Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. apríl 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/154/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311210679
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8311210679.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcov: 1/ D. R., F.. XX.X.XXXX,

2/ T. R., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom XXX XX T. č. XX a obaja zastúpení JUDr. Valerijom Podoľským,
advokátom so sídlom Námestie slobody 1, 066 01 Humenné proti žalovaným: 1/ Ing. E. P., nar.
XX.X.XXXX a 2/ Mgr. O. P.Č., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XXXX/XX, XXX XX U., obaja
zastúpení Mgr. Lenkou Seitz, advokátkou so sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice o odstránenie
protiprávneho stavu a náhradu škody spôsobenú protiprávnym stavom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaných v 1/ a 2/ rade zo dňa 24.7.2012 na spojenie vecí vedených na Okresnom súde
Humenné pod sp. zn. 17C/154/2011 a pod sp. zn. 18C/143/2012 z a m i e t a.

II. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Žalovaným p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s
tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej súdom prvej inštancie.

IV. Štátu vo vzťahu k žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali dňa 21.9.2011 na súd žalobu, ktorou žiadali, aby súd uložil žalovaným povinnosť
urobiť opatrenia na zamedzenie prítoku vody z pozemkov parc. P. XXX/X, XXX/X a XXX/X, k. ú. T., obec
T., okres U., vedených na LV č. XXX Katastrálneho úradu H., Správa katastra U. na pozemok žalobcov
parc. P. XXX, k. ú. T., obec T., okres U. , vedeného na LV č. XXX Katastrálneho úradu H., Správa katastra
U. a nahradiť žalobcom škodu spôsobenú protiprávnym konaním žalovaných, stanovenú znaleckým
posudkom , vo výške ........ eur a nahradiť im trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. V žalobe uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to domu súp. č. XX
postaveného na parcele č. XXX, a pozemkov parc. č. P. XXX/X o výmere 470 m2, XXX/X o výmere 305
m2 I. o výmere 791 m2 zapísaných na LV č. XXX, k.ú. T., obec T., okres U., Katastrálneho úradu H.,
Správa katastra U.. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov parc. č.
KNC XXX/X o výmere 370 m2, XXX/X o výmere 696 m2 a XXX/X o výmere 694 m2, zapísaných na LV
č. XXX, k.ú. T., obec T., Okres U., Katastrálneho úradu H., Správa katastra U..

3. Žalovaní nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcim
R. P. starším, bytom T. č. XX. Predávajúci mal Obcou T. vydané povolenie na úpravu terénu na drobnú
stavbu, a to úpravu pozemku parc. č. P. XXX/X, k.ú. T. - prerovnanie terénu. Jednalo sa o pozemok, ktorýsa nachádza medzi rodinnými domami súp. č. XX a súp. č. XX, pričom susedné nehnuteľnosti nemali
byťpoužité priprerovnanítohtopozemku.R.P. zároveňpožiadalObvodnýpozemkovýúradU.avyňatie
parcely č. XXX/X z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, na čo mu bolo vydané stanovisko Obvodného

pozemkového úradu zo dňa 04.3.2008 a nakoľko došlo k odpredaju tejto parcely žalovaným, Obvodný
pozemkový úrad vydal dňa 15.5.2009 stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde
už pre žalovaných.

4. Následne žalovaní ohlásili drobnú stavbu - drenáž pozemku a vykopanie studne na pozemkoch

parc. č. KNC XXX/X, XXX/X, XXX/X v obci T., pričom jednou z podmienok bolo doloženie spôsobu
odvádzania vôd. Žalovaní nepredložili žiadosť o územné rozhodnutie, preto obec T. rozhodnutím zo dňa
06.5.2009 s okamžitou platnosťou zastavila stavebné práce. Dňa 19.6.2009 bolo nariadené miestne
šetrenie z dôvodu začatia územného konania, na základe ktorého obec T. vydala rozhodnutie č. 2009/91
zo dňa 19.6.2009, ktorým rozhodla o využití územia - Domová studňa a drenáž na pozemkoch parc.
č. P. XXX/X, XXX/X, XXX/X. Žalobcovia podali voči tomuto rozhodnutiu odvolanie pretože nesúhlasili s

premiestnením studne z ľavej strany pozemku na jeho pravú stranu, pretože následkom premiestnenia
dochádza k zamáčaniu ich rodinného domu. Ich odvolanie bolo postúpené na rozhodnutie Krajskému
stavebnémuúraduvH.,ktorýrozhodnutieObceT.zrušilavecvrátilsprávnemuorgánunaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie. Následne Obec T. zvolala na deň 05.10.2009stavebné konanie spojené s územným
konaním formou ústneho jednania. Na tomto konaní žalobcovia predniesli svoje pripomienky k začatiu

stavebného konania, nakoľko parc. č. P. XXX/X bola a je močariskom vody a po nezákonnej úprave
terénu vyspádovaním k ich domu voda odteká pod základy ich domu. Žiadali o zapracovanie tejto ich
pripomienky do zápisnice , čo sa však nestalo a následne nato Obec T. vydala dňa 12.10.2009 stavebné
povolenieč.XXXX/XXXnastavbu-Rodinnýdom-novostavbe-XT..D..vobciT.,naparc.č.P.XXX/X,k.
úT..Žalovanísaprotipredmetnémurozhodnutiuodvolali,pretožepodľaichnázorunebolnáležitezistený

skutočný stav pozemku, ktorý je značne podmáčaný a svojim tvarom slúžil na zvedenie povrchových
vôd z okolitých pozemkov a prameňa, ktorý sa na ňom nachádza. Zároveň žalobcovia žiadali priložiť
aj projekt odvodnenia pozemku tak, aby neohrozoval susedné pozemky. Krajský stavebný úrad v H.
rozhodnutím zo dňa 17.12.2009 odvolanie žalobcov zamietol. V marci 2010 bol na podnet žalobcov a
na ich vlastné náklady spoločnosťou Horsman, s.r.o. H. vypracovaný odborný hydrogeologický posudok,

z ktorého vyplýva, že v rozhodnutí Krajského stavebného úradu v H. zo dňa 17.12.2009 je nesprávne
uvedené stanovisko ohľadne danej problematiky. V posudku sa uvádza, že stavebné konanie sa má
pozastaviť až do odstránenie a vybudovania komunikačných ciest na odvodnenie tak, aby nedochádzalo
k podmývaniu základov rodinného domu žalobcov. Žalobcovia podali návrh na obnovu konania na
Krajský stavebný úrad v H., ktorý ich návrh zamietol. Aj voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie.

5. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že sa snažili o mimosúdne urovnanie zásahu žalovaných do výkonu
ich vlastníckych práv, no bezúspešne. Následne podali na Okresnú prokuratúru Humenné podnet na
vydanie protestu prokurátora a aj trestné oznámenie na neznámeho podnikateľa za poškodzovanie
majetku. Žalobcovia si v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., uplatnili škodu, ktorá im

vznikla tým, že žalovaní neurobili dostatočné opatrenia na svojom pozemku tak, aby nedochádzalo k
poškodzovaniumajetku-rodinnéhodomužalobcov.Následkomvody,ktorástekázpozemkužalovaných
vlhnú steny rodinného domu žalobcov a opadáva omietka. Poisťovňa im oznámila, že ku škode na
ich majetku došlo po stavebných zásahoch na susednom pozemku kde došlo po výdatných dažďoch
k podmývaniu základov ich rodinného domu a následne k vzlínaniu vlhkosti cez základy do obytného

prízemia, pričom toto nepatrí medzi poistné riziká a teda žalobcom nevznikol nárok na poistné plnenie.
Žalovaní neprimeranými zásahmi na pozemkoch parc. č. P. XXX/X, XXX/X a XXX/X k. ú. T. porušili
ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, každý si má počínať tak, aby nedochádzalo
ku škodám na cudzom majetku. Na základe uvedeného preto žalobcovia žiadali, aby súd uložil

žalovaným povinnosť urobiť vyššie uvedené opatrenia a nahradiť im vzniknutú škodu, ktorú nevyčíslili.

6. Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Oni sa snažili o mimosúdne vyriešenie sporu so
žalobcami, keď im už v čase prípravy projektovej dokumentácie drenáže pozemku ponúkli spoluprácu
pri odvodnení navzájom susediacich pozemkov. Žalobcovia však napriek tomu permanentne iniciovali

právne, ako aj iné kroky s cieľom zamedziť realizáciu výstavby na pozemku žalovaných. Na základe
podnetu žalobcov obec T. ako príslušný stavebný úrad prešetrila dňa 06.8.2010 realizáciu odvodnenia
parcely žalovaných, pričom bolo zistené, že stavba je realizovaná podľa projektovej dokumentácie
overenej v rámci ohlásenia drobnej stavby a sú splnené všetky stavebno-technické podmienky určenév ohlásení. Na základe ďalšej sťažnosti žalobcov Slovenská stavebná inšpekcia uskutočnila dňa
21.8.2010 miestnu ohliadku dokončenej stavby Domovej studne a odvodňovacej drenáže, pričom
overila skutočnosť, že drobná stavba bola realizovaná podľa projektovej dokumentácie overenej

stavebný úradom, a to zachytenie prameňa vody, jeho odvodnením do miestneho potoka, vybudovaním
studne a oddrenážovaním celého pozemku, tak aby bolo možné začať s výstavbou rodinného domu a
súčasne aby neboli ohrozené susedné nehnuteľnosti. Oba orgány teda zhodne konštatovali, že žalovaní
postupovali pri stavebných prácach na svojom pozemku plne v súlade so stavebným zákonom.

7. Žalovaní poukázali ďalej na rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, odboru štátnej stavebnej správy
a územného plánovania č. P.-J.-X/XXXX-X/Pa zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcov a potvrdené rozhodnutie Krajského stavebného úradu v H. o zamietnutí návrhu na obnovu
konania č. XXXX-XXX/XXXX-XX/SP-T. zo dňa XX.X.XXXX. V predmetnom rozhodnutí sa ministerstvo
odvoláva na závery Slovenskej stavebne inšpekcie , Inšpektorátu P. a konštatuje, že námietky žalobcov,
že žalovaní svojimi prácami na odvodnení stavebného pozemku poškodzujú ich nehnuteľnosť a že

vytekajúca voda bola činnosťou žalovaných nasmerovaná na ich pozemok sú neopodstatnené.

8. K poistnej udalosti nahlásenej žalobcami poisťovni Allianz - Slovenskí poisťovňa, a.s., a k oznámeniu
poisťovne zo dňa 06.7.2010 žalovaní uviedli, že toto oznámenie nepredstavuje dostatočný dôkaz o
vzniku škody na majetku žalobcov a už vôbec nie o príčinách vzniku tejto škody. K poistnej udalosti

zároveň uviedli, že žalobcovia oznámili škodovú udalosť na ich nehnuteľnosti dňa 10.6.2010, teda v
čase keď na území celého Slovenska došlo k výdatnej zrážkovej činnosti, ktorá v niektorých obciach
viedla až k zosuvu pôdy a zničeniu niekoľkých rodinných domov. Výdatné dažde spôsobili zvýšenie
hladiny spodnej vody aj v obci T.. Zo stanoviska obce T. vyplýva, že takmer každá parcela v k. ú. T. je
podobného charakteru (je zamokrená), nakoľko obec leží v údolí kopcov a povrchové vody a spodné

vody stekajú smerom dole, takže jej obyvatelia sú nútení na svojich pozemkoch vybudovať záchytné
nádrže a rôzne odvodňovacie šachty a tým parcely svojim spôsobom odvodňovať. Zabezpečenie svojej
nehnuteľnosti je vecou každého vlastníka. Žalobcovia, hoci im musel byť známy stav nehnuteľnosti,
neurobili žiadne opatrenia, aby svoj majetok zabezpečili pred nepriaznivými vplyvmi podnebia a stavu
podzemnej vody. Odmietli tiež ponuku žalovaných na pripojenie sa k novovybudovanému drenážnemu

systému. Zanedbanie starostlivosti žalobcami o ich vlastnú nehnuteľnosť nemožno pripisovať na ťarchu
žalovaným.

9. Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej uviedli, že nie je zrejmé, na čom žalobcovia zakladajú
svoj žalobný návrh, keď v ňom uvádzajú, že žalovaní neprimeranými zásahmi na pozemkoch parc. č.

P. XXX/X, XXX/X I. XXX/X k. ú. T. porušili ust. § 126 ods. 1, ako aj ust. § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Podľa ustálenej súdnej praxe žaloba z imisií podľa § 127 OZ predstavuje osobitný prípad
negatórnej žaloby, pričom ust. § 127 OZ je potrebné považovať za osobitnú úpravu k ust. § 126
ods. 1 OZ. Nepriamou imisiou v zmysle § 127 ods. 1 OZ sa rozumejú také vlastnícke úkony, ktorých
bezprostredné účinky sa prejavujú na vlastnej nehnuteľnosti a jedine z iných príčin mimo vôle vlastníka a

bez jeho prispenia pôsobia aj na nehnuteľnosť suseda. Keďže žalovaní nie sú vlastníkmi podzemnej ani
povrchovej vody nachádzajúcej sa na ich pozemku (čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 120
ods. 2 Občianskeho zákonníka), vodný tok nepochádza z výkonu ich vlastníckeho práva a uplatnený
nárok žalobcov preto nie je možné oprieť o ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako nie
je možné nárok žalobcov založiť na ust. § 126 ods. 1 OZ, pretože žalobcovia nepreukázali, že došlo

k neoprávnenému zásahu do ich vlastníckeho práva. Vlastník pozemku je za podmienky dodržania
stavebných predpisov oprávnený na svojom pozemku zriadiť stavby a vykonať stavebné úpravy. Keďže
pozemky v danej oblasti sú svojim reliéfom prirodzeným kumulátorom podzemných a povrchových
vôd svahu, žalovaní sa rozhodli pred začatím stavby rodinného domu pozemok odvodniť drenážnou
sústavou, aby tak predišli degradačným poveternostným vplyvom. V sprievodnej technickej správe k

projektovej dokumentácii stavby rodinného domu žalovaných, odborne autorizovaný stavebný inžinier
uviedol, že týmto riešením žalovaný zabezpečí ochranu svojej i susedných stavieb pred deštruktívnym
pôsobením spodnej vody, ktorou je predmetný svah zaťažený. Žalovaní realizovali stavebné úpravy
(domovú studňu a drenáž) na svojom pozemku na podklade ohlásenia drobnej stavby, s realizáciou
ktorejstavebnýúradsúhlasilavsúladesostavebnýmipredpismiaoverenouprojektovoudokumentáciou

k tejto stavbe. Stavebný úrad v konaní overil, že projektová dokumentácia k ohláseniu drobnej stavby
bola vypracovaná odborne spôsobilou osobou a rieši zachytenie prameňa vody, jeho odvedenie
do miestneho potoka vybudovaním studne a oddrenážovaním celého pozemku, čím sa dosiahne
jeho komplexné odvodnenie tak, aby po jeho dokončení neboli ohrozené susedné nehnuteľnosti.Podľa názoru žalovaných, nimi realizovaným odvodňovacím systémom, nielenže nedošlo k zásahu do
vlastníckeho práva žalobcov, ale jeho výsledkom je dokonca vylepšenie podmienok pôsobenia vôd na
stavbu rodinného domu žalobcov.

10. Pokiaľ ide o žalobcami v tomto konaní uplatnený nárok na náhradu škody, títo v konaní nepredložili
žiadny dôkaz o existencii škody na ich majetku. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má
zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda žalobcov, za ktorú je požadovaná náhrada.
Žalobcovia vyvodzujú svoj nárok na náhradu škody z porušenia prevenčnej povinnosti žalovaných

počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na cudzom majetku. Záver, že bola porušená prevenčná
povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka však nemožno urobiť bez zistenia, v akom konaní
žalovaných toto porušenie malo spočívať. V danom prípade žalovaní prevenčnú povinnosť neporušili,
ale práve naopak, urobili potrebné opatrenia, aby nedochádzalo ku škodám. Stavebnými úpravami
totiž realizovali opatrenia zamedzujúce či aspoň znižujúce možnosť vzniku škody, ktorú môže spôsobiť
nekontrolovaný tok vody na dotknutých pozemkoch. Predmetný pozemok nemal doposiaľ vybudovaný

žiadny systém odvodňovania, avšak v súčasnosti zachytením podzemných vôd do drenáže voda plynule
odteká do povrchovej kanalizácie. Keďže nie je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý má byť príčinou jej vzniku a ktorého sa mali dopustiť
žalovaní, nie je možné priznať nárok na náhradu škody. Neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi
škodou na nehnuteľnosti žalobcov (ak sa preukáže) a akýmkoľvek konaním žalovaných. Žalovaní už dňa

27.3.2009 uviedli, že utrpeli škodu na svojej nehnuteľnosti, konkrétne zavlhnutie múru. Tiež vo svojom
odvolanízodňa20.7.2009vočirozhodnutiustavebnéhoúraduč.XXXX/XX,ktorýmbolapovolenástavba
domovej studne a drenáže žalobca v 1/ rade uviedol, že žalovaný v 1/ rade mu spôsobil značné škody,
namokli mu základy, múry a pivnica. Žalovaní však so stavebnými prácami na stavbe domová studňa
a drenáž (s výnimkou dovozu stavebného materiálu k drenáži na pozemok) začali až 08.5.2010, t. j. o

viac ako 9 mesiacov neskôr. Z uvedeného je zrejmé, že stavebné práce na domovej studni a drenáži
uskutočnené žalovanými nemohli byť príčinou žalobcami tvrdenej škody. Škoda, ak sa preukáže, preto
nemôže byť spájaná so žiadnym konaním ani opomenutím žalovaných.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinami tvoriacimi

obsahu súdneho spisu, najmä výpismi z LV č. XXX a č. XXX pre okres U., obec T., katastrálne územie
T., oznámením k ohláseniu drobnej stavby Obcou T. zo dňa 08.02.2008, stanoviskom k pripravovanému
zámeru Ing. E. P. I. Mgr. O. P. zo dňa 15.5.2009, ohlásením drobnej stavby zo dňa 31.3.2009,
rozhodnutím Obce T. č. XXX/XXXX zo dňa 06.5.2009, oznámením o pokračovaní úpravy terénu zo dňa
05.5.2011, odvolaním zo dňa 17.7.2009, rozhodnutím Krajského stavebného úradu v H. č. XXXX-XXX/

XXXX-X/SP-T. zo dňa 03.9.2009, stavebným povolením č. XXXX/XXX zo dňa 12.10.2009, odvolaním
proti stavebnému povoleniu zo dňa 23.10.2009, odborným hydrogeologickým posudkom vypracovaným
v marci 2010 spoločnosťou Horsman s.r.o. Prešov, rozhodnutím č. XXXX-XXX/XXXX-XX/SP-T. zo
dňa 17.5.2010, odvolaním proti rozhodnutiu zo dňa 01.6.2010, listom spoločnosti Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. zo dňa 06.7.2010, vyjadrením Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 13.12.2017 (č.

l. 407), nariadením znaleckého dokazovania a následne znaleckým posudkom č. 51/2012 zo dňa
16.12.2012 vypracovaným znalcom Ing. D. G. (č. l. 132 a nasl.), kontrolným znaleckým posudkom č.
51/2017zodňa05.3.2017vypracovanýmznalcomIng.D.Š.Á.(č.l.335anasl.),znaleckýmposudkomč.
3/2017 zo dňa 12.02.2017 vypracovaným znalcom RNDr. P. P. (č. l. 371 a nasl.), odborným posúdením č.
11/2018 zo dňa 10.6.2018 vypracovaným znalcom Ing. D. Š.Á. (č. l. 492 a nasl.), odborným posúdením č.

04/2018 zo dňa 03.6.2018 vypracovaným znalcom RNDr. P. P. (č. l. 504 a nasl.), písomnými vyjadreniami
strán sporu a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:

12. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti dom č.s. XX postavený na parc. č.
XXX a pozemkov parc.č. P. XXX/X, XXX/X - záhrady a parc.č. P. XXX zastavané plochy a nádvoria

zapísané na LV č. XXX k.ú. T., obec T., okres U.. , Žalovaní sú , resp. V čase začatia súdneho konania
boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov parc. č. P. XXX/X, XXX/X, XXXX/X -
záhrady, zapísané na LV č. XXX, k.ú. T., obec T., okres U..

13. Žalovaní odkúpili predmetné nehnuteľnosti za účelom výstavby rodinného domu, pričom ešte na

základe žiadosti pôvodného majiteľa zo dňa 04.02.2008 o súhlas na drobnú stavbu: Úprava pozemku
parc. č. XXX/X k.ú. T. - prerovnanie terénu pozemku na úroveň nadzemných základov vedľajších
rodinných domov Obec T. oznámením zo dňa 08.02.2008 pôvodnému majiteľovi a ohlasovateľovi
drobnej stavby oznámila, že nemá námietky a súhlasí s realizáciou v rozsahu uvedenom v žiadosti. Zoznámenia obce vyplýva, že ide o úpravu pozemku parc. č. XXX/X, ktorý sa nachádza v k.ú. T. medzi
RD súp. č. XX a RD súp. č. XX. V odôvodnení oznámenia obec ďalej uviedla, že bez realizácie tejto
drobnej stavby nie je možné na pozemku v budúcnosti realizovať výstavbu rodinného domu a vlastník

parc. č. XXX/X požiadal Obvodný pozemkový úrad U. o vyňatie horeuvedenej parcely č. XXX/X z PPF.

14. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti nadobudli od pôvodného majiteľa
na základ kúpnych zmlúv zo dňa 22.9.2008 a 18-02.2009, vydal Obvodný pozemkový úrad U. dňa
15.5.2009 stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde v k.ú. T. už pre žalovaných.

Títo ohlásili drobnú stavbu a obec T. ako príslušný stavebný úrad dňa 31.3.2009 na základe ich
oznámenia drobnej stavby a miestneho šetrenia dňa 27.3.2009 určil, že ohlásenú stavbu :Drenáž
pozemku a vykopanie studne“ na pozemku parc. č. KN XXX/X, XXX/X I. XXX/X k.ú. T. možno uskutočniť
len na základe územného rozhodnutia a následne rozhodnutím zo dňa 06.5.2009 Obec T. s okamžitou
platnosťou zastavila všetky stavebné práce /navážanie pozemku odpadom/ na stavbe „Drenáž pozemku
a vykopanie studne“ na parc. č. P. XXX/X, XXX/X, XXX/X v k.ú. T., a to z dôvodu, že stavebník naváža

pozemok na stavbu v rozpore so stavebným zákonom a to bez povolenia stavebného úradu.

15. Následne žalovaní ako stavebníci podali dňa 01.6.2009 Obci T. návrh na vydanie územného
rozhodnutia na stavbu „Domová studňa a drenáž“, ku ktorej doložili list vlastníctva, kópiu katastrálnej
mapy, projektovú dokumentáciu a kópiu maturitného vysvedčenia projektanta. Stavebný úrad dňa

08.6.2009 oznámil začatie územného konania, na deň 11.6.2009 nariadil ústne prejednanie spojené s
miestnym zisťovaním, z ktorého spísal zápisnicu a dňa 19.6.2009 vydal rozhodnutie o využití územia
č. XXXX/XX, ktorým povolil stavbu: „Domová studňa a drenáž“ na pozemku parc. Č. P. XXX/X, XXX/
X I. XXX/X k.ú. T..

16. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolali žalobcovia z dôvodu, že nesúhlasil s premiestnením studne z
ľavej strany pozemku na pravú stranu pozemku , pretože už aj stavebníkom - žalovaným predložená
projektová dokumentácia naznačuje, že voda sa nachádza na ľavej strane, pretože sa na povrchu
nachádza rastlinstvo. Na odvolanie žalobcov proti územnému rozhodnutiu obce T. zo dňa 19.6.2009
rozhodol Krajský stavebný úrad v H. rozhodnutím č.: XXXX-XXX/XXXX-X/SP-T. zo dňa 03.9.2009,

ktorým odvolaniu vyhovel, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové
prejednanie a rozhodnutie, pričom hlavným dôvodom zrušenia bolo procesné pochybenie stavebného
úradu, ktorý musí vydať vo veci také rozhodnutie, ktoré zodpovedá druhu a účelu stavby.

17. Obec T. F. dňa 12.10.2009 vydala Stavebné povolenie č.j.: XXXX/XXX, ktorým povolil žiadateľom

Ing. E. P. a manž. O. stavbu: „Rodinný dom - novostavba - X T..D..“ v obci T. na pozemku parc. č. XXX/X v
k.ú. T.. Aj proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal. O tomto odvolaní rozhodol Krajský stavebný úrad
v H. rozhodnutím č. XXXX-XXXX/XXXX-X/SP-T. zo dňa 17.12.2009, ktorým odvolanie D. R. zamietol a
rozhodnutie Obce T. č. 2009/269 zo dňa 12.10.2009, ktorým povolila stavbu: „Rodinný dom - novostavba
- 1 b. j. v obci T. na pozemku parc.č. P. XXX/X k.ú. T. pre stavebníka Ing. E. P. a manželku O.“ potvrdil.

18. Žalobca D. R. podal na Krajský stavebný úrad v H. dňa 18.2.2010 návrh na obnovu konania vo
veci právoplatného rozhodnutia KSÚ v H. č. XXXX-XXXX/XXXX-X/SP-T. zo dňa 17.12.2009, o ktorom
návrhu rozhodol Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím číslo: XXXX-XXX/XXXX-XX/J.-T. zo dňa
17.5.2010, ktorým návrh na obnovu konania zamietol. Aj proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal.

19. Dňa 16.6.2010 žalobcovia oznámili spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. škodu, ktorá
im vznikla na ich rodinnom dome a to navlhnuté steny a opadávanie omietky dňa 27.5.2010. Túto
škodovú udalosť si žalobcovia uplatnili z poistnej zmluvy, ktorou majú v poisťovni dojednané poistenie
stavieb na uvedené poistné riziká: požiar, výbuch, blesk, víchrica, povodeň alebo záplava, krupobitie,

zosúvanie pôdy, zrútenie skál, zosúvanie alebo zrútenie lavín, pád stromov, stožiarov a iných predmetov
avodouzvodovodnýchzariadení.Poisťovňažalobcomoznámila,ževykonanouobhliadkouanazáklade
doložených dokladov bolo preukázané, že ku škode došlo po stavebných zásahoch na susednom
pozemku,poktorýchdošlopočasvýdatnýchdažďovkpodmývaniuzákladovrodinnéhodomuanásledne
k vzlínaniu vlhkosti cez základy do obytného prízemia, pričom k zaplaveniu prízemia nedošlo. Vzhľadom

k tomu, že ku škode došlo vzlínaním vlhkosti zo základov a uvedené nepatrí medzi poistné riziká
dojednané v poistnej zmluve, žalobcom nevznikol nárok ma poistné plnenie.20. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy a územného plánovania
rozhodnutím číslo: P.-J.-X/XXXX-X/Pa zo dňa XX.X.XXXX o odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu
Krajského stavebného úradu v H., odboru štátnej správy č. XXXX-XXX/XXXX-XX/SP-T. zo dňa

XX.X.XXXX odvolanie žalobcov zamietol a potvrdil rozhodnutie KSÚ v H., odboru štátnej správy č.
XXXX-XXX/XXXX-XX/SP-T. zo dňa XX.X.XXXX.

21. Uznesením sp. zn. 17C/154/2011-126 zo dňa 02.7.2012 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad hodnoty

stavebných prác a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca Ing. D. G.. Znalec podal vo
veci znalecký posudok č. 51/2012 zo dňa 16.12.2012 (č. l. 159 a nasl. súdneho spisu), v ktorom
odpovedal na súdom uložené otázky. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že stavebnotechnické riešenie
odvodnenia pozemkov (parcely B. P. Č.. XXX/X, XXX/Xa XXX/X) žalovaných bolo zrealizované v súlade
s hydrologickou situáciou a odvodnenie pozemkov je zrealizované tak, že nedochádza k zamákaniu a
podmývaniu múrov rodinného domu č.s. XX v T., t.j. rodinného domu žalobcov. Znalec ďalej v posudku

konštatoval, že škoda žalobcom z realizácie odvodňovacieho systému na pozemkoch žalovaných
nevznikla, stavebné úpravy na pozemkov žalovaných sú navrhnuté a realizované tak aby nedochádzalo
k zatekaniu podzemných a povrchových vôd a zamákaniu muriva a vzniku vlhkosti na nehnuteľnosti
žalobcov v rodinnom dome č.s. XX, odvodňovací systém je navrhnutý a zrealizovaný tak, že dokáže
zabezpečiť odvodnenie pozemkov žalovaných a aj zo susedných pozemkov teda aj žalobcov. Znalec

nezistil vznik škody vplyvom odvodnenia pozemku žalovaných na nehnuteľnosť žalobcov. Zavlhnutie
muriva vplyvom nadmerných zrážok bolo pozorované po výdatných dažďoch pred 18.5.2015 z iných
príčin ako z odvodnenia. Odvodňovací systém vybudovaný na pozemku žalovaných nespôsobuje
škodu na nehnuteľnosti žalobcov. Čo sa týka stavebnotechnického riešenia odvodnenia pozemkov
žalobcov, toto nebolo presne zistené, časť odvodnenia za rodinným domom žalobcov je zrealizovaná

vhodne, je potrebné otočiť NOPOVÚ fóliu. Časť odvodnenia za hospodárskou budovou je zvedená na
pozemok žalovaných, je predpoklad, že takto zvedená voda bude zachytená v odvodňovacom systému
zrealizovanom žalovanými. Žalobcovia doplnili NOPOVÚ fóliu ako dodatočný žľab nad odvodnením
zo strechy rodinného domu a hospodárskej budovy. Je potrebné konštatovať, že fólia je nevhodne -
opačne uložená a je predpoklad, že nedôjde k odvetraniu vlhkosti spod fólie a možnému prenikaniu

vlhkosti do obvodového muriva nad vodorovnou hydroizoláciou. V závere znalec konštatoval, že zo
strany žalovaných realizáciou odvodnenia nevznikla žalobcom žiadna škody a nie je tu príčinná súvislosť
medzi konaním žalovaných a vzniklo škodou.

22. Predmetný znalecký posudok žalobcovia považovali za neobjektívny a nevychádzajúci zo

skutočného stavu hydrologickej situácie na ich pozemku. Úlohou znalca bolo objektívne zodpovedať
na otázky položené súdom, ktorý prejednáva vznik škody na dome žalobcov z titulu nesprávneho
odvodnenia z prameňa a nie studne, ako to prezentuje znalec. Voči znaleckému posudku vzniesli
pripomienky a otázky, ku ktorým žiadali znalca vypočuť a žiadali aj o vypracovanie znaleckého posudku
znalcom z odboru hydrológie a stavebníctva.

23. Žalovaní sa so závermi znaleckého dokazovania stotožnili a žiadali žalobu zamietnuť.

24. Uznesením sp. zn. 17C/154/2011-316 zo dňa 19.5.2016 súd poveril vypracovaním kontrolného
znaleckého posudku znalca Ing. D. Š., znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností,

vodohospodárske stavby. Úlohou znalca bolo podať kontrolný znalecký posudok k posudku znalca Ing.
D. G. č. 51/2012, zaujať stanovisko k otázkam položeným znalcovi v uznesení sp. zn. 17C/154/2011-126
zo dňa 07.7.2012 a zaujať stanovisko k odbornému hydrogeologickému posudku vypracovanému
spoločnosťou Horsman s.r.o. Prešov (č. l. 21 - 26 súdneho spisu)

25. Znalec Ing. D. Š. podal vo veci kontrolný znalecký posudok č. 51/2017 zo dňa 05.3.2017, ktorého
súčasťou je znalecký posudok č. 3/2017 zo dňa 12.02.2017 vypracovaný znalcom RNDr. P. P. - znalcom
v odbore ťažba - geológia, ložisková geológia.

26.ZnalecIng.D.Š.vkontrolnomznaleckomposudkuviedol,žestavebnotechnickériešenieodvodnenie

pozemkov žalovaných je zrealizované podľa projektovej dokumentácie a v súlade s hydrologickou
situáciou, odvodnenie je zrealizované tak aby nespôsobovalo podmývanie a zamákanie základov
rodinnéhodomužalobcov.Znalecvznaleckomposudkuuviedol,ženepredpokladá,žeškodanamajetku
žalobcov vznikla z dôvodu neodborného prevedenia odvodnenia pozemkov žalovaných. Stavebnéúpravy - odvodnenie na pozemkoch žalovaných sú prevedené podľa projektovej dokumentácie, sú
funkčné a nespôsobujú podmývanie a zamakanie základov rodinného domu žalobcov. Odvodňovací
systém na pozemkoch žalovaných je vybudovaný podľa projektovej dokumentácie vyhotovenej p. M.

R., je prevedený v patričnej kvalite, je funkčný čo bolo zistené pri miestnom šetrení dňa 07.11.2016,
a konzultant - znalec RNDr. P. P. z odboru ťažba, odvetvie geológia, ložisková geológia v znaleckom
posudku č. 3/2017 skonštatoval, že odvodňovací systém vybudovaný na pozemkoch žalovaných
vylepšuje hydrogeologické pomery v predmetnom území. Znalec opakovane konštatoval, že na
nehnuteľnosti žalobcov nevznikla škody z dôvodu zrealizovania odvodnenia pozemkov žalovanými

a vybudovaný odvodňovací systém na pozemkoch žalovaných nespôsobuje škodu na nehnuteľnosti
žalobcov. Čo sa týka stavebnotechnického riešenia odvodnenia žalobcov znalec uviedol, že celý úsek
odvodňovacieho systému rodinného domu z bočnej strany od žalovaných je zakrytý nopovou fóliou
spádovanou podľa terénu s uchytením na obvodové murivo rodinného domu, fólia je otočená správne,
ale ďalšia fólia, ktorá vytvára priekopu okolo domu zasypaná drobným kamenivom je vyvedená a
uchytená nad odvetrávaciu fóliu a zabraňuje odvetrávaniu základov a tým zadržiava vlhkosť pod fóliou

na základoch a obvodovom murive. Tieto opatrenia urobili žalobcovia na zamedzenie škôd na ich
rodinnom dome, avšak realizáciou odvodnenia žalovanými na ich pozemkoch žalobcom škoda na
majetku nevznikla, naopak zrealizovaním odvodnenia ich pozemkov boli vylepšené hydrogeologické
pomery na ich vlastných ako aj na susediacich pozemkoch.

27. Konzultant RNDr. P. P. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že jeho úlohou bolo vypracovať
znalecký posudok zameraný na posúdenie vybudovaného odvodnenia žalovanými v k.ú. T. na
parcelách P. XXX/X, XXX/X z hľadiska hydrologickej situácie v predmetnom území. Predmetné
územie leží v regionálno-geologickej jednotke Nízke Beskydy a je budované paleogénnymi súvrstviami
magurského príkrovu, ktoré sa vyznačujú plytkým obehom podzemných vôd v pripovrchovej zóne. Z

priloženej dokumentácie je zrejmé, že predmetné parcely v minulosti slúžili na odvádzanie povrchových
vôd z predmetného územia, ktoré bolo podmáčané. Žalovaní za účelom odvodnenia predmetných
parciel vybudovali odvodňovaciu drenáž. Na základe známych skutočností znalec konštatoval, že
predmetná drenáž bola navrhnutá a vybudovaná odborne s rešpektovaním hydrogeologických pomerov
v predmetnom území. Vykonané opatrenia sú dostatočné tak na odvádzanie podzemných vôd z prepadu

kopanej studne na pozemku žalovaných, ako aj na odvádzanie podzemných vôd, ktoré nasycujú
pripovrchovú vrstvu deluviálnych sedimentov na predmetných parcelách.

28. Žalobcovia s kontrolnými znaleckými posudkami nesúhlasili s tým, že požiadali o prešetrenie
kontrolného znaleckého posudku Ministerstvo spravodlivosti SR, odbor znaleckej a prekladateľskej

činnosti.

29. Ministerstvo spravodlivosti SR vo svojej odpovedi zo dňa 13.12.2017 na sťažnosť žalobcov na
postupznalcauviedlo,žejemuneprináležíposudzovaťsprávnosťskutkovéhostavuzistenéhokonajúcim
súdom ani hodnotiť primeranosť dôkaznej sily priznanú súdom vykonanému znaleckému posudku.

Zodpovednosťzaskutkovúsprávnosťdanejvecinesiekonajúcisúd.Nazákladeuvedeného,rešpektujúc
nezávislosť a nestrannosť vo veci konajúceho súdu, zásady voľného hodnotenia dôkazov a ochrany
verejného záujmu namiesto subjektívnych práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb, ministerstvo sťažnosť žalobcov odložilo.

30. Na pojednávaní konanom dňa 15.3.2018 boli vypočutí obaja znalci, t. j. Ing. D. Š. aj RNDr. P. P.,
ktorí trvajú na svojich znaleckých posudkoch. Ing. Š. uviedol, že žalovaní majú svoju stavbu dobre
odvodnenú a pokiaľ ide o odvodnenie ich domu, ktoré smeruje od studne cez prepadové šachty až do
potoka, toto odvodnenia nemá vplyv na zamakanie domu žalobcov. Studňa, ktorá je prepojená s tromi
záchytnými šachtami a prepojená až s potokom zachytáva spodné vody a nedovoľuje spodnej vode aby

vystúpila do vyššej výšky a viac zamáčala terén. Znalec RNDr. P. uviedol, že bol nápomocný Ing. Š. pri
vypracovaní znaleckého posudku po stránke hydrogeologickej a pri vypracovaní znaleckého posudku
vychádzal z predloženej fotodokumentácie, na tvári miesta nebol. Vychádzal aj z geologických máp a
geologických správ, ktoré sa nachádzajú v geologickom archíve. Z predloženej fotodokumentácie a máp
zistil, že geologická stavba v danom území je taká, že v podloží sa nachádzajú mohutné, niekoľko sto

metrov hrubé vrstvy takmer nepriepustných sedimentov, na ktorých sa nachádza tenká vrstva svahových
sedimentov, ktoré majú tiež nízku priepustnosť. Voda, ktorá obieha v hlbokom obehu na istých miestach
kde sú vytvorené geologické bariéry vytvára pramene a jeden taký prameň sa nachádza nad pozemkom
žalovaných.Žalovaníabymohlipozemokužívať,predmetnýprameňzachytiliskrúžovoustudňouavoda,ktorá je tlačená zo svahu nad pozemkom a pôvodne vyvierala ako pramienok je v súčasnosti zachytená
touto studňou. Žalovaní na odvedenie tejto vody vybudovali z prepadu studne drenáž, ktorá tieto vody
odvádza. Podľa znalca táto drenáž stačí odvádzať vodu, ktorá prepadá v studni v istej úrovni, kde je

vybudovaný prepad a túto vodu potom do rieky, čiže najbližšieho potoku. Drenáž bola vybudovaná
správne a plní svoju funkciu.

31. Uznesením sp. zn. 17C/154/2011-449 zo dňa 03.4.2018 súd uložil znalcovi Ing. D. Š. spolu s
konzultantom vypracovať odborné znalecké posúdenie k znaleckému posudku č. 51/2017 a urobiť

hydrogeologické posúdenie predmetného územia za domami žalobcov a žalovaných a na základe toho
zistiť príčinnú súvislosť zamákania rodinného domu žalobcov (či sú správne zvedené všetky povrchové
aj spodné vody na pozemkoch žalobcov a žalovaných).

32. V odbornom posúdení č. 111/2018 zo dňa 10.6.2018 znalec Ing. D. Š. skonštatoval, že prevedené
odvodnenie pozemkov žalovaných je funkčné, vylepšuje hydrogeologické pomery predmetného územia

a nezapríčiňuje zamakanie rodinného domu žalobcov. Pokiaľ ide o prevedené odvodnenia okolo
rodinného domu žalobcov toto je funkčné, problémom je fólia upevnená na obvodovom múre, ktorá
zabraňuje odvetrávavaniu muriva nad vodorovnou izoláciou a preto vlhne murivo pri podlahe z ľavej
strany domu z pohľadu od cesty (v garáži a sklade). Pokiaľ ide o stredný múr v garáži pri podlahe
môže vlhnúť z dôvodu nefunkčnej vodorovnej izolácie (použitá obyčajná lepenka) a pravdepodobné

prenikanie pripovrchovej a podzemnej vody po puklinách v pieskovcovom súvrství v priestore pod
rodinným domom žalobcov. Ostatné múry v prízemí rodinného domu nejavia známky vlhkosti. Znalec
vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že za rodinným domom žalobcov je prevedený oporný múr (cca
5 metrov od zadnej steny rodinného domu), v ktorom sú osadené drenážne tvárnice, cez ktoré je
vedená povrchová voda z pozemku nad oporným múrom a je zvedená popri päte oporného múra

do šachty umiestnenej v pravej strane pozemku a nadväzne zvedená dole pozemkom v zakrytom
potrubí do obecnej kanalizácie. Znalec konštatoval, že prevedené odvodnenie pozemku je funkčné.
Ako možné opatrenie na zamedzenie zamákania domu žalobcov znalec odporúčal vybudovať funkčnú
drenáž v priestore nad rodinným domom žalobcov, ktorú odporúčal zaústiť až do vybudovanej drenáže
nachádzajúcej sa na parcelách žalovaných.

33. Znalec RNDr. P. P. vo svojom odbornom posúdení č. 04/2018 zo dňa 03.6.2018 uviedol, že jeho
úlohou bolo vypracovať odborné posúdenie zamerané na hydrogeologické posúdenie predmetného
územia za domami žalobcov a žalovaných a na základe toho zistiť príčinnú súvislosť medzi
zamákaním domu žalobcov. Predmetné územie je budované paleogénnymi súvrstviami magurského

príkrovu, ktoré sa vyznačujú plytkým obehom podzemných vôd v pripovrchovej zóne. Ako výstupové
cesty podzemnej vody slúžia prevažne tektonické zlomy a násunové línie jednotlivých súvrství.
Takáto línia sa nachádza aj v predmetnom území, čo spôsobuje, že na svahu nachádzajúcom
sa v predmetnom území sa nachádzajú vývery podzemnej vody. Jeden z takýchto výverov bol
zachytený aj na parcelách žalovaných, tento bol zachytený v skružovej studni a ďalej je odvádzaný

drenážnym potrubím až do kanalizácie nachádzajúcej sa v obecnej komunikácii. Na základe známych
skutočností znalec konštatoval, že predmetná drenáž bola navrhnutá a vybudovaná odborne s
rešpektovaním hydrogeologických pomerov v predmetnom území. Vykonané opatrenia sú dostatočné
tak na odvádzanie podzemných vôd z prepadu kopanej studne na pozemku žalovaných, ale aj
na odvádzanie podzemných vôd, ktoré nasycujú pripovrchovú vrstvu deluviálnych sedimentov na

predmetných parcelách nad rodinným domom žalovaného. Za možnú príčinu zamákania múrov
rodinného domu žalobcov je možné považovať hydrogeologickú stavbu územia a pravdepodobné
prenikanie pripovrchovej a podzemnej vody po puklinách v pieskovcovom súvrství v priestore pod
rodinným domom žalobcov. Ako možné opatrenie na zamedzenie zamákania odporúčal vybudovať
funkčnú drenáž v priestore nad rodinným domom žalobcov, ktorú odporúčal zaústiť do už vybudovanej

drenáže nachádzajúcej sa na parcelách žalovaných.

34. Právny zástupca žalobcov vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalobcovia trvajú na podanej žalobe
v plnom rozsahu. Na základe doterajšieho dokazovania, písomných podaní a celého priebehu konania
je zrejmé, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu právnych povinností. Viackrát bol porušený postup

vo výkone stavebných prác a postup pokiaľ išlo o to, že geodetická situácia sa nebrala do úvahy.
Konaním žalovaných postupne došlo až ku škode na majetku žalobcov, keď im poisťovňa im oznámila,
že škodovú udalosť zamakaním múrov nebude uhrádzať, nakoľko príčina tohto zamakania je stavebná
činnosť respektíve konanie žalovaných. Svojvôľa a postavenie domu na mlákach je vôľa žalovaných.Ale pri tom si mali počínať tak, aby nedošlo k škode na cudzom majetku. Všeobecná zodpovednosť
je na stavebníkovi, ktorý vykonával práce, stavia dom. Objektívna zodpovednosť je na to aby nedošlo
na susednom pozemku alebo v susednom dome k zhoršeniu situácie respektíve k škodám. V priebehu

znaleckých dokazovaní znalec konštatoval len tú skutočnosť, čo sa týka žalovaných. To znamená, že on
len posudzoval činnosť, ktorá smerovala k odstráneniu škôd, ktoré by prípadne vznikli im. Nezaoberal
sa situáciou na susednom pozemku ani tým, že zásypmi, ktoré na pozemku urobili žalovaní sa dvihla
hladina vody tým, že zásyp je urobený do výšky muriva. Žiadne opatrenia, žiadne nápravy zo strany
žalovaných neboli ani navrhnuté ani realizované. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú toho, aby

žalovaní na vlastné náklady zabezpečili taký stav aký bol predtým, kým začali výstavbu. To znamená,
aby urobili príslušnú izoláciu domu žalobcov. Pokiaľ ide o právnu stránku veci, škoda a porušenie právnej
povinnostisúzrejméužajztoho,ževrozporesnormálnympostupombolinajprvurobenénejakézáklady
a hydrologická situácia sa riešila až následne. To znamená, že nebol dodržaný stavebný postup obvyklý
pri takýchto pozemkoch, a to že najprv sa urobí hydroizolácia aj vo vzťahu k susedom a až potom sa
pokračujevovýstavbe.Jenažalovanýchabysipriznali,ževovzťahuksusedompostupovalibezohľadne

a urobili nápravu, aby sa škoda sa neprehlbovala, nezväčšovala. O zavinení žalovaných v tomto prípade
nie je možné pochybovať. Žalovaní sa snažia preniesť zodpovednosť za vzniknutý stav na žalobcov,
avšak žalobcovia si odvodnenie urobili, nemali s tým nijaké problémy, kým sa nezačala výstavba na
pozemkoch žalovaných, ktorí vodu zviedli smerom k domu žalobcov. Žaloba podaná žalobcami nie je
smerovanáprotižalovanýmsúmyslomnejakoichpoškodiť,alenapraviťstav,ktorýjeužalobcov.Stáleje

možnéukončiťtotosúdnekonanieuzatvorenímsúdnehozmierustým,žežalovanísazaviažuodizolovať
dom žalobcov a každý si bude znášať trovy konania sám.

35. Právny zástupca žalovaných vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalovaní v celom rozsahu
zotrvávajúnasvojichdoterajšíchpísomnýchaústnychvyjadreniachapredloženýchdôkazoch.Žiadame,

aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným náhradu trov v celom rozsahu. Poukázal
na výsledky znaleckých dokazovaní, ktoré boli vykonané v rámci tohto pojednávania, z ktorých je zrejmé,
že všetky činnosti, ktoré uskutočnili žalovaní na svojich pozemkoch nespôsobili škodu, ktorú uvádzajú
žalobcovia v žalobnom návrhu. Naopak tieto znalecké dokazovania preukazujú a dokazujú to, že práve
všetky úkony, ktoré žalovaní na svojich pozemkoch urobili, zlepšili situáciu čo sa týka podzemných vôd

a ich odtekania jednak na svojich pozemkoch ako aj na pozemkoch žalobcov. Žalobcovia v rámci tohto
konania nepreukázali všetky potrebné atribúty, ktoré musia byť splnené pre zaviazanie žalovaných na
náhradu škody a dostatočným spôsobom nepreukázali príčinu vzniku škody ani jej výšku. V každom
prípade nepreukázali príčinu, na základe ktorej došlo k vzniku škody a už určite nepreukázali príčinnú
súvislosť medzi nimi tvrdenou príčinou vzniku škody. Som toho názoru, že v prípade ak teda nedošlo zo

strany žalobcov k preukázaniu týchto troch atribútov a to ešte raz príčiny vzniku škody, samotnej škody
a príčinnej súvislosti nemožno predpokladať ani zavinenie žalovaných. Vzhľadom na uvedené žalovaní
navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným náhradu trov v celom rozsahu.

36. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník má

právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže
domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa odseku 2 obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa § 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom

obťažoval iného alebo, čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci

pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Podľa odseku 2 ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb,
môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je
povinný pozemok oplotiť.

Podľaodseku3vlastnícisusediacichpozemkovsúpovinníumožniťnanevyhnutnúdobuavnevyhnutnej
mierevstupnasvojepozemky,prípadnenastavbynanichstojace,pokiaľtonevyhnutnevyžadujeúdržba
a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na
stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.Podľaustanovenia§420ods.1zák.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,každýzodpovedázaškodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa odseku 2 škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

37. Súd zhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že žaloba žalobcov je v celom rozsahu
nedôvodná. Vzhľadom na dosiaľ uvedené je zrejmé, že nárok žalobcov na súdnu ochranu nemožno
založiť na § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, pod ktoré ustanovenie nepatrí, ale tento nárok treba
vyvodiť z § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka. V § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka poskytuje
zákonodarca vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek neoprávneným zásahom. V danom prípade ide o
tzv. zapieraciu (negatórnu) žalobu, podstatou ktorej je, že vlastník sa domáha ochrany proti zásahom

do jeho vlastníckeho práva, ktoré spočívajú v inom rušení než neoprávnenom zadržovaní jeho veci.
Zákonodarca v § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka nežiada, aby pri neoprávnenom zásahu, proti
ktorému žaloba smeruje, išlo o zásah nad mieru primeranú pomerom, preto z tohto aspektu nebolo
vôbec potrebné vec posudzovať, skúmať, resp. aby išlo o zásah vážne ohrozujúci výkon práv vlastníka
dotknutej nehnuteľnosti; rozhodujúca je už samotná protiprávnosť(nedovolenosť) zásahu.

38. Spornou otázkou v spore bolo, či žalovaní majú nedostatočne riešený odvod vody zo svojej
nehnuteľnosti, zo svojho pozemku, v dôsledku čoho má dochádzať k prenikaniu odvádzanej vody na
pozemok žalobcovi a k podmáčaniu ich rodinného domu. Za týmto účelom bolo v spore nariadené
znalecké dokazovanie znalcom Ing. G. a Ing. Š., znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty

nehnuteľností, vodohospodárske stavby, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalovaní žiadnym svojím
konaním nezapríčinili stekanie vody zo svojho pozemku na pozemok žalobcov, títo postavili rodinný dom
v súlade s právoplatným rozhodnutím, stavba bola riadne skolaudovaná, znalcom neboli zistené žiadne
nedostatky ohľadom nedostatočného odvodu vody z nehnuteľnosti žalovaných, naopak títo vykonali
odvodnenie v súlade s projektovou dokumentáciou, odvodnenie pozemkov žalovaných je funkčné,

vylepšuje hydrogeologické pomery predmetného územia a nezapríčiňuje zamakanie rodinného domu
žalobcov. Taktiež znalec konštatoval, že odvodnenie prevedené okolo rodinného domu žalobcov toto
je taktiež funkčné, problémom je fólia upevnená na obvodovom múre, ktorá zabraňuje odvetrávavaniu
muriva nad vodorovnou izoláciou a preto vlhne murivo pri podlahe z ľavej strany domu z pohľadu od
cesty (v garáži a sklade). Pokiaľ ide o stredný múr v garáži žalobcov pri podlahe, tento múr môže vlhnúť

z dôvodu nefunkčnej vodorovnej izolácie (použitá obyčajná lepenka) a pravdepodobného prenikania
pripovrchovej a podzemnej vody po puklinách v pieskovcovom súvrství v priestore pod rodinným domom
žalobcov. Ostatné múry v prízemí rodinného domu nejavia známky vlhkosti. Znalec vo svojom vyjadrení
ďalej uviedol, že za rodinným domom žalobcov je prevedený oporný múr (cca 5 metrov od zadnej
steny rodinného domu), v ktorom sú osadené drenážne tvárnice, cez ktoré je vedená povrchová voda z

pozemku nad oporným múrom a je zvedená popri päte oporného múra do šachty umiestnenej v pravej
strane pozemku a nadväzne zvedená dole pozemkom v zakrytom potrubí do obecnej kanalizácie.

39. Znalec z odboru ťažba - geológia, ložisková geológia RNDr. P. P. vo svojom znaleckom posudku
a odbornom posúdení č. 04/2018 zo dňa 03.6.2018 uviedol, že jeho úlohou bolo vypracovať odborné

posúdenie zamerané na hydrogeologické posúdenie predmetného územia za domami žalobcov a
žalovaných a na základe toho zistiť príčinnú súvislosť medzi zamákaním domu žalobcov. Predmetné
územie je budované paleogénnymi súvrstviami magurského príkrovu, ktoré sa vyznačujú plytkým
obehom podzemných vôd v pripovrchovej zóne. Ako výstupové cesty podzemnej vody slúžia prevažne
tektonické zlomy a násunové línie jednotlivých súvrství. Takáto línia sa nachádza aj v predmetnom

území, čo spôsobuje, že na svahu nachádzajúcom sa v predmetnom území sa nachádzajú vývery
podzemnej vody. Jeden z takýchto výverov bol zachytený aj na parcelách žalovaných, tento bol
zachytený v skružovej studni a ďalej je odvádzaný drenážnym potrubím až do kanalizácie nachádzajúcej
sa v obecnej komunikácii. Na základe známych skutočností znalec konštatoval, že predmetná drenáž
bola navrhnutá a vybudovaná odborne s rešpektovaním hydrogeologických pomerov v predmetnom

území. Vykonané opatrenia sú dostatočné tak na odvádzanie podzemných vôd z prepadu kopanej
studne na pozemku žalovaných, ale aj na odvádzanie podzemných vôd, ktoré nasycujú pripovrchovú
vrstvu deluviálnych sedimentov na predmetných parcelách nad rodinným domom žalovaného. Za
možnúpríčinuzamákaniamúrovrodinnéhodomužalobcovjemožnépovažovaťhydrogeologickústavbuúzemia a pravdepodobné prenikanie pripovrchovej a podzemnej vody po puklinách v pieskovcovom
súvrství v priestore pod rodinným domom žalobcov.

40. Znalci opakovane vo svojich znaleckých posudkoch a vyjadreniach konštatovali, že
stavebnotechnické riešenie odvodnenia pozemkov žalovaných je zrealizované podľa projektovej
dokumentácie a v súlade s hydrologickou situáciou, odvodnenie je zrealizované tak aby nespôsobovalo
podmývanie a zamákanie základov rodinného domu žalobcov. Znalec nepredpokladal, že škoda
na majetku žalobcov vznikla z dôvodu neodborného prevedenia odvodnenia pozemkov žalovaných.

Stavebné úpravy - odvodnenie na pozemkoch žalovaných sú prevedené podľa projektovej
dokumentácie, sú funkčné a nespôsobujú podmývanie a zamakanie základov rodinného domu žalobcov.
Odvodňovací systém na pozemkoch žalovaných je vybudovaný podľa projektovej dokumentácie
vyhotovenej p. M. R., je prevedený v patričnej kvalite, je funkčný čo bolo zistené pri miestnom
šetrení dňa 07.11.2016. Konzultant RNDr. P. P. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že jeho
úlohou bolo vypracovať znalecký posudok zameraný na posúdenie vybudovaného odvodnenia

žalovanými z hľadiska hydrologickej situácie v predmetnom území, ktoré sa vyznačuje plytkým obehom
podzemných vôd v pripovrchovej zóne. Žalovaní za účelom odvodnenia predmetných parciel vybudovali
odvodňovaciu drenáž. Podľa názoru znalca predmetná drenáž bola navrhnutá a vybudovaná odborne
s rešpektovaním hydrogeologických pomerov v predmetnom území. Vykonané opatrenia sú dostatočné
tak na odvádzanie podzemných vôd z prepadu kopanej studne na pozemku žalovaných, ako aj

na odvádzanie podzemných vôd, ktoré nasycujú pripovrchovú vrstvu deluviálnych sedimentov na
predmetných parcelách.

41. Súd si osvojil tieto tvrdenia znalcov, pričom nebral do úvahy žiadne ostatné navrhnuté dôkazy,
pretože v spore neboli preukázané tvrdenia žalobcov, že by žalovaní neoprávnene zasahovali do ich

vlastníckych práv a preto žalobu v časti o odstránenie neoprávneného stavu zamietol.

42. Súd zamietol žalobu aj v časti ktorou sa žalobcovia domáhali náhrady škody. Žalobcovia
nepreukázali, že by nimi žiadaná škoda (ktorá nebola v priebehu konania žalobcami bližšie
špecifikovaná) mala súvis so zodpovedaním na otázku neoprávnených zásahov do ich vlastníckych práv

žalovanými a keďže tieto zásahy, vznik škody ani príčinná súvislosť medzi nimi v konaní preukázané
neboli, bolo potrebné aj v tejto časti žalobu žalobcov zamietnuť. V danej veci súd dospel k záveru, že je
daný dôvod spochybňovať tak existenciu škody ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovaných a škodou vzniknutou žalobcom, predovšetkým s ohľadom na nepreukázanie prepojenosti
reťazca príčin žalovanými, na začiatku ktorého bolo malo byť porušenie povinnosti žalovaných a na

konci ktorého mal byť vznik škody na strane žalobcov a nemožno potom konštatovať, že by žalobcom
škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných a preto súd žalobu aj v rozsahu nároku na
náhradu škody zamietol.

43. Súd nepovažoval za nutné vykonať ďalšie dôkazy, nakoľko všetky v tomto rozhodnutí uvedené a

oboznámené dôkazy a najmä znalecké dokazovania dostatočne a vyčerpávajúco vyhodnocujú skutkový
stav a zodpovedajú otázky týkajúce sa predmetu sporu, preto ďalšie dokazovanie nevykonal.

44. Podľa § 255 ods. 1 zák. č . 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. V danom súd priznal žalovaným vo vzťahu k žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, pretože títo mali v konaní plný úspech s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.46. Súd zároveň rozhodol o trovách štátu, ktoré v priebehu konania vznikli, a ktoré neboli kryté zloženými
preddavkami a to tak, že štátu vo vzťahu k žalobcom priznal nárok na náhradu trov, ktoré v konaní
znášal s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo

veci samej.

47. Žalovaní podali v priebehu konania návrh na spojenie veci vedených na Okresnom súde medzi
sporovými stranami pod sp. zn. 18C143/2012 a sp. zn. 17C /154/2011, nakoľko však išlo o veci, ktoré
sa na spojenie nehodili, súd ich návrh na spojenie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.