Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. máj 2021

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15Csp/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217201842
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2021:4217201842.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE,

náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211 proti žalovanému: G. J.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom F. X. P., Z. XXX/X, o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 7.2.2017 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 100 eur spolu
s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 100 eur od 14.2.2014 do zaplatenia ako aj na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 12 eur a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že

v dôsledku cezhraničného zlúčenia je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST,
a. s., so sídlom Bratislava. Žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru vo výške
100 eur. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so
zmluvou o úvere ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pričom pri registrácii uviedol svoje
údaje zhodne s označením žalovaného v žalobe. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 437689
zo dňa 8.1.2014 žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 100 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť

spolu s celkovými nákladmi vo výške 28 eur, ktoré sú tvorené výlučne odplatou, t.j. zaplatiť celkom sumu
vo výške 128 eur do 28 dní od poskytnutia úveru. Žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok a jeho
dlh sa stal splatným dňom 7.2.2014. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ
je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru e-mailom, SMS správou alebo
písomneapožadovaťvoformezmluvnejpokutypaušálnunáhradunákladovspojenýchsupomienkouvo
výške 3 eur za každú upomienku. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom
upomienokzasielanýchSMSsprávamialeboe-mailami.Naupomienkyžalovanýnereagoval,telefonicky

sa ho nepodarilo skontaktovať. Boli zaslané 4 upomienky a v súlade s dohodnutými VPPÚ žalovanému
vznikla povinnosť uhradiť 12 eur za zaslané upomienky. Dňa 9.5.2016 bola žalovanému zaslaná výzva
na úhradu dlhu. Žalovaný nerealizoval žiadnu úhradu.

Za dôkaz žalobca označil výpis žalobcu z obchodného registra, zmluvu o úvere a Všeobecné obchodné
podmienky, pričom dodatočne predložil detail pohybu - prevod sumy 100 eur dňa 9.1.2014 medzi dvomi
rôznymi účtami v Tatra banka, a.s.

2. Žalobca, pred doručením žaloby s prílohami žalovanému, podaním doručeným súdu 14.7.2017 zobral
žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 eur späť, a tak súd s poukazom na § 145 ods.
3 CSP ďalej konal len o zvyšku nárok, bez rozhodovania o zastavení konania v rozsahu čiastočnéhospäťvzatia žaloby. Platobným rozkazom z 25.7.2017 žalobe vyhovel v rozsahu po jej čiastočnom
späťvzatí.

Žalovaný v odpore, ktorým napadol uvedený platobný rozkaz tvrdil, že zmluvu so žalobcom neuzatvoril,
že adresa uvedená v zmluve a v platobnom rozkaze sa nezhoduje s adresou jeho trvalého bydliska. Ide
o zneužitie jeho osobných údajov, a preto podal i trestné oznámenie na OR PZ Košice okolie.

3. Po tom ako súd uznesením z 27.10.2017 zrušil odporom žalovaného napadnutý platobný rozkaz,

dňa 17.5.2019 otvoril pojednávanie o spore. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluvu so žalobcom
nepodpisoval, údaje uvedené v zmluve nie sú jeho údajmi, nikdy na adrese v Komárne nebýval, nikdy
nemal účet v Tatra banke, a.s. Tento má zriadený iba v Slovenskej sporiteľni, a.s. O spoločnosti žalobcu
v živote nepočul, Nikdy o pôžičku nežiadal.

4. Krajský súd v Nitre prejednal odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a uznesením č.k. 5Co/162/2019-134 z 22.4.2020 zrušil odvolaním žalobcu napadnutý
rozsudok Okresného súdu Komárno zo 17.5.2019, ktorým súd žalobu zamietol a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP. Odvolací súd v
odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že Odvolací súd vychádzajúc zo zápisnice z pojednávania
nariadenom na 17. mája 2019, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok zistil, že súd prvej inštancie

pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a nežiadal o odročenie
pojednávania.

Žalobca (ako strana konania neprítomná na pojednávaní) nedostal ani potencionálnu možnosť
oboznámiť sa s obsahom pojednávania zo zápisnice, ktorá neobsahovala jej priebeh (bez ohľadu na

skutočnosť, či sa dotknutá strana o zápisnicu neskôr zaujímala), a potom musela až v odvolacom konaní
vyústiť do jeho výčitky, že podľa jeho názoru preukázal ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti. Tiež,
že poskytol peňažné prostriedky na účet žalovaného. Ak obsah pojednávania bol realizovaný tak, ako
bol zachytený v zápisnici, potom by ani prítomná osoba nevedela povedať, aké skutočnosti považoval
súd za sporné, aké za nesporné, a aké právne posúdenie súd v prípade vidí. Takýmto procesným

postupom súdu prvej inštancie prišlo nepochybne k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny
proces. Odvolací súd vyslovuje, že možno len predpokladať predstavu žalobcu, kreovanú v priebehu
konania, že všetko čo súdu „chýbalo“ doplnil predložením potvrdenia o prevode peňazí na účet osobe
označenej ako G. J., ale súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca nepreukázal, že
bankový účet patril žalovanému, čo možno z pohľadu očakávania žalobcu o postupe súdu označiť za

prekvapivé.

O skutočnosti zaplatenia žalovanej sumy žalobcom žalovanému súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku urobil záver, že žalobca nepreukázal, že účet na ktorý poskytol peňažné prostriedky patril
žalovanému. Považoval teda skutočnosť, že peňažné prostriedky boli na „nejaký“ účet poskytnuté za

preukázanú, ale nepovažoval za preukázané, že účet patril žalovanému, hoci z obsahu potvrdenia
(č. l. 31) vyplývalo, že adresátom prijatých peňazí bola osoba G. J.. Navyše z obsahu zápisnice o
pojednávaní nebolo možné zistiť, či a akým spôsobom súd vykonal dokazovanie ohľadne vedených
účtov na meno žalovaného. V súdnom spise bolo možné zistiť, že súd dňa 05. 06. 2019 vykonal lustráciu
vedených bankových účtov na žalovaného, a z pohľadu „vykonaného dokazovania“ mimo pojednávania

dospelkskutkovémuzáveruovedenombankovomúčtenažalovanéhovSlovenskejsporiteľni.Uvedený
postup súdu bol nesprávny, pretože súd mal dôkaz (hoci ho zabezpečil v dôsledku spotrebiteľskej
procesnej ochrany sám) vykonať riadnym spôsobom a navyše nie v čase, kedy bolo dokazovanie
skončené (uznesenie o skončení dokazovania vyhlásené dňa 17. 05. 2019). Aj v tomto prípade bolo
nutné konštatovať, že súd svojim procesným postupom znemožnil žalobcovi uplatňovať jeho procesné

práva vo vzťahu k skutkovému záveru, že žalovaný má (aj to len aktuálne) účet vedený len v Slovenskej
sporiteľni, a.s., v takej miere, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Žalobca (odvolateľ) v priebehu odvolacieho konania namietal, že nárok na zaplatenie voči žalovanému
mal, pretože preukázal dostatočne ním tvrdené skutočnosti a peniaze previedol na účet žalovaného.

Tvrdenie v odvolaní tak korešpondovalo z vyjadrením v uvedenom v žalobe v tom, že peniaze
žalovanému poskytol. Presvedčenie žalobcu o preukázaní jeho nároku, a teda že „plnenie žalovanému
preukázal“, mohlo prameniť aj zo skutočnosti, že súd si od neho v priebehu konania vyžiadal (výzvou
zo dňa 06. 04. 2017) doklady, ktorými preukázal, že previedol peniaze žalovanému. Tieto dokladyžalobca súdu predložil (č. l. 30), pričom z ich obsahu vyplývalo, že peniaze poskytol na účet dňa
09. 01. 2014 osobe označenej ako G. J.. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí síce logicky, na podklade iných zistených skutočností ohľadne pobytu žalovaného a

pod., vysvetlil úvahy o tom, že žalovaný zmluvu nikdy nepodpísal, ale nijako sa nevysporiadal s tým,
že žalobca na preukázanie tvrdeného plnenia žalovaného predložil doklad o platbe osobe označenej
ako G. J.. Išlo o dôkazný prostriedok, ktorý bol z pohľadu spochybnenia koherentnosti záverov súdu
o nedôvodnosti žaloby, závažný. V civilnom procese tvrdené skutočnosti, ktoré sú zásade dokazuje
ten, komu sú na prospech, pričom je potrebné mu poskytnúť primeraný priestor na ich preukázanie

(prostriedky procesného útoku a obrany).

Ak súd vykonal pojednávanie hoci bez účasti strany sporu s tým, že obsah predošlého postupu
súdu (vyžiadanie, predloženie dôkazu na preukázanie relevantnej skutočnosti) pred pojednávaním
nasvedčoval tomu, že žalobca dodaním dôkazu rozhodujúcu skutočnosť preukázal, ale vo výsledku
súd rozhodol bez toho, aby strane názor o nepreukázaní uvedenej skutočnosti oznámil (napr. mimo

pojednávania alebo na pojednávaní účinným spôsobom) takýmto procesným postupom súdu prvej
inštancie prišlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Pretože vytváranie predstavy
strany sporu o potrebe jeho účasti ariadenom pojednávaní je kreované aj „predvídateľnosťou“ postupu
súdu, musí byť dodržaný taký, ktorý v sebe nenesie rozpor medzi predpokladaným smerovaním
preukaznosti uplatneného nároku a výsledkom, ktorým bol realizovaný prekvapivými závermi v

napadnutom rozsudku. Tak, ako si súd vyžiadal „dôkaz“ o plnení v prospech žalovaného (ktorý žalobca
predložil), tak si mohol, v prípade ďalších pochybností a na účely „dopreukázania“ preukazovanej
skutočnosti vyžiadať od žalobcu dôkaz o tom, že predmetný bankový účet patril v rozhodnom čase
žalovanému.

O skutočnosti zaplatenia žalovanej sumy žalobcom žalovanému súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku urobil záver, že žalobca nepreukázal, že účet na ktorý poskytol peňažné prostriedky patril
žalovanému. Považoval teda skutočnosť, že peňažné prostriedky boli na „nejaký“ účet poskytnuté za
preukázanú, ale nepovažoval za preukázané, že účet patril žalovanému, hoci z obsahu potvrdenia (č.
l. 31) vyplývalo, že adresátom prijatých peňazí bola osoba David J.. Navyše z obsahu zápisnice o

pojednávaní nebolo možné zistiť, či a akým spôsobom súd vykonal dokazovanie ohľadne vedených
účtov na meno žalovaného.

5. Súd opätovne vo veci pojednával dňa 6.5.2021 v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu, ktorý
svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť, pričom súhlasil, aby súd rozhodol v jeho

neprítomnosti. Taktiež riadne predvolaný žalovaný súdu oznámil, že súhlasí, aby súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu.

Podľa žalobcom predloženej nepodpísanej zmluvy o úvere z neuvedeného dňa, ktorá mala byť uzavretá
medzi spoločnosťou žalobcu ako veriteľom a spotrebiteľom identifikovaným menom a priezviskom
žalovaného, ako aj jeho rodným číslom, ktorého bydliskom mala byť H. XX, XXXXX F., Slovensko, veriteľ
sa na žiadosť spotrebiteľa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový úver, a to najneskôr
do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy odpísaním peňažnej čiastky zodpovedajúcej výške úveru

z účtu veriteľa v prospech účtu spotrebiteľa uvedeného v elektronickej žiadosti o poskytnutie úveru
vygenerovanej na webovskej stránke a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 100 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku
128 eur do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Zmluva obsahovala aj údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov vo výške 2290,09%.

Podľa žalobcom predloženého detailu pohybu na špecifikovanom účte v Tatra banka, a.s., dňa 9.1.2014
bol realizovaný prevod sumy 100 eur na účet č. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorej príjemcom/
platiteľom mal byť G. J. G. J. H.-R. XX F.. V informácii pre príjemcu je uvedené: VYPLATENIE POZICKY
VYPLATENIE POZICKY VYPLATENIE POZICKY VYPLATENIE POZICKY .

Tatra banka, a.s. na žiadosť súdu aby oznámila, kto bol dňa 9.1.2014 majiteľom bankového účtu R
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX listom z 23.6.2020 oznámila, že to bola iná osoba ako žalovaný, pričom
majiteľa účtu špecifikovala menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom, ktoré údaje sa v ničomnezhodujú s údajmi žalobcom označeného žalovaného. Podľa názoru súdu, vzhľadom na § 92 ods. 1
zákona č. 483/2001 Z.z. a tam upravené bankové tajomstvo, žalobcovi (ako to mal na mysli odvolací
súd) by údaj o majiteľovi spomínaného účtu banka ani neposkytla.

Mesto Komárno v podaní zo 16.1.2018 súdu oznámilo, že G. J., identifikovaný dátumom narodenia
zhodným so žalovaným, nemal v roku 2014 záznam trvalého ani prechodného pobytu v F..

7. Keďže podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2014

Spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace; a v danom
prípade bola lehota splatnosti 28 dní, súd na daný spor aplikoval ustanovenia § 657 a § 658 OZ, ako
aj § 52 a nasl. OZ, vzhľadom na predmet činnosti žalobcu.

Podľa§657OZZmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. K jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi.

8. Žalobca podľa názoru súdu nepreukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých

podstatných náležitostí takejto zmluvy, keď nepreukázal skutočné odovzdanie peňazí žalovanému,
najmä keď suma 100 eur bola prevedená dňa 9.1.2014 na účet tretej osoby, ktorá nie je stranou sporu.
Pokiaľ odvolací súd listinný dôkaz na čl. 31 súdneho spisu - detail pohybu - považoval za potvrdenie
o tom, že adresátom prijatých peňazí bola osoba G. J., súd prvej inštancie na základe dokazovania
vykonanéhonapojednávanídňa6.5.2021nedospelktakémuzáveru,keďjezrejmé,žeúdajopríjemcovi

prevádzaných peňazí vyplnil prevodca, spolu s údajom o bankovom účte príjemcu. Je všeobecne
známe, že pri zadávaní prevodu peňazí na prevodcom špecifikovaný bankový účet, bankový systém k
označenému bankovému účtu príjemcu nepriraďuje označenie mena jeho majiteľa. Tento údaj vyplní
prevodca ako platiteľ. Majiteľ účtu príjemcu býva označený až vo výpise z účtu prevodcu, avšak dôkaz
na čl. 31 nie je výpisom z účtu, je len potvrdením o prevode.

Navyše, Tatra banka, a.s. súdu oznámila, že žalovaný nebol 9.1.2014 majiteľom účtu označeného v
uvedenom listinnom dôkaze ako účet príjemcu sumy 100 eur. V detaile pohybu absentuje aj označenie
platiteľa ako prevodcu. Teda nie je z neho ani zrejmé kto previedol sumu 100 eur na účet R XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX.

Súd súčasne poznamenáva, že podľa § 188 ods. 1 CSP Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Podľa
§ 188 ods. 2 posledná veta CSP Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami
dokazovania na tomto pojednávaní. S poukazom na citované ustanovenie nemôže byť na ťarchu
žalovaného, že žalobca sa nariadeného pojednávania nezúčastnil a obral sa o možnosť oboznámenia

sa s výsledkami dokazovania vykonaného na pojednávaní, najmä keď na cestu na pojednávanie sa
vzťahovala výnimka z nariadeného zákazu pohybu a pobytu.

V prejednávanom spore mal žalobca dôkazné bremeno preukázania pravdivosti jeho tvrdenia, že
žalovaný ho požiadal o sumu 100 eur ako aj preukázania, že túto sumu reálne žalovanému odovzdal

- previedol. Na preukázanie tejto skutočností žalobca predložil ako dôkaz nepodpísanú zmluvu a detail
pohybu. Žalobca však nepreukázal skutočné odovzdanie peňazí žalovanému, ktorý poprel, že by bol
v akomkoľvek vzťahu so žalobcom, teda poprel, že by bol pasívne vecne legitimovaný. Žalobca, na
preukázanie pravdivosti svojich tvrdení o poskytnutí úveru žalovanému, iný dôkaz až do vyhlásenia
dokazovania za skončené neoznačil a ani nepredložil, a tak podľa názoru súdu neuniesol dôkazné

bremeno preukázania reálneho odovzdania sumy pôžičky vo výške 100 eur žalovanému. Neodovzdanie
peňazí, teda negatívna skutočnosť, ktorá nemôže byť predmetom poznávania v konaní, rovnako ako
nemôže byť predmetom logického dokazovania, sa nedokazuje, najmä keď lustráciou účtov bolo
preukázané tvrdenie žalovaného, že okrem účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s. nemá účet v inej banke. S
poukazom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP, a to
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal 100% náhradu trov konania.10. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.