Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. apríl 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/116/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718204955
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5718204955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Mgr. Q. R., nar.
X.X.XXXX, bytom M. XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o.,
so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, proti žalovanej Z. R., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX,
právne zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Mejstríkom, so sídlom X., E. B. H. X, o vyporiadanie
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovporozvodemanželstva,nazákladeodvolaniažalovanejproti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/71/2018-404 zo dňa 1. apríla 2020

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výrokoch I. až V. - o prikázaní vecí patriacich do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobcu a do výlučného vlastníctva
žalovanej, o povinnosti žalobcu vydať dotknuté veci žalovanej a o určení vo vzťahu medzi stranami
zodpovedného subjektu za splatenie úveru v D., a.s. z úverovej zmluvy č. 008613217R z 26.5.2016.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku VI. tak, že na úplne vysporiadanie podielu žalovanej j
e žalobca p o v i n n ý žalovanej zaplatiť sumu 16.401,42 eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len BSM) - žalobcu a žalovanej - tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal
hnuteľné veci vymedzené vo výroku I. rozsudku (spolu v zostatkovej hodnote 500 eur). Do výlučného
vlastníctva žalovanej (výrok II.) prikázal finančný zostatok na účte v D. ku dňu zániku BSM vo výške
321,34 eur, osobné motorové vozidlo Ford Fusion (v zostatkovej hodnote 500 eur), umývačku riadu a
2 nočné stolíky (spolu v zostatkovej hodnote 1 euro), pričom žalobcovi uložil povinnosť vydať žalovanej
dotknuté hnuteľné veci do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. Do výlučného vlastníctva žalobcu ďalej prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. M.
(rodinný dom č. súp. XXX a ním zastavaný pozemok parc. č. 667/22 vo všeobecnej hodnote 49.500 eur)
a finančný zostatok na účte vo W., a.s., ku dňu zániku BSM vo výške 1.023,66 eur (výrok IV.). Určil, že
vo vzťahu medzi stranami sporu je žalobca zodpovedný za splatenie úveru v D., a.s., z úverovej zmluvy
č. 008613217R zo dňa 26.5.2016, ktorého zostatok ku dňu zániku BSM činil 2.883,20 eur a ku dňu
vysporiadania predstavoval 1.929,71 eur (výrok V.). Na úplné vysporiadanie podielu žalobcu žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 527,39 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.).

3. Okresný súd vychádzal z toho, že manželstvo strán bolo právoplatne rozvedené dňa 19.5.2018,
ktorým dňom zaniklo i BSM. Hnuteľné veci patriace do BSM a ich hodnota boli ustálené zhodnou
výpoveďou strán a okresný súd plne rešpektoval aj (zhodnú) vôľu strán v otázke ich vyporiadania/
prikázania do výlučného vlastníctva niektorého z bývalých manželov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiamkonštatoval, že hneď po ich nadobudnutí strany uzavreli s rodičmi žalobcu zmluvu o zriadení vecného
bremena na dobu neurčitú, ktoré spočívalo v práve doživotného bezodplatného užívania týchto
nehnuteľností v prospech rodičov žalobcu.

4. V otázke nadobudnutia nehnuteľností okresný súd ustálil, že časť/polovica kúpnej ceny (1.600.000,-
Sk) bola zaplatená žalobcom z prostriedkov získaných odpredajom jeho bytu, ktorý mal vo svojom
výlučnom vlastníctve pred uzavretím manželstva. Na zaplatení druhej polovice kúpnej ceny sa podieľali
rodičia žalobcu celkovo sumou 1.465.000,-Sk; rozdiel do sumy 1.600.000,-Sk, t.j. 135.000,-Sk, bol
zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Okresný súd si neosvojil tvrdenie žalobcu a jeho rodičov, že

suma, ktorou rodičia prispeli na zaplatenie kúpnej ceny, bola darom výlučne ich synovi. Z dokazovania
totiž vyplynula existencia dohody, podľa ktorej rodinný dom bude v BSM strán sporu a rodičom žalobcu
vznikne právo doživotne ho užívať; čo bolo i inštitucionalizované vo forme vecného bremena. Nadväzne
okresný súd zohľadňoval pri počítaní výšky vyrovnávacieho podielu len sumu 1.600.000,-Sk, ktorú
zaplatil žalobca.
5. Hodnota nehnuteľností bola na základe zhodného stanoviska strán ustálená ako aritmetický priemer

hodnôt určených dvoma znaleckými posudkami, a to v sume 154.500 eur. Nakoľko hodnota ťarchy
- vecného bremena (práva doživotného bezodplatného užívania rodičmi žalobcu) bola ohodnotená
znaleckým posudkom na 105.000 eur, okresný súd všeobecnú hodnotu domu/nehnuteľností vymedzil
sumou 49.500 eur. Investície rodičov žalobcu do predmetného domu (predovšetkým jeho spodného
podlažia) vyhodnotil ako investície tretích osôb do veci patriacej do BSM; pričom od počiatku boli

všetci zainteresovaní uzrozumení s tým, že rodičia žalobcu od „mladých“ preplatenie týchto investícii
požadovaťnebudú,aleideoichvkladdospoločnéhobývania(spoukazomizriadenievecnéhobremena,
ktoré v súčasnosti nie nepodstatným spôsobom znižuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností). V súlade
so zhodným návrhom strán okresný súd prikázal rodinný dom a ním zastavaný pozemok do výlučného
vlastníctva žalobcu.

6. Po zohľadnení všetkých aktív a pasív BSM uzavrel, že vo finančnom vyjadrení podiel každej strany
na aktívach BSM (celkovo vo výške 51.846 eur) činí 25.923 eur. Žalobca nadobudol aktíva vo výške
51.023,66 eur, teda o 25.100,66 eur viac ako je jeho polovičný podiel; žalovaná získala aktíva vo výške
822,34 eur, čiže (práve) o 25.100,66 eur menej, ako by je patrilo. Žalobca však prevzal celý zvyšok
nesplateného dlhu (1.929,71 eur), čiže aj 964,86 eur pripadajúcich na žalovanú; v dôsledku čoho sa

podiel žalovanej znižuje na 24.135,80 eur. Na druhej strane z prostriedkov žalovanej bol vo výške 232,26
eur uhradený dlhu žalobcu, ktorý mu vznikol ešte pred uzavretím manželstva; čím sa jej podiel zvyšuje
na 24.368,06 eur. Zároveň žalovaná z jej výlučných prostriedkov prispela na kúrenie (investovala do
spoločnej nehnuteľnosti) sumou 3.319,39 eur. Po zohľadnení polovice uvedenej čiastky (1.659,69 eur)
sa tak jej podiel zvyšuje na 26.027,75 eur. Naproti tomu však okresný súd musel prihliadať na to, že

žalobca z jeho výlučných prostriedkov preukázateľne investoval do nehnuteľnosti patriacej do BSM
sumu 1.600.000,-Sk (53.110,27 eur). Po odpočítaní polovice z uvedenej sumy (26.555,135 eur) od výšky
potenciálnehovyrovnaciehopodielužalovanej(26.027,75eur)vznikánegatívnyrozdiel527,39eur,ktorú
sumu je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu.
7. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu (výrok

VII.),keďkonštatoval,ževsúdenomprípadenemožnohovoriťoprevažnom(ne)úspechujednejzostrán.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa alternatívne
domáhala jeho zmeny tak, že žalobcovi bude uložené zaplatiť jej titulom vyrovnania sumu 69.472,61 eur,
alebo jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasila s

uplatnením zásady, podľa ktorej pri vyporiadaní BSM sú podiely strán sú rovnaké. Poukazovala na to, že
žalobca dlhodobo požíval alkohol v kombinácii s liekmi, na kúpu čoho vynakladal spoločné prostriedky.
V dôsledku uvedeného správania bol viackrát práceneschopný, či hospitalizovaný, kedy starostlivosť
o domácnosť a výchovu detí zabezpečovala výlučne žalovaná. Za celý čas trvania manželstva mala
stabilnú prácu a príjem; čo sa však nedá povedať o žalobcovi. V danom smere považovala rozsudok

okresného súdu za nepreskúmateľný.
9. Žalovaná rovnako namietala, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako dospel okresný súd
k záveru o hodnote nehnuteľných vecí vo výške 49.500 eur, resp. k zníženiu ich hodnoty o 105.000
eur (hodnota vecného bremena). Uviedla, že predmetom sporu nie je zrušenie vecného bremena
za náhradu, ale vyporiadanie BSM. Súčasne spochybňovala výšku ohodnotenia vecného bremena,

ktorá presahuje 2/3-iny hodnoty nehnuteľností. Mala za to, že bolo potrebné vychádzať z dohodnutej
hodnoty nehnuteľností 154.500 eur, pričom okresný súd v priebehu konania neuviedol, že „jednoznačne
neprijíma“ tento jej názor. Nemala tak dôvod, aby ona preukazovala hodnotu vecného bremena, resp.rozporovala hodnotu tvrdenú protistranou. V uvedenom kontexte sa jedná aj o prekvapivé rozhodnutie
súdu.
10. Odvolateľka konštatovala, že okresný súd len mechanicky prevzal sumu tvrdnú žalobcom. V

odvolaní žalovaná vytýkala predmetnému znaleckému posudku nedostatky; napríklad, že pri porovnaní
odhadovaného výnosu z nájmu je nutné vychádzať z ponúk v rovnakej lokalite (t.j. v obci M., a nie v
mestáchMartinaVrútky),žejepočítanéobmedzenieztituluzávadvhodnote100%,hocijenesporné,že
rodičia žalobcu užívajú len časť domu - spodné podlažie atď. Žalovaná tvrdila, že aj keby bolo potrebné
prihliadaťnahodnotuvecnéhobremena,tátoby„vzmyslemetodikypoužívanejnaohodnotenievecného

bremena znalcami predstavovala maximálne 35.000 eur“. Trvala však na tom, že vôbec sa nemala
znižovať hodnota nehnuteľností, lebo žalobca ich užíva naďalej s jeho rodičmi. Napokon, rodičia žalobcu
ani v čase kúpy nehnuteľností neposkytli stranám sporu takú sumu, ktorá by sa čo i len približovala k
hodnote vecného bremena 105.000 eur a už od roku 2008 nehnuteľnosti bezplatne užívajú.

11. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Konštatoval, že už okresný súd sa vysporiadal so

všetkými skutočnosťami namietanými v odvolaní žalovanej. Postupoval správne, keď neuplatnil disparitu
v prospech žalovanej; na čom nič nemení ani skutočnosť, že on (žalobca) bol nejaký čas chorý. Tento
„určitý diskomfort“ žalovanej kompenzovali rodičia žalobcu investovaním do domu pariaceho do BSM.
Žalobca zdôraznil, že z dokazovania je nesporné, že to bol on a jeho rodičia, kto „vybudoval masu BSM“.
12. Uviedol, že v zmysle ním predloženého tabuľkového prehľadu, pokiaľ by sa zohľadňovali aj investície

jeho rodičov do nehnuteľností, žalovanej by vznikla povinnosť doplatiť žalobcovi sumu 43.579,59 eur;
aj bez akceptovania investícií rodičov by žalovanú zaťažovala povinnosť zaplatiť sumu 28.579,59 eur.
Napriek uvedenému žalobca odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal, čím žalovaná „veľmi
ušetrila“. Žalobca doplnil, že okresný súd opakovane vyzýval žalovanú, aby sa vyjadrila k hodnote
vecného bremena; tá sa však nevyjadrila a ani na jej určenie nenavrhla žiadny dôkaz. Hodnota vecného

bremena pritom zodpovedá záverom znaleckého posudku.

13. Žalovaná v následnej reakcii zotrvala na svojom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie, ktorej
zásadnú časť zopakovala.
14. Rovnako žalobca zotrval na (už prezentovanom) stanovisku k odvolaniu protistrany a zopakoval časť

svojich vyjadrení.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného
súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo výrokoch I. až V. a podľa § 388 CSP zmenil vo výroku VI. tak,

ako je konštatované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. Žalovaná v podstate až v rámci odvolania sa domáha odklonu od zákonom vymedzeného
(východiskového) pravidla pri vyporiadaní BSM, že podiely oboch (bývalých) manželov sú rovnaké -
§ 150 veta prvá Obč. zák. Konštatovanie tzv. disparity podielov je pritom skôr výnimočným krokom

a pre jej ustálenie sa vyžadujú skutočne závažné dôvody. Odvolateľka (odhliadnuc od ne/prípustnosti
v zmysle § 366 CSP eventuálnych skutkových tvrdení, či dôkazov v odvolacom štádiu konania)
ani dostatočne skutkovo konkrétne (časovými údajmi, vyjadreniami o rozsahu financií, definovaním
jedinečného správania v určitej etape manželského spolužitia atď.) nevymedzuje okolnosti, ktoré by mali
byť spôsobilé viesť k inému - než zákonom predpokladanému - záveru o rovnakej veľkosti podielov.

17. Hoci je nesporné, že počas manželstva strán žalobca bol práceneschopný (vrátane dlhodobejšej
- niekoľkotýždňovej - hospitalizácie), k čomu určitou mierou prispel aj on sám (najmä neuváženou
kombináciou liekov užívaných nad doporučené dávky a alkoholu) preukázaný rozsah, ako i dopad na
rodinu (osobitne na jej majetkovú sféru) nevykazuje mieru relevantnú pre konštatovanie nevyhnutnosti

vyslovenia disparity v podieloch bývalých manželov. Je namieste zdôrazniť, že prioritne išlo (a ide) o
zdravotné problémy žalobcu v dôsledku ochorenia dlhodobo existujúceho nezávisle od jeho vôle, t.j. o
štandardné zhoršenie zdravotného stavu, ktoré vo všeobecnosti nie je určujúce pri úvahe o eventualite
iných, než rovnakých, podielov bývalých manželov pri vyporiadaní BSM.
18. Zároveň z časového hľadiska išlo o cca 3-4 mesiace preukázanej hospitalizácie (pri trvaní

manželstva takmer 12 rokov), pričom v obdobiach zvýšeného prejavenia sa dotknutého ochorenia
žalobca podľa vlastného vyjadrenia pred ošetrujúcimi lekármi „pomíňal“ 150 eur za dva - tri mesiace,
resp. 1.000 eur za pol roka. Z hľadiska § 150 veta prvá Obč. zák. sa ani v nominálnej hodnote nejedná
o významné čiastky a opodstatnenou je aj súvisiaca reakcia/ /obrana žalobcu, že (nielen) v dotknutýchobdobiach boli potreby (vrátane financovania nadobúdania majetku do BSM) výrazne sanované zo
strany jeho rodičov, ktorých investície boli v konečnom dôsledku vyhodnotené nie ako dar výlučne ich
synovi (žalobcovi), ale ako investície tretích osôb do veci patriacej do BSM.

19. Keďže v prvoinštančnom konaní neboli prezentované (nieto ešte preukázané) relevantné okolnosti,
ktoré by podmieňovali nutnosť odklonu pri stanovení veľkosti podielov manželov (a samotná žalovaná
uvedenú požiadavku ani výslovne nevzniesla), nebolo zo strany okresného súdu nevyhnutné osobitne v
rámci odôvodnenia sa predmetnou eventualitou zaoberať. Z hľadiska náležitého odôvodnenia tak bolo

dostačujúce odkázanie na zákonom predpokladanú rovnosť podielov bývalých manželov pri vyporiadaní
BSM.

20. Obdobne primeraným je konštatovanie okresného súdu o nutnosti zohľadnenia vecného bremena
doživotného bezplatného práva rodičov žalobcu užívať dotknuté nehnuteľnosti (osobitne rodinný dom)
pri stanovení ich hodnoty. Okresný súd jasne zadefinoval, že ide o ťarchu, ktorá znižuje všeobecnú

hodnotu nehnuteľností (bod 23., časť na 12.strane v spojení s bodmi 21. a 22. odôvodnenia rozsudku
okresného súdu). Rovnako výslovne - a to opakovane - bolo okresným súdom/zákonnou sudkyňou
predmetné stanovisko oznámené stranám sporu už v priebehu konania.
21. Napríklad na pojednávaní 30.10.2019 (cca 1:16:50 hod. trvania zvukového záznamu - pozn.
odvolacieho súdu) zákonná sudkyňa zdôraznila, že „v každom prípade ťarcha znižuje všeobecnú

hodnotu domu“. Ako je zrejmé zo zvukových záznamov z pojednávaní v dňoch 30.10.2019, 4.12.2019
i 8.1.2020 daná záležitosť bola opakovane predmetom rozsiahlej komunikácie medzi okresným
súdom a sporovými stranami. Na súvisiacu výslovnú otázku súdu, či žalovaná strana mieni predložiť
iné dôkazy (prioritne znalecké ohodnotenie) ohľadne predmetnej ťarchy/vecného bremena žalovaná
(prostredníctvom právneho zástupcu) jednoznačne reagovala negatívne. Takýto návrh na doplnenie

dokazovania nepredniesla tak v priebehu konania (osobitne pojednávaní), ako ani v rámci záverečných
návrhov pred uzavretím dokazovania okresným súdom.

22. Nadväzne je nutné konštatovať, že predmetný záver okresného súdu určite nie je prekvapivý
(opakovane bola žalovaná upovedomená o tomto postoji okresného súdu) a taktiež nebola žalovaná

postupom okresného súdu ukrátená o možnosť vecne protiargumentovať. V odvolacom štádiu
konania prezentované námietky voči znaleckému posudku Ing. Bažíkovej svojou povahou predstavujú
neprípustné novoty (§ 366 CSP). Je pritom nepochybné, že žalovanej nič nebránilo - ak aj nemienila dať
vyhotoviť vlastné ocenenie vecného bremena, či navrhovať nariadenie dokazovania súdom - uplatniť
dotknuté námietky už v priebehu prvoinštančného konania.

23. V širších súvislostiach rozoberanej otázky krajský súd poukazuje na samotnú podstatu znaleckého
dokazovania. O stanovisko (či už vo forme odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku) odborníka/
znalca sa v súdnom konaní žiada, ak na posúdenie rozhodujúcej skutočnosti sú nevyhnutné odborné,
prípadne až vedecké znalosti. Pokiaľ znalecký posudok má logickú štruktúru a nie sú v ňom elementárne

- i pre laika, ktorým je z podstaty veci i samotný konajúci súd - zrejmé chyby a nedostatky, niet dôvodu
odchýliť sa od záverov znalca.
24. Ak niektorá zo strán s posudkom nesúhlasí, je iba na nej, aby konkrétnou argumentáciou tento
spochybnila. Podľa kvality/relevancie námietok v porovnaní s obsahom znaleckého posudku sa tieto
námietky môžu ozrejmiť „jednoduchou komunikáciou“ súdu a strán, môže byť požiadaný znalec o

písomné vysvetlenie, môže byť znalec vypočutý na pojednávaní, alebo môže dôjsť k nariadeniu
kontrolného dokazovania, či dokazovania znaleckým ústavom. Všetky (nielen) uvedené eventuality
však vyžadujú pri štandardnom znaleckom posudku, ktorým posudok Ing. Bažíkovej č. 16/2018 je,
náležitú procesnú aktivitu a predovšetkým jednoznačnú (proti)argumentáciu strany, ktorá s posudkom
nesúhlasí.Takútonevyhnutnúaktivitužalovanástranavsúdenejvecinevyvinula.Aksapritomspoliehala

len na zotrvávanie na vlastnom stanovisku o neznížení hodnoty nehnuteľností existenciou vecného
bremena, ide v konečnom dôsledku o ňou zvolený neadekvátny spôsob obrany, resp. uplatňovania
svojich tvrdených práv.

25. Krajský súd, zhodne s okresným súdom, uzatvára, že existencia vecného bremena spočívajúca v

práve doživotného a (navyše) bezplatného užívania nehnuteľností (osobitne rodinného domu) v celom
ich rozsahu zásadným spôsobom znižuje ich (reálnu) všeobecnú hodnotu. Na tomto závere nič nemení
fakt, že dotknutá ťarcha svedčí rodičom žalobcu, t.j. jeho blízkym príbuzným. Je absolútne nepochybnéobmedzenie (výlučného) vlastníka celý predmet svojho vlastníctva nerušene užívať, držať, disponovať
ním a požívať jeho plody; o to viac, že ťarcha je definovaná ako bezodplatná.
26. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že hodnota/ocenenie vecného bremena nemá

bezprostrednejší (skôr až žiadny) súvis s rozsahom prostriedkov, ktorými rodičia žalobcu prispeli k
nadobudnutiu nehnuteľností, resp. ktoré investovali do rekonštrukcie rodinného domu a jeho okolia.
Zjednodušene povedané, aj keby neprispeli vôbec na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľností, pričom
ohľadne ich oprávnenia nehnuteľnosti bezodplatne a v celej miere užívať by bola medzi nimi a stranami
sporu uzavretá rovnaká dohoda, ocenenie ťarchy/vecného bremena by bolo zhodné, keďže miera

obmedzenia vlastníka by bola identická.

27. Napriek uvedenému krajský súd popri potvrdení rozsudku okresného súdu v otázkach prikázania
každej zo strán do výlučného vlastníctva jednotlivých (hnuteľných i nehnuteľných) vecí, vrátane vo
vzťahu medzi stranami určenia jediného dlžníka spoločného dlhu (výroky I. až V.) zmenil napadnutý
rozsudok vo výroku o úplnom vyrovnaní/vysporiadaní podielov bývalých manželov (výrok VI.). Vzhľadom

na akceptovanie zníženia všeobecnej hodnoty nehnuteľností v dôsledku existencie vecného bremena
bolo potrebné i súvisiace investície z výlučného majetku každej strany znížiť (práve) o pomer medzi
všeobecnou hodnotou nehnuteľností bez vecného bremena a ich všeobecnou hodnotou rešpektujúcou
existenciu vecného bremena. To znamená zohľadniť pomer medzi sumami 154.500 eur a 49.500 eur,
čomu zodpovedá koeficient zníženia hodnoty o 68%; keďže vyporiadavaná hodnota nehnuteľností je

len 32% ich všeobecnej hodnoty.
28. Pre lepšie vysvetlenie a ilustráciu nutnosti takéhoto prístupu krajský súd uvádza „učebnicový“
príklad rámcovo kopírujúci okolnosti súdenej veci: Hodnota vyporiadavaného rodinného domu činí
200.000 eur, pričom jej nadobudnutie v jednej polovici, t.j. sumou 100.000 eur bolo financované z
výlučnýchprostriedkovžalobcu.Dotknutýrodinnýdomjezaťaženývecnýmbremenom,ktoréhofinančné

vyjadrenie predstavuje sumu 150.000 eur. Pri vyporiadaní sa teda vychádza zo všeobecnej hodnoty
domu 50.000 eur, čo pri rovnakej veľkosti podielov strán značí, že každý z bývalých manželov má vo
finančnom vyjadrení nárok na 25.000 eur. Dom v rámci vyporiadania nadobudne žalobca. Nakoľko však
žalobca z jeho vlastných/výlučných prostriedkov financoval nadobudnutie domu sumou 100.000 eur,
má mať voči žalujúcej strane nárok na úhradu polovice danej sumy, t.j. na 50.000 eur. To znamená, že

žalovaná strana nedostane „výplatok“ zo spoločného majetku 25.000 eur, ale naopak, ona je povinná
zaplatiť25.000euržalobcovi(25.000-50.000).Vkonečnomdôsledkutakžalovanástrananenadobudne
nič z hmotného substrátu BSM, nebude jej poskytnutá ani žiadna finančná protihodnota za jej podiel na
spoločnom majetku a navyše druhej strane ešte zaplatí 25.000 eur. Naproti tomu žalobca nadobúda v
celosti rodinný dom (hoci zaťažený vecným bremenom), nemusí poskytovať žiadne finančné vyrovnanie

protistrane, naopak, tá mu zaplatí 25.000 eur.

29. Nerovnomernosť, až nespravodlivosť (a tým neudržateľnosť) takéhoto riešenia je viac ako zrejmá.
Práve prostredníctvom vyššie zadefinovaného pomerovania hodnoty veci bez existencie vecného
bremena a s jeho zohľadnením je možné navodiť náležitú rovnováhu v procese usporiadania pomerov

strán. Inými slovami, nielen všeobecnú hodnotu vyporiadavanej veci je potrebné znížiť o hodnotu
vecného bremena, ale aj hodnota investície každého z bývalých manželov z jeho výlučného majetku
do tejto spoločnej veci musí byť bude prepočítaná príslušným koeficientom. Vo svojej podstate nejde
o nič iné, ako o - aj dlhodobou súdnou praxou (východiskovo R 42/1972, podporne tiež R 43/1974)
akceptovanú - redukciu prostriedkov (ich výšky) vynaložených jedným z bývalých manželov (prípadne

oboma) na spoločný majetok v dôsledku zníženia hodnoty dotknutej veci v priebehu manželstva. Tomu
v súdenom prípade presne zodpovedá zriadenie rozoberaného vecného bremena.

30. V konkrétnostiach prejednávanej veci uvedené znamená, že tak investície žalovanej do kúrenia
rodinného domu (v sume 1.659,69 eur), ako aj investovanie žalobcu do jeho kúpy (v sume 26.555,135

eur) musia byť prepočítané koeficientom 0,32; inak povedané, znížené o 68%. Nadväzne v rámci
ustálenia výšky vyrovnania ide o sumy investícii - u žalovanej 531 eur (1.659,69 eur x 0,32) a u žalobcu
8.497,64 eur (26.555,135 eur x 0,32).
31. Výpočty podielu na úplné vyrovnanie vykonané okresným súdom boli/sú - s výnimkou
prezentovaného čiastkového záveru odvolacieho súdu - správne. To znamená, že krajský súd nadväzuje

na priebežnú výšku vyrovnania v prospech žalovanej 24.368,06 eur (po zohľadnení vynaloženia
prostriedkov z jej výlučného majetku na úhradu dlhu žalobcu vzniknutého ešte pred manželstvom). Táto
suma - 24.368,06 eur - sa zvyšuje o (redukovanú) investíciu žalovanej v sume 531 eur a zároveň znižujeo (redukovanú) investíciu žalobcu 8.497,64 eur. Žalobcu tak zaťažuje povinnosť na úplne vyrovnanie/
vysporiadanie zaplatiť žalovanej sumu 16.401,42 eur (24.368,06 eur + 531 eur - 8.497,64 eur).
32. Nadväzne v tomto zmysle krajský súd zmenil výrok VI. napadnutého rozsudku, pričom vzhľadom na

výškufinančnéhovyrovnaniauložilžalobcovi(relatívne)dlhšiulehotunasplneniepredmetnejpovinnosti,
a to 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. S poukazom na hodnotu majetku, ktorú nadobudol
žalobca z vyporiadania BSM, ako aj fakt, že je osobou v produktívnom veku, by určenie dlhšej lehoty
na zabezpečenie dostatku prostriedkov na vyrovnanie dotknutého dlhu nezodpovedalo oprávneným
požiadavkám druhej strany na včasnosť (a tým reálnosť) finančného vyrovnania.

33. S poukazom na (čiastočnú) zmenu napadnutého rozhodnutia rozhodoval krajský súd o trovách
celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania - § 396 ods. 1, 2 CSP. Aj po vykonanej zmene rozsudku
okresného súdu je namieste uzavrieť, že v konkrétnostiach súdenej veci nie je dobré možné konštatovať
prevažujúci úspech ani jednej zo sporových strán. Následne krajský súd vyslovil, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP).

34. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.