Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213973
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417213973.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľky: E.
R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. X, T., a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: C. R.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. X, T., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29.1.2018, č.k. 23C/70/2017-26,

jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í t a k, že osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné je
povinná platiť navrhovateľke výživné vo výške 50 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred,
k rukám navrhovateľky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.

II. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Ukladá navrhovateľke povinnosť podať návrh na určenie výživného vo vzťahu k osobe, ktorá je podľa
návrhu povinná platiť výživné, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa navrhovateľka domáhala uložiť osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (otcovi)
prispievať na jej na výživu ako plnoletému dieťaťu výživné vo výške 200 eur mesačne, vždy do 15-teho
dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods.1, § 325 ods. 1, § 329 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ust. § 2, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a vecne tým, že na základe listinných dôkazov priložených k návrhu mal
za to, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v
okamžitom určení vyživovacej povinnosti osoby, ktorá je povinná platiť výživné (otca) na navrhovateľku.
Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade navrhovateľka neosvedčila naliehavú potrebu
úpravy výživného, bez ktorej by bola ohrozená jej výživa, t.j. úhrada jej nevyhnutných životných potrieb.

Okrem rodného listu, potvrdenia o návšteve školy a potvrdenia o príjme matky, nepredložila žiadne
doklady, a to najmä doklady týkajúce sa výšky výdavkov na jej výživu a doklady týkajúce sa jej
nepriaznivýchpomerov.Neosvedčilateda,žebezpredbežnejúpravyvýživnéhoneodkladnýmopatrením
je jej výživa reálne ohrozená. Rovnako sa navrhovateľke nepodarilo osvedčiť príjem jej otca, nakoľko
podľa lustrácie súdu príjem osoby, ktorá je povinná platiť výživné nepokrýva ani životné minimum.
Tvrdenie navrhovateľky, že jej otec pracuje nelegálne pre spoločnosť SEL Slovakia Express Logistik

s.r.o., kde zarába približne 1 200 eur mesačne, nepovažoval súd prvej inštancie za postačujúce na
osvedčenie pomerov otca navrhovateľky, nakoľko uvedená spoločnosť potvrdila súdu, že osoba C. R.u nich nepracuje. Zisťovanie možností a schopností osoby, ktorá je povinná platiť výživné je potom
predmetom ďalšieho dokazovania vykonávaného v konaní vo veci samej. Vzhľadom k uvedenému
súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka dostatočne neosvedčila potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia a preto návrh zamietol.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka namietajúc,
že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, predčasné a svojvoľné. V odvolaní poukázala na to, že
súd prvej inštancie neprihliadol na to, že rodič má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, čiže je povinný

starať sa o zdravý vývoj dieťaťa, prispievať mu na štúdium, záľuby a pod., pričom túto povinnosť zo
zákona majú obaja rodičia nerozdielne. Pri rozhodovaní neprihliadol na to, že osoba, ktorá je podľa
návrhu povinná platiť výživné (otec navrhovateľky) prestala úplne prispievať na jej výživu a táto situácia
trvá už 14 mesiacov a že zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia je zabezpečiť aspoň minimálnu
úpravu pomerov a teda v tomto prípade zabezpečiť pre ňu aspoň minimálne prostriedky na jej výživu.
Napadnuté rozhodnutie považovala za zmätočné aj v tom, že súd jej uprel právo na zabezpečenie

minimálnej výživy, napriek tomu, že jej otec dlhodobo ignoruje svoju zákonnú povinnosť. Odkedy
sú rodičia v rozvodovom konaní, má podstatne sťažené zabezpečovanie základných potrieb, ako je
napríklad oblečenie, vreckové, školské potreby, drogéria a hygienické potreby, na kultúrny a sociálny
život nemá žiadne finančné možnosti. Svoje náklady nemôže preukázať žiadnymi listinnými dokladmi,
nakoľko na ne nemá financie a nemôže si ich z tohto dôvodu zabezpečiť. Mala za to, že skutočnosť,

že sa jej nepodarilo osvedčiť príjem otca, nemôže zakladať nedôvodnosť jej návrhu, pretože zisťovanie
možností a schopností otca, ktorý je povinný platiť výživné bude predmetom ďalšieho dokazovania v
merite veci. Nakoľko je obmedzená v každom ohľade len príjmom svojej matky, nemôže si zabezpečiť
nevyhnutné základné potreby, čo na ňu vplýva depresívne. Uviedla, že jej otec má ukončené Stredné
odborné učilište stavebné - odbor inštalatér, je zdravý a práceschopný, a teda môže sa zamestnať na

trvalý pracovný pomer v primeranom zamestnaní a zarábať v priemere 700 - 1.000 eur. Na základe
uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

4. Otec (osoba povinná platiť výživné) sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

5. Odvolací súd potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357
C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že navrhovateľka použila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

6. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov je zrejmé,
ženavrhovateľkaještudentkouštvrtéhoročníkadennéhoštúdianaStrednejodbornejškolegastronómie

a hotelových služieb, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá sa o ňu stará a ktorej čistý
príjem za rok 2016 dosahoval sumu 553,45 eur a za rok 2017 sumu 568,46 eur. Vychádzajúc z tvrdenia
navrhovateľky, jej rodičia sú momentálne v rozvodovom konaní, pričom otec prestal absolútne prispievať
na výživu navrhovateľky. Výdavky navrhovateľky podľa jej tvrdenia sú: strava 130 eur, oblečenie 100
eur, drogéria 20 eur, školské pomôcky 20 eur, vreckové 30 eur, doučovanie 80 eur, ZRPŠ 60 eur, mobil

10 eur, náklady za byt 220 eur (plyn, voda, elektrika), 290 eur splátka úveru na nehnuteľnosť. Podľa
navrhovateľky otec pracuje ako kuriér a jeho príjem predstavuje 1 200 eur mesačne. V zmysle návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka žiadala, aby bol otec zaviazaný povinnosťou
prispievať jej na výživu sumou 200 eur mesačne.

7. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo aj je obava, že exekúcia bude ohrozená.10. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.

12.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa ( ďalej len „zákon o prídavku
na dieťa“), nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky,

najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.

14. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich vrátane konaní súdov
predchádzajúcich príslušnému rozhodnutiu v základnom predpise civilného procesného práva (v C.s.p.)
je zrejmé, že zákonom ustanovenou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba

bezodkladne upraviť pomery strán do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím.
Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané
po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie
spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k
ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Tu je tiež potrebné si uvedomiť nezanedbateľné

rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladnom opatrení. V konaní o neodkladnom opatrení
postačuje pre vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) len osvedčenie skutočností
preň významných, kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie, a to spôsobom vlastným
dôkaznému konaniu, teda bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

15. Konanie o určenie výživného je v súčasnosti upravené v Civilnom mimosporovom poriadku,
pričom na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak nie
je ustanovené inak. Všeobecné zásady typické pre inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj
na konanie vo veciach výživného. Zmyslom ust. § 366 C.m.p. je zabezpečenie výživy od povinného,
ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí

osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností
povinného. Neodkladným opatrením sa dočasne upravujú pomery účastníkov konania, pričom je
dôležité, že súd je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha,
ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Vyživovacia povinnosť rodičov
voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu.

V zmysle zákona o rodine rodič je povinný svoje dieťa vyživovať, a to od narodenia až pokiaľ sa dieťa
nie je schopné samo živiť. Pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia sa vyžaduje iba preukázanie
aktívnejapasívnejlegitimácieúčastníkovkonania,t.j.osvedčenierodinnéhovzťahu,ktorýpodľazákona
opodstatňuje platenie výživného.

16. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo preukázané, že osoba povinná platiť výživné,
je otcom navrhovateľky, čím bola preukázaná aktívna ako aj pasívna legitimácia účastníkov konania.
Zároveň bolo zistené, že osoba povinná platiť výživné (otec) bola samostatne zárobkovo činná osoba v
predmete podnikania služby verejných nosičov a poslov a od 20.3.2017 má pozastavenú činnosť. Príjem
osoby, ktorá je povinná platiť výživné predstavoval do mesiaca september 2016 sumu vo výške 429 eur,

následne od 6.4.2017 na základe dohody o pracovnej činnosti pre zamestnávateľa ZAPO Group, s.r.o.
jeho mesačný príjem predstavuje sumu 120,75 eur.

17. Odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní vzhliadol na to, že účelom nariadenia
neodkladného opatrenia podľa ust. § 366 C.m.p je platiť výživné v nevyhnutnej miere, pričom takto

určené výživné slúži len na uspokojovanie základných, osobných (životných) potrieb navrhovateľky.
I keď sa súdu prvej inštancie nepodarilo s istotou zistiť majetkové pomery a príjem osoby, ktorá je
podľa návrhu povinná platiť výživné a z dokladov založených v súdnom spise vyplýva, že príjem
otca navrhovateľky dosahoval v mesiaci november 2017 len sumu 120 eur, uvedená skutočnosťnezbavuje otca navrhovateľky povinnosti venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy
svojho dieťaťa. Odvolací súd má za to, že pri rozhodovaní o podanom návrhu nemožno vychádzať
len zo zistenia súdu o výške príjmov osoby povinnej platiť výživné, ale je potrebné prihliadnuť aj

na to, že len jeden z rodičov nemôže niesť plnú osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj dieťaťa,
ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je výživou odkázané na svojich rodičov. Odvolací súd
majúc na zreteli, že v prejednávanej veci sa jedná o navrhovateľku (plnoleté dieťa) sústavne sa
pripravujúce na budúce povolanie štúdiom na strednej škole, s ohľadom na jej vek a potrebu uhrádzať
základné náklady spojené s bývaním, stravovaním, ošatením, hygienickými potrebami, zdravotnou

starostlivosťou, školskými potrebami a nákladmi súvisiacimi s plnením školských povinností, prepravou,
má za to, že už v tomto štádiu konania výdavky uvádzané navrhovateľkou minimálne spojené so stravou,
hygienickými potrebami, školskými potrebami, je potrebné považovať za nevyhnutné a nemožno mať o
nich pochybnosti. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd ustálil, že návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia je čo do základu dôvodným. Pri rozhodovaní o výške výživného v nevyhnutnej
miere v zmysle § 366 C.m.p. odvolací súd prihliadal na skutkové okolnosti vyplývajúce z doterajšieho

obsahu spisu týkajúce sa rozsahu základných potrieb navrhovateľky, keď suma 50 eur mesačne aspoň
čiastočne pokrýva náklady na odôvodnené potreby už plnoletého dieťaťa.

18. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388
C.s.p. zmenil tak, že osobe povinnej platiť výživné (otcovi) uložil povinnosť dočasne platiť na výživu

navrhovateľky výživné v nevyhnutnej miere vo výške 50 eur mesačne k rukám navrhovateľky,
počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný zamietol.

19. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

20. V zmysle vyššie uvedenej zákonnej úpravy, odvolací súd uložil navrhovateľke povinnosť podať návrh

na určenie výživného vo vzťahu k osobe, povinnej platiť výživné (otcovi) v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia. Pri uložení tejto povinnosti prihliadol k tomu, že nariadeným neodkladným opatrením
nebol medzi účastníkmi navodený stav trvalej úpravy pomerov medzi nimi, keďže o výške vyživovacej
povinnosti osoby povinnej platiť výživné je možné rozhodnúť až po vykonaní dokazovania zameraného
k posúdeniu podmienok upravených v ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine .

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).