Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/126/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200561
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8519200561.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľky: B. C., G..
XX.XX.XXXX, E. K. M. XXXX/XX, XXX XX A.Á. Ľ., proti manželovi: O. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M.
XXXX/XX, XXX XX A. Ľ., zast.: Mgr. Štefan Rybovič, advokát AK so sídlom Budovateľská 36, 064 01
Stará Ľubovňa, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas

po rozvode: V. C., G.. XX.XX.XXXX a Q. C.Č., G.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A. Ľ., na čas po rozvode, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P/46/2019-82 zo dňa 13.05.2020 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.04.2019 domáhala rozvodu
manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom V. a Q. na čas po
rozvode manželstva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 13.05.2020 uznesením č. k. 4P/46/2019-82 tak, že cit.:

„Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 97 ods. 1; 100 Civilného
mimosporového poriadku.

4. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil tým, že po zrealizovaní procesných úkonov bol vo
veci nariadený termín pojednávania (po predchádzajúcom odročení pojednávaní) na deň 13.05.2020.
Navrhovateľka predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 03.04.2020, pojednávania sa nezúčastnila a

svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila.

5. Právny zástupca manžela na pojednávaní poukázal na písomné vyjadrenie klienta k podanému
návrhu na rozvod a vyhlásil, že netrvá na prejednaní veci.

6. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu a skutočnosť, že navrhovateľka neúčasť na pojednávaní v

predmetnej veci žiadnym spôsobom neospravedlnila, predvolanie mala riadne a včas vykázané a druhýz manželov prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že na prejednaní veci netrvá, súd predmetné
konanie zastavil postupom podľa ustanovenia§ 97 ods. 1 CMP.

III. Obsah odvolania navrhovateľky

7. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. V odvolaní
uviedla, že jej viackrát zo súdu telefonicky oznámili, že pojednávanie kvôli koronavírusu pravdepodobne
nebude a následne jej nikto zo súdu už neoznámil, či pojednávanie bude alebo nebude. Mala vedomosť,

že aj jej manžel sa konania nezúčastní kvôli jeho prítomnosti v zahraničí, žila v nesprávnom presvedčení,
že pojednávanie sa neuskutoční. Má zato, že súd neúplne zistil skutočný stav veci, pretože jej neúčasť
na pojednávaní veci nebola úmyselná a týmto sa dodatočne ospravedlňuje za vzniknuté nezrovnalosti.
Týmto je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 62 ods. 1 CMP. Navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie .

8. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý uviedol, že nemá
kompetenciu vyjadrovať sa k nutnosti prejednania príčin/návrhu rozvodu manželstva.

9. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení k jej odvolaniu uviedol, že s podaným odvolaním navrhovateľky
nesúhlasí v celom rozsahu a s napadnutým uznesením sa v celom rozsahu stotožňuje, a to pokiaľ

ide o skutkový stav, ako aj právnu kvalifikáciu. Je pravdou, že pojednávania sa odročovali z dôvodov
súvisiacich so šírením ochorenia COVID-19 a súd o tom účastníkov vždy vyrozumel aj telefonicky. Ak
navrhovateľka mala nejaké pochybnosti, nič jej nebránilo v tom, aby zatelefonovala alebo sa na súde
osobne informovala o tom, či sa pojednávanie bude konať alebo nie. On s rozvodom nikdy nesúhlasil.
Nesúhlasí s názorom navrhovateľky o tom, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil

skutočnýstavveci,atedapodľanázorumanželavtejtoveciniejedanýodvolacídôvodpodľaustanovení
§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, keďže súd prvej inštancie postupoval v absolútnom
súlade s ustanoveniami § 97 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Na základe uvedeného manžel
navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu
náhradu trov konania, pretože je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

10. Navrhovateľka k vyjadreniu manžela uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1
CMP, v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť. Svoje rozhodnutie
odôvodňuje nasledovne.

12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, obsahom odvolania navrhovateľky,
považuje za dôvodné zrušiť napadnuté uznesenie postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm.
b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd má za to, že postupom súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu realizácie procesných

práv účastníka konania - navrhovateľky v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý
súdny proces.

13. Podľa ust. § 97 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
ak sa navrhovateľ nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi,

súd konanie zastaví.

14. Podľa ust. § 97 ods. 2 CMP, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý z manželov, ktorý sa na
pojednávanie dostavil, vyhlási, že na prejednaní veci trvá.

15. Citované ustanovenie § 97 ods. 1, 2 upravuje osobitný následok neospravedlnenej neúčasti
navrhovateľa na pojednávaní v konaní o rozvod manželstva, ktorým je zastavenie konania. Táto
úprava zastavenia konania predstavuje procesnú sankciu za pasivitu navrhovateľa v konaní o rozvod
manželstva.16. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil prvý termín pojednávania na deň 03.03.2020.
Pojednávanie súd prvej inštancie odročil na deň 07.04.2020 a následne na deň 13.05.2020. Všetky

predvolania na pojednávanie si navrhovateľka prevzala. Zo spisu tiež vyplýva, že súd prvej inštancie
realizoval vo vzťahu k účastníkom konania všeobecnú poučovaciu povinnosť podľa ustanovenia §
160 CSP a zároveň ich v predvolaniach na pojednávanie poučil podľa ustanovení §§ 101, 183 a 184
ods. 2 Civilného sporového poriadku. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bola navrhovateľka poučená
podľa ustanovenia § 97 ods. 1, 2 CMP, a teda o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie a

neospravedlnenia neúčasti na pojednávaní včas a vážnymi dôvodmi.

17. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 97 CMP bolo úmyslom zákonodarcu zastaviť konanie
ako procesnú sankciu pre pasivitu navrhovateľa v konaní o rozvod manželstva, dôvodiac to tým, že je
v celkovej koncepčnej línii, ktorú predstavuje úsilie o primárne zachovanie manželstva ako základného
rodinnoprávneho zväzku, súčasne rešpektujúc autonómiu vôle manžela prítomného na pojednávaní.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia dôvodom na zastavenie konania je skutočnosť, že
navrhovateľ sa nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi. V
prípade, ak druhý z manželov, ktorý sa na pojednávanie dostavil, vyhlási, že na prejednaní veci trvá,
súd konanie nezastaví. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia teda má navrhovateľ po podaní
návrhu na začatie konania byť v konaní aktívny a starať sa o jeho priebeh.

18. Podstatou zákonného ustanovenia je „potrestanie toho, kto sa domáha rozvodu manželstva a nie
je súčasne dostatočne aktívny, aby ho dosiahol a súčasne aj jasné vyjadrenie postoja spoločnosti, že
ak nie je ani sám navrhovateľ dostatočne rozhodnutý na tom, že sa má jeho manželstvo skončiť, nemá
spoločnosť o súdnu aktivitu smerujúcu k ukončeniu manželstva najmenší záujem. Jeho podstatou nemá

byť v žiadnom prípade snaha o odobrenie spravodlivosti alebo práva konať pred súdom.“ (porovnaj
Civilný mimosporový poriadok, Nakladateľstvo C. H. Beck, autorov: Šmičková, Števček, Tomašovič,
Kotrecová a kol., strana 326).

19. K zastaveniu konania môže dôjsť len v prípade, ak sa navrhovateľ nedostavil na pojednávanie a

súčasne svoju neúčasť včas neospravedlnil. S ohľadom na následky, ktoré nedostavenie sa účastníka
má, treba k naplneniu podmienok pristupovať skôr extenzívne. V prejednávanej veci súd dospel k
záveru, že sú splnené predpoklady pre zastavenie konania, pretože sa navrhovateľka nedostavila bez
akéhokoľvek ospravedlnenia na nariadené pojednávanie.

20. Odvolací súd za rozhodné a dôležité považoval posúdenie atribútov práva na spravodlivý súdny
proces na strane navrhovateľky. Poučovacia povinnosť súdu je jednou zo základných predpokladov
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. podľa § 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poučenie súdu sa týka procesných práv a
povinností účastníka konania. Odvolací súd konštatuje, že účastník konania o rozvod manželstva musí

byť náležitým spôsobom poučený o svojich procesných právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú
nielen z Civilného sporového poriadku, ale aj z Civilného mimosporového poriadku. V prípade konania o
rozvod manželstva je dôvodné, aby súd vo vzťahu k účastníkovi konania v prípade rozvodu manželstva
realizoval poučovaciu povinnosť v súlade s ust. § 97 ods. 1 CMP.

21. Z obsahu spisu nevyplýva realizácia daného procesného poučenia navrhovateľky, ktorá nemala
vedomosť o možných následkoch svojej neúčasti na pojednávaní, ktorým je sankcia zastavenia
konania. Vzhľadom na nedostatok tohto poučenia o závažnosti sankcie, ktorá môže nastať v prípade
nedostavenia sa na pojednávanie, na ktoré je účastník riadne a včas predvolaný a svoju neúčasť
neospravedlní včas alebo náležitými dôvodmi, považuje odvolací súd rozhodnutie súdu za predčasné.

V konaní súdu tak nastala procesná vada, ktorá predstavuje porušenie práva účastníka na spravodlivý
súdny proces.

22. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek

diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysela podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby

sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03).

23. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd postup súdu považuje za nesprávny procesný postup, ktorým
znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom
konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania.

24. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci ďalej potrebné konať a v prvom rade náležitým spôsobom
poučiť účastníkov konania, v danom prípade navrhovateľku, o následkoch nedostavenia sa na súdne
pojednávanie v súlade s ust. § 97 ods. 1 CMP pre prípadnú možnú následnú aplikáciu citovaného
procesného ustanovenia súdom prvej inštancie.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).