Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Lýdia Stehurová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8P/3/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321200393
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2021:5321200393.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou vo veci starostlivosti o maloleté deti V. K. J., R..
X.X.XXXX O. I. K. J., R.. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, deti rodičov: matky K.. K. J., R.. XX.X.XXXX, D.
K.. W.. Š. XXXX/XX, XXX XX Č., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Lenka Maďarová, Štrková
95/21,01001Žilina,IČO:47232692aotcaK.Š.,R..XX.X.XXXX,D.Š.XXXX/XX,N.,T..Č..O..D.XXXX/
XX, XXX XX Č., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., Potočná
2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým
deťom takto
r o z h o d o l :
I. S c h v a ľ u j erodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloleté deti V. K. J., R.. X.X.XXXX O. I. K. J., R.. XX.X.XXXX s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti
a výchovy matky K.. K. J., R.. XX.X.XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných
veciach.
Otec K. Š., R.. XX.X.XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej V. sumou vo výške
170 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 10.2.2021 a na výživu
maloletého I. sumou vo výške 130 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky,
počnúc dňom 17.3.2021.
Splatné výživné s a na maloleté deti n e u r č u j e .
Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa po dobu prvých 6 mesiacov od vyhlásenia rozsudku súdu s
maloletou V. každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti
matky a s maloletým I. každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod.
za prítomnosti matky. Po zrealizovaní styku podľa prvej vety riadne a včas j e otec po uplynutí 6
mesiacov o p r á v n e n ý stýkať sa s oboma maloletými deťmi V. O. I. každý párny týždeň v sobotu
a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky.
Matka s a z a v ä z u j e maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ich otcovi v
dohodnutom čase v mieste bydliska maloletých detí. Otec s a z a v ä z u j e maloleté deti v dohodnutom
čase prevziať a po ukončení styku v dohodnutom čase odovzdať matke v mieste bydliska maloletých
detí.
II. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :1. Otec maloletých detí sa návrhom zo dňa 10.2.2021 na čl. 1 spisu domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia vo vzťahu k maloletej dcére V., keď žiadal, aby bola zverená do starostlivosti a výchovy
matky, aby bol otec zaviazaný k povinnosti prispievať na jej výživu sumou 100,- € mesačne a aby
bol oprávnený stretávať sa s ňou každý párny týždeň v sobotu i v nedeľu v čase od 10.00 hod. do
18.00 hod. O tomto návrhu súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. konania 8P/3/2021-40 zo dňa
18.2.2021, ktorým návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a to z dôvodu absencie
bezodkladnosti a naliehavosti situácie a s ňou spojenej absencie potreby okamžitého riešenia situácie v
podobe okamžitého zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Na odvolanie otca vo veci
rozhodoval Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, ktorý uznesením č. konania 11CoP/8/2021-116 zo dňa
12.4.2021 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že neodkladné opatrenie nariadil. V zmysle neho
ponechal maloletú V. dočasne v osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca k povinnosti prispievať na jej
výživu sumou 100,- € mesačne s účinnosťou od nariadenia neodkladného opatrenia a zároveň rozhodol,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou V. každý párny týždeň v sobotu i v nedeľu v čase od 10.00
hod. do 16.00 hod., po dobu prvých štyroch stretnutí za prítomnosti matky. Neodkladné opatrenie bolo
nariadené do právoplatného skončenia konania vo veci samej - o úprave práv a povinností rodičov k
maloletej dcére V., vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8P/3/2021.
2. Otec maloletých detí sa návrhom doručeným súdu elektronicky dňa 10.2.2021 čl. 16, domáhal úpravy
práv a povinností rodičov k maloletej dcére V., R.. X.X.XXXX (vec samá). Uviedol, že s matkou maloletej
žili ako druh a družka, maloletá sa narodila z ich partnerského vzťahu, ktorý pre neprekonateľné nezhody
ukončili. Otec v júni 2018 opustil spoločnú domácnosť. Keďže mali s matkou viaceré konflikty, následkom
ktorýchmuodmarca2020odmietalaumožniťsmaloletoustyk,argumentujúcpredovšetkýmopatreniami
súvisiacimi so šírením nákazy COVID-19 a obavou o zdravie maloletej, keď aj opakované pokusy otca
zostali bezvýsledné, navrhol, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, aby otec bol
povinným prispievať na jej výživu sumou 100,- € mesačne a aby mal umožnené stýkať sa s maloletou
každý párny týždeň v sobotu i v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. Tiež uviedol, že je
živnostníkom, jeho pracovnou náplňou je sprostredkovanie poistenia pre spoločnosť J. N.O., O..I.. s
mesačným príjmom zhruba 1.000,- €. V podaní zo dňa 15.2.2021 čl. 32 uviedol, že mesačne posiela
matke dieťaťa titulom výživného 100,- €, pričom matka toto výživné prevodom z účtu otcovi vracia späť.
Svoje výdavky špecifikoval nasledovne: nájom za byt 250,- €, poistenie 26,56 €, poistenie maloletej
37,10 €, odvody do VšZP 70,91 €, úver 400,- € a internet 14,- €.
3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 16.3.2021 čl. 74 predmet konania rozšírila, keď
žiadala upraviť práva a povinnosti k obom spoločným maloletým deťom, a to i k maloletému synovi I.,
ktorý sa narodil dňa XX.X.XXXX. Obe deti žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a výchovy, otca
žiadalazaviazaťkpovinnostiprispievaťnavýživumaloletejV.sumou250,-€mesačneod15.5.2018ana
maloletého I. sumou 200,- € mesačne od 28.5.2019. Taktiež žiadala, aby otec prispieval na tvorbu úspor
preobedeti,ukaždéhodieťaťapo80,-€mesačne,naúčet,ktorýmatkazriadido15dníodprávoplatnosti
rozhodnutia. Styk otca s maloletými deťmi žiadala upraviť v jej prítomnosti po dobu prvých šiestich
mesiacov, s maloletou V. každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod. a v nedeľu od 10.00
hod. do 14.00 hod. a s maloletým I. každý párny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu
od 14.00 hod. do 16.00 hod. Po zrealizovaní styku podľa prvej vety riadne a včas by bol otec oprávnený
stýkať sa s maloletými deťmi bez prítomnosti matky každý párny týždeň v sobotu i v nedeľu od 10.00
hod. do 18.00 hod., teda v súlade s návrhom otca. Vo svojom vyjadrení tiež uviedla, že je živnostníčkou
s hlavnou činnosťou maloobchod s elektrickými zariadeniami v špecializovaných predajniach. Jej príjem
za rok 2018 predstavoval 547,50 € mesačne, v roku 2019 bol vo výške 170,- € mesačne, nakoľko od
apríla 2019 bola na materskej dovolenke. Za rok 2020 daňové priznanie ešte nepodala, avšak jej príjem
sa v porovnaní s rokom 2019 nezmenil, a to i z dôvodu, že od apríla 2020 sú pre pandémiu COVID-19 a
vládne opatrenia predajne, a to aj jej predajňa, zatvorené. Výživné žiadala na maloleté deti určiť spätne
(u maloletej V. od mája 2018, teda od odchodu otca zo spoločnej domácnosti a u maloletého I. od jeho
narodenia, nakoľko odvtedy otec dieťa nevidel) z dôvodu viacerých fyzických napadnutí zo strany otca,
ktoré v nej vyvolali strach. Vyhovovala jej predstava, že už nikdy v živote nebudú musieť otca vidieť a
budú žiť spokojný život. Ale pokiaľ sa vrátil do ich životov, mal by vykompenzovať to, že sa o ne od mája
2018 nestaral (u maloletého I. od mája 2019). Nesúhlasila so stykom otca s deťmi bez jej prítomnosti, v
nadväznosti na potrebu vytvorenia vzťahu s otcom, u maloletého I. i samotného zoznámenia sa s ním.
Svoje náklady špecifikovala mesačne vo výške 681,80 €, nevyhnutné náklady na maloletú V. vo výške
561,95 € a na maloletého I. vo výške 473,50 €, spolu mesačne 1.717,25 € (špecifikácia na čl. 82 spisu).4. Podaním zo dňa 19.3.2021 čl. 109 rozšíril predmet konania i otec maloletých detí, ktorý žiadal upraviť
práva a povinnosti i k maloletému synovi I., na ktorého žiadal určiť výživné vo výške 80,- €, styk žiadal
upraviť rovnako ako u maloletej V.. V podaní zo dňa 6.5.2021 uviedol, že podľa daňového priznania za
rok 2020 mal základ dane 4.431,48 € a v rokoch 2018 a 2019 bol v strate. Tiež uviedol, že aktuálne žije
so svojou novou partnerkou I. Š. a jej dvoma maloletými deťmi v byte, ktorý je v jej vlastníctve a ktorej
mesačne prispieva na bývanie, titulom nákladov spojených s užívaním bytu a nákladov na domácnosť
sumou 200,- €.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý v konaní záujmy maloletých detí zastupuje, zo dňa 5.5.2021,
mal súd zistené, že matka s maloletými deťmi obýva 3-izbový byt v osobnom vlastníctve, pracuje ako
SZČO v oblasti predaja elektroniky. V súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok vo výške 370,- € mesačne, prídavok na dieťa vo výške 50,- € mesačne. Otec detí jej od
marca 2021 posiela titulom výživného sumu 180,- € mesačne. Do marca 2021 jej posielal sumu 100,-
€ mesačne, ale tieto finančné prostriedky mu vracala späť. Maloletá V. trpí atopickým ekzémom, má
preto zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom vo výške 40,- € mesačne. Výšku výživného
navrhnutú otcom detí kolízny opatrovník považoval za neadekvátnu vo vzťahu k individuálnym potrebám
detí. Úpravu styku otca s maloletým I. vyhodnotil v súčasnej dobe za nie v záujme maloletého, nakoľko
tento otca nepozná. Navrhol súdu, aby prípadný styk určil tak, že bude prebiehať v prítomnosti matky.
Do budúcnosti, po nadviazaní vzťahu otca s dieťaťom, nevylúčil možnosť stretávania sa s ním bez
prítomnosti matky, nevylúčil ani rozšírenie styku.
6. Na prejednanie uvedenej veci súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti kolízneho
opatrovníka, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Pred otvorením pojednávania
dňa 7.5.2021 došlo pri plnení mediačnej funkcie súdu medzi rodičmi k uzavretiu rodičovskej dohody,
v zmysle ktorej obe maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti a výchovy matky, otec bude
plniť výživné na maloletú dcérou V. vo výške 170,- € mesačne a na maloletého I. vo výške 130,- €, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu s tým, že splatné výživné
v danom prípade nebude určené. Vo vzťahu k styku sa rodičia dohodli tak, že počas prvých šiestich
mesiacov od vyhlásenia rozsudku bude otec oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý párny
týždeň v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod. a s maloletým I. od 14.00 hod. do 16.00 hod.,
a to za prítomnosti matky, a po zrealizovaní styku riadne a včas po dobu týchto šiestich mesiacov, po
ich uplynutí, bude otec oprávnený stýkať sa s oboma deťmi každý párny týždeň v sobotu i v nedeľu
v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., už bez prítomnosti matky. V nadväznosti na uzavretú rodičovskú
dohodu súd na pojednávaní bližšie dokazovanie nevykonával. Oboznámil sa však s listinnými dôkazmi
potrebnými pre posúdenie súladnosti rodičovskej dohody so záujmami maloletých detí.
7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
Podľa § 24 ods. 1 až 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (1)
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak
je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. (2) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (3) Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovnéhoprostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi. (4)
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Predmetom uvedeného konania učinili rodičia, ktorí nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti,
úpravu práv a povinností k svojim dvom maloletým deťom. Od počiatku nebolo sporným zverenie oboch
maloletých detí do osobnej starostlivosti a výchovy matky, v ktorej starostlivosti sa počnúc ich narodením
fakticky i nachádzajú. Sporným bola výška výživného a rozsah styku, vrátane spôsobu jeho realizácie,
keď sporným bolo to, či má byť uskutočňovaný v prítomnosti alebo v neprítomnosti matky. V priebehu
konania došlo k dohode rodičov i na výške výživného, i na rozsahu a spôsobe realizácie styku otca s
oboma deťmi. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov prihliadal predovšetkým na záujmy maloletých detí.
Výšku výživného, na ktorej sa rodičia dohodli, považoval za primeranú, i vzhľadom na vek maloletých
detí, i vzhľadom na ich odôvodnené nevyhnutné potreby. Zohľadňoval pritom i schopnosti a možnosti
oboch rodičov, predovšetkým rodiča povinného, v danom prípade otca maloletých detí. V súvislostiach
s výživným súd poukazuje i na to, že prihliadol i na skutočnosti uvedené matkou vo vzťahu k pôvodne
žiadanému spätnému výživnému. Podľa názoru súdu v danom prípade neboli tvrdené a preukázané
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by malo byť spätné výživné predmetom dohody. Nebolo
možné uveriť tvrdeniu navrhovateľky o obavách a strachu z otca maloletých detí, keď bolo viac než
zrejmé, že k počatiu maloletého I. muselo dôjsť až po tom, čo otec opustil spoločnú domácnosť. Súd
nemal za tvrdené a preukázané objektívne dôvody, pre ktoré matka nemohla návrh na určenie výživného
podať skôr, podľa názoru súdu jej v tom nič nebránilo. Sama uviedla, že chcela otca maloletých detí z ich
života vytesniť, resp. že by jej taký stav vyhovoval. Nepovažovala za potrebné, aby bol otec súčasťou
ich života. Šlo o jej rozhodnutie. Vo vzťahu k výživnému ďalej súd považuje za potrebné poukázať i
na to, že pôvodne matkou žiadané výživné považoval za nadštandardné, výdavky na každé z detí za
prehnané, nadhodnotené. Matka tvrdila mesačné výdavky 1.717,- € (na deti i na seba, či domácnosť),
pričom príjem z podnikania tvrdila len vo výške zhruba 175,- € mesačne, vo výške 370,- € z titulu
rodičovského príspevku a vo výške 50,- € z titulu prídavkov na dieťa. Ide o zjavný nepomer príjmov a
výdavkov na strane matky. Na strane druhej, vo vzťahu k pôvodnému návrhu otca, i v súlade s písomným
vyjadrením kolízneho opatrovníka, bolo možné výživné navrhované otcom považovať za neprimerane
nízke (neprimerane k veku a výdavkom detí). Pokiaľ jeho príjem z podnikania nedokáže pokryť jeho
základné nevyhnutné výdavky a výživné, ktoré má pred inými výdavkami prednosť, mal by sa snažiť
svoje zárobkové pomery zlepšiť, resp. zmeniť (napokon, pred otvorením pojednávania sám uviedol, že
o to poslednú dobu aj usiluje). Vzhľadom k tomu, že rodičia sa napokon dohodli na výške výživného,
ktorú súd považoval za primeranú veku a potrebám detí, dohodu hodnotiac za súladnú so záujmami
maloletých detí v tejto časti schválil. Schválil ju aj v časti úpravy styku, nakoľko podľa názoru súdu
vzhľadom k faktickému stavu, v zmysle ktorého nesporne otec nebýva v spoločnej domácnosti s matkou
a maloletou dcérou od mája 2018 a s maloletým synom od jeho narodenia (K. XXXX) nie je v styku a v
kontakte, syn ho nepozná, je v záujme maloletých, aby počas styku bola prítomnou i matka ako určitá
psychická opora a zároveň, aby spočiatku bol styk realizovaný s každým dieťaťom osobitne, aby mal
otec možnosť vybudovať si plnohodnotný vzťah s každým z nich. A pokiaľ bude styk realizovaný po dobu
prvých šiestich mesiacov riadne a včas, v zmysle dohody rodičov, bude otec oprávneným stretávať sa
s oboma deťmi súčasne, a to v rozsahu ním požadovanom v pôvodnom návrhu. Zhodnotiac celkový
skutkový stav súd ustálil, že rodičovská dohoda je súladná so záujmami maloletých detí, a preto ju vcelku
schválil.9.Otrováchtohtokonaniarozhodolpodľa§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,podľaktoréhožiadny
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedený zákon
v časti upravujúcej konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých inak neustanovuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na
Okresný súd v Čadci.
Podľa § 122 CMP proti výroku rozsudku, ktorým súd schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení
podať odvolanie.
Právo podať odvolanie nemá ten účastník konania, ktorý sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne
vzdá.
Matka a otec maloletých detí nie sú oprávnení podať odvolanie, pretože sa po vyhlásení tohto rozsudku
na pojednávaní tohto práva výslovne vzdali.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, resp. k čomu sa zaviazal,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie
podľa Exekučného poriadku. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone
neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.