Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200060
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8519200060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX,
právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie
994,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.
6Csp/4/2019-175 zo dňa 6. marca 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách
konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Súd konanie o zaplatenie v časti istiny vo výške 140,98 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 213,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 18.12.2016 do zaplatenia, všetko v splátkach po 55,- eur mesačne, ktoré je žalovaný povinný

platiť počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa toho - ktorého
mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 28,76 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca,
pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, § 1 odsek 2, § 2 písm. a), písm. b), písm. d), § 9 odsek 1, odsek 2, § 11 odsek 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 52 odsek 1, odsek 3, odsek 4,
§ 517 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, (ďalej len „Občiansky zákonník“),
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, § 191 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa
14.1.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 994,12 eur, úrok vovýške 62,28 eur, úrok z omeškania vo výške 0,61 eur, úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny
vo výške 994,12 eur od 18.12.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 994,12 eur od 18.12.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z

nezaplatených úrokov vo výške 62,28 eur od 18.12.2018 do zaplatenia, nezaplatených poplatkov za
poistenie vo výške 1,10 eur a nahradiť mu trovy konania s tým, že ide o pohľadávku majúcu základ v
záväzkovom vzťahu žalobcu a žalovaného založenom Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo
dňa 16.9.2015 (ďalej len „zmluva o úvere“).

4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola do vlastných rúk doručená dňa 6.2.2019, písomne vyjadril, pričom
poukázal na absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré vyžaduje v § 9 ods.
2 zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“). Namietal absenciu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ zákona
o spotrebiteľských úveroch, a to absenciu údaju o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru. Taktiež namietal v zmluve o úvere absentujúce
všetky predpokladané údaje použité na výpočet RPMN. RPMN predstavuje dôležitý údaj o celkových
nákladoch na úver. Nestačí uviesť len výšku RPMN, ale v zmluve treba uviesť všetky predpoklady, ktoré
boli použité na jej výpočet. Pre absenciu týchto náležitostí žalovaný považoval jemu poskytnutý úver

za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej tiež namietal, že nebol oboznámený so všeobecnými obchodnými
podmienkami, preto ich nepovažoval za súčasť zmluvy. Poukázal, že žalobca nepredložil doklady o
doručenívýzievnaplneniepredpredčasnýmsplatenímúveruakoajvýzvynapredčasnésplatenieúveru.
Ďalšími podaniami namietal tiež nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa. Celková výška
úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo

vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom
a ktoré nie sú spotrebiteľovi reálne vyplatené. Poukázal na to, že žalovaný reálne čerpal sumu 1164,-
eur (žalovanému bol okamžite započítaný poplatok vo výške 36,- eur), čo vyplýva aj z výpisu z účtu
žalovaného, pričom tak v zmluve o úvere je nesprávne uvedený údaj o celkovej výške úveru 1200,-
eur, čo má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN a to

v neprospech spotrebiteľa, keďže výška RPMN závisí od celkovej výšky úveru. Podaním doručeným
súdu dňa 19.11.2019 žalovaný doručil súdu doklady o čiastočných úhradách za obdobie 18.12.2018 do
31.10.2019 v celkovej výške 65,76 eur, Zároveň žalovaný požiadal o možnosť splácať dlžnú sumu v
mesačných splátkach po 30,- eur.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe reagoval na námietky žalovaného
týkajúce sa absencie podstatných náležitostí zmluvy o úvere v zmysle§ 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch ako aj k názoru žalovaného, že všeobecné obchodné podmienky nie sú
súčasťou zmluvy o úvere ako aj ostatným námietkam žalovaného týkajúcich sa zmluvy o úvere
a poskytnutého úveru. Taktiež predložil doručenky preukazujúce doručenie výzvy na plnenie pred

predčasným zosplatnením úveru ako aj samotné zosplatnenie úveru. Vo svojom vyjadrení doručenom
súdudňa16.12.2019nesúhlasilsožalovanýmnavrhnutomsplácanísúdompriznanejsumyvmesačných
splátkach po 30,- eur a opätovne ako v predchádzajúcich vyjadreniach uviedol, že je ochotný pristúpiť
k súdnemu zmieru s výškou mesačnej splátky 75,30 eur.

6. Okrem vyššie popísaných skutočností žalobca podaním doručený tunajšiemu súdu dňa 26.8.2019
zobral žalobu v časti úhrad žalovaného po podaní žaloby vo výške 91,- eur späť a 16.12.2019 zobral
žalobu v časti úhrad žalovaného po podaní žaloby vo výške 49,98 eur späť a žiadal v tejto časti konanie
o podanej žalobe zastaviť. Po čiastočných späťvzatiach žaloby si žalobca podanou žalobou uplatňoval
sumu istiny vo výške 853,14 eur, úroku vo výške 62,28 eur, úroku z omeškania vo výške 0,61 eur, úroku

vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny: vo výške 994,12 eur od 18.12.2018 do 18.6.2019, vo
výške 953,10 eur od 19.6.2019 do 21.6.2019, vo výške 936,44 eur od 22.6.2019 do 19.7.2019, vo výške
919,78 eur od 20.7.2019 do 21.8.2019, vo výške 903,12 eur od 22.8.2019 do 27.9.2019, vo výške 886,46
eur od 28.9.2019 do 4.11.2019, vo výške 869,80 eur od 5.11.2019 do 29.11.2019, vo výške 853,14 eur
od 30.11.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny: vo výške

994,12 eur od 18.12.2018 do 18.6.2019, vo výške 953,10 eur od 19.6.2019 do 21.6.2019, vo výške
936,44 eur od 22.6.2019 do 19.7.2019, vo výške 919,78 eur od 20.7.2019 do 21.8.2019, vo výške 903,12
eur od 22.8.2019 do 27.9.2019, vo výške 886,46 eur od 28.9.2019 do 4.11.2019, vo výške 869,80 eur
od 5.11.2019 do 29.11.2019, vo výške 853,14 eur od 30.11.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vovýške 5% ročne nezaplatených úrokov vo výške 62,28 eur od 18.12.2018 do zaplatenia, nezaplatených
poplatkov za poistenie vo výške 1,10 eur a nahradiť trovy konania.

7.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovzistilskutkovýstav,podľaktorého
dňa 16.9.2015 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX
- Pôžička, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko,
a.s., na základe, ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 200,- eur na splatenie záväzkov
klienta, pri fixnej úrokovej sadzbe 17,90 % ročne s mesačnou anuitnou splátkou vo výške 22,59 eur.

Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 36,- eur. Dátum splatnosti prvej anuitnej splátky bol dňa
12.10.2015. Počet splátok bol vo výške 108. Splátky boli splatné mesačne vždy v 12. deň kalendárneho
mesiaca. Splatnosť úveru bola 12.9.2024. RPMN za úver bola vo výške 20,85 %. Priemerná RPMN ku
dňu podpisu zmluvy o úvere bola vo výške 19,71 %. Celková čiastka, ktorú musela žalovaná zaplatiť,
bola vo výške 2475,72,60 eur. Pre neplnenie si povinností zo strany žalovaného bol žalovaný výzvou
zo dňa 12.10.2018 upozornený na omeškanie so splácaním úveru a vyzvaný na zaplatenie dlžnej

sumy najneskôr do 17.10.2018 (doručená žalovanému dňa 17.10.2018) a následne výzvou zo dňa
17.12.2018 bol vyzvaný na predčasné splatenie úveru v celkovej výške 2 535,26 eur s príslušenstvom
bezodkladne (doručená žalovanému dňa 21.12.2018). Zo žalobcom predloženého prehľadu splácania -
do predčasného zosplatnenia vyplýva, že žalovaný do dňa predčasného splatenia úveru zaplatil celkovo
splátky vo výške 809,90 eur a po podaní žaloby splátky v celkovej výške 140,98 eur, v ktorej žalobca

zobral žalobu späť podaním doručeným súdu dňa 26.8.2019 v sume 91,- eur a doručeným súdu dňa
16.12.2019 v sume 49,98 eur. Spolu žalovaný zaplatil sumu 950,80 eur. Podanou žalobou si žalobca po
jej čiastočnom späťvzatí uplatnil nezaplatenú istinu v sume 994,12 eur s príslušenstvom.

8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.8.2019 zobral žalobu v časti úhrad žalovaného po podaní

žaloby na tunajší súd vo výške 91,- eur a podaním doručeným súdu dňa 16.12.2019 v časti úhrad
žalovaného po podaní žaloby na tunajší súd vo výške 49,98 eur započítaných na žalovanú istinu späť.
Súd tak vzhľadom na túto dispozíciu žalobcu so žalobou postupom podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil
konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 140,98 eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby ostalo predmetom
konania nárok žalobcu tak ako bol vyššie popísaný.

9. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie, pri určení, či žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej
predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov vzniklo právo na vrátenie
úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania je potrebné vychádzať z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX t.j. k dňu 16.9.2015 a nakoľko ide
ospotrebiteľskúzmluvu,takajzrelevantnýchzákonnýchustanoveníopostaveníaochranespotrebiteľa.

10. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa
16.9.2015 z pohľadu podstatných náležitostí, ktoré obsahuje vyššie citovaná právna úprava obsiahnutá

v zákone o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tá
neobsahuje správny údaj celkovej výške úveru a o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere; pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov. Predmetná zmluva o úvere tak neobsahuje zákonom stanovenú

podstatnú náležitosť, podľa § 9 ods.2 písm. g/ a k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, preto súd
poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 zákona o
spotrebiteľských úveroch.

11. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v zmluve o úvere, uzavretej medzi stranami sporu,

je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. Pri výpočte RPMN mohol žalobca počítať len
so sumou, ktorú žalovanému skutočne poskytol, teda nie so sumou 1 200,- eur, ale s reálne poskytnutou
sumou 1 164,- eur (reálne čerpanie tejto istiny po podpise zmluvy o úvere v tejto výške vyplýva aj z
výpisu účtu žalobcu ako aj z vyjadrení strán sporu). Výklad pojmu celková výška úveru podal Súdny
dvor EÚ v rozsudku C-377/14. V zmysle tohto rozsudku sa celkovou výškou úveru myslí suma, ktorá

bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu
nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ak
žalovaný na základe zmluvy o úvere reálne čerpal sumu 1 164,- eur (istina v zmluve o úvere vo výške 1
200,- eur znížená o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 36,- eur), pričom v zmluve je uvedený údaj1 200,- eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Súdny dvor vo
veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY, a.s., ustálil výklad tak, že do celkovej
výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo

súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru ako sú administratívne
poplatky, úroky, provízie, akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Za takéto zahrnutie
súm tvoriace celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru nutne vedie k
podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Takáto nesprávna celková výška
úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN a to v

neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené sa poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov. Súd sa
už preto nezaoberal námietkami žalovaného a vyjadrení žalobcu týkajúcich sa ostatných obsahových
náležitostí samotnej zmluvy o úvere. V prípade posúdenia týchto námietok v prospech žalobcu alebo
v prospech žalovaného by sa nezmenilo nič na tom, že úver je posudzovaný ako bezúročný a bez

poplatkov vzhľadom na vyššie uvedené.

13. Žalobcovi vzhľadom na skutočnosť, že úver poskytnutý žalovanému zmluvou o úvere je bezúročný
a bez poplatkov vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru,
bez úrokov a akýchkoľvek poplatkov. Žalobca poskytol žalovanému istinu úveru vo výške 1 164,- eur a

žalovaný uhradil celkovo ako splátky úveru uhradil sumu 950,88 eur. Súd tak priznal žalobcovi celkovo
sumu 213,12 eur. V prevyšujúcej časti súd vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti žalobu zamietol.

14. Žalovaný svoj dlh riadne a včas neuhradil. Priamo zo zákona mu tak vznikla povinnosť zaplatiť
žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s

Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal
žalobcovi vzhľadom na vyššie posúdenie zmluvy o úvere ako bezúročnej a bez poplatkov iba nárok
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 213,12 eur, ktorá tvorí rozdiel medzi sumou poskytnutej

istiny a sumou doteraz vykonaných splátok žalovaného, a to odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej
splatnosti úveru, tj. odo dňa 18.12.2016. V časti, v ktorej súd žalobu zamietol súd nepriznal žalobcovi
ani nárok na uplatňovaný úrok z omeškania.

15. Súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať žalobcovi prisúdenú sumu v splátkach prihliadajúc

na jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery, ktoré odôvodňujú takéto rozhodnutie. Žalovaný pracuje
a jeho príjem je 591,90 eur, nemá vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Má viacero dlhov, o ktorých
predložil doklady, a ktoré spláca v mesačných splátkach vo výške 250,- eur. Súd následne prihliadol aj
na skutočnosť, že takéto rozhodnutie nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu,
ktorýjebankou.Súdvšakneurčilvýškusplátkyvzmyslepožiadavkyžalovanéhona30,-eur,alenasumu

55,- eur. Súd tak po úvahe o určení, či žalovaný peňažné plnenie môže vykonať v splátkach, prihliadal
na vyššie uvedené osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovaného, ale tiež aj na výšku priznaného
plnenia, platobnú schopnosť žalovaného v konaní, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaného,
keď žalovaný odo dňa zosplatnenia úveru uhradil časť dlžnej sumy, v ktorej bolo konanie zastavené,
dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým,

aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a
podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane
nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom umožnil žalovanému splácať dlh v splátkach tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Povolenie splátok spôsobí, že v prípade dodržania
splátkového kalendára zo strany žalovaného pri zohľadnení dlžnej sumy v čase rozhodovania bude

dlžná istina žalovaného splatená približne v priebehu 4 mesiacov.

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 odsek 1, odsek 2 a § 256 v spojení
s § 262 odsek 1 a 2 C.s.p. tak, že žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, a to s poukazom na
čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 140,98 eur. Žalobca tak bol úspešný v časti o zaplatenie 354,10

eur (35,62 %) a žalovaný v časti o zaplatenie 640,02eur (64,38 %). Súd tak v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,76 % (úspech žalovaného 64,38 % -
úspech žalobcu 35,62 %).17. Proti výroku o zamietnutí prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil ust.
§ 365 odsek 1 písm. h) C.s.p., nesprávnym právnym posúdením veci a ust. § 365 odsek 1 písm. f) súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie okrem časti,
v ktorej bolo konanie zastavené a žalovaného zaviaže uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a zároveň žalobcovi prizná náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

18. K tvrdeniu súdu, že zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej výške úveru a v zmluve je uvedená
nesprávne RPMN, žalobca uviedol, že žalovanému bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver vo
výške 1200,-eur, z ktorého žalovaný časť finančných prostriedkov vo výške 36,- eur použil na úhradu
poplatku za poskytnutie úveru. Žalovaný bol s poplatkom za poskytnutie úveru teda riadne a preukázane
oboznámený a uzrozumený a vyjadril s ním podpisom na úverovej zmluve súhlas. Priamo úverová
zmluva navyše v ods. 2.5 upravuje podmienky za ktorých tento poplatok bude klientovi vrátený v

celom rozsahu, pričom podmienkou je len riadne plnenie jeho povinnosti, t.j. riadne a včasné splácanie
dohodnutých splátok úveru. Nakoľko žalovaný splnil podmienky v zmysle bodu 2.5. úverovej zmluvy,
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 36 eur bol žalovanému vrátený dňa 17.3.2017 na jeho osobný
účet č. XXXXXXXXXX. (v prílohe doložil výpis z osobného účtu č. X/XXXX)

19. Zo znenia § 499 ObZ vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru možno dojednať ako jeden z dvoch
nárokov na protiplnenie za poskytnutie hlavného predmetu plnenia - úveru. Žiadať tento poplatok je
však možné len v prípade, ak veriteľ poskytuje úvery v rámci predmetu svojho podnikania (žalobca /
banka). Poplatok pritom nemožno zamieňať ani stotožňovať s úrokom. Ustanovenia zmluvy o úvere a
ustanovenia osobitných predpisov nárok na účtovanie tohto poplatku priznávajú popri úrokoch, pričom

ho možno uplatňovať ako samostatnú zložku celkovej ceny plnenia, ktorá sa uhrádza jednorazovo.
Osobitné predpisy na účely porovnania cien služieb poskytovateľov, ktorí tento poplatok uplatňujú,
prikazujú zahrnúť ho do výpočtu ceny služby a RPMN, v dôsledku čoho si spotrebiteľ môže porovnať
výhodnosť služieb jednotlivých dodávateľov. Nie je teda pravdou, že tento poplatok len skryto zvyšuje
sumu úrokov ako ceny úveru, keďže úroky a poplatok sú odlišné zákonné nároky za poskytnutie úveru. Z

opísaného charakteru poplatku, dôvodu a spôsobu jeho uplatnenia je zrejmé, že poplatok za poskytnutie
úveru je riadnou, tradičnou a zákonnou súčasťou ceny úveru. Nejde teda o cenu za internú službu
vykonávanú bankou alebo službu, ktorú poskytuje banka ako súčasť hlavného predmetu plnenia bez
toho, aby ju mohol spotrebiteľ ovplyvniť.

20. K celkovej výške úveru žalobca uviedol, že zmluva v ods. 1.2. obsahuje správny údaj o celkovej
výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.
21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancievnapadnutomrozsahuakovecnesprávneapriznalžalovanémunároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100 %.

22. Žalobca si skompenzoval 36 -eurový poplatok už na úvod zmluvného vzťahu a takto ukrátil
spotrebiteľa o skutočnú výšku dojednaného spotrebiteľského úveru. Ide o neprípustný postup v rozpore
so záverom Súdneho dvora EU vo veci C-377/2014. Uvedený následok má konzekvencie tak čo do
údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, tak aj o úrokovej sadzbe a v konečnom dôsledku čo do

výšky splátok. Všetky tri uvedené údaje totiž vychádzali z nesprávnej výšky spotrebiteľského úveru.
Žalobca pri výpočte vyššie uvedených údajov vychádzal z istiny aká je uvedená v Zmluve, t. j. 1200 eur
a nie 1164 eur, teda reálnej sumy, ktorá bola žalovanému zo strany žalobcu poskytnutá (C-377/2014).
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti nemôže byť správny ani údaj o RPMN, ktorý má osobitný význam.
Jeho nesprávne uvedenie je spájané s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, na čo súd prihliada

ex offo (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10). Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove zo dňa 16.01.2019 sp. zn. 18Co/151/2018.

23. Podľa názoru žalovaného zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov aj preto, že neobsahuje
obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

to: „podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu,
na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých
dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania
tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru,uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,“
a tiež obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a to: „všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.“

24. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. S vyjadrením žalovaného sa nestotožnil a v celom
rozsahu odkázal na podané odvolanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení vôbec nezohľadnil skutočnosť, že
žalobca poskytol žalovanému priamo na úverový účet sumu 1200,- eur a to, že poplatok za poskytnutie
úveru bol žalovanému vrátený dňa 17.3.2017.

25. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

26. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

27.Odvolacísúdmázato,žesúdprvejinštanciedospelksprávnemuzáveruvtomsmere,žeuzatvorená
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako
dlžníka z úverovej zmluvy a že je namieste aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako
aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Zákona

o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na
všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

28. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 9 ods. 2
písm. k) zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

29. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmluve o úvere sú nesprávne uvedené náležitosti
uvedené v ustanovení § 9 odsek 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmysle ustanovenia § 2

písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch sú ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19. V zmysle ustanovenia § 19 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa
spojenésospotrebiteľskýmúveromsvýnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanie

akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,
či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa

spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so
spotrebiteľom. Výpočet RPMN teda okrem iného ovplyvňuje aj výška poskytnutého úveru, či poplatky/
náklady za služby spojené s úverom, ktoré neboli spotrebiteľom dobrovoľne vymienené.

30. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN, je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický
výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť
správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť
do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o
ročnejpercentuálnejmierenákladovuvedenejvzmluvemoholposúdiťsprávnosťtejtonáležitostizmluvy.

31. V zmluve je taktiež nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť. Do čiastky
2475,72 eur žalobca bez akýchkoľvek pochybností nezahrnul doplnkové služby, a to poistenie výdavkov
vo výške 0,55 eur mesačne. Výška mesačného poplatku za tieto doplnkové služby predstavovala 0,55
eur, čo pri počte 108 mesačných splátok celkovo predstavuje sumu 59,40 eur.

32. Z uzatvorenej zmluvy o hotovostnom úvere zo dňa 16.09.2015 (č.l. 5 spisu) nevyplýva možnosť
spotrebiteľa odmietnuť ponúkané doplnkové služby. Podľa predloženého formulára zmluvy o úvere, jeho
súčasťou boli i doplnkové služby bez akejkoľvek zmienky o možnosti odmietnutia poplatku za poistenie
schopnosti splácať úver. Takto vopred naformulované doplnkové služby nemožno hodnotiť inak ako
jednu z podmienok uzatvorenia zmluvy o úvere.

33. V zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových

nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť bola definovaná v ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy a rozumel sa ňou súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

34. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné poukázať na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Vychádzajúc z tohto základného výkladového pravidla, ak zo zmluvy o úvere jednoznačne

nevyplýva, že dojednané doplnkové služby nemali charakter služieb, ktoré musel spotrebiteľ uzavrieť,
je potrebné vychádzať z toho, že išlo o náklady na doplnkové služby, ktoré bolo potrebné zohľadniť pri
celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

35. Vychádzajúc z výšky mesačnej splátky 23,14 eur vrátane doplnkových služieb a počte splátok

108, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 36 eur, celková čiastka, ktorú musel žalovaný zaplatiť,
predstavovala sumu 2535,12 eur. Ide teda o sumu vyššiu v porovnaní so sumou 2475,72 eur, uvádzanou
v zmluve o úvere. Ak žalovaný pri výpočte RPMN nezohľadnil všetky náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je
závislý od správne uvedených celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Navyše, ako už bolo skôr konštatované, v zmluve o úvere nie je správne uvedená ani celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je nepochybné, že v zmluve musí byť táto čiastka uvedená
správne. S nesprávne uvedenou ročnou percentuálnou mierou nákladov v neprospech spotrebiteľa s
nesprávne uvedenou celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je spojená sankcia v podobe

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie aj k správnemu záveru o nesprávne
uvedenej výške poskytnutého úveru. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému v skutočnosti nebola

poskytnutá suma 1200,- eur, ale suma 1164,- eur, nakoľko žalobca si čiastku 36,- eur započítal ako
poplatok za poskytnutie úveru ešte pred reálnym čerpaním úveru. V rámci predpokladov potrebných
pre výpočet RPMN totiž žalobca vychádzal z nesprávnej výšky poskytnutého úveru. V tejto súvislosti
poukazuje odvolací súd na bod 102 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-377/14 Ernst
Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s., cit: „3. Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2

smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková
výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi,
čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným
úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“37. Odvolacia námietka, že poplatok za riadne splácanie bol žalovanému vrátený dňa 17.3.2017 je
bez právneho významu. Súdny dvor vo vyššie citovanom rozsudku vo veci C-377/14 jasne konštatoval,

že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii
spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s
predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Skutočnosť, že poplatok na
základe splnenia podmienok určených žalobcom bol spotrebiteľovi vrátený po roku a pol, je v rozpore s
požiadavkou smernice 2008/48/ES ako aj bodom I prílohy I tejto smernice o správnom uvedení celkovej

výške úveru.

38. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za
svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a

význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

39. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle
ustanovenia § 387 C.s.p. v jeho napadnutom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny.

40. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úverunazákladenesprávnehouvedenianáležitostíuvedenýchvustanovení§9odsek2písm.k)zákona
č. 129/2010 Z.z., odvolací súd nepovažuje za potrebné sa vyjadriť k odvolacím námietkam týkajúcich
sa absencie ďalších obligatórnych náležitostí. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské
práva, ani nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

(Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č.
20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovaný vzhľadom na celkový úspech v konaní má nárok vo vzťahu k žalobcovi na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).