Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119204149
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2119204149.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr. Silvia

Hýbelová a Mgr. Katarína Arnouldová, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M. XXX, o zaplatenie
2.094,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11.
marca 2020, č.k. 39Csp/45/2019-65, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku m e n
í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z úveru vo výške 8,90% ročne zo sumy
2.094,70 Eur od 14.02.2018 do 12.06.2019, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti

zamietnutia žaloby napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 2.094,79 Eur, úrok 95,89 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.094,79 Eur od
14.02.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 95,89 Eur od 14.02.2018 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok
II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy

konania v plnom rozsahu (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil s použitím ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b) a d) zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 1 a 2 a § 565 Občianskeho
zákonníka, ako aj § 369 ods. 1 až 3, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2 a 3 a § 506 Obchodného
zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola

uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
5.000 Eur. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, nakoľko poskytnutý úver v dohodnutých splátkach
po 103,55 Eur nesplácal riadne a včas. Z pohľadu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy, súd nezistil žiadne nedostatky predmetnej úverovej zmluvy. Žalovaný celkovo
zaplatil sumu vo výške 2.905,21 Eur. Žalobca úver v súlade so zmluvnými podmienkami predčasne
zosplatnil(kudňu13.02.2018),atolistomzodňa13.02.2018asúčasnevyzvalžalovanéhonazaplatenie

dlhu do 07.03.2018. Suma nesplatenej istiny úveru predstavuje 2.094,79 Eur, suma nezaplateného
zmluvného úroku do predčasného zosplatnenia 95,89 Eur. Na základe uvedeného je zrejmé, že žaloba
bola podaná v tejto časti dôvodne, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Keďže sa žalovaný splnením
žalovanej pohľadávky dostal do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle § 517 ods. 2 Občianskehozákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. k úroku z omeškania vo výške 5% ročne z
istiny úveru 2.094,79 Eur a úrokov 95,89 Eur od 14.02.2018 do zaplatenia. Pokiaľ ide o uplatnený nárok
žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 8,90% ročne zo sumy 2.094,79 Eur od 14.02.2018

do zaplatenia, súd žalobu v tejto časti zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany si
dojednali fixný zmluvný úrok 8,90% do doby konečnej splatnosti úveru (12.06.2019), avšak žalobca
na základe omeškania žalovaného so splácaním úveru pristúpil k zosplatneniu celého úveru skôr, a to
ku dňu 13.02.2018. Zmluvný úrok predstavuje plnenie pre veriteľa, ktoré prijíma z dôvodu, že dlžník
má k dispozícii jeho finančné prostriedky a má tiež výhodu splátok, teda je oprávnený držiteľ týchto

peňazí a na strane druhej má povinnosť riadne a včas splátky uhrádzať. Ak však nastane splatnosť
celej pohľadávky, a to jednostranným úkonom veriteľa, dlžník prichádza o výhodu splátok, prestáva byť
oprávneným držiteľom a vzniká mu povinnosť celú dlžnú istinu veriteľovi vrátiť. Ak tak neučiní, dostáva
sa do omeškania, ktoré je charakteristické tým, že zaniká pre veriteľa nárok na zmluvný úrok, pretože
na jeho poberanie už nie sú po splatnosti istiny splnené podmienky. Za čas po splatnosti úveru má
veriteľ nárok iba na plnenia, ktoré mu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznáva. Má teda nárok

požadovať vrátenie úveru alebo jeho časti, ktorú ešte dlžník nesplatil a zároveň môže požadovať od
dlžníka úroky z omeškania. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že veriteľovi patria zmluvné
úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky
z omeškania, nakoľko kumulácia úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania predstavuje neúmernú
a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa

dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj právna
konštrukcianavýšeniaúrokovzomeškaniaoúrokyzaúver,napr.zmluvnoupodmienkouoplateníúrokov
za úver do zaplatenia aj po splatnosti úveru, a teda počas omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012, rozsudok Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 24Co/769/2015 zo dňa 28.09.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co

190/2014 zo dňa 30.06.2015. Závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí R 59/1998 (sp. zn.
4Cbo/143/98)boliprijatéivpotvrdzujúcomrozhodnutíKrajskéhosúduvPrešoveč.k.29C/131/2011-127
z 23.11.2011, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV.ÚS 476/2012
z 18.09.2012. Zosplatnenie ako jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý
úverový vzťah. Zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú

zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže
veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané. V prípade predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru
na základe jednostranného úkonu veriteľa (na základe slobodnej voľby veriteľa) dôjde k zmene pôvodne
dohodnutého úverového vzťahu. V dôsledku takéhoto jednostranného úkonu veriteľa vznikne mu nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia

úveru, t.j. veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v
dôsledkučohonajehostraneodpadáobmedzeniejehoprávanadispozíciusistinouúveruaobmedzenie
možnosti produkovať zisk. Inak by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ
čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom

vyvolanou zmenou záväzku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci neúspech len v časti týkajúcej sa
príslušenstva, priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť. Odvolanie
odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na to, že popri absencii právnych noriem
obmedzujúcich predmetný nárok veriteľa, existuje množstvo zákonných ustanovení, z ktorých priamo,
resp. výkladom, resp. cez analógiu legis vyplýva záver, podľa ktorého nárok veriteľa na dohodnutý

(zmluvný) úrok nie je viazaný (obmedzený) na zosplatnenie dlhu, ale na vrátenie v rámci úveru
poskytnutých peňažných prostriedkov. Ust. § 497 Obchodného zákonníka ustanovuje povinnosť dlžníka
platiť úroky, pričom z ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva moment, od ktorého je
dlžník povinný platiť úroky, pričom z tohto ustanovenia nepriamo vyplýva podmienenosť povinnosti
platenia zmluvného úroku držbou peňažných prostriedkov. Ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného

zákonníka spája povinnosť platenia úrokov s obdobím skutočnej držby peňažných prostriedkov. V
tejto súvislosti tiež poukázal na komentár IURA EDITION k príslušným ustanoveniam Obchodného
zákonníka. Poukázal tiež na ust. § 16 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, výkladom ktorého možno dospieť k záveru, že akdôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľom pre porušenie platobnej disciplíny dlžníka,
veriteľ by mal mať rovnako zachované právo na vrátenie peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým
úrokom až do okamihu splatenia úveru. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Cdo/113/2018 zo dňa 30.07.2019, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zo súdnej praxe
pod č. 55/1996, ako aj rozhodnutia krajských súdov. Pokiaľ súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012, odvolateľ uviedol, že zo znenia
petitu rozhodnutia, ako aj z povahy preskúmavacej právomoci Ústavného súdu SR je zrejmé, že Ústavný
súd SR sa v danom prípade nielenže nevyjadril k meritu dovolania, ale tak ani nemohol urobiť. K

rozhodnutiuNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Obo143/98uviedol,žetotorozhodnutiesanetýkasamotného
uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v podstatnej časti
dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 39Csp/45/2019 bolo zaplatenie
sumy 2.094,79 Eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie
žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.094,79 Eur, úrok 95,89 Eur, úrok z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 2.094,79 Eur od 14.02.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 95,89 Eur od 14.02.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (výrok III.).

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie

v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci[§365ods.1písm.h)CSP].Podprávnymposúdenímjepotrebné
rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzuje právny záver a aplikuje konkrétna

právna norma na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov sa jedná vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver.

9. Základnou právnou otázkou, ktorú bolo potrebné riešiť v odvolacom konaní s poukazom na odvolaciu

argumentáciu uplatnenú žalobcom, bola otázka existencie a výšky nároku na zaplatenie zmluvného
úroku po predčasnom zosplatnení úveru.

10. Súdna prax bola dlhodobo pri riešení tejto otázky nejednotná, pričom z rozhodovacej praxe súdov
pretrváva nesúlad v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení.

Jedna kategória rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení úveru nepripúšťa a priznáva len úroky z
omeškania. Druhá skupina rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania
po predčasnom zosplatnení úveru pripúšťa. Tretia skupina rozhodnutí pripúšťa kumuláciu dohodnutých
úrokov a úrokov z omeškania obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný
na dohodnutých úrokoch zaplatil.

11. Po prvýkrát k tejto otázke okrajovo zaujal stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení
sp. zn. 6 Cdo 113/2018 zo dňa 30.07.2019, keď v závere rozhodnutia upriamil pozornosť odvolacieho
súdu na rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-96/16 a C-94/17 zo dňa 07.08.2018, v ktorom
uviedol, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovanie za nesplnenie povinnosti dlžníkom platiť úver

v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinností a prípadne
nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo
bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy
zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežnéúroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov
z omeškania.

12. Priamo k tejto otázke sa vyjadril Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16. júna 2020,
keď dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny
vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Poukázal na to, že zo
žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či zákona o spotrebiteľských
úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až

do úplného splatenia úveru, pričom Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník, nemodifikuje moment
trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech
dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať
úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje
rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý
úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za

nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže,
keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Najvyšší súd ďalej poukázal na
to, že zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia
zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok
dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola

zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.
Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny a dojednanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by
totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania,
musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného

splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie
peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to
znamená, že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

13. S názorom prezentovaným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa

16.06.2020 sa následne stotožnili i ďalšie senáty dovolacieho súdu (napr. sp. zn. 2Cdo/115/2019,
8Cdo/237/2019, 8Cdo/135/2020, 9Cdo/24/2020, 8Cdo/221/2019, 2Cdo/241/2019, 5Cdo/46/2020), v
dôsledku čoho možno tento právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú
rozhodovaciu prax najvyššieho súdu.

14. S prihliadnutím na to, že súd prvej inštancie vychádzal z odlišného právneho názoru, jeho
rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

15.Zobsahuspisovéhomateriáluvyplynulo,žeúčastnícidňa12.06.2014uzatvorilizmluvuospotrebnom
úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úveru v sume 5.000 Eur s

dojednanou výškou úrokovej sadzby 8,90% a dojednaným dátumom konečnej splatnosti 12.06.2019.

16. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zamietnutia žaloby vo zvyšku podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi
dojednané zmluvné úroky od zosplatnenia, teda od 14.02.2018 až do zmluvne dojednanej splatnosti

úveru, teda do 12.06.2019. V rozsahu, v ktorom sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z úveru aj
za čas po zmluvne dojednanom termíne konečnej splatnosti, t.j. po 12.06.2019 tým, že sa domáhal
zaplatenia úroku z úveru neobmedzene až do zaplatenia, bolo dôvodným v tomto rozsahu, teda vo
zvyšku zamietajúci výrok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

17. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §
396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v konaní (tak prvoinštančnom, ako i odvolacom) úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).