Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200501
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5818200501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobkyne: S.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, právne zastúpená: Mgr. Stanislava Tichá, advokátka so sídlom R.
XXXX/XX, A. N., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.938,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4Csp/17/2018-162 zo 16. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.938,94
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.03.2018 do zaplatenia (výrok I.). Zároveň
mu uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v pomere 100 % s tým, že o výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.).
Okresný súd vychádzal zo zistenia, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o
revolvingovom úvere, ktorá mala charakter spotrebiteľskej zmluvy, preto pri právnom posúdení veci na

ňu aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ust. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy.
Po preskúmaní veci dospel k záveru, že predmetná zmluva je neplatným právnym úkonom, nakoľko
pri jej uzatvorení nebola dodržaná zákonom stanovená písomná forma zmluvy a zákonné náležitosti
vyžadované osobitným právnym predpisom, Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu
sa zmluva stala bezúročnou a bezpoplatkovou a žalobkyni vznikol nárok na vrátenie plnenia, ktoré
žalovanému vyplatila nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, a to z titulu bezdôvodného

obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka. Z dôkazov, ktoré mal k dispozícii
ustálil, že žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.284,25 eur, žalobkyňa žalovanému
ku dňu 28.04.2017 uhradila sumu 3.038,69 eur. Tým na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné
obohatenie v rozsahu 1.754,44 eur, ktoré je povinný žalobkyni vrátiť. Žalobkyni priznal aj nárok na úrok
z omeškania s odkazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. Okresný súd okrem nedostatku písomnej formy neplatnosť uvedenej zmluvy videl aj
v tom, že v žiadosti o poskytnutie úveru bola uvedená iná RPMN než v akceptácii žiadosti žalovaným.

Žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa nový návrh prijala. Ďalej uviedol, že ak by aj mohla byť z tohto titulu
zmluva uzavretá stranami sporu platne, neobsahovala zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/,
g/, i/, j/ a y/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nebola v nej správne vymedzená výška úveru, hodnota
úrokovej sadzby, termín konečnej splatnosti a doba trvania zmluvy. Keďže žalobkyňa bola v konaní vcelom rozsahu úspešná, priznal jej voči neúspešnému žalovanému v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok
na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v odvolacej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil, alternatívne tento zmenil a žalobu zamietol. Namietal
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a tvrdil, že nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie
dospel k rozhodnutiu o povinnosti zaplatiť sumu 1.938,94 eur jeho osobou žalobkyni. Rozpor výroku a
odôvodnenia tak zakladá nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia. Čo sa týka absencie údaju o RPMN

poukázal na to, že tento údaj nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy. Samotný údaj o RPMN sa v
zmluve objektívne dohodnúť nedá, pričom táto skutočnosť vyplýva v prvom rade z právnej úpravy a
tiež zo súdnej praxe. Zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že takýto údaj má byť
dohodnutý.Pokiaľokresnýsúdvyšielzozáveru,žemalatakátodohodamedzistranamiexistovať,potom
v prvom rade mal zdôvodniť, že tento údaj je možné dohodnúť. Ak má byť údaj o RPMN určený tak,
že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho

určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania
úveru. Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojim textom ale aj spôsobom určenia vychádza z
toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Čo sa týka výšky odplaty
a právnej úpravy jej posudzovania, zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v
súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. V zákone

bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a
miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Na tieto skutočnosti
však súd prvej inštancie nedal v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď, neuviedol, že by sa nimi
vôbec zaoberal. S tým, že sa s jeho tvrdeniami žiadnym spôsobom nevysporiadal, porušil jeho právo
na spravodlivé konanie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku označila za dostatočne zdôvodnené, obsahujúce
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
ako aj jej vyjadrení nevyplýva, že pri určení RPMN úveru by malo ísť o dohodu o výške RPMN, ale

tak ako to súd uviedol, nedošlo k prijatiu návrhu zmluvy o úvere, nakoľko ak prijatie návrhu obsahu
zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je to odmietnutie návrhu a toto sa považuje v súlade s § 44 ods. 2
Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý. Žalovaný nesprávne tvrdí,
že došlo k uzavretiu zmluvy v písomnej podobe aj napriek odlišnosti vo výške RPMN uvedenej v bode 5
a 6 v žiadosti o poskytnutí úveru, a teda že nejde o zmenu návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom

úvere. Okresný súd vo svojom rozhodnutí poukázal okrem iného aj na skutočnosť, že uvedená RPMN
nekorešponduje so skutočnou RPMN, nakoľko úverová zmluva v časti RPMN nezohľadňuje aj náklady
na základe dohody o službách ako služby doplnkovej, tak ako to ukladá § 2 písm. g/ a i/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch, čo žalovaný nepoprel. Práve naopak potvrdil, že na účet žalobkyne vyplatil
nižšiu sumu ako bola poskytnutá čiastka úveru, čím došlo k skresleniu podmienok poskytnutia úveru.

Ďalej poukázala na to, že žalovaný v odvolaní nenapadol aj ďalšie dôvody vedúce okresný súd k záveru
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pretože nielenže nebola dodržaná obligatórna písomná forma,
ale tiež, že v danom prípade je v zmluve uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa ako aj to, že zmluva neobsahovala správne vymedzenie celkovej výšky úveru,
správnu hodnotu úrokovej sadzby, uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru a doby trvania zmluvy a

tieto dôvody je potrebné považovať za správne tak ako ich uviedol súd prvej inštancie.

4. Pri dodržaní procesného postupu súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 374 ods. 1 CSP žalovaný vo
veci nepodal odvolaciu repliku a s ďalšími podaniami strán sporu odvolací súd v priebehu odvolacieho
konania nedisponoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania (§ 379 CSP a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Možno prisvedčiť odvolateľovi, že okresný súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobkyni
boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.284,25 eur, žalobkyňa žalovanému ku dňu 28.04.2017
uhradila sumu 3.038,69 eur, čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v rozsahu
1.754,44 eur a vo výroku uviedol sumu 1938,94 eur. Z obsahu spisu však vyplýva, že uznesenímč.k. 4Csp/17/2018-141 z 08.11.2019 okresný súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný
žalobkyni zaplatiť sumu 1938,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 30.03.2018
do zaplatenia. Rozhodol na základe návrhu žalobkyne po doplnení dokazovania. Predmetné uznesenie

bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené 12.11.2019. Žalovaný tak mal vedomosť, čo je „novým“
predmetom konania. Žalovaný, prostredníctvom právnej zástupkyne, v podaní, ktoré bolo doručené
okresnému súdu 24.07.2019 oznámil, že „žalobca uhradil po podpise zmluvy na účet žalovaného platby
vo výške 3223,19 EUR“. Práve na uvedené vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa zmenou žaloby,
o ktorej okresný súd rozhodol vyššie uvedeným uznesením. Žalovaným namietanú „nepreskúmateľnosť“

vyhodnotil odvolací súd ako „inú zrejmú nesprávnosť“ (§224 CSP), ku ktorej došlo pri písomnom
vyhotovení odôvodnenia napadnutého rozsudku. Správne malo byť uvedené, že žalobkyňa uhradila
žalovanému celkom 3223,19 eur, po odpočítaní sumy, ktorú od žalovaného skutočne dostala 1284,25
eur tak na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške priznanej sumy 1938,94 eur
uvedenej vo výroku napadnutého rozsudku. Uvedenú zrejmú chybu týmto odstránil odvolací súd,
preto nebol dôvod na zrušenie rozsudku okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

7. V § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa
okrem iného uvádza, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je obligatórnou náležitosťou povinne
písomnej (§ 9 ods. 1 cit. zákona) zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ cit.
zákona zákonným následkom absencie tohto údaju je, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Pre právne posúdenie veci bolo rozhodujúcim, že v zmysle § 9 ods. 1 cit. zákona zmluva o
spotrebiteľskom úvere má povinne písomnú formu, v dôsledku čoho je v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho
zákonníka pre uzavretie zmluvy nevyhnutný písomný návrh a jeho písomné prijatie, pričom podľa § 44
ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje
sa za nový návrh.

8. V súdenej veci bolo preukázané a nesporné, že žalobkyňa predložila žiadosť o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového typu, pričom okrem iných údajov tam bola uvedená aj
predpokladaná RPMN za úver 46,35 % (bod 5 žiadosti). Na túto žiadosť zareagoval žalovaný vyplnením
dovtedy nevyplnenej časti 6 tejto žiadosti, údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktorá obsahuje

rozdielny údaj oproti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru v časti výšky RPMN za úver 68,40
%. Keďže potom údaj o schválenom revolvingovom úvere obsahuje rozdielny údaj oproti žiadosti
o poskytnutie úveru v časti výšky RPMN, nie je možné toto prijatie návrhu zo strany žalujúceho
považovať za účinné a konečné, ale tak ako to ustálil aj okresný súd, bolo nevyhnutné toto považovať
v zmysle § 44 Občianskeho zákonníka za odmietnutie návrhu v dotknutej časti a za nový návrh

adresovaný žalovaným žalobkyni. Vzhľadom na to bolo potom pre platné dojednanie obsahu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nevyhnutné, aby žalobkyňa tento nový návrh v účinnej forme prijala, k čomu
podľa výsledkov vykonaného dokazovania nedošlo. V danej veci nie je rozhodujúce, či údaj o výške
RPMN v spotrebiteľskej zmluve o úvere je alebo nie je predmetom dohody zmluvných strán, teda či
je alebo nie je dojednateľný ako argumentuje odvolateľ, ale že je obligatórnou náležitosťou zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. To, že sa dohoda RPMN stanovuje podľa zákonom určeného vzorca, nič nemení
na tom, že je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa stane súčasťou zmluvy
na základe zákonom predpísaného postupu. Naviac výška RPMN uvedená v údaji o požadovanom
revolvingovom úvere v bode 5 alebo v údaji o schválenom revolvingovom úvere v bode 6, je nižšia
ako dojednaná úroková sadzba úveru 70,01 %, čo je samo o sebe neprijateľné a evokuje nesprávnosť

určenia výšky RPMN.

9. Okrem tejto okolnosti je nutné prisvedčiť vyjadreniu žalobkyne, že dôvody, pre ktoré bolo žalobe
vyhovené, nespočívali len na nesprávnosti RPMN a na určení neprimerane vysokej odplaty za
poskytnutý úver. Ďalšími dôvodmi, pre ktoré okresný súd žalobe vyhovel bola skutočnosť, že v zmluve

absentovali dojednania v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/, l/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a
to nesprávne vymedzenie celkovej výšky úveru, hodnoty úrokovej sadzby, uvedenie termínu konečnej
splatnosti a doby trvania zmluvy. Týchto dôvodov, pre ktoré považoval okresný súd úver za bezúročný
a bez poplatkov sa odvolateľ v podanom odvolaní nedotkol. Preto aj v prípade, že by krajský súd bol
vyhodnotil jeho odvolacie námietky ako dôvodné, neboli jediným dôvodom vyhovenia žaloby. Keďže

odvolací súd je dôvodmi podaného odvolania viazaný a odvolateľ rezignoval akoukoľvek argumentáciu
na ďalšie skutočnosti, pre ktoré okresný súd žalobe vyhovel, odvolací súd sa bližšie prieskumom
správnosti týchto záverov okresného súdu nezaoberal.10. Zároveň v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ani odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré preskumáva. Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu
žalovaného, zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na vyššie uvedené
závery, už nereagoval, nakoľko boli irelevantné a nespôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

11. S poukazom na uvedené odvolací napadnutý rozsudok potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP a žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal voči neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, v rozsahu 100 %.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)