Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. máj 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120244988
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120244988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: SetCar sk, a. s., so
sídlom Priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja,
advokát, so sídlom I. X, XXX XX B., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Felix
Neupauer, advokát, so sídlom Q. C. X/A, XXX XX S. - O., o zaplatenie sumy vo výške 96,- eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 24C/41/2020-55 zo dňa 22.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 96,-
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2
písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že Zákon o povinnom zmluvnom poistení ani Občiansky zákonník
síce výslovne neuvádza nájomné za náhradné vozidlo ako škodu vzniknutú pri poistnej udalosti, avšak
je nepochybné, že poškodený nárok na náhradu tohto nájomného má, samozrejme za predpokladu,
že jeho vynaloženie si škodová udalosť vyžiadala. Uvedené potvrdzuje jednak ustálená súdna prax,
jednak žalobcom tvrdené a žalovaným nepopreté, a preto nesporné metodické usmernenie členov
Slovenskejkanceláriepoisťovateľovč.17/2002.Užsamanemožnosťužívaťpoškodenévozidlojepritom

opodstatneným dôvodom na nájom náhradného vozidla, keďže sa ním nahrádza zaužívaný sociálny
komfort poškodeného. Právnemu predchodcovi žalobcu teda proti žalovanému vznikol aj nárok na
náhradu nájomného za náhradné vozidlo. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný namietal, že
zmluva o nájme bola uzavretá v deň jeho skončenia a výšku nájomného. Súd prvej inštancie konštatoval,
že žalovaný svoje tvrdenie o tom, že zmluva o nájme bola uzavretá v deň jeho skončenia, odôvodnil
tým, že v nej bola určená aj doba trvania nájmu. Zo zmluvy o nájme súd prvej inštancie zistil, že bola
uzavretá na dobu určitú, a to od 06.05.2019 do 15.05.2019, pričom k skončeniu nájmu došlo práve dňa

15.05.2019. Z faktúry, ktorým bola vyúčtovaná cena opravy poškodeného vozidla, súd prvej inštancie
zistil, že k ukončeniu opravy vozidla došlo dňa 03.06.2019. Žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi
nič nebránilo uzavrieť zmluvu o nájme na dobu určitú a súd prvej inštancie nevidel dôvod, pre ktorý
by z tejto skutočnosti malo vyplývať, že zmluva bola uzavretá až v deň skončenia nájmu, alebo prektorý by tým bol spochybnený nájomný vzťah medzi nimi. Sám žalovaný pritom žalobcovi poskytol
náhradu nájomného za dobu trvania tejto zmluvy. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný
poskytol žalobcovi náhradu nájomného vo výške 60,- eur za jeden deň trvania nájmu. Na preukázanie

svojich tvrdení o neprimeranosti nájomného nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy. Z cenníka žalobcu
pritom vyplýva, že nájomné za náhradné vozidlo bolo dohodnuté v súlade s týmto cenníkom. Žalovaný
teda taktiež nepreukázal, že právnemu predchodcovi žalobcu nevznikol nárok na náhradu nájomného v
uplatnenej výške za deň trvania nájmu. Podľa súdu prvej inštancie je pohľadávka právneho predchodcu
žalobcu proti žalovanému na náhradu nájomného za náhradné vozidlo preukázaná, a to vo výške,

uplatnenej u žalovaného. Za nedôvodnú v tejto súvislosti súd prvej inštancie považoval námietku
žalovaného, že mu nebola doručená faktúra, ktorou bolo nájomné za náhradné vozidlo vyúčtované. Z
oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný toto poistné plnenie poskytol na základe tejto faktúry.
Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný ďalej namietal platnosť postúpenia uvedenej pohľadávky
právneho predchodcu žalobcu žalobcovi. Uviedol, že právny predchodca žalobcu bol žalobcovým
dlžníkom, nakoľko žalobca mal proti nemu pohľadávku na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo,

zatiaľ čo právny predchodca žalobcu nemal proti žalovanému žiadnu pohľadávku, keďže žalobcovi
vyúčtované nájomné nezaplatil. Súd prvej inštancie tieto námietky žalovaného považoval za účelové
a nezakladajúce sa na správnom právnom posúdení veci. Právnemu predchodcovi žalobcu vznikla
proti žalovanému pohľadávka na poskytnutie poistného plnenia - náhradu škody pred jej postúpením
žalobcovi. Právnemu predchodcovi žalobcu totiž vznikla škoda okamihom vzniku jeho záväzku proti

žalobcovi na zaplatenie nájomného. Už vznikom tohto záväzku vznikla na jeho majetku škoda -
zmenšenie tohto majetku. Skutočné splnenie tohto záväzku - úhrada vystavenej faktúry nebola pre
vznik pohľadávky na poistné plnenie určujúca. Právny predchodca žalobcu teda žalobcovi postúpil
riadne existujúcu pohľadávku a nebol teda daný dôvod, aby toto postúpenie bolo neplatné, ako to
tvrdil žalovaný. K úhrade faktúry, ktorou bolo vyúčtované nájomné za náhradné vozidlo, pritom došlo

pri postúpení pohľadávky na jeho náhradu, a to započítaním proti pohľadávke právneho predchodcu
na odmenu za toto postúpenie. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že námietky žalovaného vo
vzťahu k úplnosti žaloby pokladá za účelové a nedôvodné. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
uvádzané prípadné nedostatky žaloby vyhodnocuje súd pred začatím konania vo veci samej a len ako
podmienky na ďalšie konanie. Ak súd náležitosti žaloby považuje za dostatočné na ďalšie konanie, v

konaní musí riadne pokračovať. Ak by aj náležitosti žaloby dostatočné neboli, súd je povinný žalobcu
vyzvať na ich doplnenie a o takto doplnenej žalobe ďalej konať. Keďže súd o žalobe žalobcu konal,
a to aj so žalovaným, jej náležitosti sú jednoznačne dostačujúce na toto konanie. Navyše, ak by aj
žaloba obsahovala nedostatky, tieto by za určitých okolností mohli byť dôvodom na jej odmietnutie (bez
ďalšieho konania vo veci samej), keďže však k nemu nedošlo, nemôžu byť dôvodom na zamietnutie

žaloby vo veci samej. V upomínacom konaní, v ktorom sa konalo o žalobe, je pritom v prípade, že strany
sporu sú účtovnými jednotkami, postačujúce predloženie faktúry alebo inej výzvy podobnej povahy
a vyhlásenie žalobcu, že uplatnenú pohľadávku eviduje vo svojom účtovníctve, čo žalobca aj urobil.
Podrobnejšie skutkové tvrdenia, ktorých nedostatok žalovaný namietal, napokon žalobca aj uviedol.
Súd prvej inštancie teda mal preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikol proti žalovanému

nárok na náhradu nájomného za náhradné vozidlo v uplatnenej výške, že tento nárok prešiel postúpením
pohľadávky na žalobcu a že žalovaný ho uspokojil iba čiastočne. Žaloba bola teda dôvodná a súd prvej
inštancie jej v plnom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na to, že vo veci mal žalobca plný úspech, súd prvej
inštancie mu priznal náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

4. V zákonnej lehote podal odvolanie voči citovanému rozsudku žalovaný. Mal za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval
za nesprávne, nezákonné, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Súd sa nedostatočne vysporiadal

s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore. Poškodenej - T. I. bola spôsobená
škodová udalosť prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, v ktorej súvislosti mala byť
poškodená nútená užívať náhradné vozidlo zapožičané u žalobcu v zmysle príslušnej zmluvy o nájme
č. 234/601 zo dňa 06.05.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenej faktúru č. 190242 zo
dňa 15.05.2019 na sumu 696,- eur, pričom poškodená uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení

pohľadávky, ktorá vznikla z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla.
Z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že poškodená mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval
v neuhradenej faktúre. Potom poškodená predstavovala subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, a teda
nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Jej uzatvorením nemohlo dôjsť kpostúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobcu, lebo túto pohľadávku pred cesiou poškodená žalobcovi
neuhradila, a teda mu pohľadávka nevznikla. Odvolateľ tvrdil, že uvedeným postúpením došlo medzi
poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je

v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky prejav vôle jej
účastníkovnajskôrsmerovalkcedovaniu(neexistujúcej)pohľadávkyaažnáslednekzapočítaniuúdajne
vzájomných pohľadávok poškodenej a žalobcu. Ak teda poškodená nebola majiteľom pohľadávky voči
žalobcovi pred jej postúpením, nemohla túto postúpiť na žalobcu a tomu následne nemohla vzniknúť
pohľadávka voči poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť

na započítanie. Predmetné postúpenie (neexistujúcej) pohľadávky je tak pre obchádzanie zákona
absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Naďalej zotrval na všetkých svojich doterajších
tvrdeniach a stanoviskách. Pokiaľ ide o namietanú aktívnu legitimáciu žalobcu, skutočnosť, že došlo k

prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje
rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Uvedené zastrešuje zmluva o postúpení pohľadávky,
v zmysle ktorej došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na
náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva

zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky sú neopodstatnené. V čase
uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto
postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Preto je
účelové tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne

k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného. Žalobca poukázal na odôvodnenie
rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co 104/2019 zo dňa 30.05.2019, rozsudku Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 3Cob 220/2017 zo dňa 17.01.2018, kde súdy námietku žalovaného ohľadne aktívnej
vecnej legitimácie neakceptovali.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní
(§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
postupom v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca
spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvárajú organickú kompletizujúcu

jednotu. Z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP vyplýva, že ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na
dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak
zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Odvolacie dôvody žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil
ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP). Čo sa týka námietky žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozsudku, s
touto sa odvolací súd nestotožňuje, pretože z rozsudku okresného súdu je dostatočne zrejmé, na
akých dôvodoch založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania

zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré je dostatočne
podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými
relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia
uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

9. Žalovaný v odvolaní namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Z
vykonaného dokazovania je nesporne preukázané, že pri škodovej udalosti dňa 25.04.2019 bolo
poškodené osobné motorové vozidlo zn. Volkwagen Passat, EVČ: MT 356 DN. Škodová udalosť
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poistenej v poisťovni žalovaného. Poškodená si nazáklade zmluvy o prenájme č. 234/601 zo dňa 06.05.2019 prenajala od žalobcu náhradné motorové
vozidlo na obdobie 10 dní, za nájom vozidla jej bolo účtované nájomné žalobcom na celkovú sumu
696,- eur s DPH. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore odvodzoval od zmluvy o postúpení

pohľadávok uzatvorenej dňa 15.05.2019 medzi žalobcom ako postupníkom a poškodenou z poistnej
udalosti ako postupcom. Postúpená bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody
- vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.
Postúpenie pohľadávky bolo odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky predstavovala 696,-
eur. Zmluvné strany sa dohodli, že dôjde k započítaniu ich vzájomných nárokov, a to nároku na úhradu

odplaty za postúpenie pohľadávky a nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo.

10. Z uvedeného potom vyplýva, že v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorá spočíva v nákladoch na
zapožičanie náhradného vozidla. Žalovaný ani vo svojom odpore nespochybnil, že náklady na požičanie
náhradného vozidla predstavujú náklady vzniknuté v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Ak
namieta (popri tvrdenému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie), že uplatňovaná pohľadávka nemohla

poškodenej ako postupcovi vzniknúť z dôvodu, že faktúru za požičanie motorového vozidla nezaplatil, s
uvedeným záverom sa nemožno stotožniť, pretože postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody
vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za
prenájom motorového vozidla. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo
vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu,

nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú
legitimáciu v prejednávanom spore. Zároveň žalovaný si sám vo svojej obrane protirečí, keď na
jednej strane namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, no na druhej strane sám dobrovoľne uhradil
žalobcovi v zmysle oznámenia o poistnom plnení sumu 600,- eur.

11. Poškodená postúpila zmluvne nárok na poistné plnenie (vo zvyšku nevyplatenej náhrady žalovaným)
na žalobcu v medziach ustanovení § 524 ods. 1, § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvu o
postúpení pohľadávky odvolací súd hodnotí ako platný právny úkon spĺňajúci všetky kritériá platnosti
právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky stanovené hmotnoprávnou úpravou. Odvolací súd

nezistil rozpor právneho úkonu postúpenia pohľadávky so zákonným ustanovením § 524 Občianskeho
zákonníka. Rovnako, pokiaľ žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo
20/2007 zo dňa 29. januára 2008, tento na súdený prípad nedopadá.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

13. Vecnú správnosť vykazuje aj výrok o náhrade trov konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu
plného úspechu v spore v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP.

14. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 s poukazom

na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešným účastníkom odvolacieho konania, preto mu
patrí náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)