonoch týkajúcich sa vecí väčšej hodnoty a pod. Za bežnú vec je možné podľa súdnej praxe

považovať akékoľvek nakladanie s majetkom zastúpeného, a to až dovtedy, ak nevzniknú pochybnosti,
že už takýto dispozičný úkon zákonného zástupcu nespĺňa charakteristiku predpokladanú u bežnosti.
Potom je povinnosťou tohto zástupcu pre zamýšľaným nakladaním s konkrétne vymedzeným majetkom
sa v zmysle § 28 obrátiť na príslušný súd, aby ten v rámci výkonu svojej kompetencie potvrdil, že
ide o bežnú vec, resp. v prípade, že tak tomu nie je, navrhovaný úkon zákonného zástupcu odsúhlasil.

14. V kontexte nastolenej právnej otázky, či treba vyžadovať pre platnosť poistnej zmluvy uzavretej
v mene maloletého súhlas súdu, odvolací súd venoval svoju pozornosť spôsobu, akým nahliada
judikatúra na už zmienené prípady, kedy sa v zmysle ustanovenia § 28 Občianskeho zákonníka
vyžaduje pre nakladanie s majetkom maloletého schválenie súdom. Ako už bolo uvedené vyššie, prax

súdov Slovenskej republiky stabilne a jednotne vyžaduje súhlas súdu pri prevodoch nehnuteľností,
a to bez ohľadu na to, či ide o nadobudnutie alebo prevod takého majetku na inú osobu. Nemožno
pochybovať o tom, že v prípade predaja stavby či pozemku vo vlastníctve maloletého ide o úkon, ktorý
znamená stratu istého majetkového práva, spravidla presahujúceho „bežnú hodnotu“, čo následne vedie
prirodzene k použitiu ustanovenia § 28 Občianskeho zákonníka. Požiadavka na aplikáciu ustanovenia

§ 28 Občianskeho zákonníka platí aj opačne - získanie nehnuteľnosti znamená pre maloletého aj
záväzok (napríklad v podobe úhrady dane z nehnuteľnosti a podobne). Z hľadiska záujmu maloletého
dieťaťa je ale v zásade vždy v jeho prospech, ak má nadobudnúť majetok. Pri posudzovaní konkrétnej
veci je však potrebné brať do úvahy všetky okolnosti prípadu z hľadiska práv a povinností, spojených
s nadobudnutím majetku a skúmať, či povinnosti s tým spojené neprevážia práva, plynúce z jeho

nadobudnutia. Obdobné kritériá sa uplatňujú aj pri ostatných spomínaných prípadoch - dedičských
dohodách, či iných úkonoch „väčšej hodnoty“. Vo všetkých uvádzaných prípadoch je vecou súdu, či úkon
vykonaný v mene zastúpeného schváli alebo neschváli.

15. V posudzovanom prípade došlo dňa 22.01.2016 k uzavretiu poistnej zmluvy v mene maloletého,

(ktorý mal v tom čase mal 16 rokov), pričom zmluvu podpísal jeho otec. Predmetom zmluvy bolo
„investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok“ s tým, že poistná doba bola stanovená na 37
rokov a dohodnuté mesačné poistné predstavovalo 90,00 Eur. Išlo teda o vytvorenie značnej finančnej
záťaže na úkor maloletého, ktorý bol v rozhodnom čase študentom bez príjmu, z ktorého dôvodu
zjavne všetky náklady na jeho živobytie zabezpečovali rodičia. Zrejme aj v tomto duchu došlo k vzniku

spomínaného kontraktu - poisťovňa, ako aj zákonný zástupca maloletého si boli vedomí
toho, že maloleté dieťa nebude môcť uhrádzať bežné poistné vo výške, ktoré z pohľadu odvolacieho
súdu znamenalo významný zásah nielen do majetku maloletého dieťaťa, ale aj do majetku akejkoľvek
priemerne zarábajúcej osoby, z ktorého dôvodu sa pravdepodobne vychádzalo z toho, že bežné poistnébudú platiť rodičia. Pre porovnanie odvolací súd uvádza (najmä s ohľadom na postavenie zastúpeného
dieťaťa bez akéhokoľvek príjmu v čase uzatvárania zmluvy) sumu životného minima, ktoré v čase vzniku
poistnej zmluvy predstavovalo 90,42 Eur na nezaopatrené dieťa (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z.

o životnom minime). Za daných okolností vznikol žalovanému ešte v čase jeho neplnoletosti záväzok
uhrádzať mesačné poistné a uvedené malo pretrvať až do jeho dospelosti. Teda ešte predtým, než sa
stal zárobkovo činným, viazala ho povinnosť uhrádzať poistné vo výške, ktorá v žiadnom prípade nemá
charakter bežných mesačných úhrad. V danej súvislosti je nutné pripomenúť, že zákonný zástupca
vykonáva správu majetku maloletého a zjavne sa nemôže obracať s každou záležitosťou zasahujúcou

majetok zastúpeného na súd. Hranica medzi bežnou vecou a vecou, ktorá už bežná nie je musí byť vždy
hodnotená v kontexte individuálnych okolností konkrétneho prípadu. Práve v aktuálne posudzovanom
prípade je podľa názoru súdu druhej inštancie táto hranica zjavná. V danom prípade totiž maloletý
„získal“ záväzok, ktorý znamenal pre neho povinnosť platiť mesačné úhrady poisťovni po dobu 37
rokov, teda na významnú čas jeho ďalšieho života. Vo výsledku a v dôsledku opomenutia povinností
jeho rodičmi, mu tak vznikol záväzok, za ktorý aktuálne ako dospelý musí podľa názoru poisťovne niesť

zodpovednosť. Pre posúdenie veci z hľadiska zásahu do majetkových práv poisteného nepovažoval
odvolací súd za opodstatnené argumentovať poistnou ochranou, ktorá bola žalovanému poskytovaná.
Prijatím uvedeného tvrdenia by potom stratilo význam rozhodovanie súdu o veľkom počte úkonov
vykonaných v mene zastúpeného, a to aj v prípade nadobúdania nehnuteľností, keďže takýto majetok v
zásade znamená aj benefit v podobe zhodnocovania financií maloletého. Tento argument ad absurdum

privádza odvolací súd ku konštatovaniu, že jeho akceptovaním by fakticky došlo k popretiu
ustálenej a stabilnej judikatúry vykladajúcej ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka.

16. Odvolací súd považoval za nutné nahliadať na vec aj v spojitosti s možnosťami ukončenia právneho
vzťahu, ku ktorému v danom prípade mohlo dôjsť zo strany žalovaného až po dovŕšení plnoletosti,

resp. sa tak mohlo stať úkonom poisťovne (čo bol aj tento prípad). Žalobca poukazoval na možnosť
žalovaného vypovedať zmluvu, a to bez finančnej umy. Je pravdou, že poistná zmluva zanikne v
dôsledku výpovede (§ 800 Občianskeho zákonníka) alebo nezaplatením poistného po výzve poisťovne
(§ 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Charakter právneho úkonu vyžadujúceho alebo nevyžadujúceho
postup podľa § 28 Občianskeho zákonníka však môže súd hodnotiť v zmysle podmienok existujúcich

v čase jeho vzniku, a nie v zmysle eventualít vzniknutých následne. V posudzovanom prípade bol
rozhodujúci rozsah záväzku, ktorý pre žalovaného ako maloletého znamenal zásah do
jeho majetkových práv v podobe povinnosti platiť mesačné poistné presahujúce bežné hospodárenie.
Postupom zákonného zástupcu žalovaného došlo teda k zásahu do majetkových práv zastúpeného, a
nie do majetkových práv jeho rodičov, čo bolo podstatným dôvodom pre konštatovanie odvolacieho súdu

o neplatnosti právneho úkonu z dôvodu jeho neschválenia súdom podľa § 28 Občianskeho zákonníka.

17. Okresný súd okrem rozporných úvah ohľadom aplikácie ustanovenia § 28 Občianskeho zákonníka
poukázal aj na absenciu nesúladu medzi rodičmi žalovaného v podstatnej náležitosti - uzavretia
dotknutej poistnej zmluvy (§ 35 Občianskeho zákonníka). Uvedený aspekt sporu nemal pre posúdenie

veci žiaden právny význam. Ak totiž samotný okresný súd (a aj odvolací súd) uzavrel, že kreovanie
poistnej zmluvy za podmienok v nej formulovaných nie je bežným úkonom a v kontexte uvedeného je
potom žiaduce tento úkon schváliť súdom, potom je bezpredmetná akákoľvek úvaha konajúceho súdu o
tom, či s právnym úkonom súhlasil jeden zákonný zástupca alebo obaja. Krajský súd v predchádzajúcom
odseku konštatoval jeho absolútnu neplatnosť, z ktorého dôvodu nie je potrebné zaoberať sa postojom

rodičov žalovaného. Ustanovenie § 35 Občianskeho zákonníka rieši totiž iný právny aspekt spravovania
podstatných záležitostí maloletého - ide o prípad vzniku rozporov medzi rodičmi dieťaťa a tieto sa
môžu týkať aj iných vecí ako je spravovanie majetku. Ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka vo
všeobecnosti upravuje oprávnenie zákonného zástupcu spravovať majetok zastúpeného v bežných
veciach a zároveň ukladá špecifickú povinnosť pri definovaní veci ako nie bežnej. Súd prvej inštancie

pri odôvodňovaní rozhodnutia uvedené pravidlá zlúčil a opomenul tak venovať pozornosť aplikácii
ustanovenia § 28 Občianskeho zákonníka, na ktorom je založené odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdu.

18. Zároveň odvolací súd dodáva, poisťovňa má v rámci poistnej politiky možnosť uprednostniť iný

poistný produkt - poistenie v prospech tretej osoby, ktorý sa na finančnom trhu bežne používa a
súčasne znamená praktické riešenie v prospech dieťaťa, ktoré do budúcnosti nezaťažuje jeho majetok.
Prezentovaný názor nijako nespochybňuje individuálne oprávnenie poisťovne rozhodovať o vlastnejpodnikateľskej činnosti, ale dáva len návod na predchádzanie/odstránenie
problémov pri uzatváraní zmlúv v mene maloletého poisteného.

19. Na podporu svojho názoru odvolací súd odkazuje na niektoré rozhodnutia súdov Slovenskej
republiky, v ktorých bol riešený obdobný právny problém - rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 15Co/480/2016 zo dňa 21.03.2018, rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 10Csp/194/2018 zo
dňa 30.10.2019. Okrem uvedeného sa žiada odkázať aj na konanie vedené na Okresnom súde Prešov,
kde došlo k udeleniu súhlasu v zmysle § 28 Občianskeho zákonníka opatrovníkovi na výber sumy 200,00

Eur z účtu opatrovanca.

20. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný, preto mu patrí plná náhrada trov
konania voči žalobcovi, ktorý v spore úspech nemal. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).