Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/247/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225429
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112225429.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova ul. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., Bratislava, Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. februára
2014, č.k. 14C/243/2012-127, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 976,24 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške195,25eurztitulunesprávnehoúradnéhopostupuOkresnéhosúduTrenčín.Žalovanémunáhradu
trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010, ust. § 3 ods. 1 písm. d/, § 6 ods.
1, 2, 4, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, článkami Ústavy SR a Smernice Rady 93/13/EHS.
Uviedol, že podľa citovaných ustanovení sa žalobca domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia exekučného súdu v 15-dňovej zákonnej lehote
od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vo vykonaní úradného postupu bez
splnenia zákonných podmienok, ktoré spočívali v úplnom preskúmaní právoplatného exekučného titulu
metódou, ktorá exekučnému súdu neprináleží. Z vykonaného dokazovania bolo súdom prvej inštancie
zistené, že predmetná žiadosť bola súdu doručená dňa 05.03.2012 a exekučný súd uznesením č.k.

60Er/704/2012-13, zo dňa 02.04.2012 zamietol žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu, že exekučný
titul -rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo priznané plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ako aj samotná zmluva o úvere obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky (rozhodcovská doložka,
neprimerane vysoký dojednaný poplatok za úver 80%, sankcia pri splatnosti celého dlhu 91,25%
ročne, chýbajúci údaj o RPMN). Uznesenie súdu prvej inštancie bolo uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 02.05.2013, č.k. 2CoE/87/2013-27 zrušené, pričom súd prvej inštancie znova rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia uznesením zo dňa 18.06.2013, č.k. 60Er/704/2012-32 v spojení s

uznesením odvolacieho súdu zo dňa 13.02.2014, č.k.2CoE/342/2013-45 tak, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Postup súdu, ktorý rozhodol o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 28 dní od podania predmetnej
žiadosti, nemožno označiť ako rozporný so zákonom a lehotu, v ktorej bolo toto rozhodnutie vydané,nemožno charakterizovať ako prieťahy v súdnom konaní. Ďalej súd konštatoval, že exekučný súd
nepochybil vo svojom úradnom postupe, keď aplikoval v danej veci normy medzinárodného práva,
ktorými je SR ako člen EÚ viazaná a ktoré majú prednosť pred ustanoveniami slovenského právneho

poriadku a poskytol spotrebiteľovi potrebnú súdnu ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami.
V danom prípade tak nebol preukázaný žiaden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to
nesprávny úradný postup, ani vznik škody v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom,
ani výška nejakej škody. Súd dospel k záveru, že nie je možné žalobcovi priznať náhradu škody,
spočívajúcej v nevymoženej istine s prísl., ani nemajetkovú ujmu z dôvodu nesplnenia preukázania

zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného za akúkoľvek škodu v tejto súvislosti, preto žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich v stanovenej lehote
nevyčíslil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a to, že v spojení s § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. sa
mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v
konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1
písm. g/ O.s.p.), súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatňované a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalovaného (zrejme
správne žalobcu) a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobca

riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Žalobca uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu, je potrebné z konania vylúčiť, pričom okolnosť, že odvolací súd nevzhliadol v označených
veciachaskutočnostiachdôvodnavylúčeniesudcu,ničnemenínatom,ževočiachžalobcuaobjektívne
v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Poukázal na rozhodovaciu prax

iných odvolacích súdoch. Čo sa týka konečného rozhodnutia vo veci súdom (vylúčeným sudcom),
neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 O.s.p., proti ktorému legálne pripustil
odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď
ignoroval žiadosť žalobcu o odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Rovnako nemal

možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil
ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že
žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie svojho práva na kontradiktórne konanie, kedy
žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k

týmtodôkazomaprednesomvyjadriťasámnemalmožnosťnavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.
Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam
protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy.
Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal
na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek

dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu, koncepciu spravodlivého súdneho
konania s tým, že kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa
k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy,
pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd
vykonaldokazovanielistinami,ktorýchpôvodniejevodôvodnenírozhodnutiapoznateľnýaniejezrejmé,

či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ
dokazovaním, ktoré obsah a rozsah si určil sám, kedy žalobca žiadal vykonať dokazovanie všetkými
listinami, ktoré tvoria exekučný spis. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala
súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej
súvislosti s konaním dlžníka (povinného). Súd však úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode,

ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov, na administratívne
spracovanie textov, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku
vôbecniejezrejmé,akouúvahousúddospelkpresvedčeniu,žemajetkováškodanevznikla.Rovnakosa
to však týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej askutkový základ v tomto konaní je jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi
opísanými tými istými vetami, ako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady
na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Pravým právnym titulom je

v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť.
Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o
výškemajetkovejškody,atoajprostredníctvomznaleckéhoposudku,ktoréhovyhotoveniesizabezpečil.
Poukázal tiež na skutočnosť, že aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. Súd vo svojom rozhodnutí
vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný
ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie súdu je preto vnútorne rozporné a napriek tomu,
že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní
nemajetkovej ujmy žalobcovi. Uviedol, že sú irelevantné úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania
pohľadávky si žalobca zvolil a tiež sú irelevantné úvahy o podstate a rozsahu podnikateľského rizika.

Všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v právnej sfére žalobcu nerešpektovaním zákonnej
lehoty zo strany exekučného súdu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej
satisfakcie za porušené práva. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože

je vo výroku vecne správny.

5. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno podľa § 205
ods. 2 O.s.p. (účinného pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP) odôvodniť len okolnosťami uvedenými
pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia (a/ - h/ ust. § 365 CSP).

6. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/
citovaného zákonného ustanovenia (t.č. účinné ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/, e/, f/, h/ CSP).

7. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že dôvody odvolania uplatnené žalobcom nie sú dané.

8. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP) je daný v prípade,
ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 389 CSP).

9. Za takúto vadu považuje žalobca predovšetkým tú skutočnosť, že mu ako účastníkovi konania bola

odňatá možnosť konať pred súdom, resp. v zmysle účinnej úpravy CSP, že došlo k nesprávnemu
procesnému postupu znemožňujúcemu strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Zo spisu však vyplýva, že súd prvej inštancie určil termín pojednávania na 12.02.2014, predvolanie

bolo doručené žalobcovi 16.12.2013. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť
náležite neospravedlnil.

11. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, keď neobstojí
námietka zo strany žalobcu v tom smere, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca. Ako

vyplýva z obsahu spisu súdu prvej inštancie, o námietke žalobcu o zaujatosti sudcu, ktorému bola
vec pridelená na prejednanie, bolo právoplatne rozhodované uznesením Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 17.10.2012 pod č.k. 17NcC/227/2012-9, kedy krajský súd rozhodol, že sudkyňa Okresného
súdu Trenčín JUDr. Milina Jánošková nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania veci. O tvrdení
žalobcu, že v takýchto prípadoch rozhodoval výlučný sudca, už bolo rozhodnuté Najvyšším súdom vo

viacerých rozhodnutiach, napr. v uznesení zo dňa 31. mája 2010, v konaní sp.zn. 3NcC/14/2010, z
ktorého vyplynulo, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať
a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo a Najvyšší súd
aj v konaní 3Cdo/102/2013 konštatoval, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to,že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdenia žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom
v inej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z.. Samotnú okolnosť, že žalobca aj po rozhodnutí nadriadeného súdu o nezaujatosti vec

prejednávajúceho sudcu považoval tohto za zaujatého a odmietal sa zúčastniť pojednávania, nemožno
akceptovať ako dôvod pre odročenie pojednávania, pretože otázka zaujatosti sudcu bola vyriešená
postupom stanoveným Občianskym súdnym poriadkom, účinným v čase rozhodovania o námietke
zaujatosti sudcu, a nepredstavovala preto pre súd prvej inštancie prekážku pojednávania a
rozhodovania vo veci.

12. K odňatiu možnosti konať pred súdom, resp. v zmysle účinnej úpravy CSP k porušeniu práva
účastníkov konania na spravodlivý proces, nedošlo ani v odvolaní namietanom neumožnení reagovať
na vyjadrenie protistrany, oboznámiť sa s vykonanými dôkazmi, vyjadriť sa k dôkazom, navrhovať ďalšie
dôkazy a všeobecne porušením práva na kontradiktórny proces. Súd prvej inštancie totiž nariadením
pojednávania umožnil žalobcovi realizáciu viacerých práv, ktorých porušenie žalobca namieta. Pokiaľ

sa žalobca pojednávania nezúčastnil bez toho, aby na jeho strane bol pre neúčasť daný dôležitý dôvod,
nie je realizácia procesných práv žalobcu, ktorú umožňuje práve pojednávanie, pochybením súdu prvej
inštancie, ale iba dôsledkom konania samotného žalobcu.

13. Žalobca nedôvodne namieta porušenie svojich procesných práv v súvislosti s tým, že sa vo veci

neuskutočnilo ústne pojednávanie, pričom nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Zrejme ušlo pozornosti žalobcu, že v danom prípade nešlo o takýto prípad, súd prvej inštancie
nerozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 115a O.s.p. (t.č. účinné ustanovenie § 177
ods. 2 CSP), ale riadne nariadil pojednávanie podľa v tom čase účinného § 114 O.s.p.

14. Rovnako po preskúmaní veci odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o tom, že by
odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňalo požiadavky stanovené ustanovením § 157 ods.
2 O.s.p. (t.č. účinné ustanovenie § 220 CSP), najmä, že by súd prvej inštancie riadne nezdôvodnil,
prečo rozhodnutie vydané so zisteným časovým odstupom od podania žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nepredstavuje nesprávny úradný postup spočívajúci v zbytočných prieťahoch

v konaní.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku naopak vyplýva, že súd prvej inštancie sa veľmi podrobne
zaoberal časovou následnosťou jednotlivých úkonov v exekučnej veci, kde bol oprávnený žalobca a jeho
zistenia zodpovedajú vykonaným dôkazom. Pokiaľ ide o konštatovanie prieťahov, tak súd prvej inštancie

podrobne vyložil, z akého dôvodu časové rozdiely medzi jednotlivými úkonmi exekučného súdu nemohol
posudzovať ako prieťahy a ako nesprávny úradný postup okresného súdu, s čím sa aj odvolací súd
stotožňuje.

16. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je daný v prípade,

ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností.

17. Neúčasťou na pojednávaní sa žalobca zbavil možnosti vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného. Okrem
toho nariadením pojednávania s riadnym poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (t.č. účinné ustanovenie §

182 CSP) súd prvej inštancie vytvoril žalobcovi možnosť uplatniť právo na kontradiktórny proces v plnom
rozsahu, a preto neobstoja jeho námietky uvádzané v odvolaní o tom, že nemal možnosť sa vyjadriť
k tvrdeniam protistrany, k dôkazom a sám navrhovať dôkazy. Žalobca bez ospravedlniteľného dôvodu
túto možnosť nevyužil, keď sa pojednávania nezúčastnil bez toho, aby mal na to dôležité dôvody. Pokiaľ
za tejto situácie nenavrhol pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania ďalšie dôkazy, ostali

neskoršie dôkazné návrhy v odvolacom konaní prípustné iba za podmienok podľa § 205 písm. a/ ods. 1
O.s.p. (t.č. účinného ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a/ CSP), ktoré však naplnené neboli. Pre vykonanie
dôkazu znaleckým posudkom v odvolacom konaní, tak ako ho navrhoval žalobca preto neboli splnené
procesné podmienky.

18. Pokiaľ sa jedná o znalecký posudok na výšku škody, tak takýto dôkaz treba považovať za
nadbytočný, pretože v prípade nepreukázania nesprávneho úradného postupu, ako jednej zo
základných podmienok vzniku škody je otázka výšky škody bezpredmetná.19. Zároveň odvolací súd dodáva, že z odvolania nie je zrejmé, o ktoré nevykonané dôkazy, ktoré by
boli v priebehu prvoinštančného konania navrhované a súdom prvej inštancie nevykonané, sa jedná,
pričom zo spisu takýto dôkazný návrh žalobcu nevyplýva.

20. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci je daný v prípade nesprávnej
aplikácie a výkladu právnej normy, prípadne použitia právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

21. Žalobca vo svojom odvolaní konkrétne neuvádza, ktoré ustanovenie, najmä hmotnoprávneho
predpisu, a to zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov malo byť súdom prvej inštancie
nesprávne vyložené, prípadne aplikované. Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti nezistil,
že by súd prvej inštancie nesprávne vyložil príslušné ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, prípadne, že by na zistený skutkový stav ustanovenia tohto zákona

nesprávne aplikoval.

22. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je daný v prípade
nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,

prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., (t.č. účinné ustanovenie § 191 ods. 1, 2

CSP) podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
vichvzájomnejsúvislosti,pričomprihliadanavšetko,čovyšlozakonanianajavo.Nesprávnehodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť prvoinštančnému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo

vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135
O.s.p. (t.č. účinné ustanovenia § 192 - 194 CSP). Odvolacím dôvodom podľa citovaného ustanovenia
teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné

usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je teda možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je ani dôvod na polemizovanie s jeho skutkovými závermi.

23. Z uvedených dôvodov boli vo vzťahu k žalobcom tvrdeným predpokladom vzniku uplatnených
nárokov správne skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie a vzhľadom na neexistenciu ním

tvrdených predpokladov zodpovednosti za uplatnenú škodu a nemajetkovú ujmu bolo napadnuté
rozhodnutie správne, a preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v

spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).