Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/138/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717207270
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717207270.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov
JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Slovenská elektrizačná prenosová
sústava, a.s. so sídlom Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35 829 141, právne zastúpený
Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:
36 862 711, proti žalovaným: 1. C.. G. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Š. XX/XX, XXX XX Š. - Z. Š., 2. C..

R. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Š.Á. XX/XX, XXX XX Š. - Z. Š., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr.
Elena Ľalíková, advokátka so sídlom Podbrezovská 34, 831 06 Bratislava, o určenie priebehu hranice
pozemkov, o odvolaní žalobcu a žalovaných v 1.a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa
22. 05. 2019, č. k. 17C/32/2017-322 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit. :

„I. U r č u j e , že priebeh hraníc medzi pozemkami nachádzajúcimi sa v k. ú. X. pozemkom parcela
reg. C parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2 zapísaným na LV č. XXXX
na Okresnom úrade odbor katastrálny P. a pozemkom parcela reg. C parc. č. XXXX/XX - trvalé trávne
porasty o výmere XXX m2 zapísaných na LV č. XXXX na Okresom úrade odbor katastrálny P. je určený

spojnicou lomových bodov tak, ako je uvedené vo vytyčovacom náčrte L. L. ml. zo dňa 28.05.2015
autorizačne overeného C.. I. B., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku, parc.

č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2 a stavby na nej stojacej so súp. č. XXXX
- rekreačná chata nachádzajúcich sa v k. ú. X. zapísaných na LV č. XXXX. Žalovaný v 1.rade je výlučný
vlastník susediaceho pozemku, parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
zapísané na LV č. XXXX, k. ú. X. a žalovaní v 1.a 2.rade sú podieloví spoluvlastníci pozemku, parc.
č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXXX, k. ú. X.. Predmetom
sporu je určenie priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami tak, ako je uvedené vo vytyčovacom

návrhu (hranica medzi pozemkom, parcelou č. XXXX/XX a pozemkom, parcelou č. XXXX/XX) zo dňa 28.
05. 2015, vyhotoveným L. L., ml. a autorizačne overeným C.. I. B.. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný v
1.rade nerešpektuje hranicu pozemkov, ktorá vyplýva z údajov uvedených v katastri nehnuteľnosti, resp.
odmieta rešpektovať existujúcu hranicu pozemkov a pozemok žalobcu užíva ako vlastný. Žalovaný v
1.rade spôsobil žalobcovi viackrát škodu (vyrúbal na pozemku žalobcu stromy, napadol zamestnanca
žalobcu, vytrhal žalobcovi tvárnice umiestnené na vytvorenie chodníka) a žalovaný v 1.rade sústavne

tvrdí, že mu časť pozemku v katastri nehnuteľnosti zapísaná na žalobcovi, patrí. Žalobca má za to,
že svoj pozemok užíva presne podľa hraníc určených katastrálnym operátom a žalovaný v 1.radesvojim konaním nepretržite znemožňuje žalobcovi pokojné užívanie pozemku. Žalobca už vyčerpal
všetky dostupné prostriedky na zmierlivé ukončenie sporu, ale bezúspešne. Situácia sa neustále
zhoršuje a agresívne prejavy žalovaného v 1.rade sa prejavujú s čoraz väčšou intenzitou. Žalobca preto

zastáva názor, že jeho jedinou možnou a účinnou obranou voči žalovaným sústavnému nerešpektovaniu
hranice, je určenie priebehu hraníc tak, ako je táto zaznačená v katastrálnom operáte a potvrdená vo
vytyčovacom náčrte, ktorý žalobca spolu so žalobcom súdu predložil. Žalovaní v 1.a2.rade so žalobou
nesúhlasili tvrdiac, že žalobca priebeh hranice zakladá iba na vytyčovacom náčrte vyhotovenom L. L.,
ml., ktorého sa žalovaní nezúčastnili a ktorého výsledok ani nepoznajú. Žalovaní uznávajú hranicu,

ktorú vytvoril ich právny predchodca pred vyše 60. rokmi, a to vysadením líniou ihličnatých stromov,
vytvárajúcich prirodzenú hranicu, ktorú rešpektujú, tvrdiac, že ich právna predchodkyňa X. F. prevádzala
na žalovaných vlastnícke právo k pozemkom v stave, v akom boli vymedzené touto užívacou hranicou
v prírode.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: listami vlastníctva, vytyčovacím

náčrtom L. L., ml., znaleckým posudkom C.. G. Z., výsluchom svedka L. L., prostriedkami procesnej
obrany: geometrický plán C.. W. F., kúpnou zmluvou zo dňa 13. 07. 1994, geometrickým plánom z roku
1950,ostatnýmilistinnýmidôkazmi,ktorétvoriasúčasťspisu.Skonštatoval,ževkonanížalobcapredložil
náčrt L. L., ml. z 28. 05. 2015, v ktorom vyznačil priebeh hraníc medzi spornými pozemkami tak, ako
sa žalobca domáha určenia priebehu hraníc podanou žalobou. V konaní bol vypracovaný aj znalecký

posudok č. X/XXXX znalcom C.. G. Z., ktorý konštatoval, že po overení identických bodov v blízkom
okolí, hranice medzi pozemkom, parcelou č. XXXX/XX a XXXX/XX metódou globálnych navigačných
satelitných systémov bolo zistené, že vyhovujú kritériu dovolenej odchýlky. Znalec s istotou mohol
overiť vytyčovacie body č. XXX-X, XXX-X, XXX/X, XXX-XXXXGNSS technológiou pripojením na SK-P.
využitím zákonnej transformácie dňa 24. 02. 2019. Po vyhodnotení nameraných údajov a v porovnaní

s danými súradnicami a vytýčením do terénu geodetom L. L., ml. bolo zistené, že odchýlky spĺňajú
kritérium na posúdenie súradnicových rozdielov v zmysle § 56 ods. 5, 6 vyhlášky č. 461/2019 Z. z.
Určenie priebehu hranice znalcom je totožné tak ako bola hranica určená L. L., ml. vo vytyčovacom
náčrte zo dňa 28. 05. 2015. Vytyčovací náčrt vyhotovený L. L., ml., autorizačne overený C.. I. B. bol
správne vyhotovený, hranica v teréne bola označená kovovými rúrkami geodetom L. L., ml. Svedok L.

L. na pojednávaní uviedol, že vytyčovací náčrt spracoval na žiadosť žalobcu; pri vykonaní ohliadky a
rozpracovanívytyčovaciehonáčrtutambolprítomnýnamiestesamomžalobca,neboliprítomnížalovaní,
aj keď boli prizvaní. Podklady pre vytyčovací náčrt boli vzaté z katastra podľa pôvodných geometrických
plánov. Svedok mal k dispozícií všetky možné dostupné materiály, ktoré našiel na správe katastra.
Hranice vytyčoval prístrojom T. XXX, ide o vytyčovacie hranice satelitmi pomocou služby SK-P., ktorý

podľa príslušného kľúča vytyčuje súradnice v teréne danej presnosti. Odchýlka je tam prípustná 6 cm.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Žalovaný odmieta rešpektovať existujúcu hranicu, ktorá vyplýva z údajov uvedených v katastri
nehnuteľnosti, a preto na návrh žalobcu v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalec C.. G.

Z. jednoznačne potvrdil, že určenie priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami je totožný ako určil
priebeh hranice L. L., ml. vo vytyčovacom náčrte z 28. 05. 2015, ktorý predložil žalobca so žalobou.
K prostriedkom procesnej obrany žalovaných súd skonštatoval, že aj keď žalovaní v dobrej viere do
určitého času užívali pozemok po hranicu v prírode, ktorú tvoria vysadené ihličnaté stromy, uvedené
nemá žiaden vplyv na správnosť určenia priebehu hranice. Súd zamietol návrh žalovaných na doplnenie

dokazovania ohliadkou na mieste samom z dôvodu, že vykonanie takéhoto dôkazu nemá vplyv na
právne posúdenie veci. Súd nemôže na základe ohliadky na mieste samom konštatovať vytyčovanie
priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami, lebo samotná existujúca výsadba v prírode ihličnatého
porastu ešte neznamená skutočný priebeh hranice.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval
jednak finančnú situáciu žalovaných, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku a v prípade, žeby mali
uhradiť žalobcovi trovy konania bolo by výrazne zasiahnuté do ich majetkovej sféry. Za ďalší dôvod
hodný osobitného zreteľa súd považoval osobitný predmet sporu, skutočnosť, že žalovaní dlhé roky sa
o svoje pozemky starajú, zveľaďujú ich bez ohľadu na skutočný priebeh hranice, a preto je spravodlivé,

aby každá strana sporu znášala jej vzniknuté trovy konania.

6. Proti rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaní.7. Žalobca v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca sa domnieva, že životnú situáciu, v akej

sa žalovaní nachádzajú nemožno považovať za situáciu hodnú osobitného zreteľa. Súd neskúmal
majetkové a sociálne pomery žalovaných v takej miere, aby bolo možné rozhodnúť sa dalo tvrdiť,
že nepriznanie trov konania žalobcovi odôvodňuje existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Len konštatovanie, že žalovaní sú poberateľmi starobného dôchodku ešte nezakladá dôvod hodný
osobitného zreteľa. Taktiež skutočnosť, že žalovaní zveľaďovali predmetné pozemky nie je mimoriadnou

okolnosťou pre nepriznanie trov konania žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
výroku o trovách konania zmenil a žalobcovi priznal nárok na náhradu prvoinštančného i odvolacieho
konania.

8. Žalovaní v 1.a 2.rade v podanom odvolaní namietali, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalovaným uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhli
žalovaní a ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP)
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Uviedli, že súd si v konaní vôbec neujasnil predmet sporu a v dôsledku toho ani nezisťoval skutkový
stav veci k tomu, aby mohol zákonne a spravodlivo rozhodnúť. Pri vykonaní dôkazov vo vlastníckych

sporoch, medzi ktoré prejednávaná vec patrí, majú osobitný význam znalecký posudok a dôkaz ohliadky
miesta samého. Súd odmietol vykonať ohliadku s konštatovaním, že takýto dôkaz nemá vplyv na
právne posúdenie veci, lebo súd nemôže na základe ohliadky konštatovať vytýčenie priebehu hranice
medzi pozemkami a ani existujúca výsadba ihličnatého porastu ešte neznamená skutočný priebeh
hranice. Úlohou znalca je vytýčenie hranice mapovej a hranice podľa súčasného užívania v prírode.

Nie je úlohou znalca určovať hranicu, lebo túto určuje len súd po vykonanom dokazovaní, v rámci
ktorého je znalecký posudok iba jedným z rovnocenných dôkazov podliehajúcich hodnoteniu súdu.
Ohliadkou miesta samého by súd zistil, v akom rozsahu, akým spôsobom a akú dlhú dobu boli sporné
nehnuteľnosti účastníkmi a ich právnymi predchodcami užívané a čo tvorilo medzi nimi prirodzenú
hranicu, ktorá bola rešpektovaná. Až po tomto zistení mohol súd jasne zadať pokyny znalcovi o tom,

k čomu má znalecký posudok smerovať a čo ním má byť objasnené pre zákonné a spravodlivé
rozhodnutie. Tým, že súd takto nepostupoval, zbavil sa svojej kompetencie určovať vlastnícke právo k
pozemkom v určitých hraniciach, keď ju presunul na znalca, ktorý preniesol mapovú hranicu do prírody,
pričom sporné nehnuteľnosti minimálne už od roku 1950 patria
žalovaným a predtým ich právnej predchodkyni neužívajú. Naviac v konaní bolo potrebné zisťovať, na

akom základe dochádzalo k zmene hraníc pozemkov, a to počínajúc od zákresu na katastrálnej mape
cez pozemkovú knihu, evidenciu nehnuteľnosti a katastra nehnuteľnosti až k súčasnému užívaciemu
stav a až po tom posúdiť či súčasný užívací stav sa prípadne nestal stavom vlastníckym na základe
niektorého z právnych dôvodov nadobudnutia vlastníctva, ak by bol odlišný od stavu mapového a tým
aj stavu právneho. Určiť hranicu medzi pozemkami neznamená iba určenie skutočnosti bez právneho

významu, ale v takomto konaní ide vždy aj o určenie vlastníckeho práva k spornej ploche dotknutého
pozemku. Preto zistenie deliacej hranice medzi pozemkami je základným predpokladom správneho
posúdenia či súčasná faktická užívacia hranica, ktorá sa od mapovej hranice odchyľuje, je aj hranicou
právnou alebo protiprávnou. Dlhodobé a dobromyseľné užívanie pozemku v určitých hraniciach, ktoré
sú v prírode zreteľne vyznačené - v tomto prípade stavbami, hraničiacimi ihličnanmi až rúrkami v zemi

- stáva sa hranicou vlastníckou na základe vydržania ako zákonom uznaného právneho dôvodu. Po
obhliadke na mieste samom, ktorý dôkaz súd nevykonal už len tento dôkaz stačí, aby odvolací súd prijal
záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol alebo rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

9. Žalobca k podanému odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že do
kompetencie súdu nepatrí vedecké posúdenie, ktorým je určenie hranice medzi spornými pozemkami.
Vyhotovenie znaleckého posudku je úkonom znaleckej činnosti, ktorá predstavuje špecializovanú

odbornú činnosť, ktorú sú oprávnení vykonávať znalci pre zadávateľa v súlade s ustanoveniami zákona
o znalcoch. Súd správne a zodpovedne pristúpil k zadaniu jednotlivých úloh pre znalca uvedených v
uznesení zo dňa 20. 12. 2018, ktorým nariadil vo veci znalecké dokazovanie a tak prispel k vecnej
správnosti znaleckého posudku. Súd v rozsudku odôvodnil prečo nepovažoval vykonanie navrhovanéhodôkazu, ohliadku na mieste samom, za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Preto uvedený postup
súdu žalobca považuje za správny a plne sa s ním stotožňuje. S prihliadnutím na skutočnosť, že
priebeh hranice medzi susediacimi pozemkami je sporný, nemožno považovať žalovanými tvrdené

zmeny hraníc sporných pozemkov v minulosti, ako aj súčasný užívací stav (vysadenie ihličnatých
stromov) za rozhodujúce kritérium, ktorým sa určí priebeh hranice sporných pozemkov. Žalobca má
za to, že súd v rámci dokazovania vykonal všetky relevantné dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a ktoré mali vplyv na právne posúdenie veci. Žalovaní v odvolaní neuvádzajú,
ktorúpríslušnúprávnunormusúdpriposúdeníarozhodovaníneaplikoval,resp.,ktorúnesprávnuprávnu

normu aplikoval alebo v čom spočíva jeho nesprávna interpretácia. Žalobca má za to, že nie je možné
určovať hranicu pozemkov podľa ihličnatých stromov tak, ako si to odvolatelia predstavujú, že im patrí.
S prihliadnutím na uvedené žalobca má za to, že súd správne vec právne posúdil, keď skonštatoval, že
k určeniu priebehu hranice medzi spornými pozemkami došlo v súlade s platnými právnymi predpismi,
a preto považuje podané odvolanie žalovaných za nedôvodné.

10. Žalovaní v 1.a 2.rade v replike uviedli, že hranica susediacich pozemkov je jasne, viditeľne a
vlastníkmi už vyše 50 rokov rešpektovaná. Napriek tomu súd necítil potrebu vykonať dôkaz, ísť na
ohliadku za účelom zistenia skutočnej hranice, na základe ktorého by poveril znalca úlohou, aby tento
užívací stav preniesol aj do svojho geoplánu, ktorý by po potvrdení príslušným katastrom nehnuteľnosti,
bol tou právnou skutočnosťou pre určenie mapových hraníc predmetných nehnuteľností v katastrálnej

mape. Znalec nemá právomoc určovať hranicu pozemkov, tú má právomoc určovať iba príslušný súd.
Znalec nemôže rozhodovať o vlastníckej hranici skôr než mu skutkové podklady nezaobstaral súd prvej
inštancie. Od súdu znalec nezistil žiadne rozhodujúce okolnosti vzťahujúce sa na skutočný, faktický
stav užívania a rešpektovania dlhodobo ustálenej hranice, a preto mohol podať znalecký posudok len
s ohľadom na existujúci mapový operát v katastri nehnuteľnosti, ktorý však už vyše 50 rokov nemá

nič spoločné s užívacou a vlastníckou hranicou medzi spornými nehnuteľnosťami. Na záver odvolatelia
uviedli, že ich právny názor potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/120/2019, z
ktorého vyplýva, že pokiaľ sporná nehnuteľnosť bola predávajúcim odovzdaná kupujúcim v oplotenom
alebo inak rozhraničenom stave, potom títo k takto vymedzenej časti nadobudli vlastnícke právo
vydržaním podľa § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom sa mohla započítať aj doba ich

predchodcu spred 01. 01. 1992 podľa § 868 Občianskeho zákonníka.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia
pojednávania podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaných je dôvodné.

12. K výzve odvolacieho súdu žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 26.08.1997, sp. zn. 1Cdo/11/97 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2010, sp.
zn. 1Cdo/205/2009. Má za to, že nerešpektovaním priebehu hranice určenej v katastrálnom operáte,

v súlade s platným právnym stavom zo strany žalovaných, je hranica medzi susediacimi pozemkami,
sporná. V dôsledku uvedeného vznikol na strane žalobcu stav neistoty a ohrozenia spočívajúci v
obmedzení výkonu jeho vlastníckeho práva k sporným pozemkom. Žalobca sa preto za účelom
odstránenia stavu neistoty a ohrozenia jeho vlastníckeho práva obrátil na súd s cieľom poskytnutia
právnej ochrany, a to podaním žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Uvedené

je zrejme okrem iného aj z podanej žaloby, kde žalobca opísal skutkové i právne dôvody, ktoré ho
viedli k zvoleniu tohto prostriedku právnej ochrany. Konanie žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade
vyvolalo neistotu a pochybnosti vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobcu. Predbežným opatrením bol
žalovanému uložený zákaz zdržať sa akéhokoľvek konania vo vzťahu k smrekom, nachádzajúcim sa
na pozemku žalobcu, resp. realizácie oplotenia na vlastných pozemkoch. Žalobca má za to, že správne

zvolil prostriedok právnej ochrany (žalobu o určenie priebehu hranice pozemkov), a to s ohľadom na
skutkový stav, keď výsledkom požadovaného určenia je predídenie prípadným ďalším žalobám na
plnenie (zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, žaloba na vydanie veci a pod.). V takýchto
prípadoch sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre vyjasnenie právnych vzťahov medzi žalobcom
a žalovanými, čo je plne v súlade so zmyslom a účelom inštitútu určovacej žaloby. Žalovaní majú

totiž za to, že priebeh hranice medzi susediacimi pozemkami je určený v inej línii ako je vytýčený
napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Vychádzajúc z tejto ich domnienky nie je možné vylúčiť
do budúcna výkon práva na sporných pozemkoch, čím existuje nebezpečenstvo budúceho porušovania
právnych povinností zo strany žalovaných. Aj napriek skutočnosti, že súd pri rozhodovaní veci výslovnenepoukázal na písm. c) ust. § 137 CSP, v zmysle ktorého bola žaloba podaná, žalobca má za to,
že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a teda použitie ust. § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku v odvolacom konaní len potvrdí správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko

s prihliadnutím na uvedené tvrdenia žalobcu a preukázané skutočnosti v konaní pred súdom prvej
inštancie bol rozsudkom vytvorený pevný základ pre vyjasnenie vzťahov medzi žalobcom a žalovanými.
K možnému použitiu ust. § 126 Občianskeho zákonníka pre posúdenie veci v odvolacom konaní žalobca
uviedol, že za účelom dosiahnutia ochrany svojho práva domáhal sa určenia priebehu hranice medzi
spornými pozemkami, nakoľko práve spornosť priebehu hranice predstavovala primárnu skutočnosť, v

dôsledku ktorej následne žalovaní svojim konaním spôsobili neistotu v postavení žalobcu ako vlastníka a
ohrozili výkon jeho vlastníckeho práva. Žalobca preto žiadal poskytnutie právnej ochrany formou žaloby,
aj s poukazom na ust. § 126 Občianskeho zákonníka. Žaloba o určenie priebehu hranice je druhom
vlastníckej žaloby podľa § 126 Občianskeho zákonníka, kedy jej výsledkom je vymedzenie predmetu
práva - určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí
voformeurčeniapriebehuhranicemedzipozemkami.Sprihliadnutímnaskutočnosť,žerozsudkomsúdu

prvej inštancie bol určený priebeh hranice medzi spornými pozemkami, ako aj odstránený stav právnej
neistoty, žalobca má za to, že týmto spôsobom bola dostatočným spôsobom zabezpečená ochrana
vlastníckeho práva žalobcu aj do budúcna. Použitie ust. § 126 Občianskeho zákonníka na posúdenie
veci v odvolacom konaní podľa žalobcu len potvrdí rozsudkom zabezpečenú a poskytovanú ochranu
vlastníckeho práva žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

13. Žalovaní k výzve odvolacieho súdu postupom podľa § 382 CSP uviedli, že súd prvej inštancie
možné použitie ust. § 137 písm. c) CSP vôbec neskúmal a v dôsledku toho ani v napadnutom rozsudku
neodôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu na určení priebehu hraníc medzi susediacimi

pozemkami strán sporu podľa znaleckého posudku. Napriek tomu, že žalovaní súčasne s podaním z
15.05.2019 pripojili časť odborného textu publikácie od B. Petra - Vydržení v českém právu, C. H. Beck
2002, v ktorom autor odkazuje na judikatúru (R 53/73 a R 65/72), platiacu aj na území Slovenskej
republiky, hovoriacu jednoznačne o tom, že určenie hranice nemá oporu v procesnom ani v hmotnom
práve, lebo nejde o určovaciu žalobu, súd prvej inštancie sa touto námietkou vôbec nezaoberal. Podľa

doterajšej judikatúry platí, že spor o hranicu medzi dvoma pozemkami nemožno riešiť určovacou
žalobou, ale len žalobou vlastníckou, ktorou sa žalobca domáha vydania (vypratania) časti pozemku,
či zdržania sa užívania časti pozemku ( 4Cz/128/68). Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným priznal právo na
náhradu trov konania.

14. Predmetom sporu je určenie priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami. Podľa žaloby tento
priebeh hranice je určený spojnicou lomových bodov ako sú uvedené vo vytyčovacom návrhu (na
hranicu medzi pozemkami, parcelou č. XXXX/XX a XXXX/XX) zo dňa 28. 05. 2015, vyhotoveným L. L.,
ml. a autorizačne overeným C.. I. B.. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom

nehnuteľnosti nachádzajúci sa v k. ú. X. zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok, parcela č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2, rovnako nebolo sporné, že žalovaný v 1.rade
je vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. X. zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok, parcela č. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a žalovaní v 1.a 2.rade sú podieloví spoluvlastníci
každý v podiele 1/2 k nehnuteľnosti v k. ú. X., zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok, parcela č. XXXX/

XX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2. Zo samotnej žaloby žalobcu vyplýva, že žalovaný v
1.rade nerešpektuje hranicu medzi susediacimi pozemkami, ktorá vyplýva z údajov uvedených v katastri
nehnuteľnosti. Žalovaný v 1.rade svojim konaním narúša výkon vlastníckeho práva žalobcu, katastrálnu
hranicu nerešpektuje a pozemok žalobcu užíva ako svoj vlastný. Žalovaní sa v konaní bránia tým, že
hranica, podľa ktorej oni svoje pozemky užívajú a už v minulosti ich užívala ich právna predchodkyňa, sa

časom stala hranicou vlastníckou bez ohľadu na to, ako je táto hranica v katastri nehnuteľnosti vedená.
Žalovaní svoje pozemky nadobudli kúpou v roku 1994 od X. F. a tieto užívajú v rozsahu ako im boli
predávajúcou odovzdané v rozhraničenom stave, t. j. po hranicu, ktorú tvoria ihličnaté stromy.

15. Žalobca sa v konaní domáha ochrany vlastníctva v dôsledku toho, že žalovaní nerešpektujú hranicu

medzi susediacimi pozemkami, ktorá vyplýva z údajov v katastri nehnuteľnosti; žalovaný v 1.rade na
pozemku vlastnícky patriacom žalobcovi mu spôsobuje škodu, napr. zrezal na pozemku žalobcu 3 ks
stromov, fyzicky napadol zamestnanca žalobcu, keď žalobca začal na svojom pozemku vytvárať chodník
vedľa chaty, žalovaný mu čakanom vykopal tvárnice a jednu z tvárnic poškodil (viď. č. l. 48 - 83 spisu).Podľa žalobcu spor medzi žalobcom a žalovanými vznikol z dôvodu, že žalovaný v 1.rade odmieta
rešpektovať existujúcu hranicu pozemkov tak, ako je táto zaznamenaná s ohľadom na existujúci mapový
operát v katastri nehnuteľnosti. Obrana žalovaných v konaní spočíva v tom, že hranica susediacich

pozemkov je v teréne zrejmá, je jasne viditeľná existujúcou výsadbou ihličnatého porastu, pričom táto
hranica bola v tomto stave 50 rokov rešpektovaná a žalovaní túto časť zemského povrchu nadobudli od
právnej predchodkyne v takto vymedzenom stave.

16. Vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, odvolací súd je toho

názoru, že ako predurčujúca, môže sa vo vlastníckych sporoch vyskytnúť otázka zistenia hranice medzi
pozemkami strán sporu. Vždy ide v podstate o vyriešenie vlastníctva určitej plochy, ktorej vlastníctvo
je sporné medzi vlastníkmi dvoch susediacich pozemkov. Ak žalovaní napádajú správnosť v katastri
existujúcej hranice, pričom svoje vlastnícke právo z tejto parcely vyvodzujú z dlhodobého užívania
časti spornej plochy, vždy ide o zisťovanie, či je žalobca vlastníkom plochy, ktorá podľa evidencie
nehnuteľnosti je vedená ako vlastníctvo žalobcu. Napriek obrane žalovaných o dlhodobom užívaní

spornej plochy pozemku, súd ich námietky odignoroval, vôbec sa nimi nezaoberal a tieto nechal bez
povšimnutia.

17. Spravidla súčasťou sporu o priebehu hranice pozemku je spor o vlastníctvo k určitej ploche, a preto
je pre rozhodovanie takéhoto sporu daná právomoc súdu. Ide o prípad ochrany vlastníckeho práva

(§ 126 Občianskeho zákonníka). Táto ochrana sa poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného
pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa susedného pozemku
môže v praxi dôjsť napríklad zložením stavebného materiálu sčasti aj na susedov pozemok, postavením
základov domu čiastočne na vedľajšom pozemku, odoraním medze, posunutím medzníka, vykopaním
alebovybranímželeznýchstĺpikovzozemeapod.Podstatoužalobyjevždyvyriešenieotázkyvlastníctva

k spornej ploche pozemku. Súd je preto povinný zaoberať sa otázkou hranice pozemku bez ohľadu na
to ako žalobca naformuloval žalobný petit, pričom žalobca sa môže domáhať vydania spornej plochy,
vypratania spornej plochy alebo zákazu, aby sused túto plochu užíval, alebo zdržal sa zásahov do jeho
vlastníckeho práva.

18. Žaloba o určenie hranice medzi pozemkami patrí medzi reivindakčné žaloby s tým, že ide aj v prípade
takejto žaloby o formu ochrany vlastníckeho práva. Táto je upravená v ust. § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Určovacia žaloba ako procesný inštitút má preventívny

charakter a je opodstatnená tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty
v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Podobne je opodstatnená aj v
prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu
príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy tvoriacej určitý právny
rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Súd prvej inštancie vôbec neskúmal

a v dôsledku toho ani v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení.

19. Vychádzajúc z ust. § 137 písm. c) CSP, určenia priebehu hranice sa žalobca môže domáhať len
vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho právne postavenie je bez
tohto určenia ohrozené, neisté. Výrok súdu o určení, potom ohrozenie, právnu neistotu alebo neurčitosť
v právnom postavení žalobcu odstráni bez toho, žeby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného
teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej

právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý možno
týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však dôjde k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo
domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom z okruhu určujúcich návrhov na ochranu
vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami, lebo
v takomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a „určenie hranice“

treba považovať za spôsob, ktorým účastník konania vyjadril, že mu ide o určenie, ktorá časť zo spornej
plochy patrí tomu - ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov (prov. uznesenie NS SR z 29. 06. 2010,
sp. z n. 1Rkc/2/2009).20. Už v samotnej žalobe žalobca špecifikoval naliehavý právny záujem na určení priebehu hraníc z
dôvodu výrazného ohrozenia svojho vlastníckeho práva, vzniku škody, ohrozenia bezpečnosti a zdravia
zamestnancov, rekreantov žalobcu a z dôvodu neistoty žalobcovho právneho postavenia. Mal za to,

že vydaním rozhodnutia o určení priebehu hranice, by sa zabránilo neistému postaveniu žalobcu v
jeho vlastníckych vzťahov k pozemku a tým by bola odstránená aj spornosť vlastníckeho práva k
pozemku žalobcu. Žalobca v priebehu konania zdôrazňoval, že má záujem na usporiadaní hraníc medzi
susediacimi pozemkami, keď žalovaní bez právneho zdôvodnenia nerešpektujú v katastri nehnuteľnosti
vytýčenú hranicu, neoprávnene vstupujú na pozemok žalobcu, užívajú ho a tým spôsobujú žalobcovi

škodu, pričom žalovaní neupustili od svojho protiprávneho konania ani po niekoľkých výzvach zo strany
žalobcu. Žalovaný v 1.rade neustále tvrdí, že časť pozemku žalobcu je jeho vlastníctvom, pričom nijako
spornú plochu pozemku nešpecifikoval. Žalobca má naopak za to, že táto časť zemského povrchu je
výhradne jeho vlastníctvom, tak ako je to evidované v katastri nehnuteľnosti. Preto ak žalovaní tvrdia,
že časť spornej plochy, ktorá je v katastri vedená na žalobcovi, je ich vlastníctvo, uvedené nestačí len
tvrdiť, ale aj preukázať.

21. Ochrana vlastníckeho práva je garantovaná Ústavou SR (čl. 20). Obsahom vlastníckeho práva
je právo predmet vlastníctva držať, nakladať s ním, užívať ho a požívať jeho plody a úžitky. Ak je
porušené, obmedzené, čo i len jedno z týchto čiastkových oprávnení, ide o porušenie vlastníckeho
práva ako takého. V prípade porušenia vlastníckeho práva vlastník má právo na ochranu proti tomu,

kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania vec od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje (§ 126 ods. 1 OZ). Žalobca v predmetnom konaní tvrdil, že žalovaný
v 1.rade neoprávnene vstupuje na jeho pozemok, že napriek opakovaným výzvam žalovaný v 1.rade
bráni žalobcovi v riadnom a plnohodnotnom užívaní svojho pozemku. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej

veci vedúce k sporu medzi stranami sporu a k potrebe určiť súdom či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba o určenie priebehu hranice je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie (rozsudok NS SR zo dňa 06. 12. 2012, sp. zn. 5Cdo/31/2011).

23. Súd prvej inštancie sa naliehavosťou právneho záujmu na určení priebehu hranice nezaoberal
a v odôvodnení rozsudku len skonštatoval, že aj podľa vytyčovacieho návrhu zo dňa 28. 05. 2015,
tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku aj podľa znaleckého posudku č. X/XXXX, vypracovaného v
konaní pribratým znalcom C.. G. Z., je hranica medzi pozemkami strán sporu určená a evidenčne v
mapových podkladoch katastra zachytená. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že žalovaní sa od začiatku

v konaní bránili tým, že priebeh hranice medzi susediacimi pozemkami strán sporu určený a evidenčne v
mapových podkladoch katastra zachytený, nie je správny, pričom záväznosť technicko-hospodárskeho
mapovania pozemkov nemožno chápať tak, že sa ním vytvára bez ďalšieho vlastnícky vzťah, čiže žiadne
mapovanie či tzv. ROEP nevytvára vlastníctvo, ktoré sa môže nadobudnúť iba na základe zákonom
uznaného právneho titulu. Navrhli, aby súd dôkazom - ohliadkou na mieste samom zistil, aký bol užívací

stav sporných pozemkov pri nadobudnutí vlastníckeho práva žalovanými od ich právnej predchodkyne
a aby zameral dokazovanie na okolnosti ako bola plocha sporného pozemku užívaná ich právnou
predchodkyňou, ktorá žalovaným pozemky odpredávala v presne vymedzenom rozsahu, .t j. až po
hranicu, ktorú tvoria ihličnaté stromy.

24. V prejednávanej veci súd prvej inštancie sa pri hodnotení skutkového stavu vôbec nezaoberal
vyššie uvedenými skutočnosťami namietanými žalovanými, resp. ak súd považoval uvedené tvrdenia
žalovanými za bezvýznamné, pre meritórne rozhodnutie, ich bezvýznamnosť a irelevantnosť nijako
neodôvodnil. Žalovaní v odvolaní poukazujú, že súd odmietol vykonať ohliadku na mieste samom s
konštatovaním, cit.: „že takýto dôkaz nemá vplyv na právne posúdenie veci, lebo súd nemôže na základe

ohliadky konštatovať vytýčenie priebehu hranice medzi pozemkami, ani existujúca výsadba ihličnatého
porastu ešte neznamená skutočný priebeh hranice“. Podľa žalovaných z odôvodnenia rozsudku nie je
zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s ich obranou ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva
k spornej ploche vydržaním.

25. Pokiaľ súd dôjde k záveru, že v konkrétnej veci sa má uplatniť ako titul nadobudnutia vlastníctva
vydržanie, je jeho povinnosťou komplexne skúmať splnenie podmienok vydržania. Základnými
podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodôvodeného) nadobudnutia vlastníckeho alebo
iného práva, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnostisú 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania.
Pritom právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasné splnené všetky podmienky, ktoré
právny poriadok pre takéto nadobudnutia vyžaduje. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej

držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Dobrá viera je psychický stav
držiteľa, takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti to tak nie je. Dobrá
vieramusíbyťpodloženákonkrétnymiokolnosťami,zktorýchjemožnéusúdiť,žetotojehopresvedčenie
je opodstatnené. Okolnosťami svedčiacimi pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla skutočnosti,
ktoré sa týkajú právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčia o poctivosti nadobudnutia, tzv.

titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napr. existencia zmluvy,
ktorá je pre určitú vadu neplatnú). Držiteľ sa môže oprávnene držby ujať aj na základe absolútne
neplatného právneho úkonu. Vždy však pôjde o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam
v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.

26. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom vysloveným v tomto

rozhodnutí; súd bude prednostne skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení
a uvedené skúmanie riadne odôvodniť v rozsudku. V závislosti od toho bude potrebné vyvodiť príslušné
závery v rovine posúdenia či žalovaní, resp. ich právna predchodkyňa nadobudla časť zo spornej plochy,
ktorú musia žalovaní špecifikovať, vydržaním. V závislosti od vyriešenia tejto otázky, súd prvej inštancie
vykoná aj žalovanými navrhnutý dôkaz - ohliadku na mieste samom.

27. V súvislosti s vyššie uvedenými dôvodmi, odvolací súd zdôrazňuje, že bude na stranách sporu, aby
svoje tvrdenia v konaní aj preukázali. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie
ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôvody je vecou účastníkov konania. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore

unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore
a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje
aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia

súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné
následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no
hodnotenia vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka
za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že

tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé, ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie.

28. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí

predovšetkýmsplniťsvojupovinnosťtvrdenia.Predpokladomdôkaznejpovinnostijetvrdenieskutočnosti
stranou tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná
väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia teda neunesenie
bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak

v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou
za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné
skutočnosti, potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaní hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma určuje zásadne jednak rozsah

dôkazného bremena, teda okruh skutočnosti, ktoré musia byť ako rozhodne preukázané a jednak
nositeľa dôkazného bremena.

29. Z dôvodu, že súd prvej inštancie si neujasnil predmet sporu, nijako sa v konaní nezaoberal obranou
žalovaných a v dôsledku tohto ani nezisťoval skutkový stav v rozsahu, aby mohol vo veci zákonne
rozhodnúť, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštanciea vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj
o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).