Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/226/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416219197
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4416219197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: Y.. B. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX B. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom
Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca
prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
zaplatenie sumy 16.065,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti medzitýmnemu rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. júna 2019 č.k. 5C/319/2016-379, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že nárok žalobkyne na náhradu škody

uplatnenej v tomto konaní je čo do jeho základu voči žalovanej daný. Zároveň vyslovil, že o výške nároku
na náhradu škody a o náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Svoje rozhodnutie
právne zdôvodnil ustanoveniami § 1, § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 9 ods. 1, 4, § 15
ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, § 214 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku.
1.2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 22.03.2007 bola v rámci exekúcie, ktorá
bola vedená za účelom vymoženia pohľadávky žalobkyne, vykonaná dražba. Dražba bola úspešná

a vydražiteľovi bol udelený príklep za najvyššie podanie 16.065,86 eura. Predmetom dražby boli
nehnuteľnostivedenénaLVč.XXXaLVč.XXXX,nachádzajúcesavkatastrálnomúzemíB..Uznesením
Okresného súdu Nové zámky č.k. 13Er/9/1998-24, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2010 súd
schválilpríklepudelenývydražiteľovi,ktorýmbolatiežžalobkyňa.Uznesenímč.k.13Er/9/1998-63zodňa
26.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2016 bolo vyššie vedené uznesenie o schválení
príklepu opravené. Napriek uskutočneniu dražby už v prvej polovici roka 2007, ku dňu podania žaloby
ani doposiaľ exekútor rozvrh výťažku predmetnej dražby neurobil. Žalobkyňa sa snažila uvedené so

súdnym exekútorom riešiť. Od súdneho exekútora JUDr. I., nástupcovi po exekútorovi JUDr. K. A.,
ktorému bola pozastavená činnosť zistila, že na účte pôvodného exekútora sa nenachádzajú finančné
prostriedky, ktoré by bolo možné poukázať oprávnenému subjektu.
1.3 Konštatoval že žalobkyňa domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá jej mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pod zn.
EX 943/1997 na Okresnom súde Nové Zámky pod. sp.zn. 13Er/9/1998, spočívajúcom v nevedení
zložených finančných prostriedkov na osobitnom účte súdneho exekútora a v nevykonaní rozvrhu

výťažku z dražby nehnuteľností, po schválení ktorého by bola uspokojená jej pohľadávka vymáhaná v
predmetnom exekučnom konaní. Považoval za nesporné, že Okresný súd Nové Zámky schválil príklep
udelený žalobkyni ako vydražiteľke súdnym exekútorom a že doposiaľ rozvrh výťažku vykonaný nebol
a žalobkyňa ako oprávnená nebola uspokojená žiadnym z iných spôsobov a to napriek viac ako 10-ročnej exekúcii. Žalobkyňa bola na jednej strane vydražiteľkou dražených nehnuteľností a na druhej
strane bola a stále je aj v pozícii oprávnenej v exekučnom konaní. Skutočnosť, že žalobkyňa na dražbe
získala za najvyššie podanie do svojho vlastníctva dražené nehnuteľnosti, sporné nebolo. Avšak napriek

tomu, že dražba prebehla pred viac ako 10 rokmi, k vykonaniu zákonom požadovaného úkonu a to k
uskutočneniu rozvrhového pojednávania a následného samotného rozvrhu výťažku z dražby súdnym
exekútorom v zmysle príslušných ustanovení § 154 a nasl. Exekučného poriadku nedošlo.
1.4. To, že k rozvrhu výťažku a prípadnému uspokojenou žalobkyne ako oprávnenej nedošlo
nespochybnila ani žalovaná, ktorá len tvrdila, že takouto nečinnosťou exekútora doposiaľ žalobkyni

škoda, resp. nárok uplatniť si ju voči štátu, ešte nevznikli. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s
tvrdením žalovanej, podľa ktorého škoda, resp. právo na jej uplatnenie žalobkyni vznikne, až po
preukázaní bezúspešného uplatnenia si bezdôvodného obohatenia priamo od súdneho exekútora
JUDr. A.. Považoval za nepochybné, že v dôsledku konania, resp. nekonania súdneho exekútora
v exekučnej veci, nebola uspokojená pohľadávka patriaca žalobkyni. Pritom aj podľa písomného
vyjadrenia terajšieho súdneho exekútora zo dňa 09.05.2019 by pohľadávka bola uspokojená z výťažku

z dražby, pokiaľ by exekútor JUDr. A. dodržal zákonný postup a riadne rozvrh výťažku vykonal. Tým,
že k uspokojeniu pohľadávky žalobkyne v exekučnom konaní nečinnosťou exekútora nedošlo, vznikla
jej škoda a to v rozsahu v akom by v prípade dodržania zákonného postupu bola z rozvrhu výťažku
uspokojená.
1.5. Súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobkyne podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a v prvom

rade skúmal či je daný základ nároku žalobkyne na náhradu škody podľa § 3 ods. 1 písm. d) a § 9
uvedeného zákona. Žalobkyňa žaluje štát, za ktorý v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 3. koná Ministerstvo
spravodlivosti SR. Za nesprávny úradný postup považoval to, že exekútor doposiaľ neurobil úkony
podľa§154anasl.Exekučnéhoporiadku,t.j.úkonynasledujúcepovykonanídražby.Dospelkzáveru,že
žalobkyni ďalšou nečinnosťou súdneho exekútora vznikla škoda tým, že doposiaľ nebola uspokojená jej

pohľadávka, prípadne jej časť, v exekučnom konaní, v ktorom vystupuje v pozícii oprávnenej. Exekúcia
predajom nehnuteľností prebehla, exekútor mal vykonať rozvrh výťažku a následne z neho uspokojiť
oprávnenú. Keďže tak neurobil svojou nečinnosťou jej spôsobil škodu, za ktorú zodpovedá štát podľa
citovanéhozákona.Keďžedoposiaľpohľadávkažalovanejnebolavexekučnomkonaníuspokojenáiným
spôsobom, vzhľadom na dĺžku exekučného konania nie je možné aj na túto skutočnosť neprihliadať.

Nakoľko počas tých dlhých rokov iný spôsob vymoženia pohľadávky v rámci exekúcie zvolený a
následne úspešný nebol a to ani potom, ako bola vec pridelená náhradníkovi, čo svedčí o tom, že tie
nehnuteľnosti boli zrejme jediným relevantným majetkom povinných, zexekvovaním ktorého mohla
byť žalobkyňa ako oprávnená uspokojená. Preto neobstojí tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa môže
byť uspokojená aj z iného majetku povinných v rámci exekúcie. Oprávnená dôvodne očakávala, že

exekúcia na vymoženie jej pohľadávky bude riadne vykonaná a že exekútor vykonávajúci exekúciu
bude postupovať v súlade so zákonom. Mala právo na to, aby jej pohľadávka bola riadne a čo najskôr
uspokojená v exekučnom konaní z majetku povinného, čo je základným princípom exekúcie. A to, že
sa tak nestalo nečinnosťou exekútora - osoby, na ktorú bol prenesený výkon verejnej moci, za ktorého
činnosť zodpovedná štát, nemôže byť na jej ťarchu.

1.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa si uplatňuje náhradu škody do výšky výťažku z
dražby, pričom v súčasnosti je zrejmé len to, že by bola uspokojená, ale nie je zrejmé, v akom rozsahu,
pretože doposiaľ nebol vykonaný rozvrh výťažku podľa exekučného poriadku. Preto pre výpočet
sumy, v ktorej by v prípade vykonania rozvrhu bola žalobkyňa uspokojená, t.j. pre výpočet rozsahu
skutočnej škody predstavujúcej to, o čo žalobkyňa prišla nečinnosťou exekútora, bude potrebovať ďalšiu

súčinnosť súdneho exekútora. V súčasnosti však je už možné ustáliť, že právny základ nároku na
náhradu škody je vo veci daný s poukazom na zákon o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v
tomto prípade nečinnosťou súdneho exekútora JUDr. A.. Preto o základe nároku žalobkyne rozhodol
medzitýmnym rozsudkom. Uviedol, že čo sa týka ustálenia výšky škody, aj z hľadiska hospodárnosti
konania, k tejto pristúpi až po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. Na základe uvedeného dospel k

záveru, že nejaká škoda žalobkyni vznikla, že jej ju spôsobil exekútor svojou nečinnosťou a že za túto
škodu zodpovedá štát.
1.7. K námietkam žalovanej, podľa ktorých škoda nevznikla, pokiaľ žalobkyňa nepreukázala, že sa
svojho nároku neúspešne nedomáhala najskôr titulom bezdôvodného obohatenia od exekútora, uviedol,
že žalobkyňa si neuplatňuje niečo, čo by si mohla uplatniť titulom bezdôvodného obohatenia voči

exekútorovi. On sa na jej úkor neobohatil. Prijal síce od nej peniaze ako od vydražiteľky, ale za tie
nadobudla nehnuteľnosť, tam k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Žalobkyňa sa domáha náhrady
škody nečinnosťou súdneho exekútora, ktorý neurobil rozvrh výťažku a neuspokojil jej pohľadávku.
Nepostupoval v súlade s exekučným poriadkom a svojim konaním, resp. nekonaním zapríčinil stav, kedynie je možné, aby bola žalobkyňa ako oprávnená uspokojená v exekučnom konaní z výťažku z dražby,
ktorá práve za účelom uspokojenia jej pohľadávky, resp. jej časti, bola vykonaná. Preto žalobkyni vznikol
nárok na náhradu škody a nie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okrem uvedeného bol

na exekútora vyhlásený konkurz, je teda zrejmé, že je nemajetný. Žalobkyňa sa v podstate dostala
do situácie, kedy mohla byť jej pohľadávka, resp. jej časť v exekúcii uspokojená, ale práve z dôvodu
nečinnosti exekútora / nesprávneho úradného postupu, keď nevydal rozvrh výťažku a neuspokojil ju
v súlade s týmto rozvrhom, k tomu nedošlo. A to čo mohla a mala v dôsledku vykonania jedného zo
spôsobov exekúcie - dražbou nehnuteľností - ako oprávnená nadobudnúť, resp. v akom rozsahu mala

byť uspokojená, predstavuje jej škodu. Nestotožnil sa ani tvrdením žalovanej, podľa ktorého keďže
nebol urobený rozvrh, nevznikla jej škoda. Takéto prísne formalistické a arbitrárne konanie, by bolo v
rozpore s princípom spravodlivého usporiadania veci, kedy by žalobkyňa bola v patovej situácii, keď
je zrejmé, že dražba sa vykonala, výťažok bol vyplatený a ona ako oprávnená z výťažku doposiaľ
uspokojená nebola a ani v rámci exekúcie už nebude, keďže peniaze z výťažku na účte exekútora nie
sú, za čo ale nezodpovedá žalobkyňa. Vzhľadom na uvedené o základe nároku žalobkyne na náhradu

škody rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto medzitýmneho rozsudku s tým, že o výške nároku
na náhradu škody a o náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

2.1. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd medzitýmny rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, eventuálne zrušil a vec vrátil tomuto

súdu na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, rozhodnutie súdu prvej inštancie je
zmätočné, nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné, v dôsledku čoho jej súd prvej inštancie
znemožnil,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniujejprávana
spravodlivý proces, čím došlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

2.2. V odvolaní poukázala na skutkový stav danej veci. Tvrdila, že v predmetnej veci nebola splnená
podmienka účelnosti na vydanie medzitýmneho rozsudku, keďže súd prvej inštancie nekonkretizoval,
čo vlastne bude v ďalšom konaní požadovať od nástupcu pôvodného súdneho exekútora. Upozornila
na to, súdny exekútor JUDr. I. na žiadosť súdu prvej inštancie poskytol súčinnosť zaslaním odpovede zo
dňa 09.05.2019. Tvrdila, že ani už poskytnutým, ani akýmkoľvek ďalším vyjadrením súdneho exekútora

JUDr. I. nemôže byť zhojená absencia rozvrhového uznesenia a právoplatného rozhodnutia exekučného
súduoschválenírozvrhuvýťažkuzdražby,pretojenemožnésurčitosťouustáliťvýškuškody.Namietala,
žeotázkavznikuškodyzaneexistencieschválenéhorozvrhovéhouzneseniaexekučnéhosúduanaďalej
prebiehajúceho exekučného konania, bola súdom prvej inštancie vyriešená nesprávne, pretože za
daného stavu bolo potrebné žalobu zamietnuť ako predčasne podanú. Keďže v danej veci nie je

možné očakávať žiadne ďalšie dokazovanie, ktoré by prispelo k vyriešeniu otázky výšky škody, nemožno
považovať postup súdu prvej inštancie za postup rešpektujúci požiadavku účelnosti (§ 212 ods. 2 a §
214 ods. 1 CSP), ako ani princíp procesnej ekonómie (čl. 17 CSP), splnenie ktorých sa považuje za
nevyhnutné pri vydávaní medzitýmneho rozsudku. Navyše napádaný rozsudok súdu prvej inštancie je
aj vecne nesprávny vzhľadom na nemožnosť určenia výšky škody.

2.3. Namietala, že žalobkyňa sa nemôže domáhať náhrady škody od štátu, pokiaľ jej prislúcha právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia (alebo obdobného nároku) od tretej osoby. K tomu poukázala
na judikatúru, ktorú špecifikovala v konaní pred súdom prvej inštancie a na rozhodnutie odvolacieho
súdu v obdobnej právnej veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 8Co/327/2016, a uviedla,
že jeho právne závery rešpektujú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít SR a ČR (Najvyšší

súd SR sp.zn. 4Cdo 199/2005, Ústavný súd SR sp.zn. II. ÚS 165/2012, Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
25Cdo 145/2002, NS SR sp.zn. 4 Cz 110/84 a sp.zn. 1MCdo 8/2007, nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS
361/2009, Najvyšší súd ČR sp.zn. 25Cdo 2601/2010) a najaktuálnejšie rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR (sp.zn. 6Cdo 27/2016 zo dňa 29.11.2016, 6Cdo 9/2016 zo dňa 22.02.2017 a 8Cdo 88/2017 zo dňa
23.08.2018). V zmysle tejto judikatúry, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné uplatniť

pred nárokom na náhradu škody, keďže až nevymožiteľnosť bezdôvodného obohatenia je škodou, preto
spochybňovala existenciu škody ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu.
2.4. Namietala voči názoru súd prvej inštancie, podľa ktorého bol na exekútora vyhlásený konkurz, je
teda zrejmé, že je nemajetný, a tvrdila, že vyhlásenie konkurzu na majetok automaticky neznamená
nemajetnosť osoby. Naopak, vzhľadom na to, že konkurzné konanie už prebieha nejaký čas, majetok

JUDr. A., existuje, pretože inak by súd konkurzné konanie zastavil. Preto možno predpokladať,
že v rámci konkurzného konania príde k speňaženiu jeho majetku a uspokojovaniu aj žalobkyne,
ktorá si do konkurzného konania prihlásila pohľadávku v totožnej výške a na základe totožných
skutkových okolností. Sama tým potvrdila že existuje aj iný spôsob ako sa domôcť vydania peňažnýchprostriedkov a spochybnila vznik škody, za ktorú by bol zodpovedný štát. Navyše žalobkyňa si nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia neuplatnila voči súdnemu exekútorovi v čase, keď ešte konkurzné
konanie neprebiehalo a svojim nekonaním zavinila bezúspešnosť domáhania sa vydania bezdôvodného

obohatenia od subjektu, ktorý sa na jej úkor obohatil. K tomu poukázala na rozsudok Najvyššieho
súdu SR v rozsudku, sp.zn. 6Cdo 9/2016 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo 199/2005
a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cz 110/84. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Cdo/134/2003 uviedla, že až po ustálení nevymožiteľnosti pohľadávky žalobkyne voči tretej
osobe je možné hovoriť o škode a ustáliť výšku jej náhrady. Namietala, že z napadnutého rozhodnutia

nie je možné bezpečne určiť, čo bolo rozhodujúcou príčinou vzniku škody, s ktorou súd prvej inštancie
spája nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní (nevedenie samostatného účtu súdnym exekútorom,
nevykonanie rozvrhového pojednávania, nevykonanie rozvrhu, nevyplatenie výťažku z dražby). Tvrdila,
že vykonaním rozvrhového pojednávania by automaticky nebol žalobkyni vyplatený výťažok z dražby,
ale muselo by medzitým dôjsť k právoplatnému schváleniu rozvrhu exekučným súdom a až po tomto
právoplatnom schválení a súčasnom nevyplatení doposiaľ neznámej sumy z dražby žalobkyni, by bolo

možné hovoriť, že vznik škody by mohol byť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
súdneho exekútora.
2.5. Namietala, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu nezaoberal
jej argumentom, podľa ktorého na súdneho exekútora bolo vznesené obvinenie a je trestne stíhaný,
pričom v súčasnosti naňho už bola podaná obžaloba za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Tvrdila, že súdny exekútor neuskutočnením rozvrhového pojednávania, nevyplatením výťažku z dražby
a ponechaním si týchto prostriedkov pre vlastnú spotrebu, nekonal ako orgán verejnej moci a ani v
rámci činnosti štátneho orgánu, ale sledoval výlučne vlastné záujmy. Preto nemôže byť zodpovedná za
konanie, resp. opomenutie súdneho exekútora, ale len za tie nesprávne úradné postupy, ktoré vyplývajú
z jeho činnosti spojenej s výkonom právomoci súdneho exekútora ako štátneho orgánu. Jeho konanie -

zúžitkovanie prostriedkov, ktoré mal poukázať žalobkyni, na vlastné potreby a účely je možno považovať
za exces, za ktorý zodpovedá sám. K tomu poukázala na nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS
49/2003, na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 11. 2016 sp.zn. 6Cdo/27/2016.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že vydanie medzitýmneho rozsudku považuje

za účelné najmä s prihliadnutím na hospodárnosť konania, keďže považuje za predčasné vykonávať
dôkazy, uskutočňovať ďalšie procesné úkony a pojednávania do času kým nebude rozhodnuté o tom,
či je daný základ nároku. Súdu nevyplýva povinnosť v medzitýmnom rozsudku konkretizovať presný
postup, ktorým bude ustálená konkrétna výška škody, pričom z exekučného spisu je možné vypočítať
náklady exekučného konania ako aj rozvrh výťažku tak, ako by mal vyzerať, keby exekútor nepochybil.

Skutočnosť, že exekučné konanie EX 379/2002 stále prebieha nemá vo vzťahu k uplatnenému nároku
žiadnu relevanciu, keďže jej malo byť poskytnuté plnenie z výťažku zo speňaženia nehnuteľnosti
dražbou uskutočnenej odvolaným exekútorom JUDr. A. a v tejto súvislosti malo byť vykonané rozvrhové
pojednávanie a následne uskutočnené uspokojenie pohľadávky žalobkyne, čo sa nestalo. Preto mala
nárok na plnenie z výťažku dosiahnutého predajom nehnuteľnosti bez ohľadu na to, či exekúcia

pokračovala, keďže výťažok z predaja nehnuteľnosti by nepokryl plnú výšku jej pohľadávky aj z dôvodu
narastajúcich úrokov z omeškania. Výška škody zodpovedá sume, ktorú by minimálne bola dosiahla,
pokiaľ by si exekútor riadne plnil svoje povinnosti. Považovala za nepochybné, že od súdneho exekútora
plnenie poskytnuté byť nemôže, nakoľko finančné prostriedky dosiahnuté predajom nehnuteľnosti neboli
odovzdané exekútorovi JUDr. I.ovi, ktorý v súčasnosti predmetnú exekúciu vedie. Tvrdila, že závisí

výlučne na rozhodnutí poškodeného, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.01.2017, keďže nejde o nároky vzájomne podmienené. K tomu poukázala na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Cdo/148/2014 a 3Cdo 75/2015. Preto nie je potrebné preukazovať
bezúspešné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči súdnemu exekútorovi,

ktorý nesprávnym úradným postupom spôsobil škodu, za ktorú zodpovedá štát. Zákon č. 514/2003
Z.z. neustanovuje podmienku, pri ktorej by musel byť preukázaný zánik možnosti žalobkyne dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky voči exekútorovi, ktorým momentom jej vzniká nárok na náhradu škody
voči štátu. Naopak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia má voči nároku na náhradu škody len
subsidiárny charakter (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Cdo/48/2010 a 2Cdo/155/2011). Napriek

tomu bolo preukázané, že ak by si uplatnila pohľadávku priamo voči JUDr. A. bolo by uspokojenie jej
pohľadávky bezúspešné. Vedenie takéhoto konania za daného skutkového stavu by ju neprimerane
a nespravodlivo zaťažovalo a už vopred je jasné, že výsledok tohto konania a teda uspokojenie jej
pohľadávky JUDr. A. je viac ako nereálne. Pokiaľ ide o konkurz vedený na Okresnom súde Nitrapod sp.zn. 29OdK/96/2018, so súpisu majetku vykonaného správcom a zverejneného v Obchodnom
vestníku je zrejmé, že súpis netvorí v súčasnosti žiaden majetok, teda JUDr. A. je absolútne nemajetný.
To potvrdzuje jej tvrdenie o tom, že vymoženie jej pohľadávky voči JUDr. A. titulom bezdôvodného

obohatenia by bolo jednoznačne bez úspechu. Nepovažovala za správne tvrdenie žalovanej, že
podanie prihlášky do konkurzného konania nie je relevantné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu, že účelom zákona č. 7/2005 Z.z. nie je uplatňovanie a riešenie nárokov z
bezdôvodného obohatenia. Tvrdila, že v prípade vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti zákona č.
7/2005 Z.z. už nemá možnosť uplatniť svoju pohľadávku na súde a jediným spôsobom domáhania

sa uspokojenia pohľadávky je práve jej prihlásenie do konkurzu, ktoré má vo vzťahu k premlčaniu a
zániku práva rovnaké účinky ako uplatnenie pohľadávky na súde. Navyše predmetom konkurzného
konanie je kolektívne uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka a teda aj pohľadávok z bezdôvodného
obohatenia. Vyžiadala si správu od konkurzného správcu a zistila, že v súčasnosti sú do konkurzu
prihlásené pohľadávky v celkovej výške 491.107,01 eura. Za nesprávne považovala tvrdenie žalovanej,
že zavinila bezúspešnosť domáhania sa vydania bezdôvodného obohatenia voči JUDr. A.. Nemožno

jej pričítať za vinu množstvo dlhov a nemajetnosť JUDr. A., ktoré sú dôvodom toho, že jej nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia by bol jednoznačne neúspešný. To potvrdzuje aj skutočnosť, že
pred vyhlásením konkurzu bolo voči JUDr. A. vedených viac ako 20 exekúcii a vzhľadom na jeho
nemajetnosť by sa uspokojenie jej pohľadávky v rámci exekučných konaní ani nedostalo na rad a už
v tom čase bolo jednoznačné odsúdené na neúspech. Súd prvej inštancie považoval za nesprávny

úradný postup to, že exekútor doposiaľ neurobil úkony podľa § 154 a nasl. Exekučného poriadku t.j.
úkonynasledujúcepovykonanídražby.Ktvrdeniužalovanej,ženevykonanierozvrhovéhopojednávania
neznamená automatické vyplatenie výťažku dražby, ale je potrebné jeho schválenie súdom, poukázala,
že k schvaľovaniu rozvrhu dražby bez takéhoto rozvrhového pojednávania dôjsť ani nemôže a teda
exekútor svojou nečinnosť zapríčinil, že nebola z tohto výťažku z dražby uspokojená. Poukázala na

skutočnosť, že škoda bola žalobkyni spôsobená na tom skutkovom základe, že súdny exekútor konajúci
privýkoneprávomocištátnehoorgánuprijalplneniavsúvislostisdražbounehnuteľnosti,ktorúvykonával
v rámci exekúcie, avšak neuskutočnil úkony smerujúce k rozvrhnutia takto získaného výťažku. Súdny
exekútor nekonal ako súkromná osoba, ale v rámci plnenia úloh štátu a na základe poverenia štátneho
orgánu v priamej súvislosti s vymáhaním pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní. V príčinnej súvislosti

s jeho konaním jej vznikla škoda, keď v dôsledku nesprávneho úradného postupu jej nebol poukázaný
výťažok dosiahnutý predajom nehnuteľnosti povinného v exekúcii. K tomu citovala rozhodnutie NS SR
4CdO/148/ 2014 a tvrdila, že v súvislosti s konkrétnymi úkonmi exekútora, ktoré sa týkali nečinnosti
exekútora vo vzťahu k rozvrhnutiu výťažku dražby vykonávanej v exekučnom konaní bezpochyby išlo o
nesprávny úradný postup exekútora, preto jej nárok na náhradu škody voči štátu je daný. Tvrdila, že súd

prvej inštancie vyhodnotil postup JUDr. A. ako nesprávny úradný postup, za ktorý zodpovedá štát a nie
za exces ako to deklaruje žalovaný. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§
219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto napadnutý medzitýmny
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7.1. Žalovaná v odvolaní namietala, že neboli splnené podmienky pre vydanie medzitýmneho rozsudku,
čo založilo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keďže súd prvej inštancie jej neprávnym

procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Argumentovala, že nebola splnená podmienka účelnosti
na vydanie medzitýmneho rozsudku, keďže súd prvej inštancie nekonkretizoval, čo vlastne bude v
ďalšom konaní požadovať od nástupcu pôvodného súdneho exekútora, ktorý už poskytol súčinnosťzaslaním odpovede zo dňa 09.05.2019. Keďže v danej veci nie je možné očakávať žiadne ďalšie
dokazovanie, ktoré by prispelo k vyriešeniu otázky výšky škody, nemožno považovať postup súdu
prvej inštancie za postup rešpektujúci požiadavku účelnosti (§ 212 ods. 2 a § 214 ods. 1 CSP), ako

ani princíp procesnej ekonómie (čl. 17 CSP), splnenie ktorých sa považuje za nevyhnutné pri vydávaní
medzitýmneho rozsudku. Odvolací súd preto, predtým ako preskúmal napadnutý rozsudok, skúmal, či
súd prvej inštancie konanie zaťažil namietanou vadou.
7.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97 a
II. ÚS 251/03).

7.3. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 162/2017, 3 Cdo 22/2018, 4 Cdo 87/2017, 5 Cdo 112/2018, 7 Cdo 202/2017,
8 Cdo 85/2018). Procesný postup nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu; je ním iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 220/2017, 3 Cdo
110/2017, 4 Cdo 128/2017, 5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 35/2018, 8 Cdo 56/2017, 1 VCdo 2/2017). Pokiaľ

postupom súdu nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom
konaní - nie je ním ani časť odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť
odôvodnenia), ktoré má vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 Cdo 18/2018, 2 Cdo
39/2018, 3 Cdo 173/2017, 7 Cdo XXX/2017, 8 Cdo 49/2017). Ústavný súd nedospel k záveru o ústavnej
neudržateľnosti týchto záverov najvyššieho súdu (I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017, IV. ÚS 88/2018).

7.4. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol medzitýmnym rozsudkom dôvodiac hospodárnosťou
konania, keďže dospel k záveru, že nejaká škoda žalobkyni vznikla, že jej ju spôsobil exekútor
svojou nečinnosťou a že za túto škodu zodpovedá žalovaná. Z vykonaného dokazovania však zatiaľ
nemal zrejmý rozsah škody, pretože doposiaľ nebol vykonaný rozvrh výťažku podľa exekučného
poriadku. Preto vyslovil názor, že pre výpočet sumy, v ktorej by v prípade vykonania rozvrhu bola

žalobkyňa uspokojená, t.j. pre výpočet rozsahu skutočnej škody predstavujúcej to, o čo žalobkyňa prišla
nečinnosťou exekútora, bude potrebovať ďalšiu súčinnosť súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov
uviedol, že k ustáleniu výšky škody pristúpi až po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku.
7.5. Podľa názoru odvolacieho súdu procesným postupom súdu prvej inštancie nebolo žalovanej
znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, ani nedošlo k porušeniu práva žalovanej

naspravodlivýproces.Naopakvydaniemedzitýmnehorozsudkuatýmvyriešenieotázkydanostizákladu
uplatneného nároku, umožní žalovanej v ďalšom priebehu konania uplatňovať prostriedky procesnej
obrany smerujúce proti žalobou požadovanému rozsahu nároku na náhradu škody. Keďže odvolací súd
nezistil namietanú vadu konania, pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

8.1. V danej veci sa žalobkyňa domáha voči žalovanej nároku na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z vo výške 16.065,86 eura spolu s úrokom z omeškania. Dôvodila nesprávnym úradným
postupom súdneho exekútora JUDr. K. A. v exekučnej veci zn. EX 943/1997 vedenej na Okresnom
súde Nové Zámky pod sp.zn. 13Er/9/1998, ktorý v rozpore s ustanovením § 154 Exekučného poriadku
neurobil rozvrh výťažku dražby, hoci uznesenie o schválení príklepu nadobudlo právoplatnosť dňa

22.04.2010. Navyše výťažok z dražby neviedol na osobitnom účte, keďže po ukončení činnosti súdneho
exekútora sa na jeho účte finančné prostriedky nenachádzali. JUDr. K. A. je nemajetný a je proti
nemu vedených 21 exekúcii. Tvrdila, že za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc
zodpovedá žalovaná.
8.2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať nárok na náhradu trov konania.

Tvrdila, že nie je univerzálnym sukcesorom súdneho exekútora a nepreberá zodpovednosť za
nesplnenie jeho záväzkov v zákonom určenej lehote. V prípade nesprávneho úradného postupu
sa nemožno domáhať náhrady škody od štátu, pokiaľ oprávnenému prislúcha právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia (alebo obdobného nároku ) od tretej osoby, k čomu poukázala na viacerésúdne rozhodnutia. Ak si exekútor ponechal výťažok z dražby, hoci ho bol povinný vydať žalobkyni, ide
o jeho majetkový prospech. K tomu poukázala aj na ustanovenie § 31 ods. 4 Exekučného poriadku.
Odmietla svoju zodpovednosť, z dôvodu, že žalobkyňa nevyvinula akékoľvek snaženie k odstráneniu

tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora (napr. návrhom na zmenu súdneho
exekútora, žiadosťou o prešetrenie jeho postupu), resp. podaním žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenia a následne včasným podaním návrhu na začatie exekúcie voči súdnemu exekútorovi. V
prípade, ak by súd vyvodil jej zodpovednosť za náhradu škody v plnom rozsahu, žiadala o zníženie
požadovanej náhrady uplatnením moderačného práva súdu, z dôvodu zanedbania prevenčnej a

zakročovacejpovinnostižalobkyne. Navyšepoprelaskutočnosť,ženeodovzdanímzápisniceopriebehu
dražby a predmetu dražby, žalobkyni ako vydražiteľke vznikla škoda v uplatnenej výške a to v príčinnej
súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora a poukázala nato, že
exekučné konanie zn. EX 943/1997, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nebolo
ukončené, a preto je predčasné uvažovať o vzniku škody. K úroku z omeškania poukázala na aktuálnu
rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republike, podľa ktorých sa môže dlžník - štát dostať do

omeškania až v prípade uloženia povinnosti nahradiť istinu (NS SR sp.zn. 7MCdo/16/2011, Krajský
súd v Bratislave sp.zn. 2Co 123/2011).
8.3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že nárok žalobkyne na náhradu
škody uplatnenej v tomto konaní je čo do jeho základu voči žalovanej daný. Zároveň vyslovil, že o výške
nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Na základe

odvolania žalovanej bol rozsudok predmetnom skúmania odvolacieho súdu.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa je účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Nové
Zámky pod sp.zn. 13Er/9/1998 v procesnom postavení oprávnenej. Vykonaním exekúcie bol poverený
JUDr. K. A., súdny exekútor. Exekútor vykonal dňa 22.03.2007 dražbu nehnuteľností vo vlastníctve

povinných (pôvodne zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie B.), pričom vydražiteľom bola
žalobkyňa, ktorá zaplatila najvyššie podanie vo výške 484.000,- Sk a ktorá vlastníctvo vydražených
nehnuteľností nadobudla príklepom, schváleným Okresným súdom Nové Zámky uznesením zo dňa
08.04.2010 č.k. 13Er/9/1998-24 právoplatným dňa 22.04.2010, v spojení s opravným uznesením zo
dňa 16.01.2015 č.k. 13Er/9/1998-37 a v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.04.2016 č.k.

13Er/9/1998-63.SúdnemuexekútoroviJUDr.A.boldňa28.01.2013dočasnepozastavenývýkonfunkcie
a dňom 26.03.2014 mu funkcia zanikla. Žalobkyňa listom zo dňa 06.05.2016 adresovaným Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky žiadala o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody.
JUDr. K. A. sa domáhal oddlženia konkurzom, ktorý bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra zo
dňa 08.11.2018 sp.zn. 29OdK/96/2018 zverejneným v Obchodnom vestníku 219/2018 dňa 14.11.2018

od číslom K086948. Žalobkyňa prihlásila do konkurzu svoju pohľadávku vo výške 16.065,86 eura.
Odvolací súd zistil, že X. Y., k.s., správca dlžníka JUDr. K. A. po preskúmaní pomerov dlžníka podľa
§ 167v ods. 1 ZKR oznámil, že konkurz na majetok dlžníka sa končí z dôvodu, že konkurzná podstata
nepokryjenákladykonkurzuatotooznámeniezverejnilvObchodnomvestníku165/2020dňa26.08.2020
od číslom K064795, ktorým oznámením sa konkurz zrušuje.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci d)
nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 3. škodu spôsobil
súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb aprávnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.

b) Ústavy Slovenskej republiky.

14. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

15. Podľa § 214 ods.1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

16. Podľa § 214 ods.2 CSP, súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je,
alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.

17. Odvolací súd preskúmal napadnutý medzitýmny rozsudok z hľadiska odvolacích dôvodov
uplatnených žalovanou a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu
dokazovaniepotrebnéprezistenierozhodujúcichskutočností,pričomzvykonanéhodokazovaniavyvodil
i správny právny záver. Súd prvej inštancie v danej veci považoval za nesprávny úradný postup

skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. K. A. neurobil úkony podľa § 154 a nasl. Exekučného poriadku,
ktoré nasledujú po vykonaní dražby. Dospel k záveru, že žalobkyni nečinnosťou súdneho exekútora
vznikla škoda tým, že doposiaľ nebola uspokojená jej pohľadávka, prípadne jej časť, v exekučnom
konaní, v ktorom vystupuje v pozícii oprávnenej. Stalo sa tak nečinnosťou súdneho exekútora, ako
osoby, na ktorú bol prenesený výkon verejnej moci, za ktorého činnosť zodpovedá štát, za ktorý koná

Ministerstvo spravodlivosti SR (§ 4 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z.). Odvolací súd sa s
uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil a napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie,
ako vecne správny, potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok
v napadnutej časti dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje
úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto

odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku v napadnutej časti ďalej
iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že zodpovednosť
štátu za vznik škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom vzniká splnením podmienok vzniku

zodpovednosti štátu za škodu, ktorými sú: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody či nemajetkovej
ujmy a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej
ujmy. Hoci nesprávny úradný postup súdneho exekútora nebol v konaní preukázaný žiadnym
rozhodnutím, je nesporné, že súdny exekútor svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 154 a nasl.
Exekučného poriadku v exekučnej veci EX 943/1997 nesplnil, a vzhľadom na dočasné pozastavenie

výkonu jeho funkcie dňa 28.01.2013 a následný zánik výkonu jeho funkcie dňa 26.03.2014, už ani splniť
nemôže. Zároveň po ukončení činnosti exekútora ani nemohlo prebiehať žiadne disciplinárne konanie v
súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Z uvedeného dôvodu pri posudzovaní
úradného postupu súdneho exekútora z hľadiska jeho nečinnosti, možno vychádzať iba zo skutočnosti
preukázaných v konaní, z ktorých vyplýva súdom prvej inštancie správne konštatované porušenie

povinnosti vyplývajúcich z ustanovení § 154 a nasl. Exekučného poriadku, keďže súdny exekútor
poverený vykonaním exekúcie od schválenia príklepu po pozastavenie, resp. ukončenie, svojej činnosti
nekonal, v súčasnosti konať ani nemôže, a zároveň, vzhľadom na chýbajúce finančné prostriedky,
konať nemôže ani ustanovený náhradník. Tým vzniklo žalobkyni voči štátu právo na náhradu škody
spôsobenej súdnym exekútorom nesprávnym úradným postupom podľa ustanovení zákona č. 514/2003

Z.z.

19.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalovanej v odvolaní. S namietanou vadou konania sa odvolací súd zaoberal v bode 7,
na ktorý poukazuje.

19.2. Žalovaná v odvolaní ďalej tvrdila, že žalobkyňa sa nemôže domáhať náhrady škody od štátu,
pokiaľ jej prislúcha právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (alebo obdobného nároku) od tretej
osoby. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. K tomu poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 8. augusta 2012 sp.zn. 6 M Cdo 4/2011, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NSa súdov SR č. 5/2013 pod číslom 67 s právnymi vetami: „Exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy
štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným
poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka

exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. Na strane súdneho exekútora
nemôžedôjsťkbezdôvodnémuobohateniuvzmysle§451Občianskehozákonníkatým,žepozastavení
exekučného konania oprávnenému nevyúčtoval, ani nevrátil preddavky na odmenu a náhradu jeho
hotových výdavkov, ktoré mu oprávnený zaplatil.“. Uvedené rozhodnutie je plne aplikovateľné aj na danú
vec, v ktorej rovnako ide o nárok zo vzťahu zodpovednosti exekútora za škodu spôsobenú účastníkovi

konania podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý však už žalobkyňa nemôže uplatňovať voči
exekútorovi, keďže jeho funkcia zanikla. Z uvedeného dôvodu odvolací súd, zhodne zo súdom prvej
inštancie, dospel k záveru, že nárok zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom súdneho exekútora, je čo do základu daný. Z rovnakého dôvodu nie je možné v danej veci
aplikovať rozhodnutia, na ktoré žalovaná poukázala v odvolaní a podľa ktorých nárok na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniajepotrebnéuplatniťprednárokomnanáhraduškody.Vdanejvecitotižžiadny

iný zodpovedný subjekt, voči ktorému by si žalobkyňa mohla uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia neexistuje. A voči JUDr. K. A. si svoj nárok uplatnila v konkurze prihláškou zo dňa
10.01.2019, kde však uspokojená nebola vzhľadom na zrušenie konkurzu z dôvodu, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu. Pokiaľ žalovaná poukázala na uznesenie Krajského súdu v Nitre
pod sp.zn. 8Co/327/2016, s jeho závermi sa odvolací súd s poukazom na dôvody uvedené v tomto bode

nestotožňuje.
19.3. Tvrdenie žalovanej, podľa ktorého žalobkyňa môže byť uspokojená v rámci konkurzného konania z
výťažku zo speňaženia majetku JUDr. A. je vzhľadom na zistenie odvolacieho súdu o zrušení konkurzu z
dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje jeho náklady, už neopodstatnené. Pokiaľ žalovaná namietala,
že z napadnutého rozhodnutia nie je možné bezpečne určiť, čo bolo rozhodujúcou príčinou vzniku

škody, s ktorou súd prvej inštancie spája nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní, túto námietku
odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie v bode 9. napadnutého rozsudku uviedol,
že „v dôsledku konania, resp. nekonania súdneho exekútora v exekučnej veci, nebola uspokojená
pohľadávka patriaca žalobkyni. Pritom aj podľa písomného vyjadrenia terajšieho súdneho exekútora
zo dňa 09.05.2019 by táto uspokojená bola z výťažku z dražby, pokiaľ by exekútor JUDr. A. zákonný

postup dodržal a riadne rozvrh výťažku vykonal. Tým, že k uspokojeniu pohľadávky žalobkyne v
exekučnom konaní nečinnosťou exekútora nedošlo, vznikla jej škoda a to v rozsahu v akom by v
prípade dodržania zákonného postupu bola z rozvrhu výťažku uspokojená.“ a ďalej „Za nesprávny
úradný postup v tomto prípade súd považuje to, že exekútor doposiaľ neurobil úkony podľa § 154
a nasl . Exekučného poriadku, t.j. úkony nasledujúce po vykonaní dražby.“. Z uvedeného vplýva, že

súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jasne a zrozumiteľne uviedol príčinu škody na strane
žalobkyne. Hoci odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalovanej, podľa ktorého vykonaním rozvrhového
pojednávania by automaticky nebol žalobkyni vyplatený výťažok z dražby, ale muselo by medzitým dôjsť
k právoplatnému schváleniu rozvrhu exekučným súdom, dodáva však, že v danej veci exekučný súd
nemal čo schvaľovať, keďže exekútor rozvrhové pojednávanie a rozvrh výťažku nevykonal a po zániku

svojej funkcie už vykonať ani nemôže.
19.4. S námietkou žalovanej, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu nezaoberal trestnou zodpovednosťou súdneho exekútora, ktorý neuskutočnením rozvrhového
pojednávania, nevyplatením výťažku z dražby a ponechaním si týchto prostriedkov pre vlastnú spotrebu,
nekonal ako orgán verejnej moci a ani v rámci činnosti štátneho orgánu, ale sledoval výlučne vlastné

záujmy, preto nemôže byť zodpovedná za jeho konanie, resp. opomenutie, ale len za tie nesprávne
úradné postupy, ktoré vyplývajú z činnosti spojenej s výkonom právomoci súdneho exekútora ako
štátneho orgánu, sa odvolací súd nestotožnil. Z obsahu spisu totiž nevyplývajú skutočnosti, ktoré by
potvrdzovali tvrdenie žalovanej o trestnej zodpovednosti JUDr. K.a A., ako súdneho exekútora, ani JUDr.
K.a A., ako fyzickej osoby, za konanie v súvislosti s danou vecou. Hoci to žalovaná tvrdila, v tomto

smere nepredložilakonkrétnedôkazyozačatomtrestnomstíhaní,čiopodaníobžaloby.Pokiaľžalovaná
poukázala uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2016 sp.zn. 6Cdo/27/2016 toto na danú vec
nedopadá, keďže nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, či nárok na náhradu škody v adhéznom
konaní mal byť uplatnený voči subjektu odlišnému od osoby poverenej štátom na vykonávanie notárskej
činnosti podľa zákona, ktorou bol notár. V danej veci sa však nesprávneho úradného postupu dopustil

priamoexekútor,uktorého, vzhľadomnauznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa8.augusta2012sp.zn.
6 M Cdo 4/2011, nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka ani
tým, že po zastavení exekučného konania oprávnenému nevyúčtoval, ani nevrátil preddavky na odmenu
anáhradujehohotovýchvýdavkov,ktorémuoprávnenýzaplatil.Podľanázoruodvolaciehosúdukvznikubezdôvodného obohatenia na strane súdneho exekútora na úkor žalobkyne, v procesnom postavení
oprávnenej, už vôbec nemôže dôjsť tým, že po schválení príklepu nesplnil povinnosti, ktoré mu ukladali
ustanovenia § 154 a nasl. Exekučného poriadku, prípadne, že po zániku funkcie exekútora neodovzdal

výťažokdražbysvojmunáhradníkovinaďalšípostup. Pokiaľžalovanápoukazovalana nálezÚstavného
súdu SR sp.zn. PL. ÚS 49/2003, odvolací súd zistil, že ide o vyslovenie nesúladu ustanovení § 237 ods.
2, 3, 5 a 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, a nemá žiadny súvis s uplatnenou odvolacou námietkou.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).