Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. apríl 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 23C/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213973
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Rigáňová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1417213973.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou v právnej veci navrhovateľky: E. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. X, Bratislava, zast. Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, so sídlom Riečna 2,
Bratislava, proti osobe povinnej platiť výživné: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, Bratislava, zast.
Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, Bratislava, IČO: 36 866 733,
o určenie výživného na plnoleté dieťa, rozhodol

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný prispievať od 04.06.2018 do 06.03.2019 na výživu navrhovateľky výživným v sume
200,- eur mesačne.

II. Súd návrh vo zvyšku zamieta.

III. Zročné výživné za obdobie od 04.06.2018 do 06.03.2019 vo výške 2.000,- eur súd povoľuje odporcovi
splácať v pravidelných splátkach vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 15. teho dňa v mesiaci k rukám
navrhovateľky počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 04.06.2018, na výzvu súdu doplneným, podaným v zmysle uznesenia Krajského

súdu v Bratislave č.k. 7Co 57/2018 - 36 zo dňa 04.04.2018, právoplatného dňa 26.06.2018, ktorým
odvolací súd navrhovateľke v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia uložil povinnosť podať návrh
na určenie výživného, sa navrhovateľka domáhala, aby súd osobu povinnú platiť výživné - odporcu,
zaviazal od 23.12.2016 povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 300,- eur mesačne a v prípade
schválenia zmieru účastníkov konania navrhovateľka navrhla výživné vo výške 200,- eur mesačne.
Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že sa pripravuje na svoje budúce povolanie, je študentkou J. býva
v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú rozvedení a od podania návrhu na rozvod, t.j. od 23.12.2016

sa výrazne zmenili pomery, nakoľko odporca, otec navrhovateľky prestal absolútne prispievať na
jej výživu. O navrhovateľku sa stará matka, uhrádza všetky výdavky na jej výživu, na štúdium
a voľnočasové aktivity, nedisponuje však dostatočnými finančnými prostriedkami na zabezpečenie
základných potrieb navrhovateľky, ako stravu, oblečenie, drogériu školské pomôcky vreckové, telefón,
električenku . Odporca voči navrhovateľke od decembra 2016 neplní svoju vyživovaciu povinnosť, čo
má na navrhovateľku negatívny vplyv v podobe depresií, strachu o zabezpečenie základných životných
potrieb, hrozí, že navrhovateľka bude nútená predčasne ukončiť štúdium maturitného ročníka, čo zníži

jej uplatnenie na trhu práce. V priebehu konania navrhovateľka dňa 06.03.2019 štúdium na strednej
škole prerušila, uviedla, že k prerušeniu došlo v dôsledku konania odporcu a navrhovateľka má záujem
v štúdiu pokračovať, z toho dôvodu trvala na pokračovaní vyživovacej povinnosti aj po prerušení štúdia.2. Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť v rozhodnom čase plnil
vecnými plneniami, úhradou nákladov spojených s užívaním bytu, v ktorom navrhovateľka bývala a
aj v súčasnosti býva, uhrádzal aj jej ďalšie bežné potreby, napriek skutočnosti, že uhrádzal potreby

spoločnej domácnosti v čase rozvodového konania , v predmetnom byte pre narušené vzťahy s
matkou navrhovateľky nebýva. Navrhované výživné neodôvodňujú potreby navrhovateľky, ani možnosti,
schopnosti a majetkové pomery odporcu. Dôležité je uviesť, že navrhovateľka mala mať školu už dávno
skončenú,informácieodporcanemážiadne,nakoľkonavrhovateľkasnímnekomunikuje.Navrhovateľka
je stále doma, nič nerobí, je tak otázne, ako sa na budúce povolanie pripravuje. Pokiaľ do školy nechodí,

resp. vyučovací proces vynecháva, nejde o riadnu prípravu na budúce povolanie. Ak by bolo v konaní
preukázané, že navrhovateľka sa riadne pripravuje na budúce povolanie, odporca navrhol určiť od
podania návrhu výživné vo výške 70,- eur mesačne, v prípade, že sa navrhovateľka na výkon budúceho
povolania nepripravuje dôsledne, prípadne nie je študentkou dennej formy štúdia, odporca navrhol návrh
v celom rozsahu zamietnuť.

3. V ďalších vyjadreniach účastníci konania vzájomne reagovali na vyjadrenia protistrany, nové
skutočnosti, ktoré by mali zásadný význam k predmetu konania neuviedli
4. Navrhovateľka navrhla vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi - rodným listom, potvrdením o
návšteve školy, potvrdeniami o príjme matky a odporcu, rozsudkom o rozvode manželstva rodičov,
potvrdením o zdravotnom stave navrhovateľky, navrhla výsluch svedka E. R. - matky navrhovateľky.

5. Odporca navrhol vykonať dokazovanie listinami - dokladmi o prospechu navrhovateľky, o jej školskej
dochádzke a o forme štúdia počas celého obdobia štúdia, dohodou o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, príjmom odporcu, príjmom navrhovateľky, navrhol
výsluch svedka T. R. - matky odporcu.

6. Súd príslušný na konanie po vykonaní dokazovania navrhovanými listinnými dôkazmi a výsluchom
svedkov mal preukázané nasledovné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie:

7. Navrhovateľka študovala na J. v Bratislave formou denného štúdia v období od 08.12.2014, štúdium

ukončila dňa 06.03.2019. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, odporca sa zo spoločnej domácnosti
v priebehu roku 2018 odsťahoval, nakoľko vzťahy s matkou navrhovateľky, ako aj s navrhovateľkou
boli narušené, manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozsudkom OS BA č.k. 13P279/2016 - 60 zo dňa
27.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2018 rozvedené.

8. Navrhovateľka vo svojich vyjadreniach uviedla, že v súvislosti so štúdiom jej v danom období vznikli
výdavky na stravu, oblečenie a drogériu, školské pomôcky, električenku, tieto potreby financovala
jej matka, odporca od decembra 2016 na výživu navrhovateľky neprispieva. Odporca vo svojich
vyjadreniach uviedol, že na výživu navrhovateľky v čase, keď žil s navrhovateľkou a matkou
navrhovateľky v spoločnej domácnosti prispieval spolu s matkou navrhovateľky, uhrádzal náklady na

spoločné bývanie, prispieval vecnými plneniami a uhrádzal bežné platby. V období roku 2018 a roku
2019 bol odporca nezamestnaný, ako uviedol mal príležitostný príjem z brigádnickej činnosti, je vyučený
inštalatér a má tak obmedzené možnosti zamestnať sa. Matka navrhovateľky v období roku 2018 a 2019
dosiahla priemerný mesačný príjem 630,- eur.

9. Svedkyňa E. R. - matka navrhovateľky, vo svojej svedeckej výpovedi vo vzťahu k plneniu vyživovacej
povinnosti odporcu voči navrhovateľke uviedla, že otec na výživu dcéry neprispieval, ich vzťahy boli zlé,
nekomunikovali spolu, náklady na výživu znášala svedkyňa.

10. Svedkyňa T. R. - matka odporcu, k plneniu vyživovacej povinnosti odporcu vo svojej výpovedi

neuviedla žiadne skutočnosti, vyjadrila sa len o vzájomných negatívnych vzťahoch odporcu a
navrhovateľky.

11. Podľa ust. §-u 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

12. Podľa ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu je limitovaný na jednej strane schopnosťami

a možnosťami rodičov a na druhej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa. Pri určovaní rozsahu
vyživovacej povinnosti prihliadne súd na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Odôvodnenými potrebami dieťaťa sú všetky nevyhnutné potreby nutné pre život kultúrneho človeka.
Ich miera je rôzna, podľa okolnosti konkrétneho prípadu. Potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od
veku, jeho zdravotného stavu, nadania, schopností, záujmov a spôsobu prípravu na budúce povolanie.

Stanovením hľadiska, že na výživu prispievajú rodičia podľa svojich schopností a možností, vyjadril
zákon zásadu, že rozhodujúci je zárobok, ktorý rodič pri riadnom využití svojich schopností, vzdelania
a nadania mohol dosiahnuť. Schopnosti a možnosti rodičia majú dve zložky: zárobkové schopnosti a
možnosti a majetkové možnosti.

14. V danej veci v prvom rade súd ustálil obdobie, za ktoré nárok navrhovateľke priznal. Navrhovateľka
návrh na určenie výživného podala dňa 04.06.2018 s poukazom na povinnosť uloženú Krajským súdom
v Bratislave v uznesení č.k. 7Co 57/2018 - 36 zo dňa 04.04.2018, návrh na výzvu súdu doplnila tak, že
povinnosť odporcu žiadala určiť spätne od 23.12.2016. Nakoľko v prípade plnoletého dieťaťa je možné
nárok priznať len od podania návrhu, súd počiatok plnenia povinnosti odporcu stanovil od 04.06.2018

a z dôvodu ukončenia štúdia dňa 06.03.2019, ako vyplýva z potvrdenia o ukončení štúdia na strednej
škole, súd je názoru, bez ohľadu na tvrdenie navrhovateľky, že štúdium len prerušila a v príprave na
budúce povolanie bude pokračovať, že za daného stavu dňom 06.03.2019 povinnosť odporcu prispievať
na výživu navrhovateľky zanikla.

15. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľky, ktorá síce za dané
obdobie náklady súvisiace so štúdiom na strednej škole nepreukázala listinnými dôkazmi, podľa názoru
súdu sú však uvádzané mesačné výdavky navrhovateľky, t.j. výdavky na stravu, oblečenie, školské
potreby, výdavky na dopravu a v neposlednom rade aj vreckové, nevyhnutnými a reálnymi nákladmi
každého študenta vo veku navrhovateľky v danom čase a nie je potrebná ich konkrétna špecifikácia

prípadnými potvrdeniami a dokladmi.

16. Vo vzťahu k výške výživného je súd názoru, že suma 200,- eur je primeraným výživným s poukazom
na odôvodnené potreby navrhovateľky v období od 04.06.2018 do 06.03.2019 a takto určené výživné
zodpovedalo v danom čase jej reálnym potrebám. Odporca mal v rozhodnom období, ako tvrdil,

príjem len z brigádnickej činnosti, konkrétny príjem nepreukázal, rovnako ako navrhovateľka v konaní
nepreukázala svoje tvrdenia o príjme odporcu vo výške 1.200,- eur mesačne.

17. Aj napriek tomu, že odporca v konaní svoj reálny príjem v danom období nepreukázal, rovnako ako
tvrdenia,žeplatilúhradyzabývanieapodieľalsanabežnýchplatbáchsúvisiacichsvedenímdomácnosti

rovnako ako matka navrhovateľky, tieto skutočnosti odporcu nezbavujú povinnosti prispievať plnoletej
navrhovateľke na výživu. Platby za bývanie a iné plnenia, ktoré odporca nekonkretizoval a v konaní
ani nepreukázal, súd nezobral do úvahy, nakoľko nimi nie je možné kompenzovať zákonom stanovenú
vyživovaciu povinnosť. Súd uvádza, že nie je možné stotožniť sa s argumentáciou odporcu, že určenie
výživného na navrhovateľku by bolo vzhľadom na jej správanie k jeho osobe a postoj k plneniu školských

povinností v rozpore s dobrými mravmi. Na povinnosť rodičov stanovenú v ust. § 62 Zákona o rodine
nemá vplyv a ani nemôže ovplyvniť tá skutočnosť, že oprávnený z vyživovacej povinnosti v súvislosti
so štúdiom, ako aj v dôsledku vzájomných narušených vzťahov nespĺňa predstavy rodiča o tom, aké
výsledky by malo dieťa pri štúdiu dosahovať, vrátane intenzity školskej dochádzky, rovnako tak nieje daný vzorec ideálneho správania dieťaťa k rodičovi a naopak, pričom vzájomné vzťahy v rodine a
ich budovanie sú výlučne v dispozícii členov rodiny. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka v
rozhodnom období, t.j. od 04.06.2018 do 06.03.2019 študovala na strednej škole, za dané obdobie

navrhovateľke vznikol nárok na výživné voči odporcovi, ktoré súd určil vo výške 200,- eur mesačne. Táto
suma je primeraná odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj možnostiam a schopnostiam odporcu
bez ohrozenia jeho sociálnej a kultúrnej úrovne.

18. Z uvedených dôvodov súd určil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke od 04.06.2018, kedy

podala návrh na začatie konania, do 06.03.2019, kedy ukončila štúdium na strednej škole, výživným vo
výške 200,- eur mesačne a návrh vo zvyšku, t.j. za obdobie presahujúce nárok na výživné a nárok vo
zvyšnej časti 100,- eur, zamietol.

19. Zročné výživné za dané obdobie 10 mesiacov vo výške 2.000,- eur súd povolil odporcovi splatiť v
splátkach vo výške 200,- eur mesačne.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v

Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti
odvolania podľa 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):
neboli splnené procesné podmienky,
a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.