Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. január 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Tos/119/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010571
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1519010571.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov
senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci odsúdeného S. W. pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
OkresnéhosúduBratislavaVsp.zn.0T/207/2019zodňa12.11.2020,naneverejnomzasadnutíkonanom
dňa 04.01.2021 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného S. W., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený
S. W. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava V sp.zn. 0T/207/2019 zo dňa 11.09.2019 neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 3

mesiace vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd prvého stupňa zaradil odsúdeného
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený nežil riadnym životom, nakoľko v skúšobnej dobe spáchal
úmyselný trestný čin.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že po
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov si napriek
pandemickej situácii našiel prácu ako šéfkuchár, už nechce v trestnej činnosti pokračovať, vo výkone
trestu sa poučil. Má vyživovaciu povinnosť na 2 deti a zároveň spláca vyživovaciu povinnosť svojim
rodičom, ktorí ho počas jeho výkonu trestu zastúpili. Z pohľadu odsúdeného nástupom ďalšieho trestu
vznikne viac škody, pretože príde o prácu.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdený S. W. bol trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/207/2019 zo dňa 11.09.2019 uznaný vinným zo spáchania
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2019. V zmysle § 50 ods. 1 Trestného zákona,

veta druhá, skúšobná doba podmienečného odsúdenia začala plynúť dňa 12.09.2019 a uplynula dňa
11.09.2020.Súd prvého stupňa nariadil vo veci verejné zasadnutie za účelom zisťovania vedenia riadneho života
odsúdeným v skúšobnej dobe, a za týmto účelom ho predvolal. Odsúdený ospravedlnil svoju neúčasť

z dôvodu práceneschopnosti a písomne požiadal o konanie v neprítomnosti. Súd prvého stupňa teda
podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdeného, čomu
nebránili žiadne zákonné prekážky.

Na verejnom zasadnutí súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých

vyplynulo, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/331/2019 zo dňa
14.11.2019 právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods.
2 písm. b) Trestného zákona, ku ktorému došlo dňa 11.11.2019.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol rozhodnúť o premene trestu.

Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal
iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atoprípadneužvpriebehuskúšobnejdoby.Výnimočnemôžesúd
vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v ods. 1,
c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.
3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo

d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Správne postupoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že odsúdený S. Džugan neviedol
riadny život, keď počas skúšobnej doby spáchal úmyselný trestný čin, a to rovnaký ako ten, pre
ktorý mu bola určená skúšobná doba (krádež v obchode). Spáchanie úmyselného trestného činu je z
hľadiska hodnotenia závažnosti protiprávneho konania v zmysle posudzovania vedenia riadneho života
najvážnejšou formou protiprávneho konania, a vylučuje záver o vedení riadneho života v skúšobnej

dobe. Z tohto je evidentné, že podmienečný trest odňatia slobody nemal na odsúdeného dostatočný
výchovný vplyv. Ak odsúdený dôvodí možnou stratou práce a dostatočnou resocializáciou vo výkone
trestu odňatia slobody, sťažnostný súd uvádza, že tieto aspekty nie je možné vo vykonávacom konaní
skúmať, ibaže by prichádzalo do úvahy ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti, vtedy by súd
skúmal, či sa jedná o výnimočné okolnosti. V súčasnosti súd môže a musí skúmať len to, či odsúdený

v skúšobnej dobe viedol riadny život.

Sťažnostný súd k strohému odôvodneniu napadnutého uznesenia dopĺňa, že nebolo možné uvažovať
o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a primeranom predĺžení skúšobnej doby, pretože v
časerozhodovaniasúduprvéhostupňaskúšobnádobaužneplynula.Nemožnosťnaznačenéhopostupu

vyplýva nielen z gramatického výkladu citovaného ustanovenia zákona, ale tento záver bol explicitne
vyslovený v zjednocujúcom stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 43/2012
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 4/2013. Týmto stanoviskom
bola súdna prax zjednotená.

V súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa aj v časti, v ktorej odsúdeného podľa § 48 ods.
2 písm. a) Trestného zákona zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že hoci má odsúdený v
registri trestov 6 záznamov, pred spáchaním trestného činu, pre ktorý mu bola určená skúšobná doba,
nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Krajský súd nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť
odsúdeného ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.