Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200014
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1620200014.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.
r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: Remedium Legal, s.r.o., AK so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X,
J., 2. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, M., obaja zast.: URBAN STEINECKER GAŠPEREC

BOŠANSKÝ, s. r. o., AK so sídlom Havlíčkova 4437/16, Bratislava, o zaplatenie 2.593,15 EUR s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 5C/1/2020-9, zo
dňa 25.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave m e n í uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k.5C/1/2020, zo dňa
25.02.2020 vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaným v 1.rade a 2.rade priznáva nárok na
náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

Žalovaným v 1.rade a 2.rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobouvylúčenounasamostatnékonaniedňa07.01.2020(pôvodnepodanounaStályrozhodcovský
súd Slovenskej bankovej asociácie) na základe rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 5C/294/2015

- 79 zo dňa 06.12.2016 sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 2.593,15 EUR s
príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 04.12.2017 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť
a žiadal konanie zastaviť.

2. Okresný súd Bratislava Malacky uznesením č. k.5C/1/2020 zo dňa 25.02.2020 konanie vo veci
zaplatenia sumy 2.593,15 eur s príslušenstvom podľa ustanovené § 144 CSP, § 145 ods. 1 a odsek 2

CSP, §.146 ods. 1 a ods. 2 CSP konanie so súhlasom žalovaných zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby.

3. Otrováchkonaniarozhodolsúdprvejinštancie podľa§256ods.1CSPsodôvodnením,že vzhľadom
k tomu, že zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby procesne zavinil žalobca, má nárok na
náhradu trov konania v plnej výške protistrana. Súd ale žalovaným náhradu trov konania nepriznal, s
poukazom na čl. 17 základných princípov C. s. p. zakotvujúcich postup súdu rozhodnúť hospodárne, bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, pretože i keď si žalovaní náhradu trov konania
voči žalobcovi uplatnili, vznik trov v uvedenom konaní nijako nepreukázali, ani zo spisu v uvedenej veci
nevyplýva, že by im preukázateľne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania vznikli.

4.ProtivýrokuII.uzneseniapodaliodvolaniežalovaníanavrhli,abyodvolacísúdzmenilnapadnutývýrok
II uznesenia tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému 1 a žalovanej 2 spoločne a nerozdielne

100% náhrady trov prvoinštančného konania, ako aj za odvolacieho konania, alebo aby odvolací súd
zrušil napádaný výrok II uznesenia a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vodvolaní odôvodnil tým, že § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniavecia §365ods.1písm.d)CSP,žekonaniemáinúvadu,ktorámohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedli, že v danom prípade za nezákonný považujú

výrok II napádaného uznesenia, ktorým konajúci súd rozhodol tak, že žalovaným nepriznal nárok na
náhradu trov konania. Z rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, na podklade čoho súd dospel k
predmetnému záveru a to aj keď súd poukázal na čl. 17 CSP, pričom podľa názoru žalovaných uvedené
nemožno aplikovať pri otázke týkajúcej sa priznania nároku na náhradu trov konania protistrane,
ak druhá strana sporu procesne zaviní zastavenie konania. Podľa názoru žalovaných ide o zjavné

nesprávne právne posúdenie konkrétnych ustanovení CSP. Zákonodarca v 6-tej hlave v § 251 a nasl.
zakotvilpriamoustanoveniaupravujúcetrovykonania.Jednoznačnevymedzil,kedyazaakýchokolností
má ktorá strana sporu nárok na ich priznanie ako aj, kedy žiadnej zo strán sporu konajúci súd neprizná
tento nárok. V úvode predmetného zákona CSP zákonodarca vymedzil základné právne princípy na
ktorých tento zákon spočíva, pričom je nepochybné, že tieto základné princípy nemožno vykladať
v rozpore s jasným znením daného konkrétneho ustanovenia. To znamená, že pokiaľ zákonodarca

jednoznačne vymedzí, v tomto prípade v § 256 situáciu, kedy súd prizná nárok na náhradu trov konania
protistrane, nemôže konajúci súd explicitné znenie zákonného ustanovenia odignorovať s tým, že
svoje odôvodnenie založí na výklade (v tomto prípade na nesprávnom) princípu, ktoré tvoria úvod
predmetného zákona.

5. Postup okresného súdu podľa čl. 17 CSP v otázke nepriznania nároku na náhradu trov konanie
žalovaným, ktorý im priamo vyplýva z § 256 CSP možno odôvodnene považovať za nesprávne právne
posúdenie, keďže konajúci súd týmto svojím rozhodnutím porušil právo žalovaných ako strán sporu
na spravodlivé súdne konanie, čo je v priamom rozpore s čl. 17 CSP. Keďže konajúci súd vo svojom
odôvodnení napádaného uznesenia neuviedol ani jeden relevantný dôvod, pre ktorý by v tomto prípade

neprichádzala do úvahy aplikácia § 256 CSP, žalovaní nevidia žiaden dôvod k tomu, aby im ich nárok
na náhradu trov konania nebol priznaný. Rovnako je v danom prípade daný aj odvolací dôvod v
zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Iná vada podľa názoru žalovaných spočíva v tom, že konajúci súd
svojím rozhodnutím jednak nenaplnil požiadavku riadneho a presvedčivého rozhodnutia, keďže odňal
žalovaným ich zákonný nárok, ale nijakým konkrétnejším okrem odkazu na čl 17 CSP a súčasne súd

prvej inštancie toto svoje rozhodnutie neodôvodnil a súčasne iná vada konania podľa názoru žalovaných
spočíva i v tom, že týmto konaním konajúceho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Pokiaľ sa
najvyššie súdne autority už otázkou týkajúcou sa § 256 CSP zaoberali a k tejto zaujali rovnaký právny
názor je zrejmé, že žalovaní rovnako s ohľadom na princíp právnej istoty očakávali, že konajúci súd dá
na otázku, ktorá už bola opakovane riešená rovnakú odpoveď. Ak sa konajúci súd rozhodol odkloniť od

záverov, ktoré konštatovali najvyššie súdne autority bolo jeho základnou povinnosťou detailne objasniť,
resp. vysvetliť na podklade akých konkrétnych skutočností prijal taký záver aký prijal, teda prečo sa
odklonil od názorov vyšších súdnych autorít.

6. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaných vyjadril písomnými podaniami zo dňa 29.05.2020 a

18.08.2020 tak, že s napadnutým uznesením sa stotožňuje a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.

7.KrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku),pozistení,žeodvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej
inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
zmeniť uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu dňa 04.12.2017 vzal žalobca žalobu späť v

celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, pričom dôvod späťvzatia neuviedol. Okresný súd po späťvzatí
žaloby konanie so súhlasom žalovaných zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol
podľa § 256 ods.1 CSP vzhľadom na zistenie, že žalobca, ktorý vzal žalobu späť, procesne zavinil
zastavenie konania a preto je povinný nahradiť trovy konania protistrane. Súd prvej inštancie však spoukazom na čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich postup súdu rozhodnúť hospodárne, bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, pretože i keď si žalovaní náhradu trov konania
voči žalobcovi uplatnili, vznik trov v uvedenom konaní nijako nepreukázali, ani zo spisu v uvedenej veci

nevyplýva, že by im preukázateľne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania vznikli , nárok na
náhradu trov konania žalovaným nepriznal.

9. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. V zmysle uvedeného ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v
dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať

procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu,
aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo
o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša
trovy žalovaného žalobca.

12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu v spore, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K
zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Pri zastavení sporového konania je
potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán

sporuzprocesnéhohľadiskazastaveniekonaniazavinila.Kritériumprocesnéhozavineniajepotomtreba
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,
resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť
s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej

požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi
jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na
zastavení konania žalobca, v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda
jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993,
tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 196/09). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 7MCdo 4/2010.

13. V danom prípade žalobca nepreukázal dôvod späťvzatia žaloby a preto súd prvej inštancie vo
svojom uznesení správne uviedol, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca a protistrana teda
žalovaní, majú nárok na náhradu trov konania v plnej výške .

14. Okresný súd však nesprávne rozhodol o náhrade trov konania po späťvzatí žaloby žalobcom a po
zistení, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca a protistrana (žalovaní) majú nárok na náhradu
trov konania v plnej výške. Súd prvej inštancie žalovaným náhradu trov konania nepriznal s poukazom
na čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich postup súdu rozhodnúť hospodárne, bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu, pretože i keď si žalovaní náhradu trov konania voči žalobcovi
uplatnili, vznik trov v uvedenom konaní nijako nepreukázali, ani zo spisu v uvedenej veci nevyplýva, že
by im preukázateľne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania vznikli.

15. Tento záver súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za nesprávny. Z obsahu spisu je zrejmé,

že žalovaní boli v konaní zastúpení právnym zástupcom, advokátom. Právny zástupca žalovaných
bol súdom prvej inštancie dňa 22.01.2020 vyzvaný, aby sa vyjadril, či žalovaní so späťvzatím žaloby
súhlasia. Žalovaní sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu súdu vyjadrili podaním zo
dňa 03.02.2020 tak, že so späťvzatím žaloby súhlasia a uplatnili si nárok na náhradu trov konania. Z
uvedeného je potom zrejmé, že minimálne písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných, ktorým

vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby, je úkonom právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/ 2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Preto nie je
správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, ani im zo spisu
nevyplývajú. Možno preto uzavrieť, že je dôvodná námietka odvolateľov, že súd prvej inštancie vecnesprávne právne posúdil, keď žalovaným nárok na náhradu trov nepriznal a v odôvodnení rozhodnutia
uvedené ustanovenie § 256 Civilného sporového poriadku, nesprávne na daný prípad aplikoval a
nesprávne si toto ustanovenie súd vyložil.

16. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil uznesenie okresného súdu
vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaným v 1.rade a 2.rade priznáva nárok na náhradu
trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%, pričom vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (R 49/1993, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010, sp. zn. 7MCdo

1/2014, 2MObdo 4/2010).

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im
podľa vyššie citovaných ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške
náhrady trov prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na

ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a)napadnutývýrokodvolaciehosúduopeňažnomplneníneprevyšuje desaťnásobokminimálnejmzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizácioua akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 C.s.p.).