Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118330375
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118330375.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom
Dvořákovonábrežie8A,81102Bratislava,IČO:50094297,právnezastúpenéhoAdvokátskakancelária
RELEVANSs.r.o.,sosídlomDvořákovonábrežie8A,81102Bratislava,IČO:47232471,protižalovanej
B. Q., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. K. K., toho času bytom J. XXX, XXX XX K., o

zaplatenie 529,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 15Csp/120/2018-114 z 13. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu vo zvyšku (druhý výrok) a v závislom
výroku o trovách konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 529,57 Eur s úrokom z
omeškania 5,05 % ročne od 01. 09. 2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý
výrok) a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým rozhodne o ich
výške (tretí výrok).

2. Prvoinštančný súd po procesnej stránke rozhodnutie zdôvodnil tým, že uznesením č. k.
15Csp/120/2018-103 zo dňa 23. 10. 2018 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto Poštovej
banky, a. s. vstúpila do konania spoločnosť R Collectors s.r.o. ako aktuálny žalobca. Uviedol, že
žalovanej doručoval žalobu spolu s príslušnými poučeniami na adresu K., kde aj tieto dňa 04. 10. 2018
prevzala, k veci sa ale nevyjadrila, pričom vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297

písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Po vecnej stránke mal preukázané, že žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 2.000,- Eur na
základe zmluvy o úvere zo dňa 27. 04. 2010. Z predloženého prehľadu zistil, že na splátkach uhradila
sumu 3.433,69 Eur a že dňa 07. 07. 2016 písomne uznala dlh vo výške 734,96 Eur ku dňu 27. 06. 2016,
ktorý sa zaviazala splácať v splátkach po 40,- Eur mesačne od 20. 07. 2016. Posudzujúc zistený stav

veci v zmysle § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, § 2 písm.
a) a b), § 4 ods. 1 a 2, § 4 ods. 3 písm. b) a § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a obsahuje všetky
náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z., pričom žalovaná nespochybnila, že uhradila čiastku
3.433,69 Eur a nakoľko zostala v konaní pasívna, žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal ju na zaplatenie
sumy 529,57 Eur predstavujúcej zostatok istiny úveru.4. Pokiaľ sa potom žalobca domáhal úhrady dlžných úrokov z istiny vo výške 490,82 Eur do 31. 08.
2018 a zaplatenia dohodnutého úroku vo výške 24 % ročne zo sumy 529,57 Eur od 01. 09. 2018
až do zaplatenia, t. j. po zosplatnení úveru, v tejto časti okresný súd žalobe nevyhovel a nezaviazal

žalovanú na zaplatenie úroku 490,82 Eur, pretože žalobca takto vyčíslený úrok nešpecifikoval, či sa
jednáodohodnutýúrokalebooúrokzomeškaniaazaktoréobdobiesiuplatniltentoúrok.Tiežnevyhovel
žalobe o zaplatenie dohodnutého úroku 24 % z istiny po zosplatnení úveru majúc za to, že dohodnuté
úroky z poskytnutých úverových prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Teda niet právneho
titulu na inkasovanie zmluvných úrokov po lehote splatnosti.

5. Napokon okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 5,05 % z dlžnej istiny od 01. 09. 2018 do
zaplatenia s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.

6. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu
ohľadne žalovanej sumy 529,57 Eur, keď „žalovaná bola v prevažnej miere v konaní neúspešná a preto

jej nárok na náhradu trov konania nevznikol.“

7. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca, ktorý napadol druhý výrok o zamietnutí
žaloby žiadajúc rozhodnutie v tomto rozsahu zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a
nové konanie, alternatívne žiadal rozsudok zmeniť a žalobe aj v tejto časti v plnom rozsahu vyhovieť.

8. V odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozsudku ohľadne nepriznania úrokov do zosplatnenia, čím
bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Zamietnutie žaloby v tejto časti spočíva len v tom,
že nárok nebol špecifikovaný uvedením toho, o aké úroky sa jedná. Podľa žalobcu však žalovaná jeho
skutkové tvrdenia nepoprela a keď mal okresný súd pochybnosti o pravdivosti tvrdenia mal ho o tom

poučiť a postupovať tiež v zmysle § 150 ods. 2 CSP. Okresný súd porušil svoju povinnosť informovať ho
o tom, že považuje za spornú skutočnosť uplatnených úrokov do zosplatnenia.

9. Nesúhlasil ani s názorom, že mu nepatrí nárok na zmluvné úroky aj po zosplatnení úveru, pretože
nepriznanímtohtonárokusazvýhodňujeprotiprávnekonaniežalovanejakospotrebiteľa.Takátoochrana

nielenže je neprimeraná, ale popiera všetky zásady civilného konania, predovšetkým rovnosť strán.
Poukázal v prvom rade na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/2906/2000
tvrdiac, že povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od
zmluvy nezaniká, menia sa výlučne len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť
splniť. Dlžník naďalej nie je povinný splniť dlh v lehotách a za podmienok určených v zmluve, ale na

požiadanie veriteľa v plnom rozsahu (celú dlžnú čiastku s úrokmi). Ústavný súd SR vykladá pojem
zosplatnenia zánikom pôvodného záväzku, na ktorého miesto nastupuje záväzok úplne nový. Podľa
žalobcu je takýto výklad úplne nesprávny, lebo zosplatnenie spôsobí len jedinú zmenu záväzku, a to
v lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť v splátkach. V ďalšom poukázal na ust. § 565 OZ
a komentár k nemu dodávajúc, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je možné označiť rôznymi

synonymami a v právnej praxi sa často používa pojem „strata výhody splátok“. V zmysle § 516 OZ
sa pri kumulatívnej novácii jedná o zmenu za trvania existujúceho právneho vzťahu spočívajúcu v
zániku určitých doterajších vzájomných práv a povinností a v ich nahradení novo dohodnutými, vedľa
už existujúcich. Preto doterajší záväzkový vzťah nezaniká a právnym dôsledkom zmeneného záväzku
je jednak pôvodná právna skutočnosť, ktorá spôsobila jeho vznik, ako aj dohoda strán o zmene jeho

obsahu. Zmena záväzku sa spravidla týka miesta či spôsobu plnenia, splatnosti, a pod. S odkazom na
ust. § 35 ods. 2 OZ argumentoval, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je prejavom vôle veriteľa
smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti zaplatiť celý
dlh jednorazovo v stanovený termín. Z tohto žiadnym spôsobom nevyplýva, že veriteľ mení záväzok
dlžníka v ostatných jeho právach a povinnostiach a preto výklad zákona, k akému dospel prvoinštančný

súd, že vyhlásením predčasnej splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, teda aj čo do zmluvného
úroku, sa neopiera o vyjadrenú vôľu veriteľa, o ustanovenie zákona o zmene záväzku a ustanovenia
zákona o zmluvách o úvere.

10. Podľa neho je okresným súdom prezentovaná koncepcia absurdná a stavia veriteľa v porovnaní

s dlžníkom do obzvlášť nevýhodného postavenia, keď veriteľ nemá k dispozícii vlastné finančné
prostriedky z úveru, lebo ich dlžník nezaplatil a za toto obmedzenie ani nemôže poberať dohodnutý
zákonný úrok. Poukázal na ust. § 497 Obchodného zákonníka zvýrazňujúc tú jeho časť, podľa ktorej
sa dlžník zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky majúc na mysli to, že v tomtoustanovení sa neuvádza, že dlžník je povinný platiť úroky len do času splatnosti. Takisto v ust. § 2 písm.
d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, sa spotrebiteľ zaväzuje v prípade zmluvy o
spotrebiteľskom úvere poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa,

a teda aj táto dikcia definuje aký záväzok vyplýva žalovanej z uzatvorenej zmluvy o úvere, t. j. vrátiť
veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky a celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

11. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaná zostáva stále dlžná a je teda správny ten

záver, že jej záväzok dosiaľ nezanikol. Keďže nezanikol hlavný záväzok dlžníka, nemožno hovoriť o
zániku akcesorického zmluvného úroku. S odkazom na ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka ďalej
zvýraznil, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru, lebo
z tohto ustanovenia nie je možné dospieť k záveru, že veriteľ nemá v prípade zosplatnenia úveru
nárok na zmluvný úrok. Následne § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje, že omeškanie dlžníka
so splnením peňažného záväzku má za následok vznik práva veriteľa, ktorý si splnil svoje zákonné

a zmluvné povinnosti, požadovať zo zaplatenej sumy úroky z omeškania bez potreby osobitného
upozornenia. Podobne záver okresného súdu nevyplýva ani z § 565 OZ. Zosplatnenie úveru je právom
veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníkom a teda ak
platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho
splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti splátky (zosplatnenie úveru)

povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy, zanikla. Veriteľ zosplatnením síce
získava právo disponovať celou sumou požičaných peňazí, ale neodpadá tým jeho obmedzenie práva
na dispozíciu s istinou úveru, lebo k takémuto odpadnutiu obmedzenia dôjde až celkovým splatením
úveru. V prípade nepoctivého dlžníka by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol hneď po čerpaní úveru
pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, spôsobiť tým predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak

plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadzbe určenej trhovými mechanizmami, bol by viazaný iba
na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi predpismi regulovanej výške úrokovej sadzby.

12. Ďalej namietal, že okresný súd nevzal do úvahy, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka
len istiny úveru, zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Ani sankčný úrok nie je

kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru, zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie
finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako
podnikateľskej činnosti veriteľa. Ak pred časom vyhlásenia predčasného splatenia úveru v prípade
omeškania dlžníka s úhradou, je možné od neho požadovať zmluvný úrok aj úroky z omeškania, vzniká
otázka, z akého dôvodu sa zrazu javí vzťah medzi zmluvným úrokom a zákonným úrokom z omeškania

iný. Ide o totožné právne aj skutkové situácie, ktoré nemožno posudzovať rozdielne. Okresný súd
odmietnutím priznania zmluvného úroku konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať
prospech z vlastného protiprávneho konania. Napokon poukázal na prístup Najvyššieho súdu ČR k
tejto problematike menujúc rozhodnutia, podľa ktorých nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru bol
veriteľompriznanýatiežpoukázalnarozhodnutiaKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.43Co/1/2018

a sp. zn. 17Co/122/2017 a aj na ďalšie rozhodnutia krajských súdov, na podporu svojho argumentu, že
veriteľ má nárok na dohodnuté úroky aj po predčasnom zosplatnení úveru.

13. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a
§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom zamietajúcom výroku (druhý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok)
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil v tomto rozsahu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím prihliadajúc na obsah spisu okresného súdu a
vzhľadom na argumentáciu žalobcu v rámci odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru o
dôvodnosti podaného odvolania. Hoci prvoinštančný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že
zmluva o úvere uzavretá právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou v

zmysle ust. § 52 a nasl. OZ a súčasne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, je nutné dať za pravdu žalobcovi, že rozhodnutie okresného súdu je v
časti druhého (napadnutého) výroku nedostatočne odôvodnené tak vo vzťahu k záveru okresného súdu
o zamietnutí žaloby ohľadne úrokov z istiny vo výške 490,82 Eur, ako aj vo vzťahu k záveru o zamietnutížaloby ohľadne dohodnutého úroku 24 % ročne z istiny po zosplatnení úveru. Odôvodnenie rozsudku
totiž v týchto častiach neobsahuje žiadne právne posúdenie, t. j. neuvádza ustanovenia konkrétnych
právnych predpisov, ktorých použitím a výkladom okresný súd dospel k záverom o nedôvodnosti žaloby

čo sa týka uvedených nárokov. Súd prvej inštancie síce v 14. až 22. odseku odôvodnenia odcitoval
jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
z odôvodnenia ale nevyplýva, ktoré právne normy ho viedli k tomu, že nedostatočná špecifikácia
žalovaných úrokov v sume 490,82 Eur spôsobila neúspech žalobcu v spore a tiež aká právna norma
vylučuje nárok žalobcu ako veriteľa na dohodnutý úrok z úveru po jeho zosplatnení. Právne posúdenie

veci spočíva v podradení zisteného skutkového stavu veci pod príslušné právne normy a zahŕňa aj
vysvetlenie ich obsahu a nie je možné ho nahradiť iba doslovným uvedením znenia určitých právnych
predpisov (ich citáciou) ani odkazom iba na rôzne súdne rozhodnutia. V dôsledku toho odvolací súd
nemohol preskúmať, či bolo právne posúdenie veci správne a preto tento nedostatok bolo možné
odstrániť jedine zrušením rozhodnutia v dotknutom výroku (a od neho závislom výroku o trovách
konania) a vrátením veci v tomto rozsahu prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17.Citovanéustanoveniejeprocesnougaranciouprávanaspravodlivésúdnekonaniepodľačl.46ods.1

ÚstavySlovenskejrepublikyačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Právo
na spravodlivé súdne konanie totiž v sebe zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
lebo len dodržaním tohto čiastkového oprávnenia môže byť v konečnom dôsledku naplnené právo
na spravodlivý súdny proces ako celok. Za rozhodnutie napĺňajúce toto právo možno pokladať potom
iba súdne rozhodnutie obsahovo zodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku

ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

18. K otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí (tak vo vzťahu k predtým účinnému ustanoveniu §
157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré do 01. 07. 2016 upravovalo náležitosti odôvodnenia
rozsudku, ako aj k aktuálne účinnému ust. § 220 ods. 2 CSP) existuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá v konečnom dôsledku
nadväzuje na východiská definované Európskym súdom pre ľudské práva v rozhodnutiach týkajúcich
sa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jej spoločným menovateľom je
v zásade jednoduchá téza: strana sporu (resp. účastník) má v rámci práva na spravodlivý súdny proces
právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatneným právom
a obranou proti takému uplatneniu (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005, rozhodnutie
ÚS SR sp. zn. III. ÚS 119/03, rozhodnutie ESĽP vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. 01. 1999,
prípadne Ruiz Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994, atď.).

19. Rozhodnutie súdu musí teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené.
Rozsah tejto povinnosti sa pritom môže meniť v závislosti od povahy veci, lebo je len logické, že
každá vec (spor) sa vyznačuje individuálnymi okolnosťami a tomu sa musí prispôsobiť aj odôvodnenie
rozsudku. Odvolací súd zastáva názor, že právu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré snáď i na menšom priestore, ale práve o to koncentrovanejšie

ponúka v odôvodnení vysvetlenie všetkých relevantných argumentov strán a úvah súdu, ktoré viedli
k určitému záveru majúcemu odraz vo výroku (výrokoch) rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu totiž
nie kvantita odôvodnenia, jeho rozsah („počet strán“) ale jeho kvalita (teda obsahová stránka) je
rozhodujúcim ukazovateľom pre posúdenie, či súdne rozhodnutie „jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“.

20. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v súlade s uvedeným nepostupoval a teda nenaplnil
právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.21. Súčasne okresný súd nepostupoval správne, keď zamietol žalobu v časti dlžných úrokov z istiny vo
výške 490,82 Eur, lebo ak nemal ujasnený predmet sporu (či ide o úroky alebo o úroky z omeškania
a za aké obdobie), mal postupovať podľa ust. § 150 ods. 2 CSP a požiadať v tomto smere žalobcu o

doplnenie skutkových okolností, t. j. o konkretizáciu toho, čo tvorí uvedenú žalovanú čiastku.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom druhom výroku (a v závislom
výroku o trovách konania) a vec vrátil okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, v ktorom konaní bude okresný súd postupovať v naznačenom smere. Predovšetkým teda

vyzvežalobcunadoplnenieskutkovýchokolnostíohľadnečiastky490,82Eur,abybolojasné,čitátotvorí
len dohodnuté úroky alebo aj úroky z omeškania (a za aké obdobie), pretože bez toho nemožno tento
žalovaný nárok správne kvalifikovať po právnej stránke a ani rozhodnúť. Nové rozhodnutie okresný súd
zdôvodní tak, aby spĺňalo zákonné kritéria uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP, v rámci čoho neopomenie
uviesť právne posúdenie žalovaných nárokov vo forme vysvetlenia aké právne predpisy (ustanovenia) a
z akých dôvodov aplikoval. Neprehliadne ani skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe uplatnil aj nárok

na zaplatenie bankových poplatkov v sume 49,18 Eur, lebo ohľadne týchto sa žiadne zdôvodnenie v
napadnutom rozhodnutí nenachádza.

23. Okrem toho v ďalšom konaní okresný súd napraví chybu v písaní, ktorá je obsiahnutá v prvom výroku
napadnutého rozhodnutia, kde sa uvádza, že priznal žalobcovi úroky z omeškania od 01. 09. 2015 do

zaplatenia, hoc podľa odôvodnenia (odsek 27) priznal úroky z omeškania od 01. 09. 2018 do zaplatenia,
čo plne zodpovedá tomu, odkedy ich žalobca podanou žalobou požadoval. Okresný súd tiež opätovne
doručí napadnutý rozsudok (aj s opravným uznesením) žalovanej na adresu O., ktorú jej adresu uviedol
žalobca v podanej žalobe a na tejto adrese si prevzala žalovaná tak žalobu, ako aj uznesenie, ktorým
bola pripustená zmena na strane žalobcu. Preto nebol správny postup okresného súdu, ktorý rozsudok

doručil žalovanej iba prostredníctvom oznámenia na meste Banská Bystrica (v zmysle § 106 ods. 1
CSP bola totiž súdu známa adresa žalovanej na doručovanie), hoci žalovaná má skutočne v Registri
obyvateľov SR uvedené ako miesto trvalého pobytu iba X bez konkrétnej adresy. Ak totiž žalovaná
preberala písomnosti na vyššie uvedenej adrese, tak len v prípade, že by tam rozsudok neprevzala bolo
možné postupovať v zmysle ust. § 106 ods. 1 a 3 CSP.

24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí
rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).