Rozsudok ,
Zmenené, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010505
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2320010505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov

senátu JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného I. Q., nar. X. P. XXXX
v B., trvalé bydlisko B. XXX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku
Okresného súdu Galanta z 10. februára 2021, č. k. 1T/39/2020-234, na verejnom zasadnutí konanom
29. apríla 2021 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný I. Q., nar. X. P. XXXX v B., trvalé bydlisko B. XXX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV a
ÚVTOS Leopoldov,

o d s u d z u j e

podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods.
2, ods. 5 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdGalanta(ďalejlenokresnýsúd)rozsudkomz10.februára2021,č.k.1T/39/2020-234,uznal
obžalovaného I. Q. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného
zákona (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že

dňa04.12.2019včaseokolo01.05hod.predvchodomdoobytnéhoblokuč.XX/XXnaK.ulicivmesteW.
sotil zozadu P. O., ktorá spadla na zem, pričom ju jednou rukou držal za kapucňu bundy a druhou rukou
jej po viacerých pokusoch strhol cez rameno prevesenú a pod kapucňu bundy zaseknutú kabelku, v
ktorej mala koženkovú peňaženku značky Sinsay s peňažnou hotovosťou 60,- €, mobilný telefón značky
Samsung J6, občiansky a vodičský preukaz na jej meno, platobnú kartu Tatrabanky, kartičku Tatrabanky
s číslom účtu a z miesta utiekol, čím poškodenej P. O. spôsobil škodu 490,- €.
Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 188 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm.

m), § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov,
na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Zároveň mu postupom podľa § 76 ods. 2, § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil
ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov.V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku, ktorý po právnej stránke
napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. Podľa

okresného súdu bola násilná trestná činnosť obžalovaného bezpochybne a jednoznačne preukázaná
výpoveďou svedkyne - poškodenej P. O. (ďalej len poškodená), ktorá jednak v prípravnom konaní
a jednak na hlavnom pojednávaní opoznala obžalovaného ako osobu, ktorá voči nej použila fyzické
násilie spočívajúce v tom, že ju sotil a strhol jej cez rameno prevesenú kabelku. Výpoveď poškodenej
bola vierohodná aj s poukazom na zadovážený DVD záznam, ktorý zobrazoval násilné konanie

obžalovaného. Tým bola vyvrátená obrana obžalovaného, spočívajúca v jeho tvrdení, že násilného
konania voči poškodenej sa nedopustil. Zavinenie v konaní obžalovaného okresný súd vyhodnotil ako
úmyselné.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu okresný súd poukázal na ust. § 34, § 36 písm. l), § 37 písm.
m), § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák. Predovšetkým vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby v
rozpätí od troch rokov do osem rokov. Pri ukladaní trestu prihliadol aj na ustanovenie § 38 ods. 5 Tr.

zák., t. j. na obligatórne zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu,
keďže obžalovaný už bol v minulosti právoplatne odsúdený za zločin, napr. rozsudkom Okresného súdu
Galanta zo 17. septembra 2014, sp. zn. 2T/115/2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z
20. januára 2015, sp. zn. 3To/120/2014, ktorým bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1
Tr.zák.Okresnýsúdpriukladanítrestupretovychádzalzupravenejtrestnejsadzbyvovýmereod5rokov

6 mesiacov až do 8 rokov, pričom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, teda na
hornej hranici upravenej trestnej sadzby. Okresný súd dodal, že sa obžalovaný v minulosti opakovane
dopustil zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za čo bol odsúdený rozsudkami Okresného súdu
Galanta sp. zn. 2T/226/2011, 3T/23/2012 a 2T/115/2014.
V súvislosti s výmeru uloženého trestu okresný súd dodal, že obžalovaný je recidivista, že k jeho prvému

odsúdeniu došlo už vo veku 19 rokov, pričom skutku za ktorý je aktuálne stíhaný sa dopustil 4. decembra
2019. Pácha trestnú činnosť minimálne po dobu 18 rokov, pričom
iba uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody u neho predstavuje účinnú formu individuálnej
prevencie, čo korešponduje s jeho osobnostnou charakteristikou a závermi znaleckého dokazovania
znalkyne Mgr. Kataríny Bielikovej. Ďalej okresný súd poukázal na fakt, že sa obžalovaný skutku dopustil

necelé tri mesiace po prepustení z výkonu predchádzajúceho trestu odňatia slobody. Z týchto dôvodov
bolo podľa názoru okresného súdu nevyhnutné uložiť mu trest na hornej hranici upravenej trestnej
sadzby s poukazom na R 30/1975, pričom maximálnu výmeru trestu (teda 8 rokov)
mu okresný súd neuložil s prihliadnutím na okolnosti spáchania trestného činu a jeho následky (výška
škody, charakter a intenzita použitého násilia). Na výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu so

stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Kneaplikovaniu§47ods.2Tr.zák.okresnýsúduviedol,žeibaokolnostinezávisléodvôleobžalovaného
(dátum páchania jednotlivých skutkov vo vzťahu k dátumu vyhlásenia rozsudkov súdu prvého stupňa za
tieto skutky), ktoré v prípade vyššie uvedených odsúdení mali za následok ukladanie súhrnného trestu

a s tým súvisiace zrušenie výrokov o treste predchádzajúcich rozsudkov, mali za následok nemožnosť
ukladať trest v zmysle § 47 ods. 2 Tr. zák., teda vo výmere 25 rokov alebo na doživotie. Okresný súd
poukázal na ust. § 437 ods. 5 Tr. zák., podľa ktorého sa ust. § 47 ods. 2 vzťahuje
aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1 zákona č.
140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ak osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený

v § 47 ods. 2 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. V tejto súvislosti okresný súd posudzoval možnosť
zohľadnenia odsúdenia Okresným súdom Vyškov sp. zn. 1T/93/2004, ktoré bolo uznané rozsudkom
Krajského súdu v Trnave z 2. marca 2006, sp. zn. 4Ntc/1/2006, v spojení s rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR z 25. apríla 2006, sp. zn. 2To/31/2006, no vo vzťahu k uvedenému odsúdeniu obžalovaný
predložil uznesenie Okresného súdu Vyškov z 15. mája 2020, sp. zn. 2Nt/1304/2020, právoplatné

29. mája 2020, ktorým bolo dané odsúdenie zahladené. Navyše v zmysle § 438e Tr. zák. sa na
odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie neprihliada, ak nadobudlo právoplatnosť pred
1. januárom 2013.
Taktiež okresný súd posudzoval možnosť zohľadniť odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Galanta zo
16. novembra 2011, sp. zn. 2T/226/2011, právoplatného 16. novembra 2011, ktorým bol obžalovanému

za spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4
roky a 7 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Výrok o
treste naposledy zmieňovaného rozsudku bol v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušený rozsudkom
Okresného súdu Galanta zo 17. septembra 2014, sp. zn. 2T/115/2014, v spojení s uznesením Krajskéhosúdu v Trnave z 20. januára 2015, sp. zn. 3To/120/2014, ktorým bol obžalovanému za zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov 10 mesiacov so
zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Okresný súd dodal, že z povahy

súhrnného trestu možno podľa jeho názoru vyvodiť záver, že s ohľadom na ukladanie súhrnného trestu
v konaní na Okresnom súde Galanta sp. zn. 2T/115/2014 vo vzťahu ku konaniam na Okresnom súde
Galanta pod sp. zn. 3T/23/2012 a sp. zn. 2T/226/2011, boli tieto skutky (vo všetkých troch zmieňovaných
konaniach) spáchané vo viacčinnom súbehu a uložený súhrnný trest nastúpil na miesto ukladania
úhrnného trestu, ktorý by prichádzal do úvahy v prípade ich prejednania v spoločnom konaní. Na základe

uvedeného bol okresný súd toho názoru, že odsúdenie pod sp. zn. 2T/226/2011 nemožno brať do úvahy
na účely ukladania trestu v zmysle § 47 ods. 2 Tr. zák. Okresný súd dodal, žer kritéria stanovené týmto
ustanovením spĺňa výhradne odsúdenie sp. zn. 2T/115/2014, ukladajúce trest za skutky zo všetkých
troch zmieňovaných odsúdení. Odsúdenie v aktuálne prejednávanej trestnej veci teda predstavuje „iba“
druhé odsúdenie spĺňajúce atribúty požadované v § 47 ods. 2 Tr. zák.
Výrok o ochrannom dohľade okresný súd odôvodnil s poukazom na § 76 ods. 2 Tr. zák. s tým,

že obžalovaný bol v minulosti už dvakrát vo výkone trestu za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.
zák., pričom sa mu opätovne ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na jeho osobu,
vychádzajúc zo znaleckého dokazovania, ako aj s ohľadom na jeho doterajší život, ktorý odzrkadľuje
jeho odpis z registra trestov, nemožno očakávať, že by po prepustení z výkonu trestu viedol riadny život,
preto mu v zmysle ust. § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad v maximálnej dĺžke, teda 3 roky.

O náhrade spôsobenej škody okresný súd nerozhodoval, pretože poškodená sa na hlavnom
pojednávaní vyjadrila, že náhradu za odcudzenú finančnú hotovosť si od obžalovaného neuplatňuje.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný vzdal práva na podanie odvolania, no
voči rozsudku zahlásila odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len prokurátorka) v
neprospech obžalovaného čo do výroku o treste.

Odvolanie odôvodnila osobitným písomným podaním, doručeným okresnému súdu 9.
marca 2021.
V odvolaní prokurátorka namietala neaplikáciu ust. § 47 ods. 2 Tr. zák. zo strany okresného súdu.
Dôvodila tým, že sám okresný súd poukázal na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol opakovane
odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. rozsudkami Okresného súdu Galanta sp. zn.

2T/226/2011, 3T23/2012 a 2T/115/2014, z čoho podľa nej vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti trikrát
odsúdený za zločin lúpeže § 188 ods. 1 Tr. zák., ktorý spadá do zoznamu trestných
činov, pri ktorých je obligatórne stanovená aplikácia zásady tri krát a dosť, za kumulatívneho splnenia
ďalších zákonných podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 Tr. zák. V ďalšej časti odvolania prokurátorka
citovala ust. § 47 ods. 2 Tr. zák. a rozoberala zákonné podmienky, za ktorých ho je možné aplikovať.

Prokurátorka ďalej v odvolaní uviedla, že okresný súd v napadnutom rozsudku rozoberal uloženie
súhrnného trestu a jeho následné zohľadňovanie, čo podľa nej nemá z legislatívneho hľadiska žiadnu
oporu v ust. § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré je kogentného charakteru, bez možnosti akéhokoľvek odklonu sa
odjehozneniapričomdaladopozornostiskutočnosť,žezákonodarcavjehoznenínepredpokladal,resp.
neumožnil branie do úvahy súhrnného trestu pri posudzovaní počtu trestných činov a odsúdení za ich

spáchanie na nepodmienečný trest odňatia slobody. Dodala, že v tejto otázke bol zo strany prokuratúry
29. apríla 2020 kontaktovaný ÚVTOS Leopoldov za účelom presnej identifikácie už vykonaných trestov
(hoci aj čiastočne) obžalovaným, a to konkrétne vo vzťahu k jeho odsúdeniam za zločiny lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti bolo zistené, že obžalovaný na základe rozsudku Okresného
súdu Galanta zo 16. novembra 2011, sp. zn. 2T/266/2011, právoplatného 16. novembra 2011, ktorým

bol uznaný za vinného okrem iného aj zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 7 mesiacov, ktorý vykonával od 23. novembra
2011 do 2. februára 2012 a následne predmetný trest vykonával aj v období od 27. marca 2014 do
20. januára 2015. Ďalej na základe rozsudku Okresného súdu Galanta z 17. septembra 2014, sp. zn.
2T/115/2014, v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava z 20. januára 2015, sp. zn. 3To/120/2014,

právoplatným 20. januára 2015, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa 188 ods.
1 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 10 mesiacov, tento vykonával
v období od 20. januára 2015 do 21. februára 2017.
Prokurátorka je toho názoru, že u obžalovaného išlo v predchádzajúcom období o spáchanie troch
zločinov lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., pričom bol za tieto minimálne dva krát odsúdený

na nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorých v dvoch prípadoch samostatne vykonával
nepodmienečný trest odňatia slobody (aj keď v prvom prípade nepodmienečný trest odňatia slobody
vykonal len čiastočne) s dôrazom na to, že oba nepodmienečné tresty odňatia slobody vykonával na
báze dvoch od seba navzájom odlišných rozsudkov Okresného súdu Galanta, na základe čoho bolisplnené súčasne splnené všetky zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 47 ods. 2 Tr. zák. Súčasne
sa domnieva, že v prípade obžalovaného je splnená aj ďalšia podmienka upravená v ust. § 47 ods.
2 Tr. zák., v zmysle ktorej si uloženie takéhoto trestu musí vyžadovať účinná ochrana spoločnosti a

súčasne nie je nádej, že by ho bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť
rokov. V tomto smere prokurátorka poukázala na závery znaleckého posudku MUDr. Kataríny Bielikovej,
znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých,
na ktorých znalkyňa zotrvala počas výsluchu i na hlavnom pojednávaní dňa 10. februára 2021, z
ktorých vyplýva, že obžalovaný bol opakovane právoplatne odsúdený za krádeže a lúpeže, keď medzi

jednotlivými výkonmi trestu bol na slobode spravidla pár mesiacov, vždy zneužíval omamné látky
(pervitín) a pod ich vplyvom konal trestnú činnosť. Jeho vôľové schopnosti sú výrazne oslabené a
bez autoritatívneho tlaku, resp. dozoru, nie je schopný samostatne dodržiavať všeobecne spoločensky
platné mravné a morálne normy a pravidlá. Vzhľadom na jeho štruktúru osobnosti a intelektu, ako aj
kriminálnu anamnézu je resocializačná prognóza negatívna. Existuje značné riziko recidívy, nakoľko
vôľové schopnosti menovaného sú výrazne oslabené, nemá ochotu k anticipácii. Podľa znalkyne MUDr.

Kataríny Bielikovej obžalovaný nebude schopný v budúcnosti dodržiavať akékoľvek pravidlá či normy,
jedine pod každodenným autoritatívnym dozorom.
S poukazom na vyššie uvedené prokurátorka v konečnom návrhu žiadala, aby Krajský súd v Trnave
postupom podľa § 321 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

K dôvodom odvolania prokurátorky sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom obhajcu JUDr. Ivana
Rendeka písomným podaním doručeným okresnému súdu 22. marca 2021.
Vo vyjadrení uviedol, že s odvolaním nesúhlasí, domnieva sa, že podstatou zásady tri krát je situácia,
keď páchateľ spácha skutok, za ktorý je potrestaný, následne opätovne spácha rovnaký skutok, za ktorý
je potrestaný a až následne, pokiaľ spácha rovnaký skutok, za ktorý už bol dva krát potrestaný, má dôjsť

k aplikácií zásady tri krát a dosť. Ide teda o kvalifikovanú recidívu. V jeho prípade síce došlo k spáchaniu
viacerých skutkov lúpeže, avšak ešte pred tým, ako bol okresným súdom potrestaný za prvý z nich.
Súhlasí zároveň s názorom okresného súdu, že s ohľadom na ukladanie súhrnného trestu v konaní
vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 2T/115/2014 vo vzťahu ku konaniam na Okresnom
súde Galanta pod sp. zn. 3T/23/2012 a sp. zn. 2T/226/2011, boli tieto skutky spáchané vo viacčinnom

súbehu a uložený súhrnný trest nastúpil na miesto ukladania úhrnného trestu, ktorý by inak prichádzal
do úvahy v prípade ich prejednania v spoločnom konaní. Z uvedeného dôvodu preto odsúdenie vo veci
sp. zn. 2T/226/2011 podľa jeho názoru nemožno brať pre účely ukladania trestu v zmysle § 47 ods. 2
Tr. zák. vôbec do úvahy, pričom relevantné v zmysle kritérií zásady tri krát a dosť je len odsúdenie vo
veci sp. zn. 2T/115/2014.

S poukazom na vyššie uvedené v konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné.
Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie
26. marca 2021.
Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 29. apríla 2021.

Na verejné zasadnutie sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Výsluch
obžalovaného bol v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 vykonaný z
ÚVVaÚVTOS Leopoldov prostredníctvomvideo-konferenčnéhozariadeniapodľa§61bTr.por.,pričom
obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti
poškodenej, ktorá sa napriek upovedomeniu na verejné zasadnutie nedostavila.

Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, lebo žiadne návrhy
procesných strán v tomto smere prednesené neboli.
Po prednesení správy o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť, sa
pristúpilokukonečnýmnávrhom.Prokurátorkazotrvalanapísomnepodanomodvolaní adôvodovvňom
uvedených a navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste

a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť okresnému súdu na nové
konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomne podaného vyjadrenia
a navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný sa pridržal vyjadrenia svojho
obhajcu.
Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti

rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktorév tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby

ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por., odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie

urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil,
že odvolanie podala prokurátorka ako oprávnená osoba, v zákonom stanovenej lehote a proti výroku,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal krajský súd zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátorky je dôvodné, aj keď z iných ako ňou

prezentovaných dôvodov.
Treba hneď na úvod zdôrazniť, že prokurátorka v zákonom stanovenej lehote zahlásila odvolanie v
neprospech obžalovaného len čo do výroku o treste.
Z obsahu jej písomne odôvodneného odvolania je ale evidentne zrejmé, že primárne namieta
neaplikovanie ust. § 47 ods. 2 Tr. zák. okresným súdom pri ukladaní trestu obžalovanému, resp. namieta

záver okresného súdu, že obžalovaný v súdenom prípade zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.
nespáchal za podmienok predpokladaných v ust. § 47 ods. 2 Tr. zák.
Na tomto mieste treba zdôrazniť, že záver, že páchateľ spáchal niektorý z trestných činov uvedených v
ust.§47ods.2Tr.zák.zapodmienokpredpokladanýchvtomtoustanovení,jezáveromskutkovým,ktorý
musí mať základ vo vykonanom dokazovaní oboznámením obsahu súdnych spisov o takých skorších

odsúdeniach, ktoré skutkové zistenia je v konečnom dôsledku potrebné uvádzať vo výrokovej časti
odsudzujúceho rozsudku (§ 163 ods. 3 Tr. por.), nakoľko sa aj na ne v prípade podania odvolania
vzťahujeprieskumnápovinnosťodvolaciehosúdu,zakotvenávust.§317ods.1Tr.por.Tietoskutočnosti
síce netvoria základné znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale odôvodňujú určitú trestnú sadzbu,
a práve preto je potrebné uviesť ich vo výroku o vine odsudzujúceho rozsudku v skutkovej vete v súlade

s ustanovením § 163 ods. 3 Tr. por. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2006, sp. zn.
2 To 55/2006).
Podporne možno poukázať aj na právne závery Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 10. júna 2019, Tpj 26/2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS arozhodnutí súdov SR č. 2/2019 pod por. č. 14., podľa ktorých do kategórie faktických okolností tvoriacich
súčasť skutkovej vety patria aj skutočnosti, ktoré podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona
vyvolávajú použitie osobitnej trestnej sadzby, namiesto použitia sadzby, ktorá je uvedená v kvalifikačne

relevantnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, resp. namiesto sadzby iného trestu než trestu
odňatia slobody, ktorá z právnej kvalifikácie činu inak vyplýva (§ 47 ods. 2, § 61 ods. 4 a 5 Trestného
zákona).
Inak povedané, ak podľa názoru prokurátorky bolo v konaní preukázané, že obžalovaný spáchal v
súdenom prípade zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. za podmienok predpokladaných v ust. § 47

ods. 2 Tr. zák., no okresný súd tento záver nesprávne vyhodnotil, potom mala prokurátorka odvolaním
nepochybne napadnúť aj výrok o vine, nakoľko ide o záver skutkový, ktorý by inak (ako preukázaný) v
zmysle ust. § 163 ods. 3 Tr. por. mal byť súčasťou práve skutkovej vety výroku o vine rozsudku, keďže
odôvodňuje použitie inej trestnej sadzby, než je uvedená v ust. § 188 ods. 1 Tr. zák. Nehovoriac o tom,
že prokurátorka mala s takto formulovanou skutkovou vetou podať už samotnú obžalobu.
A hoci z písomného odôvodnenia odvolania prokurátorky je evidentne zrejmé, že prokurátorka de facto

brojí proti výroku o vine, tak na takéto rozšírenie jej odvolania (oproti odvolaniu zahlásenému na HP)
krajský súd už prihliadnuť nemohol, nakoľko k nemu došlo až po márnom uplynutí zákonom stanovenej
lehoty na podanie odvolania voči rozsudku okresného súdu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že sa skutkovou otázkou, či okresný súd
v konaní správne resp. nesprávne vyhodnotil okolnosti odôvodňujúce pri ukladaní trestu obžalovanému

aplikáciu ust. § 47 ods. 2 Tr. zák. nemôže bližšie zaoberať, nakoľko sa táto otázka vzťahuje k výroku
o vine rozsudku, ktorý v zákonom stanovenej lehote prokurátorkou napadnutý nebol. Inak povedané,
z právoplatného výroku o vine rozsudku okresného súdu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali aplikáciu ust. § 47 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní trestu obžalovanému. Naopak, skutok
opísanývskutkovejvetevýrokuovinerozsudkuokresnéhosúdunapĺňavšetkyzákonnéznakyskutkovej

podstaty lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., v dôsledku čoho je potrebné obžalovanému ukladať trest
v rámci trestnej sadzby, ktorá zodpovedá práve tomuto zákonnému ustanoveniu.
Následne krajský súd preskúmal, či odvolanie prokurátorky zahlásené v neprospech obžalovaného čo
do výroku o treste nie je opodstatnené z hľadiska zákonnosti a primeranosti uloženej sankcie, keďže
z obsahu odvolania prokurátorky ako celku je zrejmé, že sa v konečnom dôsledku domáha uloženia

podstatne prísnejšieho trestu obžalovanému. V tomto smere krajský súd zistil dôvodnosť zahláseného
odvolania.
Pokiaľideokonanie,ktorénapadnutémuvýrokupredchádzalo,prokurátorkamuvodvolanížiadnechyby
nevytýkala a krajský súd vlastným prieskumom žiadne pochybenia nezistil. Zo zápisnice z hlavného
pojednávania vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie ohľadom preskúmavaného výroku o treste

procesne správne a v rozsahu dostatočnom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie.
Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré
teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanietrestovuvedenýchvust.§34ods.1,ods.3Tr.zák.,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému

činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu

a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Tr. zák., čím je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných
občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale

tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na
zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza
z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred
ich páchateľmi.Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a

spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu

musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu

je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne

tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
Z uvedených kritérií krajský súd pri posudzovaní zákonnosti a primeranosti uloženej sankcie vychádzal.
Pokiaľ ide o druh trestu, správne okresný súd s poukazom na trestnú minulosť obžalovaného

skonštatoval, že mu je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Iný druh trestu ani podľa
názoru krajského súdu neprichádzal do úvahy.
Okresný súd tiež správne skúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne u
obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho
oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37

písm. m) Tr. zák.). Rovnako správne okresný súd zistil, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, preto
správne aplikoval ust. § 38 ods. 5 Tr. zák. a zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu polovicu, v dôsledku čoho obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby
od 5 rokov 6 mesiacov do 8 rokov.
Pokiaľ ale ide o okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov,

tento nepovažoval krajský súd za primeraný predovšetkým osobe obžalovaného, ale ani okolnostiam
prípadu, ktoré sa (navzdory názoru okresného súdu) ničím nevymykali (či už intenzitou použitého násilia
alebo spôsobenou škodou) od iných lúpeží právne kvalifikovaných podľa ust. § 188 ods. 1 Tr. zák.
Krajský súd za stavu veci a zákonu zodpovedajúci, primeraný a spravodlivý považuje nepodmienečný
trest odňatia slobody uložený na samej hornej hranici 8 rokov, keďže v osobe obžalovaného ide o

nenapraviteľného recidivistu násilnej a majetkovej trestnej činnosti, ktorý v zmysle záverov znaleckého
posudku znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie
dospelých MUDr. Bielikovej nedokáže bez autoritatívneho dohľadu dodržiavať právne predpisy, pričom
znalkyňa v tomto smere nepredpokladá u neho žiadne zlepšenie.
Správne okresný súd poukázal na to, že obžalovaný pácha trestnú činnosť v podstate nepretržite

od dovŕšenia plnoletosti, že ho od páchania trestnej činnosti evidentne neodrádzajú ani dlhoročné
nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré dosiaľ vykonal. Správne tiež okresný súd akcentoval
fakt, že sa obžalovaný súdenej trestnej činnosti dopustil (4. decembra 2019) iba krátko potom, čo (7.
septembra 2019) vykonal ďalší viacročný nepodmienečný trest odňatia slobody vo veci Okresného súduGalanta sp. zn. 1T/164/2017. Práve s poukazom na tieto skutočnosti je podľa názoru krajského súdu
namieste ukladať obžalovanému trest odňatia slobody v jeho maximálnej možnej výmere, pretože len
takýtotrestobžalovanému,uktoréhoprevýchovazjavneniejemožná,zabránivďalšompáchanínásilnej

amajetkovejtrestnejčinnosti,čímochránimajetokiných,nosúčasneajinýchodradíodpáchaniatrestnej
činnosti, pričom dostatočne vyjadrí aj morálneho odsúdenie jeho konania.
Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, tu krajský súd prevzal
z napadnutého rozsudku okresného súdu vecne správny výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko obžalovaný

v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, okrem iných napríklad vo veci Okresného súdu
Galanta sp. zn. 1T/164/2017 vykonával súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselné trestné činy krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pričom trest vykonal 7. septembra 2019.
Výrok o ochrannom dohľade krajský súd nepreskúmaval, nakoľko nebol odvolaním napadnutý.

Vychádzajúc z prezentovaných úvah krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm.
e), ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe §
322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol sám spôsobom uvedeným vo výroku (enunciáte) tohto rozsudku,
pretože skutkové zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred okresným súdom to umožňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.