Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618204700
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6618204700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX M., zastúpený advokátom Mgr. Ivanom
Bugrim, so sídlom Nám. SNP 23, 960 01 Zvolen, proti žalovanej P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX,
XXX XX D. - E., o zaplatenie 2 658,33 € s príslušenstvom o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 7C/36/2018-115 z 24. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2 658,33
€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči
žalovanej mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania.

III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do

troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 658,33 € súd prvej inštancie v celom rozsahu
vyhovelnatomskutkovomzáklade,žežalobcaažalovanásúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX pre obec D., katastrálne územie E. ako parcely registra „C“ č. XXX/X, XXX/
X, XXX/XX, XXX a stavby rodinného domu súpisného čísla XXX postaveného na parcele č. XXX/
X a stavby hospodárskej budovy s rovnakým súpisným číslom XXX postavenej na parcele č. XXX/
X (žalobca v podiele XX/XX a žalovaná v podiele X/XX), avšak nehnuteľnosti v celom rozsahu so
svojou rodinou užíva len žalovaná, ktorá za užívanie nehnuteľností nad rámec svojho spoluvlastníckeho

podielu žalobcovi neposkytuje žiadnu finančnú náhradu. Treťou podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu
X/XX je O. O., ktorá nie je stranou sporu. Medzi žalobcom a žalovanou prebiehal v minulosti rovnaký
súdny spor o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 3. septembra 2013 do 3. septembra
2015 pod sp. zn. 9C/313/2015, v rámci ktorého znalec G.. N. D. odborným vyjadrením č. 17/2017
stanovil výšku obvyklej ceny nájmu spoločných nehnuteľností na sumu 3 190,- € za rok. V odbornom
vyjadrení znalca G.. D. z 18. apríla 2017 bola zohľadnená námietka žalovanej, že dom súpisného
čísla 150 zhodnotila vlastnými investíciami do nehnuteľností tým spôsobom, že pri výpočte a stanovení

výšky obvyklého nájomného vychádzal zo zníženej hodnoty rodinného domu o 30 %, teda vychádzal
len z hodnoty domu zodpovedajúcej 70 % zistenej všeobecnej hodnoty rodinného domu. Žalobca, i
keď je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 16/18, neuplatňoval si nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v celom rozsahu, ale iba v rozsahu spoluvlastníckeho podielu zodpovedajúcemu 15/18 vpomere k celku s odôvodnením, že sa žalovaná v samostatnom súdnom konaní domáhala určenia
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou od pôvodnej spoluvlastníčky O. X. žalobca získal podiel
na spoločných nehnuteľnostiach o veľkosti X/XX k celku. Žaloba posudzovaná Okresným súdom

Lučenec v konaní sp. zn. 6C/194/2016 bola zamietnutá ako nedôvodná, ale do podania žaloby v tejto
veci rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť. O odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/313/2015 rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom
č. k. 14Co/377/2017-192, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Z dôvodu, že
ide o skutkovo a právne totožný spor, pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal súd prvej

inštancie z odborného vyjadrenia znalca G.. N. D. č. XX/XXXX a žalovanej podľa § 451 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 658,33 € do
troch dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že žalobca je ako majoritný spoluvlastník nehnuteľností
konaním žalovanej vylúčený z užívacieho práva, ktoré je obdobné právu nájmu, čím porušuje právo
žalobcu podľa § 123 OZ vec užívať. Žalovanej sa výkonom užívacieho práva na celú nehnuteľnosť
nezvýšili aktíva, ale ani neznížili, keďže za prijaté plnenie bez právneho dôvodu (vo forme užívania

nehnuteľností nad rámec spoluvlastníckeho podielu) neposkytla náhradu. Podľa judikátu R 25/1986
vzniká v takomto prípade žalovanej v súlade s § 451 ods. 2 OZ bezdôvodné obohatenie. Priznaná suma
zodpovedá obvyklému nájomnému za užívanie spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 15/18 za obdobie
od 20.10.2017 do 20.10.2018.
1.1 Námietky žalovanej, že neboli zohľadnené jej investície vložené do spoločnej nehnuteľnosti

vyhodnotil ako nedôvodné, keďže znalec G.. N. D. v odbornom vyjadrení č. XX/XXXX výšku investícií
pri výpočte obvyklej ceny ročného nájmu nehnuteľností zohľadnil.
1.2 Podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
aj „C. s. p.“) priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorých
výška bude určená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V lehote na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie doručila žalovaná Okresnému súdu
Lučenec písomné podanie označené ako odvolanie a žiadosť o predĺženie lehoty na podanie odvolania,
v ktorom uviedla, že dňa 01.07.2019 prevzala rozsudok Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 7C/36/2018,
ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 658,33 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V zákonnej lehote 15 dní podáva týmto svoje odvolanie voči označenému rozsudku vydanému 24. mája
2019 sudcom P.. F. X. presvedčená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie na základe rôznych okolností vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoľko však celá vec vyžaduje podrobnejšie naštudovanie
nielen jedného spisu, ale celého súboru spisov, ktoré s vecou súvisia alebo z nich dokonca vychádzajú

a sama nie je právne dostatočne vzdelaná, požiadala o odbornú právnu pomoc advokáta a podrobné
písomné zdôvodnenie tohto odvolania predloží Okresnému súdu Lučenec najneskoršie do 20. augusta
2019.

3. Uznesením č. k. 7C/36/2018-129 z 9. októbra 2019 súd prvej inštancie vyzval žalovanú, aby doplnila

svoje odvolanie z 15.07.2019 o údaj, v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvej inštancie a čoho
sa odvolaním domáha s poučením, že ak neodstráni vady odvolania a ak pre vady odvolania nebude
môcť v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd môže jej odvolanie podľa § 386 písm. b) Civilného
sporového poriadku odmietnuť. Toto uznesenie prevzala žalovaná osobne 16. januára 2020.

4. Osobitným uznesením č. k. 7C/36/2018-132 z 28. novembra 2019, ktoré prevzala žalovaná
09.12.2019 rozhodol súd prvej inštancie o jej procesnom návrhu na predĺženie lehoty na doplnenie
odvolania. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie s poukazom na § 117, § 118 ods. 1 a 2 a § 362
ods. 1 C. s. p. uviedol, že ak je časový úsek na vykonanie úkonu určený zákonom, súd takúto lehotu
predĺžiť nemôže, na rozdiel od sudcovských lehôt určených súdom v rámci svojej úvahy.

5. Žalovaná adresovala súdu prvej inštancie ďalšiu žiadosť o predĺženie lehoty na doplnenie odvolania
dňa 27.01.2020, v ktorej uviedla, že v zákonnej 15 dňovej lehote podala proti rozsudku súdu prvej
inštancie odvolanie s vymedzenými odvolacími dôvodmi a za účelom doplnenia odvolania požiadala o
odbornú pomoc spoločnosť G. D. s. r. o., so sídlom U. XX, P. a že dňa 30.12.2019 utrpela úraz kolena,

preto nebola schopná spolupráce so zvoleným právnym zástupcom za účelom doplnenia odvolania o
súdom prvej inštancie žiadané údaje, v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvej inštancie a čoho sa
ním domáha. Práceneschopnosť jej končí 31.01.2020, preto oznamuje Okresnému súdu Lučenec, žesvoje „dovolanie“ doplní výpoveďou a dosť podstatnými dôkazmi prostredníctvom zvoleného zástupcu
do 13. februára 2020.

6. Okresný súd Lučenec uznesením č. k. 7C/36/2018-146 z 31. januára 2020 rozhodol, že predlžuje
žalovanej lehotu na doplnenie odvolania do 10. februára 2020 podľa § 118 ods. 1, 2 C. s. p.

7. Doplnenie odvolania datované 07.02.2020 bolo doručené Okresnému súdu Lučenec osobne
11.02.2020, v ktorom žalovaná nerozšírila pôvodne uplatnené odvolacie dôvody podľa 365 ods. 1 písm.

f), h) Civilného sporového poriadku, iba doplnila, že nesúhlasí s cenou nájmu určenou G.. N. D. a žiada,
aby súd zaviazal žalobcu finančne sa podieľať na bežnej údržbe nehnuteľností za „uvedené obdobie“.
7.1 Podľa ďalšieho textu tohto podania v konaní sp. zn. 9C/313/2015 bolo 18. apríla 2017
vykonané odborné vyjadrenie č. 17/2017, v ktorom G.. N. D. uviedol rekapituláciu východiskovej a
technickej hodnoty prevzatú zo znaleckého posudku č. 31/2014, kde stanovil celkové technické súčasti
nehnuteľností na 68 737,87 € a z tejto hodnoty vychádzal pri stanovení nájmu, i napriek tomu, že

majetkomžalovanejsúplastovéokná,radiátory,kúrenie,kotol,podlahy,novéelektrickékúrenieavšetko,
čo je spojené s tým, aby ten dom bol obývateľný. V dome býva od narodenia. Rekonštruovala ho a
investovala do nehnuteľností. Potvrdila, že bola podaná žaloba o vyplatenie investície proti žalobcovi
v tomto konaní pod sp. zn. 12C/199/2016, v ktorom neuspela. Rekonštrukcia domu je potvrdená aj
znaleckým posudkom č. 48/2012 G.. Y.. Y. Q. pre účely konania sp. zn. 5D/649/2011 na Okresnom súde

Lučenec. Dňa 15. augusta 2017 bolo na základe podnetu žalobcu stavebným úradom mesta Lučenec
vykonané miestne zisťovanie z dôvodu, že žalovaná vykonávala výmenu strechy a predného plotu a
brány v hodnote 10 600,- €. Stavebný úrad Lučenec uznal, že išlo o nevyhnutnú rekonštrukciu z dôvodu
havarijného stavu. Na úhrade nákladov rekonštrukčných prác sa žalobca nepodieľal.
7.2 Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytkla, že nie je v ňom uvedené, kam má prisúdenú sumu

(na aký účet, či žalobcov, či jeho právneho žalobcu) zaplatiť. Neexistuje žiadna zmluva ani dohoda,
ktorá by riešila medzi podielovými spoluvlastníkmi náklady na údržby domu. Žalobca nie je ochotný
komunikovať so žiadnym ňom zvoleným zástupcom. Za neuveriteľné, neskutočné a hodné medializácie
celého prípadu označila, že jej chce niekto zobrať strechu nad hlavou napriek tomu, že nehnuteľnosť
zveľadila a býva v dome spolu s maloletým dieťaťom.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v prvom rade namietal, že podané odvolanie žalovanej
nemá náležitosti vyžadované ustanovením § 363 C. s. p. a odvolací súd by ho mal podľa § 386 písm. d)
Civilného sporového poriadku odmietnuť. V odvolaní doručenom v zákonnej lehote súdu prvej inštancie
žalovaná namietala len nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci a sama si

určila, v akej lehote doplní dôvody odvolania. Po doručení vadného odvolania súd prvej inštancie podľa
názoružalobcupostupovalabsolútnesvojvoľne,zmätočneaprávneneobhájiteľneanezákonne.Podlhú
dobu po vyhlásení rozsudku zostal súd prvej inštancie nečinný napriek urgencii žalobcu. Neobhájiteľný
je procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval o niečom, o čom ani procesne rozhodovať
nemal (žiadosť o predĺženie zákonnej lehoty) a následne vydá ďalšie procesné rozhodnutie (uznesenie o

predĺžení lehoty na doplnenie odvolania), ktorým si bez akéhokoľvek relevantného dôvodu úplne poprel
svoje predchádzajúce rozhodnutie o zamietnutí návrhu na predĺženie lehoty na doplnenie odvolania,
keď túto zrazu predĺžil do 10. februára 2020. Nesprávnym procesným postupom súdu boli v konaní
spôsobené neodôvodnené prieťahy.
8.1 Doplnenie odvolania doručené súdu prvej inštancie 11.02.2020 obsahuje rôzne tvrdenia, ktoré sú

pre daný spor irelevantné. S poukazom na ustanovenia § 362 ods. 1, § 363, § 365 ods. 1, § 365
ods. 3 a § 373 ods. 1 C. s. p. žalobca uvádza, že „doplnenie odvolania“ zo strany žalovanej nemení
nič na závere, že jej odvolanie neobsahuje zákonné náležitosti. Vymedzenie odvolacích dôvodov v
odvolaní žalovanej bez akejkoľvek ich bližšej konkretizácie (t. j. v čom považuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie za nesprávne) nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, keďže

len samotným uvedením jedného či viacerých všeobecných odvolacích dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 C. s. p. bez vymedzenia konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená
náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“. Odvolacie dôvody
sú obligatórnou náležitosťou každého odvolania. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie
odvolateľa nevyzýva. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený

odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie
odmietne. Na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o odmietnutí
odvolania nemôže odvolací súd prihliadať. Takéto závery vyplývajú z rozhodnutí najvyšších súdnych
autorít, napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 05.11.2019, uznesenieNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/23/2018 z 12.12.2018 a rozhodnutí odvolacích súdov. Z tohto
dôvodu žalobca navrhuje odvolanie žalovanej odmietnuť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

8.2 Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie sa žalobca vyjadril tak, že ho považuje za
vecne správne, zákonné a spravodlivé, vychádzajúce z náležite zisteného skutkového stavu veci po
vykonanom dokazovaní a výsledok správneho právneho posúdenia veci.

9. V uznesení sp. zn. IV. ÚS 90/2019-20 z 5. novembra 2019 ústavný súd okrem žalobcom citovaného

textu z bodu 27, že iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce
na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť a relevantná právna úprava neumožňuje súdu
vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie
odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania vysvetlil aj rozdiel medzi blanketovým
odvolaním, t. j. odvolaním, v ktorom absentuje akýkoľvek odvolací dôvod a ktorý je podľa uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/175/2017 z 27. februára 2018 prípustný a
odvolaním, v ktorom sú odvolacie dôvody uvedené iba všeobecne vo forme citácie ustanovenia § 365
ods. 1 C. s. p.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Cdo/175/2017 z 27. februára 2018 vyslovil

tento právny názor: „Treba totiž rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods.
3 C. s. p. a dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v zmysle § 373 ods. l C. s. p. Kým zmena
alebo dopĺňanie odvolacích dôvodov prichádza do úvahy len u odvolania spĺňajúceho túto náležitosť
(teda pokiaľ ide o túto náležitosť u tzv. „bezvadného odvolania“), a to len do uplynutia odvolacej lehoty,
doplnenie odvolania o chýbajúce odvolacie dôvody je odstraňovaním vady odvolania. Pre odstraňovanie

takejto vady platí, že súd naň nevyzýva (§ 373 ods. 1 veta druhá C. s. p.). Pre odvolateľa to znamená
procesné riziko, že súd prvej inštancie bez toho, aby ho vyzýval na odstránenie uvedenej vady, môže
po uplynutí lehoty na podanie odvolania bezodkladne predložiť vec odvolaciemu súdu a ten môže
bezodkladnerozhodnúťoodmietnutíodvolaniapodľa§386písm.d)C.s.p.Nevyzývanienaodstránenie
označenej vady však neznamená, že odvolateľ ju nemôže odstrániť sám z vlastnej iniciatívy, a to

prípadne aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania do rozhodnutia o odvolaní. Zo žiadneho ustanovenia
C. s. p. nevyplýva zákaz, resp. nemožnosť strany takto postupovať. Neprípustnosť odstránenia vady
odvolania z vlastnej iniciatívy nemožno vyvodiť ani z § 365 ods. 3 C. s. p., pretože, ako už bolo
uvedené, toto ustanovenie na procesnú situáciu vadného odvolania nedopadá. Nemožno ho vyvodiť
ani z ustanovenia § 380 ods. 1 C. s. p. o viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, lebo táto

viazanosť prichádza do úvahy, len keď odvolanie obsahuje odvolacie dôvody, prípadne, ak je vada,
spočívajúcavichabsencii,odstránená.16.PokiaľbyCivilnýsporovýporiadoksledovalzámerneumožniť
strane z vlastnej iniciatívy odstrániť vadu odvolania, spočívajúcu v absencii odvolacích dôvodov, aj po
uplynutí odvolacej lehoty, mal byť v ňom tento zákaz výslovne alebo aspoň dostatočne jasne vyjadrený.
Mohlo sa tak stať napr. formulovaním pravidla, že na odstránenie takejto vady odvolania po uplynutí

odvolacej lehoty súd neprihliada (obdobne ako v §§ 52 ods. 2 veta druhá, v § 53, v § 125 ods. 2 a v
§ 128 ods. 3. C. s. p.). Ak takáto úprava v C. s. p. nie je, nemôže byť táto skutočnosť interpretovaná
v neprospech strany, teda spôsobom zhoršujúcim jej procesné postavenie. Pre správanie sa fyzických
a právnických osôb vo vzťahu k orgánom štátu platí princíp spočívajúci v zásade „čo nie je zakázané,
je dovolené“. Tento princíp vychádza z priority slobody a znamená, že pokiaľ zamýšľané správanie sa

fyzických alebo právnických osôb nie je právne upravené, t. j. nie je ani zakázané, ani dovolené, platí,
že tieto subjekty môžu konať slobodne podľa uvedenej zásady. Smú sa teda správať podľa vlastného
uváženia, ak prameň práva prijatý v súlade so zásadami materiálneho právneho štátu im neurčil
povinnosť správať sa spôsobom za určených podmienok.17. Pokiaľ v čase rozhodovania odvolacieho
súdu o odvolaní bola už vada odvolania, spočívajúca v absencii odvolacích dôvodov odstránená, bol

odvolací súd povinný rešpektovať zásadu, podľa ktorej je pre rozhodnutie o odvolaní určujúci stav v
čase jeho rozhodovania (§ 234 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 217 ods. 1 C. s. p.). Na rozhodnutie o
odmietnutí odvolania tak neboli splnené podmienky vyplývajúce z § 386 písm. d) C. s. p. Odvolací
súd sa teda mal zaoberať uplatnenými odvolacími dôvodmi a pristúpiť k vecnému prieskumu podaného
odvolania. 18. Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že ak odvolací súd bol toho názoru, že na

odstránenie vady odvolania jeho doplnením o chýbajúce odvolacie dôvody po uplynutí lehoty na podanie
odvolanianemoholprihliadnuť,potomzásadaspravodlivejochranypráv(čl.2ods.1C.s.p.)vyžadovala,
aby v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal stanovisko k dovolateľkou tvrdenej skutočnosti o existencii
prekážky, pre ktorú nemohla odvolanie riadne odôvodniť odvolacími dôvodmi. Ak by totiž táto prekážka,v prípade jej preukázania, mohla byť ospravedlniteľným dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty v
zmysle § 122 C. s. p., tým viac by s použitím analógie mohla byť relevantným dôvodom pre doplnenie
odvolania o chýbajúce odvolacie dôvody v primeranej lehote po jej odpadnutí.“

11. Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal možnosťou doplniť a rozpracovať odvolacie dôvody už
uvedené v odvolaní po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania v náleze sp. zn. IV. ÚS 291/2018
z 15. augusta 2018 publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod publikačným
číslom 35/2018, ktorého právna veta znie: „Bližšiu špecifikáciu odvolacích dôvodov po uplynutí zákonnej

lehoty na podanie odvolania vzneseného v zákonnej lehote na jeho podanie zákon výslovne nevylučuje,
preto sa odvolací súd musí s takýmto rozpracovaním odvolania relevantným spôsobom vysporiadať.
Poukázanie na skutočnosť, že rozpracovanie odvolania bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na
podanie odvolania, je z ústavného hľadiska neudržateľné.
Len samotné konštatovanie, že odvolací súd podanie vyhodnotil ako doplnenie dôvodov odvolania,
nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim zo základného práva na súdnu ochranu v odvolacom konaní.

Odvolací súd sa preto musí vysporiadať s argumentačnými líniami uvedenými v rozpracovaní odvolania,
ktoré nadväzujú na už uvedené argumenty v samotnom odvolaní. Také argumentačné línie, ktoré
nemožno podriadiť pod žiadny z argumentov uvedených v samotnom odvolaní, možno považovať už
za neprípustné rozšírenie, resp. doplnenie dôvodov odvolania (§ 205 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku) za predpokladu, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí aspoň stručne zdôvodní, prečo

neskoršie rozpracovanie odvolania posúdil ako neprípustné doplnenie dôvodov odvolania.“
11.1 V uvedenom náleze ústavný súd rovnako ako Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesením sp.
zn. 6Cdo/175/2017 dôvodil, že je potrebné rozlíšiť medzi rozšírením rozsahu odvolania a doplnením
odvolacích dôvodov po uplynutí odvolacej lehoty a podrobnejšou skutkovou argumentáciou odvolania
doručenou po uplynutí odvolacej lehoty, na ktorú musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí prihliadnuť.

12. Odvolanie žalovanej doručené Okresnému súdu Lučenec 15.07.2019 obsahovalo dva odvolacie
dôvody, ktoré následnými podaniami žalovaná nemenila ani nedopĺňa. Prvoinštančný súd považoval
odvolanie žalovanej za vadné z dôvodu, že v ňom nebolo uvedené, v akom rozsahu sa napáda rozsudok

súdu prvej inštancie a čoho sa „dovolateľ“ (správne odvolateľ - poznámka odvolacieho súdu) domáha.

13. Iba žalovaná nesprávne označila svoju žiadosť, ktorá bola súčasťou odvolania ako „žiadosť o
predĺženie lehoty na podanie odvolania“. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7C/36/2018-132 z 28.
novembra 2019 nerozhodoval o návrhu žalovanej na predĺženie lehoty na podanie odvolania, ale

zamietal návrh žalovanej o predĺženie lehoty na doplnenie odvolania. Žalobca bezdôvodne vytýka
súdu prvej inštancie, že o takomto zmätočnom návrhu žalovanej rozhodol a ďalším uznesením č. k.
7C/36/2018-146 z 31. januára 2020 poprel svoje skoršie rozhodnutie z 28. novembra 2019 tým, že
dňa 31. januára 2020 predĺžil žalovanej lehotu na doplnenie odvolania do 10. februára 2020, keď
žalovaná podala dva procesné návrhy na predĺženie lehoty na doplnenie dôvodov odvolania (žalovanou

nesprávne označené ako žiadosť o predĺženie lehoty na podanie odvolania) a súd prvej inštancie musí
o každom procesnom návrhu strany sporu rozhodnúť. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 373
ods. 1 C. s. p., keď vyzval odvolateľku na doplnenie chýbajúcich náležitostí a poučil ju o následkoch
neodstráneniavádodvolania.Odvolacísúdjetohonázoru,žeodvolaniežalobkynedoručenéokresnému
súdu 15.07.2019 spolu s doplnením vo forme rozpracovania dôvodov, ktoré prevzal Okresný súd

Lučenec 11. februára 2020 nebránil odvolaciemu súdu prejednať meritórne odvolanie žalovanej, z
tohto dôvodu nepostupoval podľa § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku a odvolanie žalovanej
neodmietol. Z odvolania žalovanej je zrejmé, že smeruje proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.
zn. 7C/36/2018 z 24. mája 2019, ktorý bol žalovanej podľa doručenky na č. l. 122 spisu doručený
01.07.2019, keďže toto rozhodnutie je špecifikované nielen spisovou značkou, dátumom rozhodnutia,

menom sudcu, dátumom doručenia žalovanej, ale aj predmetom konania. Nevymedzenie rozsahu,
v akom sa rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda a čoho sa odvolateľ domáha sa považujú za
odstrániteľné vady odvolania, čo vyplýva z ustanovenia § 373 ods. 1 C. s. p., ktoré ukladá súdu
prvej inštancie vyzvať odvolateľa na odstránenie chýbajúcich náležitostí odvolania, okrem odvolacích
dôvodov.

14. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/175/2017 a nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 291/2018 nie je možné súhlasiť s argumentáciou
žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, že by bližšie rozpracovanie dôvodov odvolania doručenésúdu po uplynutí odvolacej lehoty nemal vziať odvolací súd do úvahy, keď tento postup aplikuje odvolací
súd v každom spore aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku tým, že pri svojom
rozhodnutí prihliada na vzájomné vyjadrenia strán sporu podľa § 374 C. s. p., pokiaľ samozrejme nie

sú takéto podania v rozpore s § 364 C. s. p., podľa ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania a § 365 ods. 3 C. s. p., v zmysle
ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

15. Krajský súd príslušný na prejednanie odvolania žalovanej podľa § 34 C. s. p. vychádzajúc z
vyššie uvedených úvah a rozhodnutí najvyšších súdnych autorít prejednal vec meritórne bez nariadenia
odvolacieho pojednávania z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo potrebné doplniť
ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a to len z hľadiska odvolacích dôvodov
vymedzených žalovanou v odvolaní doručenom Okresnému súdu Lučenec 15.07.2019 (§ 365 ods. 1
písm. f/ a písm. h/ C. s. p.), pretože podľa § 380 C. s. p. je odvolacími dôvodmi viazaný a to v celom

rozsahu, keď z odvolania spolu s jeho doplnením vyplýva, že žalovaná nie je spokojná s rozhodnutím
súdu prvej inštancie ako celku. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. v prvom výroku ako vecne
správny potvrdil a v druhom výroku podľa § 388 C. s. p. zmenil, pretože v tejto časti neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.

16. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri
nehnuteľnosti na LV č. XXX pre obec D. a katastrálne územie E. ako parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape parcelného čísla XXX/X, XXX/X, XXX/XX a XXX, ako aj k stavbám súpisného číslo
XXX rodinný dom postavený na parcele č. XXX/X a stavba súpisného čísla XXX hospodárska budova

postavená na parcele č. XXX/X mal súd prvej inštancie preukázané výpisom z katastra nehnuteľností z
20. januára 2017 v kópii na č. l. 15 spisu a zo dňa 20.10.2018 na č. l. 46 spisu, podľa ktorých U. N. vlastnil
z týchto nehnuteľností 16/18, P. U. 1/18 a O. O. 1/18. Žalobca doložil k žalobe aj odborné vyjadrenie
vypracované znalcom G.. N. D. z odboru stavebníctvo - odvetvie pozemné stavby, statika stavieb, odhad
hodnoty nehnuteľnosti pre účely súdneho konania sp. zn. 9C/313/2015 na Okresnom súde Lučenec, kde

bolaúlohaznalcavymedzenátak,ževsporeozaplatenie6000,-€nanávrhžalobcuU.N.protižalovanej
P. U. má podať odborné vyjadrenie, v ktorom posúdi obvyklú cenu nájmu nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX pre katastrálne územie E.. Išlo o parcely CKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX a stavby
súpisného čísla XXX rodinný dom a hospodárska budova a rovnakom rozsahu a nezmenenom stave
ako boli zapísané na predloženom výpise z LV č. XXX z 20. januára 2017. Znalec v odbornom vyjadrení

vychádzal zo znaleckého posudku č. 31/2014 (neuvedené, za akých účelom bol tento znalecký posudok
vypracovaný) a za predmet nájmu označil len súčasti nehnuteľností v celkovej hodnote 94 766,24 € a to
rodinný dom súpisného čísla XXX v hodnote 62 972,53 €, hospodársku budovu v hodnote 4 370,32 €,
čelný plot v hodnote 426,36 € a studňu v hodnote 1 013,66 €, spolu 68 737,87 €. Všeobecná hodnota
pozemkov bola určená sumou 30 772,04 €. Obvyklú cenu ročného nájmu nehnuteľností za rozhodné

obdobie od 03.09.2013 do 03.09.2015 určil znalec dvomi spôsobmi: porovnaním v sume 2 740,80 € za
rok (pozemok a stavby spolu) a výpočtom vo výške 3 190,- € za rok (pozemok a stavby spolu), z čoho
spoluvlastníckemu podielu v rozsahu 15/18 z ročného nájmu prináleží 2 658,33 € na rok, čo je suma
rovnajúca sa žalovanej pohľadávke v tomto konaní.

17. Žalobca sa aj v tomto konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia vypočítaného na základe
odbornéhovyjadreniaznalcaG..N.D.č.XX/XXXXvypracovanéhoeštevapríli2017vovzťahukobdobiu
od 03.09.2013 do 03.09.2015 s poukazom na súdne konania vedené na Okresnom súde Lučenec
pod sp. zn. 9C/313/2015, v ktorom rozhodoval súd o vydaní bezdôvodného obohatenia za obdobie od
03.09.2013 do 03.09.2015 a konanie sp. zn. 21C/31/2017, v ktorom bol posúdený nárok žalobcu na

vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 19.10.2015 do 19.10.2017.

18. Na č. l. 18 je v kópii žurnalizovaný rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/313/2015-163
z 23. júna 2017, podľa dôvodov ktorého Okresný súd Lučenec v plnom rozsahu akceptoval výpočty
znalca G.. N. D. v odbornom vyjadrení č. XX/XXXX z dôvodu, že žalovaná námietky voči tomuto

odbornému vyjadreniu nedoručila. O odvolaní žalovanej proti tomuto rozsudku rozhodoval Krajský súd
v Banskej Bystrici rozsudkom č. k.l 14Co/377/2017-192 zo 16. januára 2018, ktorý je rovnako súčasťou
tohto súdneho spisu, ktorý v bode 10 odôvodnenia na základe námietok žalovanej, že dom zhodnotila
konštatoval, že znalec pri vypracovaní odborného vyjadrenia znížil hodnotu rodinného domu o 30 %z dôvodu, že dom bol zhodnotený žalovanou a ňou vložené investície sa prejavili v konečnej výške
mesačného, resp. ročného nájomného tak, že bolo vypočítané len zo zníženej hodnoty rodinného domu.

19. Vo veci sp. zn. 21C/31/2017 sa Okresný súd Lučenec oboznámil s obsahom súdneho spisu
9C/313/2015 a podľa dôvodov rozhodnutia vychádzal z dokazovania vykonaného v konaní sp. zn.
9C/313/2015 z dôvodu, že bolo už právoplatne ukončené a žalobe rozsudkom pre zmeškanie vyhovel.

20.Súdprvejinštancievtomtokonanívydalplatobnýrozkazsp.zn.7C/36/2018dňa18.decembra2018,

v ktorom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 658,33 € alebo podať odpor na podpísanom
súde v zákonnej lehote, voči ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom namietala, že znalec G.. N. D.
pri určení hodnoty nájmu vychádzal z hodnoty nehnuteľností, ktorú ona z vlastných peňazí zveľadila a
zrekonštruovala, z tohto dôvodu namieta odborné vyjadrenie G.. N. D. a označuje ho za sporné. Navrhla
vyhotoviť nový znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie, v ktorom bude zohľadnené ňou vložené
investície do nehnuteľností a hodnota nájmu bude vypočítaná len z takto určenej hodnoty nehnuteľnosti.

Súd prvej inštancie prejednal vec na jedinom pojednávaní dňa 24. mája 2019 len za prítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu z dôvodu, že sa žalovaná na toto pojednávanie neustanovila zrejme z dôvodu,
že si predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 24. mája 2019 vôbec neprevzala, hoci jej bolo
odoslané už 23. apríla 2019 na adresu trvalého bydliska so žiadosťou o opakované doručenie. Podľa
informácie o výsledku doručenia bola zásielka doručovaná žalovanej prvýkrát 26.04.2019, opakovane

29.04.2019, kedy bola uložená do uplynutia úložnej doby, ktorá skončila 17.05.2019 a tento deň sa
považoval za deň doručenia predvolania žalovanej. Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie rozhodol,
že „nebude vykonávať dokazovanie vykonaním nového znaleckého posudku navrhnutého žalovanou“,
prečítal listinné dôkazy predložené žalobcom a vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý napadla odvolaním
žalovaná.

21. V súlade s § 380 C. s. p. skúmal odvolací súd správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie len z
hľadiska žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov.
21.1 Pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku je potrebné
vzťahovať tvrdenia žalovanej prednášané aj v priebehu prvoinštančného konania, že súd prvej

inštancie nezohľadnil žalovanou vložené investície do rodinného domu súpisného čísla 150 a výšku
bezdôvodného obohatenia vypočítal z hodnoty nehnuteľnosti určenej po zhodnotení žalovanou.

22. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalovanou vyporiadal v bode 7 odôvodnenia rozsudku, kde
je uvedené, že v odbornom vyjadrení znalca G.. D. č. XX/XXXX vyhotoveného 18. apríla 2017 vychádzal

znalec G.. D. pri výpočte výšky ročného nájmu nehnuteľnosti zo zníženej hodnoty rodinného domu
súpisného čísla 150 na 70 % práve z dôvodu, že dom bol žalovanou zhodnotený. Súd prvej inštancie
zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške určenej odborným vyjadrením G.. N.
D. č. XX/XXXX, ktoré bolo vyhotovené 18. apríla 2017, ale vychádza z technického stavu nehnuteľnosti,
aký bol zistený znaleckým posudkom č. 31/2014 vypracovaným tiež G.. N. D. už 20. júna 2014 pre účely

konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/89/2013 a ešte sa hodnota domu znížila
pre žalovanou tvrdené investície. V odvolaní žalovaná uvádzala iba to, že 15. augusta 2017 bolo na
základe podnetu žalobcu Stavebným úradom mesta Lučenec vykonané miestne zisťovanie, či výmena
strechy, predného plotu a brány v hodnote 10 600,- € predstavovalo nevyhnutnú rekonštrukciu z dôvodu
havarijného stavu nehnuteľnosti bez konkretizácie, kedy sa výmena strechy, predného plotu a brány

uskutočnila. Žalovaná teda nerozporovala, že oproti technickému stavu nehnuteľnosti rozhodnému pre
určenie hodnoty ročného nájmu nehnuteľnosti podľa odborného vyjadrenia znalca G.. N. D. došlo v
období od apríla 2017 k ďalším investíciám do rodinného domu súpisného čísla XXX zo strany žalovanej
a keby aj, nemá to vplyv na výšku bezdôvodného obohatenia, na vydanie ktorého súd prvej inštancie
žalovanú zaviazal, keďže sa výška nájmu od roku 2013 nezmenila. Potvrdzujú to v súdnom spise

pripojené kópie rozhodnutí o vydaní bezdôvodného obohatenia na základe rovnakého skutkového a
právneho základu pod sp. zn. 9C/313/2015, v ktorom konaní rozhodoval Okresný súd Lučenec o
vydaní bezdôvodného obohatenia za obdobie od 03.09.2013 do 03.09.2015 sadzbou 2 658,33 € za rok
zodpovedajúcou rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu 15/18, rozsudok Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 21C/31/2017 o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie žalovanou za obdobie od 19.10.2015 do

19.10.2017 v rovnakej výške 2 658,33 € podľa odborného vyjadrenia G.. N. D. zodpovedajúcom 15/18
spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Predmetom tohto konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 20.10.2017 do 20.10.2018. Námietky žalovanej v odvolaní neboli spôsobilé spochybniťsúdom prvej inštancie zistený skutkový stav veci, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.
nebol uplatnený dôvodne.

23. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právne úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za správne.

25.Súdprvejinštanciepovažovalbezdôvodnéobohatenievzniknuténastranežalovanejzabezdôvodné
obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. Tento názor zodpovedá zistenému skutkovému
stavu. Listom vlastníctva č. XXX pre obec D., katastrálne územie E. bolo preukázané, že v rozhodnom

období bol žalobca vlastníkom nehnuteľností parciel registra „C“ č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX a XXX,
ako aj stavieb súpisného čísla XXX rodinný dom a číslo XXX hospodárska budova v spoluvlastníckom
podiele až XX/XX. Vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že žalovaná bez dohody
spoluvlastníkov a akejkoľvek náhrady užívala celé nehnuteľnosti bez poskytnutia primeranej náhrady
žalobcovi ako spoluvlastníkovi sa domáhal iba v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 15/18.

26. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. Cpj 48/85 z 22.11.1985 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR
pod č. 25/1986, v ktorom je uvedené: „Neoprávnený majetkový prospech vzniká predovšetkým tak, že sa
doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže však spočívať aj v tom, že sa

jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti.“
V terminológii Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 sa neoprávnený majetkový prospech
nepoužíva, bol nahradený termínom bezdôvodné obohatenie. Podstata právnej úpravy sa však žiadnym
spôsobom nezmenila.

27. Spoluvlastnícky podiel je číselným vyjadrením, v akom sa podieloví spoluvlastníci hnuteľnej či
nehnuteľnej veci majú podieľať na výkone práv a povinností k spoločnej veci. Aplikáciu ustanovení §
123, § 136 a § 137 Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec odôvodňovalo zistenie, že žalobca aj
žalovanásúpodielovýmispoluvlastníkmitýchistýchnehnuteľnostíakaždýznichbysamalibavrozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu podieľať na úžitkoch veci. Ak žalovaná užívala spoločné nehnuteľnosti

vo väčšom rozsahu než jej podľa výšky spoluvlastníckeho podielu prináležalo a žalobcu svojim konaním
vylúčila z možnosti realizovať vlastnícke práva k nehnuteľnosti zakotvené v § 123 OZ (predmet svojho
vlastníctva užívať) a to bez akejkoľvek náhrady, získala na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie vo
výške, akú by pri uzavretí nájomnej zmluvy na nájomnom za užívanie nehnuteľností zaplatila (podľa
rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/252/2007 z 30.07.2008).

28. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká za splnenia zákonných predpokladov, ktorými
sú neoprávnené získanie majetkových hodnôt na strane určitej osoby (obohateného) a to na úkor iného
subjektu, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena negatívne prejaví (postihnutého) a príčinná
súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej osoby.

Splnenietýchtopredpokladovmusípreukázaťten,ktotvrdí,ženajehoúkorbolobezdôvodnéobohatenie
získané. Existencia majetkovej ujmy je jedným z esenciálnych predpokladov vzniku bezdôvodného
obohatenia. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého
nájomného za užívanie porovnateľných nehnuteľností, ktorého výšku preukázal odborným vyjadrením
súdneho znalca.

29. Pri zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu je z hľadiska
pasívnej legitimácie potrebné posúdiť, kto bezdôvodné obohatenie získal. Žalovaná nerozporovala, že
v rozhodnom období nehnuteľnosti, ktorých podielovým spoluvlastníkom bol žalobca v rozsahu 16/18
so svojou rodinou, užívala, a to bez právneho dôvodu (nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho

ju užívať cudziu vec). Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná
suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s
prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho
rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklouhladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na
základe platnej nájomnej zmluvy (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Cdo/186/2018 zo 17. júna 2019).

29.1 Pokiaľ odvolací súd označuje predmet užívania žalovanou ako „cudziu vec“, tak z dôvodu, že
žalovaná, i keď je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, tak nie v takom rozsahu, v akom užívala
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie E. v rozhodnej dobe a časť nehnuteľnosti
v rozsahu spoluvlastníckeho podielu druhého podielového spoluvlastníka možno vo vzťahu k žalovanej
kvalifikovať ako cudziu vec.

30. Súd prvej inštancie posúdil vec samú podľa relevantných ustanovení zákona, ktoré správne
aplikoval, z tohto dôvodu ani odvolacia námietka podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového
poriadku nebola žalovanou uplatnená dôvodne.

31. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.

s. p. v prvom výroku. Obsahovo správne rozhodnutie v druhom výroku o nároku žalobcu na náhradu
trov prvoinštančného konania voči žalovanej zmenil podľa § 388 C. s. p. len z dôvodu, že súd prvej
inštancie rozhodol v tejto časti nevykonateľným výrokom. Povinnosť strane nahradiť protistrane trovy
konania musí uložiť podľa § 262 ods. 1 C. s. p. sudca pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
z dôvodu, že súdny úradník v rozhodnutí podľa § 262 ods. 2 C. s. p. môže rozhodnúť len o výške náhrady

trov konania a o prijímateľovi náhrady trov konania podľa § 263 ods. 1 C. s. p. (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/41/2016 zo dňa 25.05.2017).

32. Podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. uložil odvolací súd neúspešnej žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorý zodpovedá

pomeru úspechu žalobcu v odvolacom konaní.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).