Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. september 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210046
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216210046.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: H.. M. X., Q..
XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, U., právne zast.: JUDr. Zoroslav Kollár, advokát, Vajnorská 8/A, Bratislava,
proti žalovaným: X/ P. U., Q.. XX.XX.XXXX, W. XXX, Q. Ž., G. X/ H. U., Q.. XX.XX.XXXX, W. XXX, Q.
Ž., právne zast.: JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., Poľná cesta 966/9, Dunajská Streda, o zaplatenie
1.214,10 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 971,28 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.07.2013 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.08.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.09.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %
ročne zo sumy 26,98 € od 21.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 26,98 € od 21.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy

26,98 € od 21.01.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 26,98 € od
21.02.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.03.2014
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.04.2014 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.05.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.06.2014 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z

omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.11.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.12.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.01.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 26,98 € od 21.02.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne

zo sumy 26,98 € od 21.03.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
26,98 € od 21.04.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 26,98 € od
21.05.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.06.2015
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.07.2015 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.08.2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.09.2015 do zaplatenia, s úrokom z

omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.10.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.11.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 26,98 € od 21.12.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 26,98 € od 21.01.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 26,98 € od 21.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 26,98 € od 21.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
26,98 € od 21.04.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 26,98€ od 21.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 26,98 € od
21.06.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 60 %. O výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/

a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.214,10 eur s príslušenstvom titulom nájomného na
základe zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými 1/ a 2/ ako nájomcami dňa
26.10.2011 o nájme pozemku parcely registra „C“ s parcelným Č.. XX o výmere XXX J., druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je postavená stavba - rodinný dom, ktorého sú žalovaní 1/ a
2/ užívateľmi, X.. Ú.. J. J., obec Q. Ž., K. D. Y., pozemok zapísaný na LV č. XXXX. V súlade s článkom

IV zmluvy o nájme bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté nájomné vo výške 50,- eur mesačne,
ktoré mali žalovaní 1/ a 2/ platiť vopred vždy do 20. dňa príslušného mesiaca. V novembri 2012 bola
žalovaným časť pozemku zneprístupnená plotom, čím došlo k obmedzeniu užívania časti tohto pozemku
o rozlohe XXX J.2, parcela č. XX/X, pričom žalovaní 1/ a 2/ aj naďalej reálne užívali parcelu č. XX/X
podľa geometrického plánu na č.l. 22-23 spisu o rozlohe XXX J.2, na ktorej je rodinný dom so súpisným

číslom XXX. Žalovaní 1/ a 2/ nezaplatili nájomné za obdobie november 2012 - júl 2016, pričom žalobca
si v tomto konaní uplatňuje proti žalovaným 1/ a 2/ zaplatenie nájomného za užívanie len neoplotenej
časti pozemku o rozlohe 325 m2 v pomernej výške zodpovedajúcej rozlohe tejto časti pozemku, t.j. vo
výške 26,98 eur mesačne.

2. Vo veci bol dňa 29.06.2016 vydaný platobný rozkaz, ktorým súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Proti
platobnému rozkazu podal žalovaný 2/ včas odpor, v dôsledku ktorého bol tento zrušený uznesením
súdu zo dňa 03.08.2016. Žalovaný 2/ vo svojom odpore vzniesol námietku premlčania nároku ohľadne
nájomného splatného dňa 20.10.2012 (za november 2012) až 21.06.2013 (za júl 2013). Ďalej tvrdil, že
žalovaný2/akojednoduchýčlovekneznalýprávasošpeciálnymzákladnýmvzdelaním,navyšesluchovo

postihnutý, bol žalobcom uvedený do omylu ohľadne vlastníctva rodinného domu, z čoho by mala pre
neho vyplývať povinnosť a nutnosť uzatvoriť zmluvu o nájme. Konanie žalobcu, resp. jeho zástupcu,
ktorým dosiahol uzatvorenie zmluvy o nájme, ako aj samotná zmluva, na základe ktorej žalovaný 2/ má
platiť nájomné za pozemok zastavaný rodinným domom, ku ktorému nemá vlastnícke právo, je podľa
žalovaného 2/ v rozpore s dobrými mravmi, a preto ju žalovaný 2/ považuje za neplatnú podľa § 49a a §

39 Občianskeho zákonníka. Zároveň mal žalovaný 2/ za to, že zmluva sa stala neplatnou aj podľa §
37Občianskehozákonníka,keďžalobcavnovembri2012oplotilpozemokpôvodneprenajatýnazáklade
zmluvy o nájme a neumožnil jeho časť užívať nájomcom, čím de facto spôsobil zmenu zmluvy o nájme,
ktorá však písomne dohodnutá nebola, čo podľa názoru žalovaného 2/ spôsobuje neurčitosť zmluvy
o nájme. Pre prípad, že súd dospeje k záveru, že zmluva o nájme je neplatná, žalovaný 2/ vzniesol

námietku nedostatku svojej vecnej legitimácie pri prípadnom uložení zaplatenia žalovanej sumy titulom
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku, pretože žalovaný 2/ nie je vlastníkom rodinného domu
na ňom stojaceho. Žalovaný namietal aj žalobcom uplatnenú náhradu trov konania, ktorú považoval za
nezákonnú vzhľadom na to, že žalobca je sám advokátom, ktorý tým, že v konaní zastupuje sám seba,
nemohol vynaložiť výdavky a zaplatiť ich sám sebe. Na základe uvedeného žalovaný 2/ navrhol žalobu

v celom rozsahu zamietnuť.

3. Podaním doručeným súdu dňa 03.11.2016 podal žalobca k odporu vyjadrenie, v ktorom poukázal
na to, že zmluvné strany uzavreli predmetnú zmluvu v zmysle jej čl. II bod 2 a čl. III bod 3 za účelom
prenájmu pozemku parcely registra „C“ s parcelným č. XX o výmere 599 m2, druh pozemku: zastavané

plochy a nádvoria, na ktorom je postavená stavba - rodinný dom, X.. Ú.. J. J., K. Q. Ž.Z., K. D. Y.,
pozemok zapísaný na LV Č.. XXXX s tým, že nájomca bude tento pozemok užívať výhradne za účelom
kultivovaného užívania rodinného domu v zmysle bývania. Základným účelom zmluvy bolo teda užívanie
pozemku za odplatu žalovanými, t.j. aj žalovaným 2/, ktorý spolu so svojou manželkou - žalovanou 1/ a
deťmi žije v rodinnom dome na predmetnom pozemku, kde má aj trvalý pobyt. Vyhlásenie žalovaných

uvedené v zmluve o tom, že sú obidvaja spoluvlastníkmi rodinného domu, ktoré sa ukázalo akonepravdivé, nemá vplyv na riadne uzatvorenie zmluvy a taktiež nespôsobuje jej neplatnosť, nie je totiž
zákonnou podmienkou vlastníctvo k rodinnému domu nájomcov/žalovaných, aby mohli platne
uzatvoriť zmluvu. V súvislosti s argumentmi súvisiacimi s osobou žalovaného 2/ považoval žalobca za

podstatné to, že žalovaný 2/ riadne uzatvoril nájomnú zmluvu k pozemku, dlhé mesiace užíval pozemok
a za užívanie pozemku odmietal hradiť odplatu, hoci sa na ňu zaviazal. Žalovaný 2/ spolu so svojou
manželkou na osobnom stretnutí pri podpise zmluvy zástupcovi žalobcu uviedli, že chcú, aby zmluva
bola uzatvorená s nimi, nakoľko v dome žijú so svojou rodinou a sú zamestnané osoby, ktoré za užívanie
pozemku budú platiť. Žalobca mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že očakávaným, ako aj reálnym

následkom právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými bolo užívanie pozemku za dohodnutú
odplatu, pričom žalovaný 2/ si bol pred uzatvorením zmluvy vedomý, že za užívanie pozemku bude
povinný uhrádzať žalobcovi dohodnutú odplatu, nie je možné pri reálnom užívaní pozemku žalovanými
považovať absenciu ich vlastníckeho práva za priečiace sa dobrým mravom. Žalovaní pritom vo
svojej odpovedi na výzvu žalobcu pred podaním žaloby zo dňa 21.08.2015 uviedli, že sú ochotní uhradiť
nájomné za pozemok, ktorý v skutočnosti užívajú, čím v podstate potvrdili a uviedli, že zmenu predmetu

nájmu akceptovali. Žalobca ďalej uviedol, že z jeho strany došlo k vybudovaniu oplotenia výlučne
za účelom ochrany svojho vlastníctva - pozemku, ktorý žalovaní svojim správaním a užívaním, ktoré
odporuje nielen účelu dojednanému v zmluve, ale aj zaužívaným a bežným modelom správania sa,
poškodzovali a znehodnocovali tým, že na pozemok umiestňovali odpad, vypúšťali splašky a umiestnili
latrínu, ktorej obsah nechali vytekať po pozemku. K nároku na trovy konania žalobca uviedol, že žalobca

vystupuje v konaní, ako aj v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba, a preto sa môže dať v súlade
s § 89 ods. 1 CSP zastupovať advokátom, ktorého si sám zvolil.

4. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 15.12.2016 upresnil, že zmluvu o nájme nepovažuje za
neplatnú z dôvodu, že bola na strane nájomcov podpísaná osobami, ktoré nie sú vlastníkmi stavby

stojacej na predmetnom pozemku. Rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú žalovaný 2/ uzatvoril so
žalobcompredmetnúzmluvubolototižtvrdeniezástupcužalobcu, žerodinnýdomstojacinadotknutom
pozemku nebudú môcť užívať vlastníci rodinného domu, ak žalovaný 2/, ktorý síce nie je vlastníkom
rodinného domu, ale je manželom jednej z vlastníčok rodinného domu, nepodpíše nájomnú zmluvu. Ak
by žalovaný 2/ vedel, že jeho manželka, resp. ostatní spoluvlastníci rodinného domu môžu tento dom

užívať aj bez toho, aby podpis žalovaného 2/ na nájomnej zmluve figuroval, tak zmluvu o nájme by
nebol podpísal. Žalovaný 2/ podotýkal, že v podobných prípadoch je možné zabezpečiť prístup k stavbe
aj s poukazom na § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka bez nutnosti uzatvorenia nájomnej zmluvy
s vlastníkom pozemku. Ďalej uviedol, že žalovaný 2/ nespochybňuje právo žalobcu zvoliť si právneho
zástupcu v konaní, otázkou však je, či taká voľba, keď žalobca je de facto osobou totožnou so zástupcom

žalobcu, spĺňa požiadavku odôvodnenosti a účelnosti v zmysle § 251 CSP.

5. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom súd pri účasti všetkých strán sporu, resp. ich
zástupcovvykonalvovecidokazovanieprednesmiPZžalobcuažalovaného2/, výsluchomžalovaných
1/ a 2/, výsluchom svedka H. Š., Q.. XX.XX.XXXX, ako aj listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise

a oboznámením sa s podstatným obsahom spisu tak ako je uvedené na str. 5 zápisnice z pojednávania
z 08.09.2017, pričom toto pojednávanie v súlade s § 219 ods. 2 CSP odročil na vyhlásenie
rozsudku dňa 22.09.2017.

6. Z prednesu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že podstatou predmetného sporu

je posúdenie otázky, či sú žalovaní povinní uhradiť za užívanie pozemku odplatu žalobcovi alebo nie.
Žalovaní užívanie pozemku nijako nespochybnili a všetky ich doterajšie argumenty, ktorými sa snažia
vyhnúť splneniu si svojich povinností, sú len účelovými argumentmi, ktoré predlžujú toto konanie. Bez
ohľadu na to, z akého titulu by mali žalovaní uhradiť žalovanú sumu, je nepochybné, že žalobca má
oprávnený nárok na žalovanú sumu, nakoľko žalovaní reálne a aj fakticky užívali pozemok a k užívaniu

pozemku sa i zaviazali písomnou zmluvou. Žalobca popiera a nesúhlasí s tvrdením žalovaného 2/,
v zmysle ktorého rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú žalovaný 2/ uzatvoril zmluvu, bolo údajné
tvrdenie zástupcu žalobcu, že rodinný dom stojaci na dotknutom pozemku nebudú môcť užívať vlastníci
rodinného domu, ak žalovaný 2/, ktorý síce nie je vlastníkom rodinného domu, ale je manželom jednej
z vlastníčok rodinného domu, nepodpíše zmluvu. Taktiež nesúhlasí s tou časťou vyjadrenia žalovaného

2/, kde je poukaz na § 151o ods. 3 OZ. Aj samotná zmluva totiž obsahuje, že nájomca predmet nájmu
bude užívať výhradne za účelom kultivovaného užívania rodinného domu v zmysle bývania. Zmluva
medzi žalobcom a žalovanými v žiadnom prípade nebola uzatvorená za účelom zabezpečenia prístupu k
rodinnému domu. Žalovaní nijakým spôsobom nespochybnili, že pozemok reálne za uvedeným účelomaj užívali. To, že žalovaní skutočne pozemok užívali, a že ho užívali ako dvor k rodinného dvoru potvrdili
aj fotografie ktoré žalobca predložili súdu spolu s jeho vyjadrením. V danom prípade je preto nemožné
tvrdiť, že žalovaní využívajú pozemok na základe zmluvy len ako prístupovú cestu k rodinnému domu. Aj

z tohto dôvodu je absurdné tvrdiť, že zástupca žalobcu mal žalovaných uviesť do omylu, že ak žalovaný
2/ zmluvu nepodpíše, nebude možné užívať rodinný dom. Toto potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca
je len vlastníkom pozemku, na ktorom sa rodinný dom nachádza, a nie je vlastníkom stavby na ňom
stojacej. Z tohto dôvodu je zrejmé, že žalocba nemá, a ani nemal právo a ani žiadnu zákonnú možnosť
rozhodovať o užívaní stavby. V súvislosti s namietanou neplatnosťou nájomnej zmluvy z dôvodu jej

neurčitosti mal žalobca za to, že v tomto prípade nie je splnené preukázanie naliehavého právneho
záujmu a zdôraznil, že žaloba, ktorá je predmetom tohto konania má prednosť pred určovacou žalobou.
K trovám konania právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že advokát je oprávnený sa nechať zastúpiť aj
advokátskymkoncipientom,aleboinýmzvolenýmadvokátom,pričomvdanomvzťahuvystupujeadvokát
ako fyzická osoba. Vzhľadom na skutočnosť, že koncipient realizuje úkony v mene advokáta a na účet
advokáta, ktorého si fyz. osoba zvolila za svojho zástupcu, neexistuje tu dôvod odchýliť sa od

režimu náhrady, ktorý platí pri advokátovi.

7. Svedok H. Š. ako zástupca žalobcu, ktorý uzatvorenie nájomnej zmluvy procesne zabezpečoval,
vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca v rozhodnom období odkúpil súbor pozemkov od K. Ú. Q.
Ž. - W. a jeden z predmetných pozemkov sa nachádzal v tomto súbore. Žalobca ako nový

majiteľ oslovil prostredníctvom svojho zástupcu obyvateľov, ktorých nehnuteľnosti sa nachádzali na
predmetných pozemkoch, pričom jedným z nich boli aj žalovaní v tomto spore. Uzatváranie zmluvy
prebiehalo tak, že zástupca H. Š. oslovil žalovaných s tým, že žalobca sa stal novým majiteľom, a že
bude potrebné uzatvoriť nájomnú zmluvu, ktorú so žalobcom pripravili. Ešte pred tým sa vykonzultovalo,
že kto bude konkrétnym nájomcom, nakoľko v danej nehnuteľnosti býva viac osôb v príbuzenskom

vzťahu so žalovanými. Bolo dohodnuté, že nájom bude na žalovaných. V tomto období boli obaja
zamestnaní, mali príjem, pričom vzhľadom na okolnosti, ktoré tu boli dané u ostatných obyvateľov, sa
žalobca so svojim zástupcom rozhodli práve pre žalovaných. Dohoda prebiehala dobrovoľne. Zástupca
si pamätá, že zmluvu so žalovanými podpisovali v nehnuteľnosti žalobcu v pohodovej až priateľskej
atmosfére. Nakoniec aj nájomné bolo stanovené v symbolickej výške. Pokiaľ ide o komunikáciu so

žalovanými,komunikáciaprebiehalavpriateľskejatmosfére.Podľavyjadreniasvedkabolidvajažalovaní
najkompetentnejšími osobami z uvedenej komunity, pričom svedok žalovaného 2/ nepovažoval, a ani
nepovažuje za telesne postihnutého, známky zdravotného postihnutia javila práve sestra žalovanej 1/.
Presvedkanejavilžalovaný2/pripodpisezmluvyznámkysluchovéhopostihnutia,naničhoneupozornil,
pričom okrem zmluvy sa rozprávali ešte o viacerých témach, z čoho svedok usudzuje, že ho žalovaný 2/

počul. Svedok si myslí, že naviac predmetnú zmluvu mali žalovaní predloženú na prečítanie a je veľmi
jednoduchá. Žalovaný 2/ svedkovi nepredložil žiadny dokument, ktorý by potvrdzoval jeho zdravotné,
resp. sluchové postihnutie. Svedok ako zástupca žalobcu žalovaného 2/ pri uzatváraní zmluvy do
ničoho nenútil. Keďže žalovaní môžu užívať predmetný dom bez ohľadu na osobu vlastníka, žalobca so
svojim zástupcom nikdy neriešili to, kto a ako má ich dom užívať. Žalovaní sa zaviazali, že budú platiť

nájomné 50,- eur mesačne za pozemok, a tým to bolo pre svedka ukončené. Keďže na pozemku bol
sústavne zhromažďovaný komunálny odpad a udržovaný neporiadok, žalobca sa rozhodol, že pozemok
zmenší a použije na iné účely. Na tej časti pozemku, ktorú žalovaní aj naďalej užívajú, sa nachádza
odpad komunálny. Z domu vytekajú splašky, neťahá sa žumpa, a asi tak pred 2 mesiacmi niekto podal
oznámenie na okresnú veterinárnu správu, že na pozemku sú týrané zvieratá, ktoré sa pohybujú v

tých splaškoch. Z toho vyplýva, že sú tu aj ďalšie sekundárne problémy. Na otázku svedok uviedol, že
žalovaní sa mu zdajú byť natoľko právne zdatní, aby pochopili nájomnú zmluvu, pričom v čase, keď sa
uzatvárala zmluva, bola reč len o jednej parcele, ktorá zasahuje aj pod predmetný rodinný dom a v tom
čase ešte žalobca vôbec netušil, že pozemok bude deliť na 2 časti.

8. Žalovaná 1/ vo svojej výpovedi uviedla, že zástupca žalobcu H. Š. im povedal, že zmluvu musia
podpísať, lebo inak sa do domu nedostanú. Vie, že predmetom nájomnej zmluvy bol pozemok, ktorý na
základe nájomnej zmluvy môžu žalovaní užívať, a to v časti záhrady. Žalovaná 1/ uviedla, že nevie čítať,
pričom však má absolvovaný 5. ročník základnej školy. Nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.
Pozemok, ktorý bol predmetom nájmu žalovaná reálne užívala, zaplatila aj prvé splátky. Pred oplotením

žalovaníužívalicelýpozemok.Vsúčasnostiužívajúlenpozemok,naktoromjepostavenýdom.Zaodvoz
odpadu si žalovaná 1/ platí sama, obecnému úradu neplatí poplatok za odvoz komunálneho odpadu.
Keď uzatvárala nájomnú zmluvu, vedela že bude musieť platiť nájomné. Za užívanie pozemku mali
žalovaní platiť 50,- eur, avšak po oplotení časti pozemku im žalobca neoznámil nič.9. Žalovaný 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že zástupca žalobcu H. Š. im povedal, že zmluvu
musia podpísať, lebo inak sa do domu nedostanú. Vie, že predmetom nájomnej zmluvy bolo to, že môžu

užívať záhradu pri dome, pričom k rozdeleniu pozemku na dve časti došlo 4-5 rokov dozadu. Po oplotení
časti pozemku žalovaní nič nedostali, t.j. žiadnu novú zmluvu, a ani šek, že koľko majú po oplotení časti
pozemku platiť. Žalovaný 2/ uviedol, že vie čítať, chodil do školy, a to aj na strednú školu pre sluchovo
postihnutých, avšak nerozumie slovám. Nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, len zle počuje.
Pozemok, ktorý bol predmetom nájmu, žalovaný 2/ reálne užíval. Na začiatku užíval celý pozemok a po

oplotení užíval iba tú časť, ktorá nie je oplotená. Keď uzatváral nájomnú zmluvu žalovaný 2/ vedel o tom,
že bude musieť platiť nájomné, avšak po oplotení nedošlo k žiadnej zmene pri určení ceny. Nájomné
prestal platiť 4-5 rokov dozadu. Na pozemku neuložil odpad, pričom keď sa na pozemku nachádza
nejaký odpad, tak si ho žalovaný 2/ sám odvezie a dovtedy sa to tam hromadí. Za odvoz odpadu neplatí
obecnému úradu. Na pozemku nie je cudzí odpad. To, čo je na fotografiách v spise, kde je aj dom (č.l.
51), patrí žalovaným, avšak podľa názoru žalovaného 2/ je tam iba drevo, smeti tam hromadia aj ostatní

členovia rodiny.

10. Z takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci. Dňa
26.10.2011 uzavreli žalobca ako prenajímateľ a žalovaní 1/ a 2/ ako nájomcovia zmluvu o nájme
pozemku parcely registra „C“ s parcelným č. XX o výmere 599 m2, druh pozemku: zastavané plochy

a nádvoria, na ktorom je postavená stavba - rodinný dom, ktorého sú žalovaní 1/ a 2/ užívateľmi, k.
ú. J. J., K. Q. Ž., K. D. Y., pozemok zapísaný na LV č. XXXX. V súlade s článkom IV zmluvy o nájme
bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté nájomné vo výške 50,- eur mesačne, ktoré mali žalovaní
1/ a 2/ platiť vopred vždy do 20. dňa príslušného mesiaca. V novembri 2012 bola žalovaným časť
pozemku zneprístupnená plotom, čím došlo k obmedzeniu užívania časti tohto pozemku o rozlohe 274

m2, parcela Č.. XX/X, pričom žalovaní 1/ a 2/ aj naďalej reálne užívali parcelu Č.. XX/X o rozlohe 325
m2, na ktorej je rodinný dom so súpisným číslom XXX. Žalovaní 1/ a 2/ nezaplatili nájomné za obdobie
november 2012 - júl 2016, pričom podľa ich písomnej odpovede na predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa
21.08.2015 (č.l. 16) po obmedzení prístupu prestali platiť z toho dôvodu, že neužívajú celý pozemok.
V tejto odpovedi žalovaní 1/ a 2/ zároveň uviedli, že sú ochotní platiť nájomné, ale iba za pozemok,

ktorý v skutočnosti využívajú a zároveň žiadali, aby bola táto zmena písomná. Žalobca si v tomto konaní
uplatňuje proti žalovaným 1/ a 2/ zaplatenie nájomného za užívanie len neoplotenej časti pozemku o
rozlohe XXX J., ktorú žalovaní 1/ a 2/ aj naďalej užívajú, a to v pomernej výške zodpovedajúcej rozlohe
tejto časti pozemku - 26,98 eur mesačne. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Sporným
medzi nimi zostalo prípadné uvedenie žalovaného 2/ do omylu, ktorý omyl podľa ostatného vyjadrenia

žalovaného 2/ zo dňa 15.12.2016 mal spočívať v tvrdení zástupcu žalobcu, že rodinný dom stojaci na
dotknutom pozemku nebudú môcť užívať vlastníci rodinného domu, ak žalovaný 2/, ktorý síce nie je
vlastníkom rodinného domu, ale je manželom jednej z vlastníčok rodinného domu, nepodpíše nájomnú
zmluvu. Z uvedených skutočností a aj z toho, že žalovaný nie je (spolu)vlastníkom domu, žalovaný 2/
vyvodzuje neplatnosť zmluvy o nájme aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, s čím žalobca nesúhlasí.

Spornoumedzistranamijeajotázkažalovaným2/tvrdenejneurčitostizmluvyonájmepoodčleneníčasti
pozemku zo strany žalobcu plotom, v dôsledku čoho žalovaní 1/ a 2/ nemôžu užívať celý pozemok tak
ako to bolo dohodnuté v zmluve o nájme zo dňa 26.10.2011, čím podľa názoru žalovaného 2/ žalobca
de facto spôsobil zmenu zmluvy o nájme, avšak bez toho, aby bola táto zmena medzi stranami písomne
dohodnutá.

Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa ust. § 100 ods. 1, 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110 ). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté

ustanovenie § 105 . Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa ust. § 100 ods. 1, 2 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v
znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny
vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

11. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že námietka premlčania žalovaného 2/ ohľadom
nárokunanájomnésplatnédňa20.10.2012(zanovember2012)až21.06.2013(zajún2013)jedôvodná,
keďže ide o majetkové právo, ktoré sa v zmysle citovaného § 100 ods. 1, 2 a § 101 Občianskeho
zákonníka premlčí v trojročnej premlčacej dobe (žaloba bola podaná 24.06.2016), a teda nakoľko právo

na zaplatenie nájomného za uvedené obdobie nebolo uplatnené do 3 rokov od jeho vzniku, nie je možné
ho v dôsledku oprávnenej námietky premlčania žalovaného priznať v predmetnom, neskoršie začatom
konaní. Súd preto nárok žalobcu v tejto časti (v časti prevyšujúcej nárok priznaný vo výroku I rozsudku)
zamietol (výrok II rozsudku), a to vo vzťahu k obidvom žalovaným vzhľadom na ich spoločný zmluvný
záväzok platiť nájomné, ako aj na formuláciu žalobného návrhu, podľa ktorého majú žalovaný 1/ a 2/

zaplatiť dlžnú sumu nájomného spoločne a nerozdielne, čím mala byť v zmysle judikátu - rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2002 sp. zn. MCdo 79/02 založená ich pasívna
solidarita (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a tak i nerozlučné spoločenstvo v konaní v tom smere,
že procesný úkon žalovaného 2/ - námietka premlčania, resp. jej účinky platia aj pre žalovanú 1/ (§ 77
ods. 1 CSP).

12. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žaloby, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o jej
opodstatnenosti, a preto uplatnený nárok vo zvyšnej časti, t.j. v časti istiny s príslušenstvom,
tak je uvedené vo výroku I, žalobcovi priznal. Súd vo veci nezistil existenciu ani jedného zo žalovaným
2/ tvrdených dôvodov neplatnosti zmluvy o nájme. Preukázanie prípadnej relatívnej neplatnosti zmluvy

o nájme podľa § 49a Občianskeho zákonníka pre omyl konajúcej osoby - žalovaného 2/ bolo výlučne
na žalovanom 2/, ktorý musel v tejto súvislosti uniesť povinnosť tvrdenia a aj dôkaznú povinnosť. Súd
má za to, že samotné tvrdenie existencie omylu žalovaným 2/ nie je v tomto prípade postačujúce na
určenie neplatnosti zmluvy o nájme v rámci riešenia tejto otázky ako predbežnej otázky pri žalobe naplnenie, nakoľko vykonanými dôkazmi tento omyl nebol dostatočným spôsobom preukázaný, resp. z
vykonaných dôkazov je zrejmé, že k takémuto omylu nemalo vôbec dôjsť. Žalovaný 2/ vo svojej
výpovedijednoznačnepotvrdil,ževedel,čojepredmetomnájomnejzmluvy,tedaženazákladenejmôžu

užívať záhradu pri dome a taktiež pri uzatváraní nájomnej zmluvy vedel, že bude musieť platiť nájomné.
Pozemok, ktorý bol predmetom nájmu, žalovaný 2/ reálne užíval. Na začiatku užíval celý pozemok a po
oplotení užíval iba tú časť, ktorá nie je oplotená. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného 2/ (a aj žalovanej 1/),
podľa ktorého im mal zástupca žalobcu - svedok H. Š. povedať, že zmluvu musia podpísať, lebo inak
sa do domu nedostanú, toto tvrdenie nie je možné bez ďalšieho vykladať tak, že ak konkrétne žalovaný

2/, ktorý síce nie je vlastníkom rodinného domu, ale je manželom jednej z vlastníčok rodinného domu,
nepodpíše nájomnú zmluvu, tak vlastníci rodinného domu nebudú môcť tento rodinný dom stojaci na
dotknutom pozemku užívať. Z výpovede svedka H. Š. - zástupcu žalobcu vyplýva, že žalobca spolu s
týmto zástupcom oslovili žalovaných s tým, že žalobca sa stal novým vlastníkom pozemku a že
bude potrebné uzatvoriť nájomnú zmluvu na pozemok, ktorú aj pripravili. Zástupca žalobcu žalovaného
2/ pri uzatváraní zmluvy do ničoho nenútil, zmluvu so žalovanými podpisovali v nehnuteľnosti žalobcu

v pohodovej až priateľskej atmosfére a aj celková komunikácia so žalovanými
prebiehala v priateľskej atmosfére. Žalobca, resp. jeho zástupca pri výbere osoby nájomcu vychádzal
z toho, že žalovaní 1/ a 2/ predmetný pozemok reálne užívali, nájomnú zmluvu chceli uzavrieť a sú
to dve najkompetentnejšie osoby z tamojšej komunity. Skutočnosti zistené pri výsluchu svedka pritom
nepopierali ani samotní žalovaní. V konaní teda nebolo dostatočne preukázané, že by konajúca osoba

(žalovaný 2/) urobila právny úkon - uzavretie nájomnej zmluvy v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti,
ktorá bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a teda že by práve on musel podpísať nájomnú zmluvu,
aby mohli spoluvlastníci domu svoj dom aj naďalej užívať, pričom zároveň nebolo preukázané ani to,
že by osoba, ktorej bol právny úkon určený (žalobca, a to aj prostredníctvom jeho zástupcu), tento
omyl nejakým spôsobom vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Pokiaľ ide o skutočnosti, že žalovaný

2/ je jednoduchý človek neznalý práva so špeciálnym základným vzdelaním, navyše sluchovo
postihnutý, s ktorým je sťažená komunikácia, uvedené skutočnosti podľa názoru súdu nemôžu negovať
to, že žalovaný 2/ zmluvu uzavrel, podpísal ju, pričom ako to vyplývalo z vykonaného dokazovania,
bol riadne oboznámený s podstatnými bodmi zmluvy (predmet nájmu, jeho povinnosť platiť nájomné,
výška nájomného). Z tvrdených skutočností ohľadom zdravotného postihnutia žalovaného 2/ a sťaženej

komunikácie s ním, ktoré neboli počas celého konania podložené žiadnym úradným, resp. lekárskym
potvrdením alebo dokladom a taktiež ani súd lustráciou vo svojom registri nezistil konanie o obmedzenie
spôsobilosti žalovaných na právne úkony, nemožno bez ďalšieho vyvodiť prípadnú neplatnosť zmluvy.
To isté platí aj na žalovanou 1/ tvrdenú skutočnosť, že nevie čítať, keď ukončila 5. ročník základnej školy,
zmluvu podpísala, pričom ako to vyplývalo z vykonaného dokazovania, aj ona bola riadne oboznámená

s podstatnými bodmi zmluvy (predmet nájmu, jej povinnosť platiť nájomné, výška nájomného). Súd pri
uvedených tvrdeniach pritom vychádzal z toho, že žalovaný 2/ je v konaní riadne zastúpený advokátom,
ktorý chráni procesné práva a záujmy nielen žalovaného 2/, ale nepriamo aj žalovanej 1/ vzhľadom na
účinky vykonaných úkonov žalovaného 2 v zmysle § 77 ods. 1 CSP.

13. Súd ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovaného 2/, že by konanie žalobcu, resp. jeho zástupcu, ktorým
dosiahol uzatvorenie zmluvy o nájme (za ním tvrdených vyššie popísaných okolností), ako aj samotná
zmluva, na základe ktorej žalovaný 2/ má platiť nájomné za pozemok zastavaný rodinným domom, ku
ktorémunemávlastníckeprávo,malibyťvrozporesdobrýmimravmi.Podľanázorusúdu,nakoľkoneboli
dostatočne preukázané okolnosti, z ktorých si žalovaný 2/ vyvodzoval svoj omyl, konanie žalobcu pri

uzatváraní zmluvy nie je možné považovať ani za prípadné konanie v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ
by tento rozpor mal byť vyvodený z toho, že žalovaný 2/ nebol vlastníkom domu, tak táto skutočnosť
nemá žiaden vplyv na to, že žalovaný 2/ ako užívateľ domu i pozemku (bez nutnosti byť súčasne aj
vlastníkom domu) riadne uzavrel zmluvu o nájme práve pozemku (a nie domu), pričom k
založeniu nájomného vzťahu k pozemku sa tu nevyžadovalo vlastníctvo domu. V konaní taktiež nebolo

preukázané, že by nájomná zmluva bola so žalovaným 2/ uzavretá za účelom zabezpečenia jeho
prístupu k stavbe podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Takýto účel totiž nevyplýva z obsahu
nájomnej zmluvy.

14. Zároveň mal žalovaný 2/ za to, že zmluva sa stala neplatnou aj podľa § 37 Občianskeho zákonníka,

keď žalobca v novembri 2012 oplotil pozemok pôvodne prenajatý na základe zmluvy o nájme a
neumožniljehočasťužívaťnájomcom,čímdefactospôsobilzmenuzmluvyonájme,ktorávšakpísomne
dohodnutá nebola, čo podľa názoru žalovaného 2/ spôsobuje neurčitosť zmluvy o nájme. Podľa názoru
súdu sa zmluva opísaným spôsobom nestala neurčitou, nakoľko nedošlo k (neurčitej) zmene jej písomnedohodnutého znenia, došlo však k faktickej udalosti, resp. konaním žalobcu bol vyvolaný stav, ktorý
spôsobil, že nájomca nemohol prenajatú vec užívať v zmluvne dohodnutom rozsahu. Ide o faktickú
vadu, ktorá celkom bránila realizácii užívacieho práva nájomcu v rozsahu oplotenej časti pozemku. Toto

sa v závislosti zákonnej úpravy, resp. zmluvných dojednaní mohlo považovať za porušenie zmluvných
povinností zo strany prenajímateľa, pričom však počas celého konania nebolo žiadnym spôsobom
tvrdené, a ani preukazované, že by takéto porušenie zmluvy malo spôsobiť jej zánik (akoukoľvek
formou). Taktiež v konaní nebolo preukázané, že prípadné porušovanie zmluvných povinností zo strany
žalovaných ohľadom spôsobu užívania pozemku (viď výpoveď svedka a žalovaných 1/ a 2/), ktorý by

mal byť v rozpore s dohodnutým kultivovaným užívaním nehnuteľnosti, by malo za následok
skončenienájomnéhovzťahu.Nakoľkotuneboltvrdený,resp.preukázanýžiadnyúkonaleboskutočnosť
ohľadom zániku zmluvy, za stálej existencie tejto zmluvy nemohla zaniknúť ani povinnosť žalovaných 1/
a 2/platiť nájomné za tú časť pozemku, ktorú reálne a aj naďalej užívali (v tejto časti nemôže platiť
ani prípadný postup podľa § 673 a § 674 OZ, o ktorom sa však ani jedna zo strán sporu nezmienila).
Nakoľkotedazvykonanéhodokazovaniajednoznačnevyplynulo,žežalovaní1/a2/nezaplatiližalobcovi

nájomné za obdobie júl 2013 - júl 2016, pričom žalobca si v tomto konaní uplatnil proti žalovaným 1/ a 2/
zaplatenie nájomného za užívanie len neoplotenej časti pozemku (žalovanými aj naďalej reálne užívanej
o rozlohe 325 m2 podľa geometrického plánu na č.l. 22-23 spisu), a to v pomernej výške zodpovedajúcej
rozlohe tejto časti pozemku - 26,98 eur mesačne, o ktorej sume mali žalovaní 1/ a 2/ možnosť sa
dozvedieť už z listov žalobcu z 15.02.2016 (č.l. 17), súd žalobe žalobcu v tomto rozsahu nároku vyhovel

tak, ako to vyplýva z výroku I. Súd žalobcovi priznal z istiny 971,28 eur aj nárok na úroky z omeškania v
zákonnej výške tak ako to vyplýva z výroku I tohto rozsudku (sadzba priznaného úroku z omeškania je
vždy o 8 percentuálnych bodov vyššia ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v jednotlivých obdobiach omeškania podľa
výroku I rozsudku).

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods.
2 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu
60 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 80 % a neúspešný na 20 %, t.j. čistý úspech
žalobcu predstavuje 60 % (výrok II). Žalobca vystupuje v tomto konaní, ako aj v zmluvnom vzťahu

ako fyzická osoba, a preto sa môže dať v súlade s § 89 ods. 1 CSP zastúpiť advokátom, ktorého si sám
zvolil. Súd tak trovy právneho zastúpenia žalobcu všeobecne považuje za opodstatnené trovy konania
s tým, že účelnosť jednotlivých úkonov zo strany právneho zástupcu žalobcu bude súd skúmať
a o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).