Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. marec 2021

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 42P/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218204917
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:2218204917.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: X. M., nar. XX.XX.XXXX, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka F.
U., narodená XX.XX.XXXX, bytom: V. X, Y., a otec: Y. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, T., o
návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej a na určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletú X. M., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok je oprávnená matka.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej X., narodenej XX.XX.XXXX, mesačne sumou 180 eur,
počnúc dňom 08.11.2018, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred.

IV. Zročné výživné na maloletú X., narodenú XX.XX.XXXX za obdobie od 08.11.2018 do 31.03.2021 v
sume 5172 eur je otec povinný splácať v 150 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným

počnúcdňom01.04.2021krukámmatkystým,že neplnenímjednejdávkyalebosplátkymázanásledok
splatnosť celého plnenia.

V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.

VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 08.11.2018 matka žiadala o úpravu
rodičovských práv a povinností a určenie výživného pre maloleté dieťa. Návrh odôvodnia tým, že s otcom

maloletej neuzavreli manželstvo, žili spolu vo vzťahu druh - družka v prenajatom byte v Pezinku a s
druhom mali už dlhší čas nedorozumenia, preto sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala do prenajatého
bytu v Modre. Odkedy sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, otec neplatí na maloletú výživné
a ani o ňu nemá záujem. Matka uviedla, že s otcom nemá žiadne kontakty a vzhľadom na uvedené
navrhuje súdu, aby zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a aby zaviazal otca platiť výživné na
maloletú v sume 250 eur mesačne, a to aj so spätnou platnosťou od augusta 2018. Spis bol z Okresného
súdu Dunajská Streda s poukazom na bydlisko maloletej v Modre postúpený ku dňu 13.03.2019 na

Okresný súd Pezinok.
2. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s predloženými
dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a súd vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania.3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, vo svojej správe
doručenej súdu dňa 05.05.2020 uviedol, že matka sa vyjadrila, že odkedy sa s maloletou od otca

maloletej odsťahovali, nemá o ňom žiadne informácie, na maloletú neprispieva, neozýva sa a ani sa
nijakým spôsobom o maloletú nezaujíma. Šetrením bolo zistené, že matka s dcérou žijú v prenajatom
byte v Modre, matka maloletej pracuje na polovičný úväzok v Pezinku a v čase, keď je v práci,
starostlivosť o maloletú zabezpečuje jej matka v Dunajskej Strede.

4. Vo veci sa dňa 25.05.2020 konalo súdne pojednávanie, na ktoré sa otec maloletej nedostavil. Matka
na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletej manželstvo neuzatvorili, žili iba ako druh a družka a z
tohto vzťahu sa 08.04.2017 narodila dcéra X.. Do augusta 2018 žili v spoločnej domácnosti, potom sa
odsťahovala, nakoľko si nesadli, hádali sa. Odkedy sa odsťahovali, otec na maloletú neprispel ani ju
nevidel. Uviedla, že maloletá mala 3 roky a nie je zapísaná do škôlky. K majetkovým pomerom matka
uviedla, že nemá žiaden majetok, býva v podnájme, za ktorý platí 340 euro, v čom sú už aj energie.

Okrem toho platí telefón do 40 eur, stravu 100 - 150 eur na obe. Uviedla, že jej pomáha finančne jej
matka, ktorá robí sestričku na Kramároch a dáva jej okolo 250 eur mesačne. Matka sa vyjadrila, že má
v pláne zamestnať sa na plný úväzok a maloletá by šla na budúci rok do škôlky. Maloletá je zdravá a
má s ňou bežné výdavky zodpovedajúce výdavkom deťom v jej veku, čiže alikvótna čast na maloletú
za bývanie je 170 eur, strava na maloletú 100 eur, plienky 30 eur, hračky 30 eur, hygiena 30 eur. Na

základe uvedeného navrhla, aby súd zveril maloletú do jej výchovy a otca zaviazal povinnosťou platiť
na výživu maloletej sumou 180 - 200 euro, čo sa týka styku žiadala ho neupraviť. Súdne pojednávanie
bolo odročené za účelom predvolania otca maloletej.

5. Vo veci sa dňa 22.03.2021 konalo súdne pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil otec maloletej ani

matka maloletej. Matka maloletej svoje predvolanie zobrala na vedomie, svoju neúčasť neospravedlnila.
Otec maloletej bol volaný z úradnej tabule mesta Pezinok, opakovane sa súdu nepodarilo doručiť mu
predvolanie a ani žiadne podania. Súd rozhodol o tom, že bude pojednávať v neprítomnosti otca a matky
maloletej. Kolízny opatrovník uviedol, že odporúčajú súdu, aby maloletá bola zverená do starostlivosti
matky, aby bol otec zaviazaný vyživovacou povinnosťou vo výške 180 eur, aby súd rozhodol, že

zastupovať maloletú a spravovať jej majetok je oprávnená matka a aby styk neupravoval.

6. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne
uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa

je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje
rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a
pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

7. Podľa čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa

svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

8. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

9. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 36, ods 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a

výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o
pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

20. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh je dôvodný. Vzhľadom na to, že otec maloletej si
svoje rodičovské práva a povinnosti dlhodobo neplní a vyživovaciu povinnosť k maloletej si neplní

vôbec, je potrebné upraviť túto povinnosť súdnym rozhodnutím. Čo sa týka určenej výšky mesačnej
sumy výživného, súd sa pridržal návrhu matky, nakoľko z matkou predložených mesačných nákladov na
maloletú dospel k záveru, že suma výživného vo výške 180 eur je primeraná. Súd pri rozhodovaní zobral
do úvahy aj názor a odporučenie kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil zverenie maloletej do osobnej
starostlivosti matky, zaviazanie otca povinnosťou platiť výživné na maloletú v sume 180 eur mesačne

a rozhodnutie o tom, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude oprávnená matka s tým, že
styk maloletej s otcom sa neurčuje. Otec počas celého prejednávania veci nepredložil žiadne dôkazy,
ktoré by nasvedčovali tomu, že návrh matky maloletej je nedôvodný, k podaniam sa nevyjadroval a na
pojednávaniach sa nezúčastnil.

21. Súd priznal maloletej zročné výživné od 08.11.2018 do 31.03.2021 v sume 5 172 eur, ktoré zaviazal
otca splácať v 150 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.04.2021 k
rukám matky s tým, že neplnenie jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Súd zročné výživné vypočítal tak, že v období od 08.11.2018 - 30.11.2018 vzniklo zročné výživné v sume132 eur (180/30 x 22), v období od 01.12.2018 - 31.12.2018 vzniklo zročné výživné za plný 1 mesiac
v sume 180 eur (1 mesiac x 180 eur = 180 eur), v období od 01.01.2019 - 31.12.2019 vzniklo zročné
výživné v sume 2 160 eur (12 mesiacov x 180 eur = 2 160 eur), v období od 01.01.2020 - 31.12.2020

vzniklo zročné výživné v sume 2 160 eur (12 mesiacov x 180 eur = 2 160 eur) a v období od 01.01.2021
- 31.03.2021 vzniklo zročné výživné za plné 3 mesiace v sume 540 eur ( 3 mesiace x 180 eur).

22. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52
Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
( § 357 Civilného sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ) a rozhodne o

ňom Krajský súd v Bratislave.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku )

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. ( § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku )

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)

V prípade, ak niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku [zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov].