Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. apríl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/163/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010290
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119010290.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov

JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Adriány Považanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. apríla
2021, v trestnej veci obžalovaného K. P. za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm.c),d),ods.3písm.c)Tr.zák.,spolupáchateľstvompodľa§20Tr.zák.,oodvolaniachobžalovaného
a krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.09.2020, sp. zn.
5Tk/1/2019 takto

r o z h o d o l :

I/ Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j enapadnutý rozsudok okresného súdu vo

výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného K. P., nar. XX.XX.XXXX v Z. nad V., trvale
bytom Z. nad V., V. XXX/XX,

o d s u d z u j e

podľa § 172 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere X (osem) rokov.

L. § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia majetku.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

II/ Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. P. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný K. P. uznaný za vinného v bodoch 2), 3)
z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 3 písm. c) Tr.
zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

X.) Y.Z.povzájomnejdohodesH.W.,zaúčelomfinančnéhozisku,vpresnenezistenejdobeodmesiaca
apríl roku XXXX do dňa XX.X.XXXX na presne nezistenom mieste v L. kúpil XXX ks tabliet extázyod nestotožnenej osoby menom „B.“ z L. za sumu 1.800,-€, tieto neoprávnene prechovával na presne
nezistenom mieste a následne predal 900 ks tabliet extázy H. W. na parkovisku pri motoreste J., okr. Z.
nad V. dňa XX.X.XXXX a to za sumu X.XXX,-€, H. W. tieto tablety extázy uložené v krabici od topánok

ukrylvobciW.,následnepožiadalK.P.,abyvjehoprítomnostivyzdviholodnestotožnenejosobyvZ.nad
V. XX ks tabliet extázy, tento ich následne prechovával v motorovom vozidle zn. P. U., ev. č. Z a v čase
okolo XX.XX hod. dňa XX.X.XXXX mu H. W. v obci W. odovzdal krabicu s 900 ks tabliet extázy, ktoré K.
P. opäť prechovával vo svojom motorovom vozidle zn. P. U., ev. č. Z s označením „O.“, s ktorým všetky
tablety extázy previezol do areálu V. W. na U. - U., okr. Z., pričom H. W. dňa XX.X.XXXX v čase približne

o XX.XX hod. na parkovisku pred V. W., U. - U., okr. Z. ponúkol a následne predal XXX ks tabliet extázy
oválneho tvaru neónovo žltej farby s vlisovaným symbolom batman na obidvoch stranách a v tvare srdca
fialovej farby na jednej strane polených s obsahom psychotropnej látky X,X - Metyléndioxymetamfetamín
(ďalej len MDMA) spôsobilých po užití ovplyvniť psychiku konzumenta za sumu 4.000,-€, pracovníkovi
polície SR, agentovi pôsobiacemu podľa § 117 ods. 1 Trestného poriadku, pri plnení jeho služobných
povinností v rámci predstieraného prevodu vykonaného podľa § 112 ods. 1 Trestného poriadku, pričom

T. - ako hlavná aktívna zložka extázy, je zaradený do I. skupiny psychotropných látok Zákona č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
a hodnota 997 ks (dávok) tabliet extázy je na čiernom drogovom trhu 9.970, - €,

X.) Y. Z. po vzájomnej dohode s H. W. za účelom finančného zisku, v presne nezistenej dobe od

XX.X.XXXX do XX.X.XXXX zadovážil omamné látky a psychotropné látky a síce na presne nezistenom
mieste v L. kúpil viac ako XXXX ks tabliet extázy od nestotožnenej osoby menom „B.“ z L. za sumu
X.XXX,-€, a v tom istom období na presne nezistenom mieste v L. kúpil 1015,40 g kokaínu od
nestotožnenej osoby menom „I.“ z X. za sumu XX.XXX,-€, tieto omamné a psychotropné látky následne
neoprávnene prechovával na presne nezistenom mieste a na základe vzájomnej dohody s H. W. ich

doviezol v čase okolo XX.XX hod. dňa XX.X.XXXX na motorovom vozidle zn. L. XXX, ev. č. L k domu
H. W. v obci W. XXX, okr. Z. nad V., kde ich odovzdal H. W. tam poslanému K. P., ktorý ich následne
prechovával v motorovom vozidle zn. P. U., ev. č. Z označené „O.“, a tento ich podľa inštrukcií H. W.
následne priviezol na parkovisko V. W. na U. - U., okr. Z., vybral ich z motorového vozidla, priniesol
ich na recepciu hotela, kde tieto drogy v čase približne o 21.30 hod. H. W. ponúkol a následne predal

kokaín vo forme 100 ks kapsúl elipsovitého tvaru zabalených v priesvitnej fólii s vlajkou s obsahom
bieleho prášku, 1052 ks tabliet extázy nepravidelného tvaru sivej farby s vlisovaným symbolom „WB“ a
XXXX ks tabliet extázy nepravidelného tvaru ružovej farby za sumu 48.000,-€, pracovníkovi polície SR,
agentovi pôsobiacemu podľa § 117 ods. 1 Trestného poriadku, pri plnení jeho služobných povinností
v rámci predstieraného prevodu vykonaného podľa § 112 ods. 1 Trestného poriadku, pričom kokaín

je zaradený do II. skupiny omamných látok a T. - ako hlavná aktívna zložka extázy, je zaradený do I.
skupiny psychotropných látok Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov, kde hodnota XXXX,XX g kokaínu na čiernom drogovom
trhu je nie menej ako XX.XXX,-€ a hodnota 2074 ks (dávok) tabliet extázy je na čiernom drogovom trhu
16.592, - €.

Za to mu bol podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. b) Tr. zák.,
§ 46 Tr. zák. a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uložený
trest odňatia slobody v trvaní 4 roky. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 1 rok.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný K. P. písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa XX.XX.XXXX, a to proti výrokom o vine a o treste, ako

aj konaniu, ktoré mu predchádzalo, pričom ho odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným
krajskému súdu dňa XX.XX.XXXX a doplnil ho ešte písomným podaním doručeným krajskému súdu
dňa XX.XX.XXXX.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil. Okresný súd

nezaujal žiadne stanovisko k čestnému vyhláseniu T. V., ktoré usvedčuje už právoplatne odsúdeného H.
W. z nepravdivého opisu uskladnenia škatule od topánok, v ktorej sa nachádzalo XXXX ks tabliet extázy
v externých priestoroch pohostinstva v W., ako aj spôsobu jej odovzdania. Zároveň nezaujal stanoviskok dohode prokurátora H. W. ako kajúcnika v tejto, ale aj ďalších trestných veciach v kontexte rozhodnutia
Q. H. c/a U. republika, ako aj jeho motivácie usvedčiť ho a tým si zabezpečiť beztrestnosť.

Z., že ako dlhoročný zamestnanec O. služby pri výkone svojej činnosti len zabezpečil prevoz škatule od
topánok dňa 29.06.2018 a igelitovej tašky dňa 10.07.2018, a to pre H. W., čo boli pre neho úplne bežné
zákazky. Jazda mimo územia mesta Z. nad V. predstavuje pre neho vyšší zárobok, pretože za prepravu
v meste si účtuje len 2,- Eur, teda z ekonomického hľadiska išlo o zaujímavú ponuku, pri ktorej nemal
reálny dôvod na odmietnutie. H. W. v minulosti viackrát ako zákazníka prepravoval, dokonca dvakrát

pre neho zabezpečoval prevoz batožiny.

Okresný súd preukázanie viny založil na výpovedi kajúcnika H. W. ako jediného priameho dôkazu, ktorý
podporili nepriame dôkazy - výpoveď ďalšieho už právoplatne odsúdeného Y. Z., ako aj výpovede agenta
a svedka mjr. T.. T. P.. Jeho výpovede sú však v zásadnom rozpore s týmito dôkazmi, pričom výpoveď H.
W. je pochybná nielen ako celok, ale pochybné sú aj jeho viaceré čiastkové tvrdenia. Okrem výpovede

tohto odsúdeného neexistoval žiadny iný priamy dôkaz, napriek vykonaniu rozsiahleho dokazovania.
Po zadržaní a vypočutí bol prepustený na slobodu, následne bol opakovane vypočutý v procesnom
postavení svedka, a až po tom, čo ho H. W. v liste označil ako spolupáchateľa predmetnej trestnej
činnosti, mu bolo vznesené obvinenie.

V ďalšom poprel akúkoľvek vedomú a úmyselnú účasť na páchaní drogovej trestnej činnosti, ktorá
bola v tom čase spoluobžalovaným kladená za vinu v prebiehajúcom trestnom konaní. V tomto smere
argumentoval tým, že doposiaľ nebol odsúdený za úmyselný trestný čin, nikdy neužíval drogy, bol
zamestnaný, staral sa o rodinu, vrátane jeho dcéry narodenej XX.XX.XXXX a viedol riadny život. Jeho
výpovede sú konzistentné, vôbec nespochybňoval prevoz uvedených vecí, avšak o ich obsah sa nikdy

nezaujímal. Naproti tomu H. W. bol napriek mladému veku už viackrát trestaný za rôznu úmyselnú
trestnú činnosť, vrátane zločinu vydierania a obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi a mnohokrát
sankcionovaný za rôzne priestupky, najmä na úseku dopravy. Poukázal aj na to, že od zadržania
spolupracoval s príslušníkmi polície, nerealizoval žiadne procesné obštrukcie a vypovedal konzistentne,

na rozdiel od H. W., ktorý pri zadržaní kládol zasahujúcim policajtom aktívny odpor, bol užívateľom
rôznych druhov drog, pričom sa pohyboval v takomto prostredí. O. najprv odmietol vypovedať, priznal sa
iba pod ťarchou vykonaných dôkazov, až potom zmenil výpoveď, v ktorej za spolupáchateľov predmetnej
trestnej činnosti najprv označil L. Y. a v ďalšom liste adresovanom vyšetrovateľovi aj jeho. Je zrejmé,
že H. W. je absolútne nedôveryhodnou osobou, manipulátorom, notorickým porušovateľom zákona a

páchateľom trestnej činnosti, ktorý je však človekom s nespochybniteľnou inteligenciou. Označil
ho za spolupáchateľa predovšetkým v snahe dosiahnuť zníženie drakonického trestu, ktorý mu hrozil,
a preto mal evidentný záujem, aby bol za uvedenú trestnú činnosť odsúdený aj on. H. W. ho cielene
vopred premysleným postupom zneužil ako taxikára na prevoz omamných a psychotropných látok,
pričom okresný súd komplexne neposúdil vierohodnosť výpovedí z hľadiska charakteru ich osobností,

ako aj motivácie H. W. usvedčiť ho svojimi výpoveďami.

Na to analyzoval pravdivosť, resp. mieru pravdivosti tvrdení H. W., ktorý sa ho pokúšal usvedčiť, a to
jednak overiteľnými, a jednak neoveriteľnými vykonanými dôkazmi (podrobnejšie na stranách č. 6 až
10 odvolania). Z uvedených rozborov jednoznačne vyplynulo, že všetky tvrdenia H. W., ktoré by mali

preukázať jeho vedomú účasť na stíhanej trestnej činnosti, boli nepravdivé, resp. spochybniteľné. Z
klamstiev ho okrem iného usvedčuje písomné vyhlásenie T. V., a to vo vzťahu k uskladneniu škatule od
topánok a spôsobu jej odovzdania. U. H. W. objasniť trestnú činnosť je naviac selektívna, keď na jednej
strane jeho usvedčuje ako údajného páchateľa, ale na druhej strane ďalšie osoby podieľajúce sa na
trestnej činnosti opakovane odmietol identifikovať.

Taktiež vyhodnotil tri nepriame dôkazy vyznievajúce v jeho neprospech, ktoré mali podporovať tvrdenia
H. W.. Y. Z. potvrdil, že sa s ním o drogovej trestnej činnosti nikdy osobne nerozprával, naviac tento mal
o jeho údajnej účasti na skutku len sprostredkované informácie práve od H. W., čo znižuje význam tohto
dôkazu. Okrem toho pri skutku v bode 3/ uviedol, že pri bežnom nahliadnutí do igelitovej tašky nebolo

možné zistiť, čo sa v nej nachádzalo.

Pokiaľ ide o výpoveď agenta, najprv popísal, aká osoba sa ním môže stať a potom aj jeho procesné
postavenie. Dal do pozornosti, že ide o subjekt, ktorý musí spĺňať viaceré predpoklady a kritériá, keďžeje príslušníkom PZ SR určeným na splnenie presne stanovenej úlohy, v tomto prípade sprostredkovania
kontaktu a realizácie predstieraného obchodu. Nejde o náhodného svedka, preto by mal na kvalitatívne
vyššej úrovni popísať dej, ktorého bol priamym účastníkom, čo sa však v danom prípade vôbec

nenaplnilo. Agent totiž nebol schopný pravdivo a vierohodne zreprodukovať priebeh skutku, dokonca
vyslovoval domnienky, ktoré nemal ničím preukázané a boli v rozpore so skutočnosťou, a to s cieľom
vykresliť ho ako spolupáchateľa predmetnej trestnej činnosti (podrobnejšie na stranách 11 až 14
odvolania). Naviac, agent s ním nikdy priamo nekomunikoval a jeho tvrdenia, „že musel vedieť, čo
preváža“ sú len subjektívnymi úvahami a domnienkami. Napokon v jeho výpovediach bolo viacero

zásadných zmien a priebeh skutku opísal rozdielne aj oproti iným vykonaným dôkazom, dokonca aj v
rozpore s niektorými tvrdeniami H. W..

U. mjr. T.. T. P., ako aj ďalší dvaja príslušníci polície, najskôr uviedli, že sú viazaní mlčanlivosťou,
následne však už vypovedal, že on ako obžalovaný mal vedomosť o tom, že ide prevážať drogy. Ak teda
bol viazaný mlčanlivosťou, nemohol vypovedať, a preto nemožno na jeho svedeckú výpoveď prihliadať.

Naopak, ak svedok mlčanlivosťou viazaný nebol, o čom je presvedčený, mal uviesť, akým konkrétnym
spôsobom bola zistená jeho údajná vedomosť o tom, že bude pre H. W. opakovane prevážať drogy.
Výpoveď svedka je však rozdielna a má iný kvalitatívny význam oproti záznamu zo dňa 10.07.2018,
z ktorého vyplýva len to, že mal prepraviť drogy na určené miesto. Ak tento svedok resp. OČTK
takúto informáciu získali iným zákonným spôsobom ako od tzv. informátora, musel byť takýto postup

schválenýsúdomaleboprokurátorom.Zospisovéhomateriáluvšaknevyplýva,žebytakýtodôkazzískali
a predložili, preto je za takejto situácie potrebné vychádzať len z uvedeného záznamu a nie z výpovede
tohto svedka. Napokon nie je možné akceptovať postoj OČTK, že o tejto skutočnosti síce určite vedeli,
ale v žiadnom prípade nepovedia, ako to zistili, a ani to nijako nepreukázali.

V ďalšom rozporoval hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom, s ktorým sa nestotožnil, najmä
keď vykonané dôkazy dostatočne nevyvrátili ním produkovanú obhajobu. Do pozornosti dal najmä
nedôveryhodnosť výpovedí H. W., ktoré ako jediný priamy dôkaz v žiadnom prípade nepostačujú na
jeho odsúdenie (podrobnejšie na str. 16 odvolania).

Následne poukázal na pochybenia v prebiehajúcom trestnom konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
vrátane prípravného konania, a to najmä, že sa okresný súd dostatočne nezaoberal a nevyhodnotil
úlohu spolupracujúcej osoby L. Y., ako aj úlohu agenta v danom prípade. H. W. bol na spáchanie tejto
trestnej činnosti týmito osobami navádzaný, resp. nimi vyprovokovaný, pričom svedok L. Y. na hlavnom
pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu možnosti, že by si tým privodil nebezpečenstvo trestného

stíhania. Je otázne, či takúto činnosť nebolo možné subsumovať pod definíciu agenta provokatéra, a
pri komplexnom zhodnotení ich postupu sa takýto záver javí viac ako pravdepodobný. Okrem toho, aj
keď bol H. W. dlhodobo monitorovaný, nebola mu dokázaná žiadna iná drogová trestná činnosť, naviac
táto mala byť len doplnením hlavnej trestnej činnosti, ktorou mal byť protizákonný obchod s tabakovými
výrobkami. OČTK vôbec nemonitorovali stretnutia v dňoch 18.06.2018 a 29.06.2018, stretnutie dňa

10.07.2018 monitorovali len zvukovým záznamom, hoci ich dlhodobo predtým pripravovali, a preto tieto
neboli relevantným spôsobom zdokumentované, okrem ich zmätočného popisu agentom. Ak by medzi
ním a H. W. existovali väzby vybočujúce zo vzťahu taxikár a zákazník, tak by dôkazy o tom, pri tak
rozsiahlom a dlhodobom monitorovaní OČTK, nepochybne predložili, čo sa však nestalo.

Záverom zrekapituloval všetky predchádzajúce skutočnosti (podrobnejšie na strane č. 18 odvolania),
ktoré preukázali existenciu zreteľných pochybností o jeho vedomosti a úmysle spáchať trestný čin
kladený mu obžalobou za vinu. O. dôkazná situácia nemohla byť základom pre vyslovenie jeho viny,
berúc do úvahy aj zásadu „in dubio pro reo“.

Vzhľadomktomunavrhol,abyhokrajskýsúdakosúdodvolacíspodobžalobyvcelomrozsahuoslobodil.

Taktiež doplnil podané odvolanie čestným vyhlásením T. V. s pripojenými fotografiami areálu
pohostinstva v W., ktorými preukazoval, že v danom čase a na danom mieste nebolo možné uložiť
škatuľu od topánok, ako to tvrdil H. W., bez toho, aby bola spozorovaná personálom alebo zákazníkmi,

pričom nikdy ani o takejto údajnej skutočnosti nemal vedomosť. Z čestných vyhlásení T. V. a I. P.
vyplýva, že on, ako vodič taxislužby pre nich, ako zákazníkov, opakovane prepravil rôzne veci za
odplatu podľa tarify za prepravu osôb, a to bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zaujímal o ich
obsah. Z listiny - Osvedčenie zo zákona Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.01.2021 vyplýva, že sav skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z trestného rozkazu tohto súdu zo dňa 26.01.2017, sp.
zn. 3T/153/2016 osvedčil týmto spôsobom. Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie
vykonaním uvedených dôkazov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj krajský prokurátor písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 07.10.2020, a to v neprospech obžalovaného proti výroku o treste odňatia slobody a absencii
výroku o treste prepadnutia majetku, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 19.11.2020.

Najprv poukázal na napadnutý rozsudok, s ktorým sa stotožnil v tých častiach výroku, ktoré nenapadol
odvolaním. V ďalšom poukázal na argumentáciu súdu prvého stupňa v odôvodnení na stranách
7 - 8 napadnutého rozsudku, ktorým odôvodnil zníženie výmery uloženého trestu odňatia slobody,
predovšetkým kategóriou spravodlivosti, ktorú ale nemožno oddeľovať od zákonnosti, t. j. rozhodovania
len na základe zákona a v súlade s jeho ustanoveniami. Trestný zákon pripúšťa v prípade splnenia

konkrétnych podmienok podľa ust. § 39 Tr. zák. mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Limity pre
takéto zníženie sú jasne dané v odseku 3 tohto zákonného ustanovenia, v prípade obžalovaného by
bolo spodnou hranicou uloženie trestu odňatia slobody nie kratšieho ako 8 rokov. U tohto boli takéto
podmienky dané, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na osobu obžalovaného, na ktoré
okresný súd poukazoval, by trest ukladaný v trestnej sadzbe od 15 rokov až do 20 rokov bol pre

obžalovaného neprimerane prísny a ochranu spoločnosti možno v tomto prípade zabezpečiť aj trestom
oveľa kratšieho trvania, avšak pri rešpektovaní zákonných limitov podľa ust. § 39 ods. 3 Tr. zák.

Prvostupňový súd opieral svoje rozhodnutie predovšetkým o čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, konkrétne o právo na spravodlivé súdne konanie, pod ktoré

subsumuoval aj právo na spravodlivé rozhodnutie a spravodlivý trest. Aplikácia tohto článku by však bola
skôr na mieste v prípadoch neprimerane dlhých, mnohoročných konaní, kde nebolo dodržané právo na
prejednanie veci v primeranej lehote. Navyše, ak by bol aplikovaný tento článok, nebolo by namieste
použiť ust. § 39 ods. 3 Tr. zák., keďže práve cez aplikáciu Dohovoru je možné podliezť limity stanovené
Trestným zákonom. V danom prípade bolo potrebné aplikovať ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., konkrétne

okolnosti prípadu, a práve jeho použitie by znamenalo individualizáciu trestu resp. diferenciáciu trestov
medzi obžalovaným a už právoplatne odsúdenými W. a Z., ktorí na rozdiel od obžalovaného vyhlásili
na hlavnom pojednávaní svoju vinu a súčasne aj vypovedali o okolnostiach trestnej činnosti, ktoré im
boli známe, v dôsledku čoho získali prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi. Naproti tomu
obžalovaný síce nebol pri páchaní trestnej činnosti určujúcou osobou, avšak k žalovanej trestnej činnosti

sa nepriznal, hoci to nepochybne bolo jeho právom. Trest ukladaný v zákonom predpokladanej trestnej
sadzbe by však absolútne vybočoval z kategórie spravodlivosti, napriek tomu, že v posudzovanom
prípade išlo o drogy označované ako tvrdé. Legitímne úvahy súdu prvého stupňa na tému spravodlivosti
výšky ukladaného trestu ešte pod zákonné limity podľa ust. § 39 ods. 3 Tr. zák. by prichádzali do
úvahy skôr vtedy, ak by sa trestná činnosť týkala väčšieho množstva tzv. mäkkých drog.

Druhým odvolacím dôvodom bola absencia výroku o uložení trestu prepadnutia majetku obžalovanému
podľa § 58 ods. 3 Tr. zák., ktorý mal okresný súd pri právnej kvalifikácii, pre ktorú uznal obžalovaného
za vinného, ukladať obligatórne z rovnakých zákonných dôvodov, pre ktoré to správne urobil v prípade
právoplatne odsúdených W. a Z..

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1
písm. b), d), e) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol v intenciách vyššie
uvedeného, na podklade skutkového stavu, ktorý bol správne zistený a ustálený, pričom napádané
skutočnosti bolo možné reparovať v celom rozsahu.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného K. P., po doplnení dokazovania
prokurátor krajskej prokuratúry poukázal na písomné odôvodnenie odvolania, na ktorom v plnom
rozsahu zotrval a žiadal, aby odvolací súd rozhodol v jeho intenciách. K odvolaniu obžalovaného
uviedol, že W. nemal s prokuratúrou uzavretú žiadnu dohodu a nemal ani postavenie spolupracujúceho

obvineného. Pokiaľ aj štyri osoby popisovali v určitých častiach miesto, kde bola určitý čas predmetná
droga, ako aj predmet, v ktorom sa nachádzala, v detailoch inak, nebolo to rozhodujúce. Práve naopak,
výpovede obidvoch už právoplatne odsúdených, ako aj agenta, boli vo svojom jadre a rozhodujúcej časti
zhodné. Vzhľadom k tomu navrhol, aby bolo odvolanie obžalovaného zamietnuté ako nedôvodné.Obhajca obžalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení
odvolania. Zdôraznil, že nielen výpoveď H. W., ale aj svedecká výpoveď agenta boli evidentne
nevierohodné, jednak vzhľadom na vnútorné rozpory a jednak vzhľadom na rozpory s ostatnými

vykonanýmidôkazmi,naviacagentevidentnevyjadrovalsvojenázoryadomnienky,aleniereálneprežité
skutočnosti, čo bolo neakceptovateľné. V konečnom dôsledku navrhol, aby bol obžalovaný v celom
rozsahu spod obžaloby oslobodený a odvolanie krajského prokurátora bolo zamietnuté ako nedôvodné.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania boli podané obžalovaným a

krajskýmprokurátoromakooprávnenýmiosobami,atovzákonnejlehoteprotirozhodnutiu,protiktorému
boli prípustné. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku o vine a o treste, ako aj výroku o ochrannom opatrení, ktorý mal vo
výroku o vine podklad, taktiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli
odvolaniami vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie

krajského prokurátora bolo podané dôvodne, naproti tomu odvolanie obžalovaného dôvodne podané
nebolo.

Na začiatku krajský súd pripomína, že vo veci už rozhodoval, a to rozsudkom zo dňa 13.05.2020, sp.
zn. 3To/123/2019, ktorým vo vzťahu k obžalovanému K. P. podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por.

predchádzajúci napadnutý rozsudok okresného súdu zo dňa 19.07.2019, sp. zn. 5Tk/1/2019 zrušil v
celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v tejto časti vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd prvého stupňa, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu,

rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a správne
postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 3 písm. c) Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., pričom
krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, najmä na stranách

6 a 7, s ktorým sa stotožnil.

Odvolací súd konštatuje, že obžalovaný spáchanie skutku v bodoch 2) a 3) kladeného mu za vinu (t.j.
objektívnu stránku trestného činu) ako takého v zásade nepoprel. Jeho priebeh tak ako bol ustálený
prvostupňovým súdom, ktorý zodpovedá skutkovým zisteniam uvedeným v bodoch 2) a 3) obžaloby,

bol okrem jeho výpovede preukázaný tiež ďalšími dôkazmi, ktoré boli v súlade, nadväzovali na seba a
dopĺňali sa. Išlo o svedecké výpovede, výsluch agenta, znalecké posudky, odborné vyjadrenia a listinné
dôkazy, tak ako sú bližšie uvedené v zápisniciach o hlavnom pojednávaní, na ktorom boli vykonané.

Druhostupňový súd však považoval za potrebné reagovať v rámci odvolacieho konania na odvolacie

námietky obžalovaného, ktoré ale nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému
meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o jeho vine.

Obhajoba obžalovaného spočívala v popretí naplnenia subjektívnej stránky súdeného obzvlášť
závažného zločinu, pri ktorej Trestný zákon vyžaduje úmyselné zavinenie. Na okolnosť, ktorá

podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, v danom prípade - značný rozsah (ust. § 125 ods. 1 Tr. zák.)
saprihliadne,nakoľkoideoťažšínásledok(ust. §18písm.a/Tr.zák.),akbolzavinenýajznedbanlivosti.
Najmä výpoveď už právoplatne odsúdeného H. W. však preukazuje, že obžalovaný konal v tzv.
priamom úmysle, a to z hľadiska vedomostnej, ale aj vôľovej zložky, keďže chcel spoločným konaním
neoprávnene predať a po akúkoľvek dobu prechovávať omamné a psychotropné látky. Súčasne vo

vzťahu k väčšiemu rozsahu konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle, pretože bol uzrozumený aj z ich
približným celkovým množstvom a celkovou hodnotou, hoci nemusel v tomto smere vedieť úplne presné
údaje, najmä ak s prevážanými vecami aj manipuloval a vnímal ich hmotnosť.

Odhliadnuc odvýpovedeH.W.bolopotrebnévychádzaťtaktiežzokolností,zaktorýchobžalovanýkonal

tak, ako bolo zistené a ustálené. Nedostatočná bola jeho obhajoba, že len ako vodič taxislužby prevážal
na objednávku zákazníka tovar za odplatu bez toho, aby poznal jeho obsah. Nešlo totiž o jednorazový,
náhodný prevoz, ktorý by si u neho objednala neznáma osoba, ale o dva prípady prevozu, ktoré si u neho
vopred objednal H. W., ktorého nepochybne poznal už dlhšiu dobu, pričom sám ho v odvolaní hodnotilako nedôveryhodnú osobu s bohatou kriminálnou minulosťou, ktorá nerešpektuje zákon. V tomto smere
bolo potrebné prihliadnuť nielen na bežnú opatrnosť a základné, všeobecné vedomosti dospelého
jedinca o takomto druhu látok, ale u obžalovaného ako vodiča taxislužby, ktorý pri výkone svojej živnosti

denne prichádza do kontaktu aj s neznámymi osobami - zákazníkmi, vrátane deklarovaného bežného
prevozu vecí pre nich, bolo potrebné práve pre možnosť jeho zneužitia na prepravu nelegálneho
tovaru dôvodne požadovať vyššiu mieru opatrnosti. Nepochybne by sa odlišne posudzovala situácia,
ak by prevoz vecí s neznámym obsahom vykonal bežný vodič, napr. pre príbuzného, známeho a pod.
Naviac obžalovanému nič nebránilo, aby si eventuálne aspoň zbežne pozrel obsah prevážaných vecí a

v prípade pochybností zákazku odmietol, ak by totiž nevedel, čo tvorí obsah prepravovaných zásielok,
nemohol by ani zároveň vylúčiť, že môže ísť o nelegálny tovar. Ak by bolo všeobecne prijateľné,
že vodič taxislužby ako živnostník vykonávajúci prepravu, nebude absolútne zodpovedný za obsah
prepravovaných vecí, určite by to viedlo aj k zneužívaniu takejto služby na prevoz nelegálneho tovaru,
keďže by neexistovala možnosť akéhokoľvek jeho postihu, čo by bolo neprípustné. Páchatelia takéhoto
druhu trestnej činnosti veľmi dobre vedia, že pri prevoze drog môže dôjsť k ich odhaleniu, a práve

využívaním tzv. kuriérskych služieb sa snažia znížiť možné riziko, preto je na druhej strane legitímne
požadovať od osôb poskytujúcich takéto služby vyššiu mieru opatrnosti.

Súčasne však bolo potrebné prihliadnuť aj na celkový priebeh skutku, vrátane všetkých relevantných
okolností, ako aj úloh a postavenia jednotlivých v tom čase spoluobžalovaných na realizácii tejto trestnej

činnosti. Krajský súd sa stotožnil nielen s odôvodním napadnutého rozsudku okresným súdom, ale aj
so závermi krajského prokurátora uvedených na stranách 28 a 29 obžaloby, na ktoré v podrobnostiach
taktiež poukazuje a ktoré by nadbytočne opakoval. Zdôrazňuje však, že už len vzhľadom na celkovú
hodnotu drog by H. W., pre ktorého nešlo v žiadnom prípade o zanedbateľnú sumu, nezveril ich prevoz
úplne neznámej osobe, a z tohto dôvodu si vybral práve obžalovaného, s ktorým už mal určité kontakty

a skúsenosti. Logicky vyznieva jeho tvrdenie, že obžalovaného o obsahu zásielky informoval, a na jej
úspešnom zrealizovaní ho zainteresoval vyplatením odmeny 300,- Eur, teda podstatne vyššej, ako by
to bolo v prípade prevozu bežných vecí. Pri ďalšom prevoze H. W. zvažoval pre obžalovaného odmenu
vo výške X.XXX,- Eur, čo taktiež vyznieva logicky, nakoľko išlo o prevoz drog cca 6-krát vyššej hodnoty
ako v prvom prípade, a zároveň nasvedčuje tomu, že obžalovaný vedel aj to, že ide o väčšie množstvo.

Na tom nič nemení skutočnosť, že k vyplateniu druhej odmeny nestihlo prísť v dôsledku zásahu polície.
Práve získanie peňažnej odmeny bolo pohnútkou obžalovaného, ktorá ho viedla v obidvoch prípadoch
k spáchaniu trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o procesné postavenie agenta v tejto trestnej veci odvolací súd si osvojil argumentáciu

krajského prokurátora zo strán 27 a 28 obžaloby.

Možno súhlasiť s obhajobou, že H. W. nežil riadnym životom v súlade s právnymi predpismi, čo
spochybňuje jeho dôveryhodnosť, ako aj s tým, že v jeho výpovediach pretrvali čiastočné rozpory,
pokiaľ ide o niektoré detaily a tieto existovali aj vo vzťahu k iným vykonaným dôkazom (viď podrobnú

analýzu v odvolaní obžalovaného). Bolo akceptovateľné i to, že agent skutočne vyjadroval, pokiaľ ide o
existenciu jeho úmyslu, len svoj názor a domnienku, a to platilo v tomto smere aj pre výpoveď svedka
mjr. T.. T. P., čo do určitej miery znižovalo ich dôkaznú hodnotu. Naproti tomu však H. W. v rozhodujúcich
častiach, ktorými usvedčoval obžalovaného z hľadiska existencie jeho vedomostí o tom, že preváža
drogy, vrátane ich približného počtu a hmotnosti, svoje tvrdenia nemenil po tom, čo sa o tejto skutočnosti

rozhodol vypovedať. Ak tak nekonal už od začiatku trestného konania, možno to akceptovať, keďže
sa najprv snažil vyhnúť svojej trestnej zodpovednosti. Y. výpovede, ako jediného priameho dôkazu,
podporujú v rozhodujúcich častiach nielen vyššie uvedené usvedčujúce výpovede nepriamych svedkov,
ale celkový obraz a dôkaznú situáciu nepochybne dotvárajú a preukazujú všetky ďalšie vykonané
dôkazy a z nich vyplývajúce relevantné okolnosti a skutočnosti. Ani absencia zabezpečenia väčšieho

množstva usvedčujúcich informácií využitím prostriedkov podľa piatej hlavy Trestného poriadku, ktoré
by eventuálne preukazovali skutočnosti v jeho neprospech a zároveň verifikovali tvrdenia v tom čase
spoluobžalovaných, resp. svedkov vypovedajúcich v jeho neprospech, sama o sebe ešte neznižuje ich
výpovednúhodnotu,najmä,akpáchateliatakejtotrestnejčinnostidobrevedia otakejtomožnostivyužitia
zo strany OČTK, a preto sa snažia pri komunikácii minimalizovať uvádzanie údajov, ktoré by ich mohli

usvedčovať.

Naviac význam a dôkaznú silu výpovede H. W. neznižuje jeho údajná snaha o beztrestnosť, resp. aspoň
o výrazné zníženie výmery uloženého trestu odňatia slobody, ako to zdôrazňoval obžalovaný. Tento totižnemal postavenie spolupracujúceho obvineného, ani nemal uzavretú žiadnu dohodu s prokurátorom
v tomto smere, čomu nasvedčuje i to, že mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a
6 mesiacov, teda trest dlhej výmery, pričom skutočnosť, že usvedčil obžalovaného, sama o sebe na

to nemala väčší vplyv. Dôležitými boli jeho priznanie už v prípravnom konaní, ale predovšetkým jeho
vyhlásenie viny na hlavnom pojednávaní, ktoré konajúci súd následne uznesením prijal. Už len táto
samotná skutočnosť u neho odôvodňovala možnosť mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody o
1/3-inu za použitia ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, čiže už len tento jeho
procesnýpostojodôvodňovalprípadnúmožnosťznížiťuloženietrestuodňatiaslobodypoddolnúhranicu

zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá predstavovala 15 rokov, na výmeru 10 rokov. Napokon
krajský súd nezistil žiadny relevantný dôvod takého významu, pre ktorý by mal H. W. vypovedať až do
takej miery v neprospech obžalovaného a priťažovať mu, ak by tento o obsahu prevážaných zásielok
skutočne nevedel.

Po komplexnom zhodnotení vykonaných dôkazov dospel odvolací súd k záveru, že súhrn vykonaných

dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzujú a dopĺňajú sa, vzhľadom
na ich celkovú dôkaznú silu a hodnotu, nielenže vyvracia jeho obhajobu a znižuje význam skutočností
vyplývajúcich z dôkazov v jeho prospech, ale zároveň spoľahlivo preukazuje, že obžalovaný spáchal
skutok v bodoch 2) a 3) tak, ako bol ustálený okresným súdom, ktorý ho náležite právne kvalifikoval,
vrátane naplnenia jeho subjektívnej stránky z hľadiska zavinenia. Za danej dôkaznej situácie by z týchto

dôvodov nebolo v súlade so zákonom aplikovanie zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného,
ako sa toho domáhal.

Obžalovaný podané odvolanie proti výroku o treste bližšie neodôvodnil. Preskúmavajúc zákonnosť tohto
výroku dospel krajský súd k inému záveru ako okresný súd, pričom sa stotožnil v podstatnom rozsahu

s argumentáciou krajského prokurátora uvedenou v odvolaní na strane 3, na ktoré v podrobnostiach
poukazuje s tým, že bolo namieste uložiť obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody, a zároveň aj
trest prepadnutia majetku. Prvostupňový súd síce postupoval správne, keď obžalovanému mimoriadne
znížil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, avšak nesprávne použil čl. 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z formálneho hľadiska

bolo pochybením aj neuvedenie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Uvedený článok Dohovoru sa aplikuje pri
ukladaní druhu a výmery trestu, najmä v prípadoch, keď nastali v priebehu trestného konania bez
zavinenia súdenej osoby tzv. prieťahy v konaní a vec nebola prejednaná nezávislým a nestranným
súdom v primeranej lehote, čo sa však nevzťahovalo na túto trestnú vec, keďže od spáchania skutkov
do rozhodnutia druhostupňového súdu neuplynula ani doba 3 rokov, pričom za neprimeranú lehotu sa

vo všeobecnosti považuje doba presahujúca 6 rokov.

Obžalovanému nepoľahčovala, ale ani nepriťažovala žiadna okolnosť, prihliadajúc na ust. § 38 ods.
2 Tr. zák. bol ich pomer 0 : 0, preto nedošlo k zmene hraníc zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
ktorá predstavovala rozpätie od 15 rokov do 20 rokov. Uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na

dolnej hranici takejto trestnej sadzby, by však bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, preto bolo
potrebné aplikovať zmierňovacie ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu,
a to najmä vzhľadom na okolnosti prípadu. Krajský súd v tomto smere poukazuje na všetky kritériá
vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., vrátane zohľadnenia ust. § 34 ods. 5 písm. a) Tr. zák., z ktorého
vyplýva, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je potrebné u spolupáchateľov prihliadnuť aj na

to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. Je zrejmé, že obžalovaný
svojím konaním sa v porovnaní so spoluobžalovanými podieľal na spáchaní trestného činu najnižšou
mierou, taktiež mal z nej najmenší prospech, pričom išlo o tzv. predstieraný prevod, avšak práve jeho
činnosť vodiča taxislužby bola využitá na zníženie rizika možného odhalenia pri prevoze predmetných
drog na určené miesto. Okrem toho nemožno opomenúť, že tak konal v dvoch prípadoch a v jeho

neprospech možno hodnotiť aj celkovú hodnotu a druh prevážaných drog, ktorá výrazne prevyšovala
dolnú hranicu značného rozsahu. Pri hodnotení jeho osoby bolo potrebné zobrať do úvahy v menšej
miere aj skutočnosť, že už bol za nedbanlivostné trestné činy dvakrát právoplatne odsúdený, avšak
medzičasom už došlo k ich zahladeniu, teda sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol, naviac nemožno
konštatovať, že by mal za sebou bohatú kriminálnu minulosť. Práve naopak, žil v podstate riadnym

životom, napriek sankcionovaniu za priestupky, najmä na úseku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, nakoľko bol živnostníkom, zabezpečoval si zdroje na živobytie legálnym spôsobom a staral
sa o rodinu.Vzhľadom na uvedené skutočnosti uloženie trestu odňatia slobody odvolacím súdom vo výmere 8
rokov bolo zákonné a primerané, keďže v danom prípade možno zabezpečiť ochranu spoločnosti aj
trestom kratšieho trvania, pričom išlo o úplne dolnú hranicu trestnej sadzby, na ktorú bolo možné znížiť

trest odňatia slobody v danom prípade za použitia príslušných vyššie uvedených ustanovení Trestného
zákona. Na druhej strane neexistoval žiadny relevantný dôvod znížiť obžalovanému výmeru uloženého
trestu odňatia slobody ešte výraznejšou mierou pod uvedený zákonný limit.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin, na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí

súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa
stráženia, než do ktorého mal byť podľa ods. 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho

náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť
páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom
stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa
obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Krajský súd zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, hoci by podľa vyššie uvedených príslušných
zákonných ustanovení mal byť obligatórne zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia, keďže spáchal obzvlášť závažný zločin. Obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia

slobody, nemá rozsiahlu kriminálnu minulosť, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, v podstate
viedol riadny život, teda ho nemožno hodnotiť ako osobu výrazne narušenú, so sklonmi k páchaniu
protispoločenskej činnosti. Z jeho strany išlo v danom prípade síce o veľmi závažné, ale zároveň aj o
ojedinelé konanie, Súhrn týchto skutočností viedol odvolací súd k tomu, aby obžalovaného zaradil na
výkontrestuodňatiaslobodydoústavusmiernejšímstupňomstráženia,nežakotovyplývazpríslušných

ustanovení Trestného zákona, pretože mal za to, že pri takomto spôsobe výkonu trestu bude jeho
náprava lepšie zaručená.

Správnou bola argumentácia krajského prokurátora aj pokiaľ ide o absenciu uloženia trestu prepadnutia
majetku obžalovanému podľa § 58 ods. 3 Tr. zák., ktorého uloženie bolo pri jeho odsúdení za spáchanie

uvedeného obzvlášť závažného zločinu obligatórne, preto odvolací súd toto pochybenie napravil a sám
obžalovanému uložil uvedený trest.

Namieste bolo aj obligatórne uloženie ochranného opatrenia obžalovanému, a to ochranného dohľadu
na 1 rok podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák., nakoľko bol odsúdený za obzvlášť závažný

zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody dlhšej výmery, za súčasného uloženia
ochranného dohľadu, zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a
zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej

prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám, vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1,4
Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásadu ukladania trestov, ale aj zásadám
ukladaniam ochranných opatrení, uvedených v ust. § 35 Tr. zák.

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine,

o treste a o ochrannom opatrení, ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo, z vyššie
uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, ktoré nepovažoval za dôvodné a o odvolaní krajského
prokurátora, ktoré za dôvodné považoval, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku,
a to pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.