Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. december 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220204267
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2220204267.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci navrhovateľky: B. C., Z.. XX. XX. XXXX, J. J. XXXX/
XXC, L. Q., proti odporcovi: P. C., Z.. XX. XX. XXXX, F..J.. Š.K. XXXX/X, L. Q., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta sa návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto znení:

„Žalovaný [odporca] je povinný zdržať sa vstupu, užívania a zotrvania na pozemku parcela registra „C.“
parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 167 m2 vedené na LV č. XXXX pre obec L.
Q.,k.ú.L.Q.,ktoréhovýlučnýmvlastníkomježalobkyňa[navrhovateľka]naparceluregistra„C.“,parc.č.
XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2, vedené na LV č. XXXX pre obec L. Q., k. ú.
L. Q., ku ktorému má žalobkyňa [navrhovateľka] spoluvlastnícky podiel 8711/17992-in, a do bytu č. X na
D.. podlaží, vchod č. XXC, zapísaného na LV XXXX pre obec L. Q., k. ú. L. Q., najmä je povinný zdržať sa

vstupovania na uvedené [pozemky] pešo, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi, zdržať
sa vstupu do domu na adrese L. Q., J.Č. J. XXXX/XXC, nepribližovať sa žalobkyni [k navrhovateľke]
na vzdialenosť menšiu ako 50 m, zdržať sa uvedeného pozemku, zdržať sa písomne, telefonicky a
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami akéhokoľvek kontaktovania sa so žalobkyňou [s
navrhovateľkou] do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“

II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu osobne 04.12.2020 o 11:50 h sa navrhovateľka domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa odporcovi uložilo a) zdržať sa vstupu a užívania a
zotrvania na pozemku - parcely registra „C.“ č. XXXX/XXX vedenej na LV č. XXXX v k. ú. L. Q., ktorého
výlučným vlastníkom je navrhovateľka a na pozemku - parcely registra „C.“ č. XXXX/XXX vedenej na LV

č.XXXXvk.ú.L.Q.,kuktorémumánavrhovateľaspoluvlastníckypodiel8711/17992-in,adobytuč.Xna
X. podlaží, vchod č. XXC, zapísaného na LV XXXX v k. ú. L. Q., najmä povinnosti zdržať sa vstupovania
na uvedené pozemky pešo, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi, zdržať sa vstupu do
domu na adrese L. Q., J. J. XXXX/XXC, B.) nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako
50 m, zdržať sa uvedeného pozemku, a c) zdržať sa písomne, telefonicky a elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami akéhokoľvek kontaktovania sa s navrhovateľkou do právoplatného skončenia

veci. Navrhovateľka podala voči odporcovi trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestných
činov týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a), ods. 3, písm. b) , d) Trestného
zákona z dôvodu, že sa jej vyhrážal a má dôvodnú obavu o svoj život a život svojej dcéry, maloletej K.,
Z.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka mala uzavrieť manželstvo s otcom svojej dcéry, T. U., avšak pretože
sa jej odporca, s ktorým mala predtým milenecký pomer, vyhrážal, toto manželstvo neuzavrela a dňa
03.10.2020 sa zosobášila s odporcom. Odporca ju dňa 11.10.2020 fyzicky napadol v jej byte, ktorý má

navrhovateľka vo výlučnom vlastníctve. Sotil ju na podlahu, silne chytil za jej vlasy a búchal jej hlavou
o zem cca. 20-krát. Prestal iba preto, lebo dcéra navrhovateľky veľmi plakala. Odporca sa jej viackrátvyhrážal že ju „zakope“ a opakovane povedal, že si na to najme aj vraha. Navrhovateľka odporcu vo
svojom telefóne na určitý čas zablokovala. Navrhovateľka odporcu žiadala, aby k nej do domu nechodil,
avšak odmietal odísť. Dňa 15.10.2020 navrhovateľka oznámila odporcovi, že sa s ním chce rozviesť,

keďže našla správy v jeho telefóne určené iným ženám, avšak odporca vyhlásil, že sa nerozvedie, a
chce jej znepríjemňovať život a následne ju udrel päsťou do brucha tak, že navrhovateľka spadla na
zem, vstúpil jej jednou nohou na srdce, a nedovolil jej vstať. Potom ju pustil, pobalil si svoje veci (v
byte navrhovateľky sa zdržoval iba 2 týždne), ešte ju sotil a škrtil a potom odišiel z bytu navrhovateľky,
ktorá ihneď zamkla, zablokovala vchodové dvere a nechala si namontovať kamerový systém. Lekárske

ošetrenie nevyhľadala z obavy pred odporcom. Odvtedy už odporca neprišiel k navrhovateľke, iba
sa jej vyhrážal a pokúša sa rôznymi spôsobmi o nadviazanie elektronickej komunikácie, v ktorej sa
striedajú vyhrážky s lichotivými rečami. Navrhovateľka medzičasom podala návrh na rozvod manželstva
s odporcom.

2. Súd v prvom rade v súlade s § 324 ods. 3 CSP vyhodnocoval, či cieľ sledovaný neodkladným

opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a to formou
zriadenia sudcovského záložného práva na dotknutých veciach, právach alebo iných majetkových
hodnotách (§ 343 ods. 1 CSP). Keďže navrhovateľka si v konaní neuplatňuje voči odporcovi peňažnú
pohľadávku, zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade neprichádza do úvahy.

3. Navrhovateľka sa domáha vydania neodkladného opatrenia upraveného v § 325 ods. 2 písm. e)
až h) CSP (hoci v časti „zdržania sa pozemku“ zmätočne - zjavne tým myslela povinnosť sa tomuto
pozemku vyhýbať), takže takýto návrh je v zásade prípustný. Neodkladné opatrenie nariadi súd podľa
§ 328 ods. 1 CSP v prípade, že sú splnené podmienky stanovené v § 325 ods. 1 CSP. Z § 326

ods. 1 CSP je pritom zrejmé, že prvoradým predpokladom je opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania
nároku. Vzhľadom na charakter konania o neodkladnom opatrení (povinnosť rozhodnúť o návrhu do
30 dní, resp. 24 hodín v spojení s obmedzeným rozsahom dokazovania - pozri nižšie) je úlohou
navrhovateľa, aby poskytol taký opis rozhodujúcich skutočností, na základe ktorého je možné posúdiť

potrebu neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť a trvanie nároku. Ide o osobitnú náležitosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá na rozdiel od nedostatkov, akým je chýbajúci podpis
alebo návrh na rozhodnutie, nespôsobuje takú vadu návrhu, ktorá by bránila v pokračovaní konaní.
Preto ak návrh týmto požiadavkám nevyhovuje, neprichádza do úvahy odmietnutie návrhu podľa §
327 CSP. Naopak, nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností je dôvodom zamietnutia návrhu na

vydanie neodkladného opatrenia (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1110). Rovnako to platí aj vo vzťahu k § 326 ods. 1 CSP,
ktorý logicky nadväzuje na požiadavku dostatočného opisu rozhodujúcich skutočností. O návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). Súd nevykonáva dokazovanie tak, ako v riadnom konaní,

ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho
súduSRz28.11.2012,sp.zn.6MCdo5/2012,ktorésasícetýkapredbežnýchopatrení,avšakvzhľadom
naobdobnúprávnuúpravujeaktuálneajvovzťahukneodkladnémuopatreniu).Aknavrhovateľnepripojí

listiny, ktoré majú byť súčasťou návrhu v zmysle cit. ustanovenia, znemožňuje tým súdu vykonať
riadne posúdenie návrhu a ním uvádzaných skutočností. Aj takýto nedostatok musí nevyhnutne viesť k
zamietnutiu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

4. Navrhovateľkou prednesené skutkové tvrdenia súd nepovažoval za osvedčené v takom rozsahu, aby

postačovali na prijatie záveru o pravdivosti celého ňou opísaného skutkového stavu. Na účely konania o
neodkladnom opatrení nie je podľa názoru súdu dostačujúce jednoduché tvrdenie, že určitá skutočnosť
sajednoduchostala.Navrhovateľkasícenemádôkaznúpovinnosťvrozsahu,vakombyjumalavkonaní
vo veci samej, no predsa len musí ňou tvrdené skutočnosti aspoň osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie
znamená, že tvrdené skutočnosti musia byť vysoko pravdepodobné (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK,

M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106). Navrhovateľka ale
podstatnú časť svojich tvrdení, ktorú bolo možné podoprieť dôkazmi, v skutočnosti ničím nepreukázala,
predovšetkým nepripojila ani jediný listinný dôkaz potvrdzujúci podanie trestného oznámenia na odporcu
za skutky, ktoré mu vytýka, či dôkazy o spôsobe a frekvencii kontaktovania navrhovateľky odporcom.Na vyšetrenia zdravotného stavu po napadnutí odporcom sa navrhovateľa nedostavila, preto tiež
nepredložila žiadne lekárske správy. Súd tak nemohol vychádzať z toho, že navrhovateľka podala
na odporcu trestné oznámenie, ktorého obsah a čas podania by mohli byť rozhodujúce, ani že jej

boli spôsobené zranenia, ktoré si vyžadovali lekársky zásah, a nemohol ani ustáliť intenzitu zásahov
do (zjavne duševnej, nie telesnej) integrity navrhovateľky elektronickými, či inými komunikačnými
prostriedkami.

5. Z § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

možno vyhovieť, ak obsahuje opis a) rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a b) skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

6. Jedným z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia je teda potreba bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami (prípadne ohrozenie exekúcie, čo však nie je tento prípad). Neodkladné

opatrenie bude z tohto hľadiska v zásade dôvodné vtedy, keď ide o naliehavý stav, ktorý nevyhnutne
vyžaduje úpravu pomerov strán. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje v zmysle § 329 ods. 2 CSP podľa
stavu v čase vydania rozhodnutia. Pokiaľ je dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia hrozba zásahu do práv navrhovateľa, je rozhodujúce zistenie, či takáto hrozba trvá alebo či
sa opakuje. V prípade opakovaných zásahov je naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy opodstatnená

tým, že porušovanie práv navrhovateľa má v konečnom dôsledku trvalý charakter, čím logicky narastá
aj intenzita zásahu. Naliehavosť preto možno podľa názoru súdu vyvodiť aj z toho, s akým časovým
odstupom od posledného zásahu sa navrhovateľ domáha bezodkladnej úpravy a ako sa v tejto súvislosti
zmenili skutkové okolnosti. V opačnom prípade by bola podmienka bezodkladnej potreby úpravy
pomerov daná v nespočetnom množstve prípadov takých zásahov do práv navrhovateľov, ktoré už

pre zmenu skutkových okolností na ďalej netrvajú alebo sa neopakujú, bez ohľadu na to, či k týmto
zásahom došlo v krátkom čase pred podaním návrhu alebo dávno v minulosti. Takýto výklad by viedol
k nekontrolovateľnému rozmnožovaniu sporov o nariadenie neodkladných opatrení aj v prípadoch, kde
bezodkladná úprava pomerov v skutočnosti nie je nevyhnutná. Z návrhu tak musí plynúť, či naďalej
dochádza k opakovanému alebo trvajúcemu porušovaniu práv navrhovateľa.

7. Navrhovateľka sa svojím návrhom v podstate domáha ochrany pred násilným správaním odporcu
po tom, čom ju tento napadol v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky (výpis z LV, č. E..
X). Hrozba fyzického a psychického násilia je dôvodom, na základe ktorého právny poriadok umožňuje
obmedziť užívacie práva takto sa správajúcej osoby, alebo ju z užívania úplne vylúčiť (§ 146 ods. 2, či §

705a Občianskeho zákonníka), alebo dočasne ju vykázať zo spoločného obydlia (§ 27a z. č. 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore). Z koncepcie tejto právnej úpravy vyplýva, že poskytuje ochranu osobám,
ktoré sú nútené z rôznych dôvodov zdieľať svoje obydlie s inou osobou, ktorá sa správa násilne. V
tejto veci to je ale inak. Navrhovateľka totiž v návrhu netvrdila, že by odporca mal akékoľvek užívacie
právo k nehnuteľnostiam označeným vo výroku, ani že by bol ich nájomcom, prípadne osobou žijúcou s

navrhovateľkouvspoločnejdomácnosti,ktorábymalapodľa§688Občianskehozákonníkaprávoužívať
dotknutý byt, či priľahlé pozemky. Navrhovateľka je ako výlučná vlastníčka dotknutého bytu jediná, kto
môže s touto nehnuteľnosťou disponovať a je iba na jej uvážení, komu povolí vstup do svojho domu. To
platí aj pre priľahlé pozemky, ku ktorým sa neviažu žiadne práva odporcu (výpis z LV, č. E.. X). Z tohto
pohľadu je preto jej návrh na zákaz vstupu odporcu na dotknuté nehnuteľnosti nedôvodný.

8. Okrem toho však v tejto súvislosti nie je splnená ani podmienka nevyhnutnosti. V návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia navrhovateľka výslovne tvrdí, že odporca opustil byt 15.10.2020 a odvtedy sa
nevrátil.Ztakéhotoopisurozhodujúcichskutočnostínemožnovyvodiťzáverotom,žeodporcapokračuje
v ohrozovaní navrhovateľky v jej obydlí. Práve naopak, z návrhu vyplýva, že k takýmto zásahom do

práv navrhovateľky už nedochádza. Pokiaľ by k ďalším zásahom dochádzalo, navrhovateľka by za tento
čas nepochybne získala nové dôkazy hodnoverne osvedčujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
Možno tak konštatovať, že ide o opačnú situáciu, teda že odporca prestal navrhovateľku v jej byte
navštevovať, čo je logické aj preto, lebo navrhovateľka vchodové dvere 15.10.2020 „zablokovala“ a
nechala si namontovať kamerový systém. Odporca si podľa tvrdení navrhovateľky zbalil všetky svoje

veci, ktorých nemal veľa, pretože v byte býval len dva týždne, takže jeho návrat je nepravdepodobný.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný 04.12.2020, teda cca o 50 dní neskôr, čo
vzhľadom na vyššie uvedené závery nesvedčí o naliehavej potrebe úpravy pomerov strán z dôvodu
hroziaceho porušovania práv navrhovateľky.9. Čo sa týka zákazu priblíženia odporcu k navrhovateľke, základ neodkladného opatrenia s takýmto
obsahom vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z

12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia
vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený
ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Prvoradým
cieľom je zabrániť násiliu vo vzťahoch medzi blízkymi osobami vrátane fyzického násilia, obťažovania,
sexuálneho násilia, prenasledovania, zastrašovania alebo iných foriem nepriameho nátlaku. Nariadenie

vyžaduje, aby sa chránenej osobe v odôvodnených prípadoch poskytla okamžitá a účinná súdna
ochrana. Vychádzajúc zo znenia nariadenia a na základe úvah opísaných v predchádzajúcich bodoch
súd dospel k záveru, že ani v tomto rozsahu nie sú splnené podmienky, pretože odporca navrhovateľku
od 15.10.2020 nenavštívil a navrhovateľka v dôsledku absencie dôkazov neosvedčila, že by sa chystal
tak urobiť.

10. Podobne je to vo vzťahu k úplnému zákazu kontaktovania písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami. Zo znenia § 325 ods. 2 písm. g) CSP plynie, že vo všetkých
týchto prípadoch ide o sprostredkovaný, a nie priamy (osobný) kontakt, čo je logické aj vzhľadom na
§ 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP, ktoré sa zaoberajú práve priamym kontaktom. Zostáva teda posúdiť,
či je dôvodné uložiť odporcovi zákaz kontaktovať navrhovateľku sprostredkovanými spôsobmi. Za

osvedčené v tomto zmysle môže mať súd len to, že navrhovateľku odporca kontaktoval telefonicky a
elektronickými prostriedkami. V tejto súvislosti navrhovateľka tiež tvrdí, že odporcu už raz „zablokovala“.
Je zjavné, že navrhovateľka je schopná odporcu opätovne zablokovať, čo vylučuje, aby bola daná
potreba upravovať pomery strany neodkladným opatrením. V takýchto prípadoch nie je teda splnená
podmienka nevyhnutného zásahu zo strany súdu. Z návrhu totiž neplynie, že by sa odporca pokúšal

navrhovateľku zastihnúť viacerými spôsobmi (napr. z viacerých telefónnych čísiel, či užívateľských
kont), čím by sa jeho zablokovanie navrhovateľkou de facto míňalo účinkom. Ako súd uviedol vyššie,
navrhovateľka neosvedčila ani intenzitu kontaktovania, v dôsledku čoho súd nie je schopný posúdiť
proporcionalitu požadovaného neodkladného opatrenia v tejto časti.

11. Na základe vyššie uvedených súvislostí zastáva súd preto názor, že navrhovateľka neosvedčila
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v miere požadovanej § 325 ods. 1 CSP a § 326 ods. 1 a 2 CSP.
Vzhľadom na to musel súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť v celom rozsahu
(výrok I).

12. Keďže týmto rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie končí, o trovách súd rozhodol v tomto
rozhodnutí (§ 354 v spojení s § 262 ods. 1 CSP), a to tak, že stranám náhradu trov nepriznal, pretože
navrhovateľka nebola úspešná (§ 255 ods. 1 CSP a contrario), a odporcovi z dôvodu jeho neúčasti na
tomto konaní žiadne trovy nevznikli, čo v zmysle judikatúry (R 72/2018) vedie k záveru, že mu náhradu
nemožno priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho
rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).