Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. marec 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720202683
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5720202683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu:
MUDr. MDDr. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, I., právne zastúpený: JUDr. Mária Karcolová,
advokátka so sídlom K. X., G., proti žalovanej: MUDr. O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, I.,
o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č.k. 24C/33/2020-39 z 22. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“) (výrok I.). Žiadnej zo strán sporu nepriznal
právo na náhradu trov konania (výrok II.). Okresný súd vec právne posúdil podľa § 148 ods. 2, § 148a
ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), ktoré upravujú možnosť zrušenia BSM za trvania
manželstva. Konštatoval, že žiaden zo zákonných dôvodov pre vyhovenie žalobe nebol daný. Zrušenie
BSM podľa ust. § 148a ods. 2 OZ je možné výlučne vtedy, ak jeden z manželov získal oprávnenie
na podnikanie. Strany sporu však netvrdili, že niektorá z nich by takéto oprávnenie získala. Postavenie

spoločníka, konateľa ani odborného zástupcu takýmto oprávnením nie je. Ďalším dôvodom pre zrušenie
BSM za trvania manželstva v zmysle ust. § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka je, že jeho ďalšie trvanie
by odporovalo dobrým mravom. Žalobca neuviedol konkrétne konanie strán sporu, ktoré by mohlo
ohrozovať ich životnú úroveň a existenciu, a ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Postavenie
spoločníka, konateľa ani odborného zástupcu obchodnej spoločnosti a zabezpečovanie nevyhodnotil
ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov
konania, nakoľko si ho výslovne neuplatňovali.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie. Rozsudok okresného súdu označil za
svojvoľný, formalistický, nezákonný a nespravodlivý, porušujúci zásadu iura novit curia. Poukázal na to,
žežalobousadomáhalzrušeniaBSMzdôvodu,žesúsohľadomnapotrebuzabezpečovaniaichpríjmov
so žalovanou (manželkou) nútení konať a správať sa tak, že si navzájom, napriek ich obozretnosti
a potrebnej starostlivosti vysoko ohrozujú životnú úroveň a samotnú existenciu. Túto skutočnosť je

možné považovať aj za konanie a správanie sa v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade znášajú
vysoké existenčné riziko poškodenia konaním druhého manžela, že nie je možné spravodlivo od nich
požadovať zachovanie trvania ich BSM. Podnikajú prostredníctvom „jednoosobových“ spoločností s
ručením obmedzeným, v rámci ktorých pôsobia nielen ako jediný spoločníci, konatelia a zodpovednízástupcovia, ale aj ako zdravotní pracovníci - zubní lekári. Namietal, že rozsudok nie je dostatočne
dôsledne odôvodnený a tým je nepreskúmateľný.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379 a §
380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

5. Právny poriadok nemá definíciu pojmu „dobré mravy“. V literatúre, aj aplikačnej praxi sa za dobré
mravy považuje súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji
osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem
základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad (pozri napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 137/2003). V súvislosti s posudzovaním či ďalšie

trvanie BSM by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ustálená rozhodovacia prax za závažné dôvody
zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle § 148 ods. 2 OZ považuje márnotratné správanie
sa jedného z manželov, poškodzovanie hospodárskych záujmov rodiny alebo dlhotrvajúce zrušenie
spoločnej domácnosti. Za závažný dôvod ďalej považuje skutočnosť, že jeden z manželov sa sústavne
zadlžuje, čo by pri uspokojovaní pohľadávok veriteľa (veriteľov) podľa § 147 ods. 1 OZ mohlo viesť k

ohrozeniu bezpodielového spoluvlastníctva, že jeden z manželov sa zámerne nepričiňuje o vytváranie
a rozmnožovanie spoločného majetku, alebo sa nestará o potreby rodiny a spoločnej domácnosti. V
takýchto prípadoch usudzuje, že ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva by odporovalo dobrým
mravom, pretože neplní svoj účel.

6. Žalobca v odvolaní uvádzal, že on a žalovaná sú spoločníkmi „jednoosobových“ obchodných
spoločností, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť, pri ktorej môže dôjsť aj bez ich zavinenia k
poškodeniu zdravia osôb, ktorým poskytujú zdravotnú starostlivosť, čím im vznikne zodpovednosť za
škodu, ktorá by v takýchto prípadoch vznikla. Uvedené dôvody, odvolací súd, rovnako súd prvej inštancie
nevyhodnotilakodôvody,prektorébybolotrvanieBSMžalobcuažalovanejvrozporesdobrýmimravmi.

Vychádzal z vyššie uvedených záverov súdnej praxe o tom, čo sa považuje za dobré mravy a rozpor s
nimi. To, že žalobca a žalovaná vykonávajú zodpovedné a náročné povolanie lekára, , nie je konaním,
ktoré by bolo v rozpore so základnými, v spoločnosti prevládajúcimi morálnymi zásadami a mohlo by
sa kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ad absurdum by bolo možné konštatovať,
že plnenie závažných pracovných alebo spoločenských funkcií manželmi, ktoré sú spojené s vysokou

mierou zodpovednosti za život a zdravie osôb ( t.j. napr. každý lekár), prípadne s nebezpečenstvom
vznikumateriálnejškody bybolovrozporesdobrýmimravmi. Okresnýsúd dospelksprávnemuzáveru,
že žalobcom uvedené dôvody nemožno vyhodnotiť ako spôsobilé pre vyhovenie jeho žalobe .

7. Možno prisvedčiť odvolateľovi, že rozhodnutie okresného súdu a úvahy o nemožnosti aplikácie §

148 ods. 2 OZ boli v odôvodnené napadnutého rozsudku uvedené dosť stručne. Avšak táto stručnosť
nebola na úkor jasnosti právnych záverov súdu prvej inštancie. Okresný súd konštatoval, že tvrdenia
žalobcu nemožno subsumovať pod hypotézu právnej normy § 148 ods. 2 OZ. Pokiaľ nedal okresný
súd odpoveď na všetky námietky žalobcu, urobil tak v rámci preskúmavania napadnutého rozsudku na
základe žalobcom podaného odvolania, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP.

8. Žalobca uviedol, že žalovaná je konateľ a jediný spoločník právnickej osoby spoločnosti Orto-in, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, čím má status osoby, ktorá získala oprávnenie na podnikanie. Za nesprávny
považoval opačný záver okresného súdu. Odvolací súd, nepovažuje túto námietku žalobcu za dôvodnú.
Obchodné spoločnosti sú samostatné právnické osoby, ktoré majú svoj vlastný majetok, odlišný od

majetku svojich spoločníkov a s týmto svojim majetkom podnikajú a hospodária. Definičným znakom
právnických osôb je totiž okrem iného ich majetková samostatnosť, výrazom ktorej je jednak to, že sú
sami vlastníkmi svojho majetku a jednak len vo vzťahu k tomuto majetku nesú samostatnú majetkovú
zodpovednosť v právnych vzťahoch, do ktorých vstupujú (viď § 106 prvá veta Obchodného zákonníka
ohľadne spoločností s ručením obmedzeným). Spoločníci jednotlivých obchodných spoločností teda nie

sú podielovými spoluvlastníkmi majetku obchodnej spoločnosti, ale ich vzťah k obchodnej spoločnosti a
k jej majetku je vymedzený súborom práv spoločníka. Majetkové práva spoločníkov spočívajú spravidla
v možnosti prevodu obchodného podielu, v podiele na prípadnom zisku obchodnej spoločnosti, v
nároku na vyrovnávací podiel pri zániku účasti spoločníka atď. Za záväzky obchodnej spoločnostispoločníci neručia (až na výnimku najmä v § 106 Obchodného zákonníka ). Vzhľadom na uvedené
spoločníci nemôžu byť priamo poškodenými osobami v prípadoch, kedy by bola prípadne páchaná
určitá činnosť na úkor majetku obchodnej spoločnosti. Čo sa považuje za podnikateľskú činnosť vyplýva

z ust. § 2 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podľa ktorého podnikaním je sústavná
činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku. Každý má právo nakladať s vlastným majetkom spôsobom , ktorý je pre neho
najvýhodnejšie a zodpovedá jeho predstavám, pokiaľ nie je v rozpore so zákonom. Majetková účasť
v obchodnej spoločnosti sama o sebe ešte nie je podnikaním. Pojem podnikateľská činnosť nemožno

stotožňovať ani s pojmom zárobková činnosť. Okresný súd preto správne konštatoval, že to, že žalovaná
je spoločníčkou obchodnej spoločnosti neznamená, že má oprávnenie na podnikanie v zmysle ust. §
148a ods. 2 OZ.

9. Krajský súd na základe uvedených skutočností rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, na strane žalovanej však v súvislosti s odvolacím konaním
nezistil existenciu žiadnych trov konania, preto jej nárok na ich náhradu nepriznal.

11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)