Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206155
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8817206155.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu Y. P. T., D., so sídlom X. XX, XXX XX
O., S.: XX XXX XXX, proti žalovanému Y. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X. XXX, XXX XX V. X.,
o zaplatenie 792,24 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou,
č.k. 3Csp/200/2017-263 zo dňa 08. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti výroku I. o povolení splácať dlh v pravidelných mesačných
splátkach po 30,-Eur pod následkami straty výhody splátok.

II. Mení rozsudok vo výroku II. o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 43,14% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 702,24,- eur, a to všetko v mesačných splátkach po 30,-

eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu pod
následkami straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %, ktoré trovy je povinný zaplatiť
žalovaný a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 220 ods. 2, § 232 ods. 3, 4, § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Rozsudkom č.k. 12Co/36/2018-216 zo dňa 12.02.2019 Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku III. o zamietnutí žaloby čo do zvyšku. Vo zvyšnej
napadnutej časti, t.j. vo výroku II. iba čo do splatnosti priznanej sumy a čo do výroku IV. o trovách konania
rozsudokzrušilavecvrozsahuzrušeniavrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.04.2019. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že pokiaľ

ide o povolenie splácania dlhu v splátkach, prvoinštančný súd rozhodol iba na základe bianko tvrdení
žalovaného, teda bez toho, aby svoje rozhodnutie podložil všetkými potrebnými skutočnosťami, ktoré
by presvedčivo zdôvodnili jeho záver. Úlohou súdu prvej inštancie bolo opätovne sa zaoberať otázkou
možného povolenia splácania dlhu žalovaným v splátkach v intenciách naznačených odvolacím súdom,nanovo o nej rozhodnúť a samozrejme svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2
C.s.p. aj náležite odôvodniť.

4. Na pojednávaní dňa 21.08.2018 žalovaný predložil súdu potvrdenie od zamestnávateľa, že jeho čistý
hodinový zárobok je 2,54 Eur, spolu s manželkou majú tri maloleté deti - ročné, dvojročné a štvorročné,
o ktoré sa musí postarať. R. poberá rodičovský príspevok asi XXX,- Eur mesačne. Bývajú v rodičovskom
dome, kde takisto musia určitou sumou prispieť na výdavky súvisiace s bývaním, preto môže zaplatiť
dlh na splátky maximálne po XX,- Eur mesačne. Následne žalovaný na pojednávaní dňa 23.09.2019

uviedol, že je dlhodobo nezamestnaný, už okolo XX mesiacov s tým, že je evidovaný na G., kde sa
chodí hlásiť, avšak žiaden príspevok ani podporu nepoberá. Svojim spôsobom jemu aj jeho rodine
vypomáhajú aj rodičia, pretože sami by to nezvládli. Opätovne požiadal o splátky, maximálne po 20,-
Eur a keby sa dalo, bolo by dobre aj po 10,- Eur mesačne. Zo správy G. vyplýva, že žalovaný je
vedený v Evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.09.2018 až doposiaľ, nepoberá žiadne dávky a
príspevky.JehomanželkapoberáprídavkynadetivovýškeXX,XX.Eurmesačnearodičovskýpríspevok

vo výške XXX,XX Eur mesačne. Zo správy T. poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný nie
je poberateľom dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky ani dôchodkovej dávky. Zo správy obce
V. X. bola známa tá skutočnosť, že žalovaný spolu s manželkou žijú v domácnosti so svojimi tromi
maloletými deťmi, rodičmi a súrodencami, spolu XX ľudí. O tom, či je žalovaný zamestnaný, obec nemá
vedomosť. Jeho družka je zamestnaná. V obci nemá podané daňové priznanie na dani z nehnuteľnosti.

O jeho majetkových pomeroch obec nemala vedomosť.

5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť,
že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovaného
mu povolil uspokojiť nárok žalobcu v splátkach. Konštatoval, že vzhľadom na jeho situáciu by povinnosť

jednorazového splatenia dlhu mohla ohroziť schopnosť uspokojovať základné životné potreby, ako aj
životné potreby jeho rodiny. Mal za to, že žalovaný dostatočne vysvetlil svoju nepriaznivú finančnú
situáciu a zo správ, ktoré má súd k dispozícii je možné vyvodiť to, že jeho finančná situácia mu
neumožňuje plniť dlžnú sumu jednorazovo. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je
pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36-tich

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa táto výhoda poskytla. V tomto prípade sa súd prvej
inštancie priklonil k názoru, ktorý uviedol vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Prešove v konaní sp. zn.
23Co/73/2017 zo dňa 25.04.2018. Mal za to, že v prípade, že žalovaný svoj dlh nebude plniť spôsobom
určeným rozsudkom, omeškanie jednej zo splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu. To dáva
určitú istotu pre žalobcu, že hrozba bude dostatočnou motiváciou pre žalovaného, aby svoju povinnosť

uloženú rozhodnutím súdu plnil riadne a včas. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu negatívny
dopad, keďže mu patrí nárok na úroky z omeškania z dlžnej istiny až do času jej úplného splnenia.
Žalobca je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu, preto možnosť postupnej úhrady
dlhu splátkami v súdom určenej výške nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalobcu, ktorý by bol
spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu, neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu.

6. O trovách konania rozhodol tak, že z pôvodne uplatnenej sumy 1.009,20 Eur (792,24 eur + 28% úrok
od 01.06.2017 v sume 216,96 eur (vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku)), bolo žalobcovi priznaných
702,24 Eur. Žalobcov úspech tak predstavoval 70% a neúspech 30%, teda po odrátaní jeho neúspechu
vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40% (70% - 30% = 40%), pričom uvedenú náhradu mu

súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti výroku I., ktorým súd dovolil
žalovanému plnenie v splátkach a v časti trov konania. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm.

f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Vo vzťahu k povoleniu
splácať dlh v mesačných splátkach poukázal na § 232 ods. 3 C.s.p., z ktorého vyplýva, že súd má
možnosť neurčiť paričnú lehotu (v takom prípade zostáva zákonná paričná lehota v trvaní troch dní
od právoplatnosti rozsudku) alebo alternatívne určiť paričnú lehotu dlhšiu ako tri dni, avšak výlučne
v odôvodnených prípadoch. V tomto smere poukázal aj na niektoré rozhodnutia krajských súdov v

obdobných veciach. Poukázal na to, že zákon explicitne podmieňuje alternáciu dĺžky paričnej lehoty
odôvodnenosťou prípadu, teda v danom prípade bez dôkazov komplexne objektivizujúcich majetkovú
situáciu žalovaného nemohla byť splnená podmienka odôvodnenosti pre určenie dlhšej paričnej lehoty,
čím súd postupoval nad zákonom dovolený rozsah. Vo vzťahu k samotnému posúdeniu okolnostídaného prípadu uviedol, že z vykonaného dokazovania nemohol súd adekvátnym spôsobom posúdiť
komplexné pomery žalovaného. Mal za to, že posúdenie finančných pomerov žalovaného by malo byť
súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k

zaisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho výkonu rozhodnutia. Pre posúdenie
vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba príjem, ale
aj celkové majetkové pomery žalovaného. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne
zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Priznaním splátok vo výške 30,- Eur mesačne súd zapríčinil,
že žalovaný bude splácať istinu dva roky. Mal za to, že výška priznanej istiny splátky je neadekvátna

výške priznanej pohľadávky, pretože by sa predĺžila lehota na splatenie pohľadávky do takej miery, že
sa tým poprel samotný účel súdneho konania. Výhoda poskytnutá žalovanému v podobe umožnenia
uhradiť dlh v neprimerane nízkych splátkach je zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia
žalobcu a porušuje rovnosť účastníkov konania v občianskoprávnych vzťahoch v zakotvenú v ust. § 2
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na čas od podania žaloby na súd mal žalovaný možnosť
prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať

aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný uskutočnil iba
dve nepatrné úhrady po podaní žaloby, a to dňa 16.08.2017 vo výške 10,- Eur a dňa 12.10.2017 vo výške
10,- Eur, čo nepreukazuje skutočnú snahu žalovaného dlh hradiť ako ani schopnosť žalovaného hradiť
dlh v určených splátkach. K výroku o náhrade trov konania uviedol, že podľa neho súd nepostupoval pri
výpočte správne, keďže neprihliadal iba na žalovanú istinu. Vzhľadom k tomu mu mal priznať aj nárok

na náhradu trov konania, ktorý bude vo vyššom rozsahu, nielen vo výške 40%, pričom aj tu opätovne
poukázal na viaceré rozhodnutia súdov. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalovaného zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu
prizná náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, vo výške zaplatených
súdnych poplatkov.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je len čiastočne dôvodné, a to len vo vzťahu k výroku II. o trovách konania.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či

riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie

skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primeranerozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a

obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená len vo vzťahu k výroku o trovách

konania.

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací
súd zistil, že došlo k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu, a to vo vzťahu k trovám konania, pretože
súd prvej inštancie síce aplikoval na rozhodovanie o trovách konania správny právny predpis, ale tento
nesprávne interpretoval.

14. V zmysle § 232 ods. 2 a 3 C.s.p., lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) je v zásade trojdňová, a plynie
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zákon však umožňuje súdu, aby v odôvodnených prípadoch určil aj
dlhšiu paričnú lehotu, t.j. viac ako tri dni. Hľadiskami, ktoré musí súd vziať do úvahy pri určovaní dlhšej
paričnej lehoty sú predovšetkým výška priznaného plnenia žalobcovi, platobná schopnosť žalovaného,

prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš
ťaživé (R 117/1967).

15. Na základe už ustálenej súdnej praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri
určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať z konkrétnych okolností
prípadu; súd musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného
plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po
ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby

nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a
podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane
nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia; súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby jej dĺžka
nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty

medzi sporovými stranami; záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie
plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený. Ani spotrebiteľ nie
je zbavený povinnosti preukázať okolnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre umožnenie úhrady záväzku
v dlhšej lehote.

16.Zvykonanéhodokazovaniasúduprvejinštancievyplynulo,žežalovanýjedlhšiudobunezamestnaný
(od 01.09.2018), nepoberá žiadne príspevky a ani dávky. Spolu s družkou, ktorá je podľa vyjadrenia
obce zamestnaná, vychovávajú tri deti (vo veku X rok, X roky a X roky), kde družka žalovaného poberá
rodičovský príspevok a prídavky na deti, spolu cca vo výške 293,72 Eur. Žalovaný spolu s rodinou býva
v spoločnej domácnosti s rodičmi a ďalšími súrodencami, t.j. spolu XX ľudí, pričom podľa vyjadrení

žalovaného rodičia vypomáhajú jeho rodine, pretože sami by to nezvládli. Žalovaný žiadal o splátky
maximálne vo výške 20,- Eur mesačne, resp. menej. Na strane druhej vystupuje žalobca, ktorý má
postavenie banky s pomerne stabilným zázemím na trhu. Z právoplatného výroku I. rozsudku súdu prvej
inštancie č.k. 3Csp/200/2017-173 zo dňa 23.05.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
š.k. 12Co/36/2018 zo dňa 12.02.2019 vyplýva, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške

702,24 Eur s prísl..

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj po preskúmaní doplnenia dokazovania
súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie po zrušení rozhodnutia v časti povoleniasplácať dlh v pravidelných mesačných splátkach postupoval v súlade s pokynom odvolacieho súdu
a dostatočne zistil pomery na strane žalovaného, pričom uvedené zistenia ako aj dôkazy z ktorých
vychádzal uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a rovnako správne posudzoval, či umožnenie

žalovanému splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových
pomerov žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný bol právoplatne zaviazaný zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 702,24 Eur s prísl., avšak jeho finančná, majetková a rodinná situácia
nie je priaznivá. Jediným preukázaným príjmom žalovaného a jeho družky je len príjem vo forme
prídavkov na deti, pričom z vyjadrenia G. L. V. B. vyplýva, že do XX.XX.XXXX družka žalovaného mala

poberať aj rodičovský príspevok. Z vyjadrenia obce vyplýva, že družka žalovaného má byť zamestnaná,
avšak z vykonaného dokazovania nevyplýva, aká je výška jej príjmu. Naopak súd prvej inštancie mal
preukázané, že žalovaný v čase rozhodovania bol dlhodobejšie nezamestnaný, pričom podľa vyjadrení
žalovaného im finančne vypomáhajú rodičia. Z hľadiska bytovej otázky, obec uviedla, že žalovaný býva
s družkou a deťmi v spoločnej domácnosti so súrodencami a rodičmi, t.j. celkovo v dome býva XX osôb.
Ďalšie majetkové pomery žalovaného neboli zistené. Z uvedených skutočností má aj odvolací súd za

to, že síce suma na zaplatenie ktorej bol žalovaný zaviazaný nedosahuje astronomickú výšku (napr.
rádovovtisíckachEur),avšaksohľadomnasúdomprvejinštanciezistenépomerynastranežalovaného
možno mať za to, že sú dané okolnosti na určenie dlhšej paričnej lehoty na plnenie žalovaným. Z
hľadiska finančnej situácie na strane žalovaného možno mať za to, že ak by súd neurčil dlhšiu paričnú
lehotu, žalovaný by vo všeobecnej trojdňovej paričnej lehote nebol spôsobilý vrátiť uvedenú sumu

žalobcovi, čo by následne mohlo mať ďalší nepriaznivý následok na jeho existenciu a existenciu jeho
rodiny. Na strane druhej, ako správne poukázal súd prvej inštancie, žalobca pôsobí na trhu ako banka,
s relatívne stabilným postavením, preto úhrada dlžnej sumy žalovaným v pravidelných mesačných
splátkach neprimerane nezasiahne do jeho majetkových pomerov.

18. Vo vzťahu k priznanej výške mesačných splátok odvolací súd poukazuje na to, že výška 30,-
Eur mesačne reflektuje na výsledky vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie a zohľadňuje tak
pomery na strane žalovaného a jeho neschopnosť a nemožnosť zaplatiť dlžnú sumu jednorazovo, a
to s ohľadom na právo žalobcu na vrátenie celej dlžnej sumy, pričom žalovaného zároveň motivuje k
finančnej disciplinovanosti, a to pod hrozbou straty tejto výhody, t.j. v možnosti a práve žalobcu následne

žiadať splatenie celého zvyšku dlžnej sumy v oveľa kratšom časovom horizonte.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej
inštancie v časti výroku I. o povolení splácať dlžnú sumu v splátkach ako vecne správny potvrdil.

20. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolaním žalobcu, čo do výroku o trovách konania.

21. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným

súdom.

22. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo

dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

23. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje

so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech
vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

24. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania vzal súd prvej
inštancie za základ na jeho určenie výšku žalovanej pohľadávky, t.j. istinu, ako aj žalované príslušenstvo
pohľadávky - úrok a poplatky za upomienky. Žalobca však so zarátaním príslušenstva pohľadávky
do základu slúžiaceho na výpočet trov konania nesúhlasil a trval na základe výpočtu len zo sumyžalovanej istiny, s čím však nemohol súhlasiť ani odvolací súd. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 MCdo 1/2004 zo dňa 27.04.2004 (Zbierka Stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky R 4/2005) v zmysle ktorého je procesný

úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve
žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní
o náhrade trov konania) považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti, ale za čiastočný úspech.
Napriek tomu, že uvedený rozsudok vychádza z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdom
poriadku je aj v súčasnosti aktuálny a aplikovateľný aj na rozhodovanie o trovách konania už v režime

Civilného sporového poriadku. Odvolací súd v tejto súvislosti podporne poukazuje aj na uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017-12 a sp. zn. I. ÚS 31/2014-9, a to práve v súvislosti s výpočtom
pomeru úspechu a neúspechu strán podľa Civilného sporového poriadku. Na základe uvedeného možno
konštatovať, že postup súdu prvej inštancie pri výpočte trov konania, resp. pri určení základu pre výpočet
výšky trov konania bol správny.

25.Vdanomprípadežalovanáistinaspríslušenstvomkapitalizovanýmkudňuvyhláseniarozsudkusúdu
prvej inštancie bola vo výške 1.009,20 Eur, z ktorej bola žalobcovi prisúdená istina vo výške 702,24 Eur.
Odvolací súd však dáva do pozornosti, že v priebehu konania na súde prvej inštancie došlo zo strany
žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby vo výške 20,- Eur z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný
uhradil túto sumu na účet žalobcu. V dôsledku takéhoto správania žalovaného bol potom žalobca

nútený vziať žalobu v tejto časti spať, a to pre správanie žalovaného. Z uvedeného dôvodu je potrebné
konštatovať, že zastavenie konania v uvedenej časti procesne zavinil žalovaný, teda v tejto časti je
povinný znášať trovy práve žalovaný. Uvedenú skutočnosť však súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
trovách konania nezohľadnil a úspech žalobcu v tejto časti nezahrnul do výpočtu o trovách konania.
Odvolací súd z uvedených dôvodov sumu vo výške 20,- Eur pripočítal k žalobou prisúdenej sume vo

výške 702,24 Eur, keďže ako už bolo konštatované, v predmetnom prípade bol v prípade čiastočného
zastavenia konania úspešný žalobca. V konečnom dôsledku tak možno konštatovať, že žalobca bol v
konaní úspešný v rozsahu 71,57% a žalovaný v rozsahu 28,43%. Po odpočítaní úspechu žalovaného
od úspechu žalobcu tak žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,14% (tzv. čistý
úspech žalobcu), a nie 40% ako uviedol súd prvej inštancie.

26.Vzhľadomnavyššieuvedené,pretoodvolacísúdvzmysle§388C.s.p.rozsudoksúduprvejinštancie
vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o trovách konania zmenil tak, že nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania priznal žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 43,14%.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá náhradu trov odvolacieho konania právo, pretože úspech
žalobcu a žalovaného bol v odvolacom konaní rovnaký. Žalovaný bol úspešný čo do výroku I. rozsudku
o povolení splácať dlžnú sumu v splátkach a žalobca bol úspešný čo do výroku II. rozsudku o trovách
konania, teda vzájomné čiastočné úspechy sporových strán sa do rovnakej výšky anulovali. Odvolací

súd na tomto mieste dáva ešte do pozornosti, že úlohou súdu prvej inštancie bolo po zrušení a vrátení
veci odvolacím súdom rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania v prvej fáze, avšak z napadnutého
odôvodnenia nevyplýva, ako súd prvej inštancie v tomto smere rozhodol a k akému záveru dospel.
Odvolací súd sa preto zaoberal aj preskúmaním úspechu sporových strán v rámci odvolacieho konania
v prvej fáze, pričom zistil, že v tejto fáze bol žalobca úspešný len čiastočne, pretože jeho odvolanie čo do

výroku o zamietnutí žaloby nebolo dôvodné (t.j. v tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený),
avšak odvolanie čo do časti výroku o povolení splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach
a výroku o trovách konania bolo dôvodné. Na základe uvedených zistení tak možno prijať záver, že v
prvej fáze odvolacieho konania bol úspech žalobcu a úspech žalovaného približne rovnaký, teda ich
vzájomné nároky sa aj v tejto prvej fáze odvolacieho konania vzájomne anulovali.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).