Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. október 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420200843
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4420200843.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: P. V., nar.

XX.X.XXXX, bytom B. XXX, t.č. V., V. XX, proti žalovanému: T. s.r.o., V., V. XX, D.: 31424384, zast. JUDr.
Milan Pejhovský, bytom Bratislava, Jakubovo námestie 9, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou proti žalovanému domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. území B., ktoré sú zapísané H. úradom Nové Zámky, správa katastra na LV č.
XXX ako parc. č. XX/X, parc. č. XX/XX a parc. č. XXX/XX, keď tvrdil, že k nim vlastnícke právo nadobudol

vydržaním, keďže ich užíva od roku XXXX, kedy ich spoločnosť T. s.r.o., ktorej je jediným spoločníkom
a konateľom kúpila, už vtedy na nich stále stavba č. súp. XXX, ktorú vlastní od roku XXXX a všetky
tieto nehnuteľnosti mienil užívať ako agropodnikateľ a prinajmenej od roku XXXX sa považuje za ich
vlastníka a preto si chce usporiadať vlastnícke právo k nim, jeho vlastníctvo nikdy nikto nespochybňoval
a tvrdí, že je ich výlučným vlastníkom titulom vydržania.

2. Žalovaný nárok žalobcu uznal a uviedol, že žiada, aby súd rozhodol rozsudkom z uznania, keď súd

nemá inú možnosť ako urobiť tak, pretože nemôže uvažovať nad tým, či taký rozsudok vydať alebo nie
a poukázal na rozhodnutie NS SR XCdo/XXX/XXXX a tiež , že neexistuje právna norma, ktorá by takýto
postup zakazovala.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ
a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Z dohody o vydaní majetkového podielu uzavretej medzi Poľnohospodráskym družstvom Ľubá ako
vydávajúcim a žalobcom ako preberajúcim dňa X.X.XXXX súd zistil, že ním bola žalobcovi vydaná
tabaková sušiareň súp. č. XXX postavená na parc. č. XX/X v kat. území B..

5. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi F. X. a M. O. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim dňa
XX.X.XXXX súd zistil, že ňou žalovaný odkúpil nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, pričom
za neho kúpnu zmluvu podpísal žalobca ako jeho konateľ.

6. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v tom chvate to asi zle napísal, ani ho nenapadlo, že z toho
budú problémy. Vo svojom vyjadrení pred súdom dňa 10.6.2020 uviedol, že po kúpe v roku XXXX tieto
pozemky užíval ako majiteľ žalovaného, pričom keď zmluvu za spoločnosť T. podpisoval, vedel, že ichkupuje v prospech spoločnosti a nie pre seba, nevie prečo to napísal na spoločnosť a nie na seba, asi
z neznalosti.

7. Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch
rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť
vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len
vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa
započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby

podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

8. Podľa § 129 OZ Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre
seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

9. Podľa § 130 OZ Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo

právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

10. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že vec mu patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí byť

posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať
o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod ( titulus putativus ), teda ide o to, aby
držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

11.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za
vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby patrí aj okolnosť ako

vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže
byť sám osebe predpokladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

12. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva vydržaním je právne

relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu ( i domnelého ) nadobudnutia vlastníctva.
Domnelý titul nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho
nadobúdacieho titulu ( v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva ), chýba jej ale niektorá
stránka ( vlastnosť či znak ), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto
domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v

čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce
vlastníctvo veci, kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z nejakého dôvodu neplatná.

13. Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho, aby bola preukázaná
skutočnosť, ktorá v nich mohla vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi, nepostačuje pre ustálenie

splnenia podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním.

14. Podľa čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným

prieťahom v konaní.

15. Z vykonaného dokazovania má súd za nepochabne preukázané, že žalobca v čase kedy spoločnosť
T. s.r.o. V., ktorej je jediným konateľom ( a za ktorú predmetnú zmluvu teda aj uzavieral ) kúpnou zmluvou
zo dňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, keď zmluvu za spoločnosť T. podpisoval, vedel,

že ich kupuje v prospech spoločnosti a nie pre seba, sám to pred súdom uviedol. Je irelevantné aké
pohnútky ho k tomu viedli, nepochybné totiž je, že žalobca nemohol mať nikdy ani len subjektívny pocit
o tom, že by predmetné nehnuteľnosti vlastnil ako fyzická osoba.16. Žalobcovi nesvedčí žiadny nadobúdací titul, neexistuje právny dôvod a to ani domnelý, k tomu,
aby žalobca bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu nejaký právny titul svedčí.
Subjektívny pocit držiteľa, nech je motivovaný hocičím, nemôže byť sám osebe predpokladom pre

vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby
práva. Držba nehnuteľnosti bez toho, aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá v žalobcovi mohla vyvolať
presvedčenie, že sa stal vlastníkmi, nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia
vlastníctva vydržaním. V tomto prípade však vôbec nemožno hovoriť o dobromyseľnosti žalobcu v tom,
že mu vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú užíva, patrí, pretože od samotnej kúpy predmetných

nehnuteľností si musel byť vedomý ( a podľa názoru aj bol ) ako to sám pred súdom povedal, že
nehnuteľnosti, ktoré užíva žalovaný, žalovanému aj patria.

17. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že ani s prihliadnutím na výklad ustanovení o nadobudnutí
vlastníckeho práva vydržaním, ktorý je uvedený v bodoch 10 až 13 tohto rozsudku, nemohlo dôjsť k
naplneniu podmienok vydržania a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. V danom prípade je potom uznávací prejav uznávací prejav žalovaného, ktorý nie je podložený
splnením podmienok vydržania vlastníctva zo strany žalobcu, zjavným zneužitím práva a je v rozpore
s čl. 5 CSP a ako takému mu súd nemôže poskytnúť ochranu.

19. Pokiaľ ide o povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom z uznania, považuje súd za potrebné uviesť, že
podľa názoru súdu spôsobom, ktorý zvolil žalobca v spolupráci so zástupcom žalovaného ( udelenie
plnej moci v mene spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je sám žalobca a následné
uznanie nároku v jej mene ) postupovať v tomto konaní ( a ani v inom sporovom konaní ) nemožno,
pretože to prináša zneužitie práva.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, keď dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol
na strane žalovaného ( ktorému by nárok na náhradu trov konania inak pre úspech v konaní svedčil ) v
tom, že jednak jediným spoločníkom žalovaného a jeho jediným konateľom je žalobca ( a teda žalobca
v podstate vystupuje na oboch stranách sporu a zároveň celý tento spor zavinil a inicioval, čím spôsobil

sám, že žalovanému nejaké trovy konania vôbec vznikli ), ale zo strany žalovaného pri jeho uznávacom
prejave ( ako je vyššie uvedené ) ide o zjavné zneužitie práva a z týchto dôvodov mu náhradu trov
konania priznať nemožno.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.