Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/211/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115210169
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4115210169.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704
713, so sídlom Žižkova 11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 815 10, právne zastúpený: JÁNSKÝ
& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 249 650, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, proti
žalovaným:1.MariánB.,nar.XX.X.XXXX,bytomW.815/5,94901Nitra,2.MáriaB.ová,nar.XX.4.XXXX,
bytom W. 815/5, 949 01 Nitra, zastúpená: Občianske združenie Centrum správnej pomoci, IČO: 50 401

718, so sídlom Gemerská 2, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 1 542,43 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 355 eur s príslušným úrokom z omeškania zastavuje.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 187,43
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 057,43 eur odo dňa 24.6.2010 do
14.7.2010, zo sumy 2007,43 eur odo dňa 15.7.2010 do 21.8.2012, zo sumy 1 987,43 eur odo dňa
22.8.2012 do 21.9.2012, zo sumy 1 967,43 eur odo dňa 22.9.2012 do 19.10.2012, zo sumy 1 947,43 eur

odo dňa 20.10.2012 do 26.11.2012, zo sumy 1 927,43 eur odo dňa 27.11.2012 do 14.12.2012, zo sumy
1 907,43 eur odo dňa 15.12.2012 do 31.1.2013, zo sumy 1 887,43 eur odo dňa 1.2.2013 do 14.6.2013,
zo sumy 1 837,43 eur odo dňa 15.6.2013 do 16.7.2013, zo sumy 1 787,43 eur odo dňa 17.7.2013 do
14.8.2013, zo sumy 1 737,43 eur odo dňa 15.8.2013 do 27.9.2013, zo sumy 1 717,43 eur odo dňa
28.9.2013 do 15.10.2013, zo sumy 1 652,43 eur odo dňa 16.10.2013 do 13.12.2013, zo sumy 1 632,43
eur odo dňa 14.12.2013 do 30.1.2014, zo sumy 1 627,43 eur odo dňa 31.1.2014 do 28.2.2014, zo sumy

1 622,43 eur odo dňa 1.3.2014 do 21.3.2014, zo sumy 1 617,43 eur odo dňa 22.3.2014 do 28.4.2014,
zo sumy 1 612,43 eur odo dňa 29.4.2014 do 16.5.2014, zo sumy 1 607,43 eur odo dňa 17.5.2014
do 20.6.2014, zo sumy 1 602,43 eur odo dňa 21.6.2014 do 23.7.2014, zo sumy 1 592,43 eur odo dňa
24.7.2014 do 15.8.2014, zo sumy 1 582,43 eur odo dňa 16.8.2014 do 26.9.2014, zo sumy 1 577,43 eur
odo dňa 27.9.2014 do 22.10.2014, zo sumy 1 572,43 eur odo dňa 23.10.2014 do 28.11.2014, zo sumy 1
567,43 eur odo dňa 29.11.2014 do 17.12.2014, zo sumy 1 562,43 eur odo dňa 18.12.2014 do 15.1.2015,
zo sumy 1 552,43 eur odo dňa 16.1.2015 do 19.2.2015, zo sumy 1 547,43 eur odo dňa 20.2.2015 do

20.3.2015, zo sumy 1 542,43 eur odo dňa 21.3.2015 do 28.4.2015, zo sumy 1 537,43 eur odo dňa
29.4.2015 do 15.5.2015, zo sumy 1 532,43 eur odo dňa 16.5.2015 do 29.6.2015, zo sumy 1 527,43 eur
odo dňa 30.6.2015 do 16.7.2015, zo sumy 1 522,43 eur odo dňa 17.7.2015 do 31.8.2015, zo sumy 1
517,43 eur odo dňa 1.9.2015 do 29.9.2015, zo sumy 1 512,43 eur odo dňa 30.9.2015 do 26.10.2015,
zo sumy 1 507,43 eur odo dňa 27.10.2015 do 11.11.2015, zo sumy 1 477,43 eur odo dňa 12.11.2015
do 16.12.2015, zo sumy 1 447,43 eur odo dňa 17.12.2015 do 26.1.2016, zo sumy 1 417,43 eur odo dňa

27.1.2016 do 18.2.2016, zo sumy 1 387,43 eur odo dňa 19.2.2016 do 18.3.2016, zo sumy 1 357,43 eur
odo dňa 19.3.2016 do 14.4.2016, zo sumy 1 327,43 eur odo dňa 15.4.2016 do 18.5.2016, zo sumy 1
297,43 eur odo dňa 19.5.2016 do 23.6.2016, zo sumy 1 267,43 eur odo dňa 24.6.2016 do 20.7.2016,
zo sumy 1 237,43 eur odo dňa 21.7.2016 do 30.8.2016, zo sumy 1 227,43 eur odo dňa 31.8.2016 do
27.9.2016, zo sumy 1 217,43 eur odo dňa 28.9.2016 do 24.10.2016, zo sumy 1 207,43 eur odo dňa
25.10.2016 do 28.11.2016, zo sumy 1 202,43 eur odo dňa 29.11.2016 do 13.12.2016, zo sumy 1 197,43
eur odo dňa 14.12.2016 do 31.1.2017, zo sumy 1 192,43 eur odo dňa 1.2.2017 do 23.2.2017, zo sumy 1

187,43 eur odo dňa 24.2.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.III. Súd vzájomnú žalobu žalovaných v 1. a 2. rade doručenú súdu dňa 9.4.2019 zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.4.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1.
a 2. rade povinnosťou zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1 542,43 eur spolu príslušenstvom
pozostávajúcim z úrokov z omeškania. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.12.2007 uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaným v 1. rade ako
dlžníkom Zmluvu o spotrebnom úvere reg. č. UZF/07/93958, ktorej súčasťou boli Všeobecné zmluvné
podmienky pre dopravnú techniku. Na základe tejto úverovej zmluvy čerpal žalovaný v 1. rade spotrebný
úver vo výške 82 650 Sk, ktorý sa zaviazal splatiť v 48 pravidelných mesačných splátkach vo výške

3 519,60 Sk. Z dôvodu, že žalovaný v 1. rade úver nesplácal, listom zo dňa 28.5.2010 žalobca určil
žalovanému v 1. rade predčasnú splatnosť úveru a vyzval ho k úhrade zostatku úveru. Na základe
Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 8.6.2010 žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku žalovaného v 1.
rade a stala popri ňom solidárnym dlžníkom. Žalobca vyhotovil konečné finančné vyúčtovanie úverovej
zmluvy, podľa ktorého bol celkový dlh z úverovej zmluvy vo výške 2 057,43 eur. Podľa Dohody o uznaní

dlhu a splácaní dlhu v splátkach zo dňa 12.6.2013 žalovaní neodvolateľne uznali svoj záväzok voči
žalobcovi. Pohľadávka žalobcu bola vyčíslená sumou vo výške 1 887,43 eur s príslušenstvom, ktoré
tvoril zákonný úrok z omeškania. Žalovaní následne na účet žalobcu uhradili sumu vo výške 345 eur.
Nedoplatok ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 1 542,43 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje
aj zákonný úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne s poukazom na ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.4.2017 žiadali žalobu zamietnuť v celom
rozsahu a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. Vzniesli i námietku premlčania, uviedli, že plnenie
zo zmluvy o spotrebnom úvere zaplatili v celom rozsahu a preplatili o sumu 629,26 eur. Pre absenciu

zákonných náležitostí zmluvy o spotrebnom úvere považujú úver za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva
neobsahuje náležitosti podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., a to náležitosť
podľa písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) práva spotrebiteľa podľa

§ 7 a ďalšie. Žalovaní v 1. a 2. rade ďalej poukázali na nemožnosť ovplyvniť obsah zmluvy, ktorá je
formulárová, typová, predtlačená a musela byť podpísaná tak, ako bola predložená. Zmluvu považujú za
spotrebiteľskú, poukazujú na čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky,
Smernicu Rady 93/13/EHS ako aj na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky.

4. Podaním zo dňa 12.4.2017 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 355 eur spolu
s príslušnými úrokmi z omeškania a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Dôvodom späťvzatia žaloby
boli čiastkové úhrady dlžnej sumy vykonané po podaní žaloby.

5. Vo vyjadrení zo dňa 28.6.2017 sa žalobca vyjadril k námietke premlčania vznesenej žalovanými.

Žalobca má za to, že uplatnená pohľadávka nie je premlčaná, pretože žalovaní pohľadávku uznali, a to
jednak v Dohode o pristúpení k záväzku, uznanie záväzku a dohoda o splácaní dlhu zo dňa 8.6.2010 a
následne aj v Dohode o uznaní dlhu a splácaní dlhu v splátkach zo dňa 12.6.2013. Záver žalovaných o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru považuje žalobca za nesprávny, pretože v zmysle ust. § 4 ods. 2
písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov výlučne v prípade absencie ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý v
zmluve uvedený je vo výške 36 %. Zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, absencia
niektorej z náležitostí nemá vplyv na platnosť zmluvy, pretože úver bol žalovaným poskytnutý a žalovaní
ho začali čerpať.6. Za účelom prejednania sporu súd vytýčil pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s prednesmi
právnych zástupcov strán sporu, prednesmi žalovaných v 1. a 2. rade ako aj s listinnými dôkazmi,
ktoré sú obsahom súdneho spisu, a to žalobou, zmluvou o spotrebnom úvere, predpisom splátok k

zmluve o spotrebnom úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami, určením predčasnej splatnosti
úveru, dohodou o pristúpení k záväzku, finančným vyúčtovaním zmluvy, dohodou o uznaní dlhu
a splácaní dlhu v splátkach, príjmovým pokladničným dokladom, predžalobnou výzvou, vyjadrením
MS SR, výkazom o úhrade za poskytnuté prostriedky, nálezom ÚS SR I ÚS 426/2013, rozsudkom
NS SR sp. zn. 4Sžo/26/2014, čiastočným späťvzatím návrhu, zmluvou o obchodnej spolupráci, e-

mailovou komunikáciou, rozpisom splátok, prepočtom RPMN, výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver,
návrhom na začatie prejudiciálneho konania, doručenkou, potvrdeniami banky, prehľadom úhrad ako aj
jednotlivými vyjadreniami strán sporu.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v zmysle jej čiastočného
späťvzatia. K výpočtu žalovanej sumy uviedol, že táto pozostáva zo 4 splátok (25 až 28), každá vo

výške 125,71 eur, čo spolu predstavuje 502,84 eur, ku ktorej sume je potrebné pripočítať neuhradený
zostatok úveru a to splátku 29 až 48 bez úrokov, čo predstavuje sumu 1 554,59 eur, teda dohromady
tieto dve sumy dávajú sumu 2 057,43 eur, od ktorej je potrebné odpočítať 515 eur, ktorú žalovaný,
najmä žalovaná v 2. rade po pristúpení k záväzku plnila a dospejeme k sume 1 542,43 eur, ktorá
bola pôvodne žalovaná. Právny zástupca žalobcu odmietol, že žalobca mal žalovaných strašiť podaním

žaloby, ozrejmil, že žalobca mohol podať žalobu na súd, ale uprednostnil uzavretie dohôd o splátkach
so žalovanými, vyhlásenia žalovaných o neprijateľnosti zmluvných podmienok považuje za účelové.

8. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2020 uviedol, že preplatenú čiastku kúpnej ceny
auta 629,26 eur je potrebné navýšiť o 339 eur ako akontáciu zaplatenú pri kúpe auta, v skutočnosti je

kúpna cena auta preplatená o 968,26 eur, zo žalovanej sumy 1 542,43 eur je ďalej potrebné odpočítať
čiastku 355 eur zaplatenú vo februári 2017, za auto sa mu neoplatilo toľko zaplatiť, cena auta bola už pri
jeho kúpe nadnesená, zo strany žalobcu ide o úžeru. Žalobca auto nebol ani pozrieť, auto malo platnú
STK aj emisnú kontrolu a bolo pojazdné.

9. Zástupkyňa žalovanej v 2. rade na pojednávaní uviedla, že pohľadávka žalobcu nie je dôvodná čo
do nároku a do výšky, nárok je premlčaný, pričom od zosplatnenia úveru plynula trojročná premlčacia
lehota. Dohoda o uznaní dlhu je podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, žalovaná v
2. rade dohodu nečítala, len vedela, že so žalovaným v 1. rade majú zaplatiť nejakú sumu. Úver
je bez úrokov a bez poplatkov, preto bol zo strany žalovaných preplatený o sumu 629,06 eur. K

nedostatkom zmluvy poukázala na neuvedenie konečného termínu splatnosti, výšky, počtu a termínov
splátok v úverovej zmluve. RPMN bola uvedená vo výške 36 %, v skutočnosti bola 45,63 %. RPMN
vypočítala podľa internetovej kalkulačky, o čom súdu predložila i dôkaz (č. l. 239 spisu), prepočet
RPMN vykonaný Národnou bankou Slovenska považuje za nesprávny. Zmluva neobsahuje adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, tiež v nej nie je uvedený

termín konečnej splatnosti úveru. Zmluva neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Článok 3, posledný odsek zmluvy v ktorom bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške
0,2 % z dlžnej čiastky považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej poukazuje na nedodržanie
odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa, ktorý úver poskytol, ale spotrebiteľovi nevysvetlil dôsledky.
Žalobca mal poskytnúť spotrebiteľom odklad splátok. Samotnú dohodu o splátkach uzavrel žalobca opäť

na báze splácania dlhu v splátkach. Veriteľ si mal overiť schopnosť dlžníka splácať úver, čo neurobil
a došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa. V čase uznania dlhu sa vychádzalo z toho, že bol
dlh k tomu dňu, ale v skutočnosti dlh neexistoval. Nesedí výpočet žalovanej sumy, pretože splátky
neboli vo výške 125,71 eur, ale boli vo výške 116,81 eur. Zmluvu nepodpísal ČSOB leasing, a.s. ale
AUTOCENTRUM AAA auto, a.s., preto si myslí, že zmluva nie je platne uzavretá a žalobcovi patrí to,

čo žalovaným požičal. Podľa zástupkyne žalovanej v 2. rade sa na zmluve mali nachádzať dva podpisy
- oprávnený konať za túto spoločnosť, pričom na zmluve je len jeden podpis a žalobca mal predložiť i
plnomocenstvo. Zástupkyňa žalovanej v 2. rade žiadala, aby sa súd z úradnej moci zaoberal všetkými
neprijateľnými zmluvnými podmienkami a vysporiadal sa s nimi v súlade so Smernicou EHS č. 93/13.
Zástupkyňa žalovanej v 2. rade spochybnila tiež vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalobcom.

10. Žalovaná v 2. rade sa napojednávaní tiež argumentovala, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
konanie žalobcu považuje za úžeru, s dohodou o splátkach súhlasila len preto, že bola naplašená a
vystresovaná. Dohodu podpísala, lebo sa jej vyhrážali, že ich dajú na súd. Celý úver splatili, dokoncapreplatili o 628 eur. Nevedela splácať viac ako 50 eur, viackrát sa so žalobcom spojila, povedali jej, že
má splácať aspoň koľko vie a nakoniec ich aj tak dali na súd. Nemá finančné prostriedky na úhradu dlhu,
dlh by vedela splácať v splátkach po 20 eur mesačne. Žalobu žiadala zamietnuť.

11. Za účelom objasnenia zastúpenia žalobcu pri uzatváraní zmluvy o úvere so žalovaným v 1.
rade žalobca súdu predložil vyjadrenie zo dňa 3.9.2018, v ktorom poukázal na plnomocenstvo č.
140/01/290/2006 udelené dňa 01.01.2007 spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., z ktorého je
zrejmé, že žalobca uvedenú spoločnosť splnomocnil okrem iného aj na uzatváranie zmlúv o spotrebnom

úvere. Z dohody o plnomocenstve obsiahnutej v bode 4. čl. III. zmluvy o obchodnej spolupráci je ďalej
zrejmé, že okrem štatutárneho orgánu spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. môžu zmluvy
uzatvárať aj pracovníci tejto spoločnosti uvedení v plnomocenstve, t. j. pre Nitru bola oprávnená zmluvy
uzatvárať aj pani Mária S. (zmluva bola uzavretá v prevádzkarni spoločnosti AUTOCENTRUM AAA
AUTO a.s. na Pieskovej ulici v Nitre). Z uvedených dôvodov je zrejmé, že podpis pani Márie Šebovej
na zmluve o spotrebnom úvere je dostatočný a pre uzavretie zmluvného vzťahu so žalovaným nebolo

nevyhnutné, aby za spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. ako splnomocneného zástupcu
v danom prípade podpisovali dvaja členovia štatutárneho orgánu ako to nesprávne tvrdí zástupca
žalovanej v 2. rade.

12.Dňa4.9.2019bolosúdudoručenévyjadreniežalovaných,vktoromžalovanípoukazujúnaneplatnosť

zmluvy o spotrebnom úvere UFZ/07/95493 zo dňa 21.12.2007, zdôrazňujú, že na daný právny vzťah
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, poukazujú na splátky v celkovej výške 3
372,75 eur, ktoré vykonali, uvádzajú, že žalovaná suma je sporná čo do dôvodu i výšky. Žalovaní
zároveň navrhujú, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí neprijateľnosť zmluvných podmienok v Zmluve
o spotrebnom úvere č. UFZ/07/95493 zo dňa 21.12.2007. Uvedené podanie súd posúdil ako vzájomnú

žalobu.

13. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

14. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom bola dňa 21.12.2007 uzatvorená

Zmluva o spotrebnom úvere č. UFZ/07/95493. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebného
úveru žalobcom žalovanému v 1. rade za účelom financovania vozidla HYUNDAI Atos. V zmluve boli
dojednané nasledovné podmienky: kúpna cena predmetu financovania 92 865 Sk, časť kúpnej ceny
uhradená dlžníkom vopred 10 215 Sk, výška spotrebného úveru 82 650 Sk, hodnota pravidelných
mes. splátok 3 519,50 eur, počet splátok 48, splatnosť prvej splátky 21.1.2008, ročná percentuálna

miera nákladov 36,0000 %, konečná splatnosť spotrebného úveru 48 mesiacov od začiatku čerpania
úveru. Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné zmluvné podmienky pre dopravnú techniku, ktoré
boli vyhotovené ako samostatný dokument, na ktorom je na poslednej siedmej strane uvedený rukou
dopísaný dátum 21.12.07 a podpis.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade nedodržal zmluvne
dojednané podmienky splácania úveru, so splácaním úveru bol v omeškaní, preto žalobca vyhlásil ku
dňu28.5.2010predčasnúsplatnosťúverualistomzrovnakéhodňa(č.l.41spisu)vyzvalžalovanéhov1.
rade na úhradu dlžnej sumy vo výške 2 057,43 eur. Suma 2 057,43 eur pozostávala zo 4 neuhradených
splátok úveru po 125,71 eur splatných k 8.2.2010, 8.3.2010, 8.4.2010 a 8.5.2010 a zostatku úveru vo

výške 1 554,59 eur (4 x 125,71 eur + 1554,59 eur = 2 057,43 eur). Žalovaný v 1. rade bol zároveň
upozornený, že užívacie právo k predmetu financovania mu končí a bol vyzvaný k odovzdaniu predmetu
financovania.

16. Dňa 8.6.2010 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade

ako pristupujúcim dlžníkom Dohodu o pristúpení k záväzku, uznanie dlhu a dohodu o splácaní záväzku.
Podľa čl. I. tejto dohody bol jej predmetom záväzok dlžníka vzniknutý zo zmluvy č. UZF/07/95493
uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom dňa 8.1.2008 spočívajúci v povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi
sumu vo výške 2 057,43 eur s príslušenstvom. Žalovaná v 2. rade predmetnou dohodou pristúpila k
záväzku dlžníka vyčísleného v čl. I. tejto dohody zaplatiť veriteľovi istinu vo výške dlžnej čiastky vo výške

2 057,43 eur s príslušenstvom a uzala uvedený záväzok podľa § 323 Obchodného zákonníka čo do
dôvodu i výšky. Podľa čl. II. tejto dohody sa veriteľ a pristupujúci dlžník dohodli, že záväzok dlžníka
vzniknutý predčasným ukončením zmluvy č. UZF/07/95493 sa nahrádza novým záväzkom podľa č. I.
tejto dohody a pristupujúci dlžník je povinný plniť tento nový záväzok. Podľa čl. III. dohody sa pristupujúcidlžník stal voči veriteľovi popri dlžníkovi spoločným a nerozdielnym, teda solidárnym dlžníkom. Podľa čl.
IV.dohodysapristupujúcidlžníkzaviazalzaplatiťveriteľovisumuvovýške2057,43eurspríslušenstvom
v termínoch a splátkach podľa splátkového kalendára tak, že 1. - 41. splátka vo výške 50 eur bola

splatná k 25. dňu bežného kalendárneho mesiaca od 25.6.2010 do 25.10.2013, 42. splátka vo výške
7,43 eur bola splatná k 25. dňu kalendárneho mesiaca do 25.11.2013. Veriteľ a pristupujúci dlžník sa
zároveň dohodli, že v prípade riadneho a včasného nezaplatenia ktorejkoľvek splátky sa stáva uplynutím
tridsiateho dňa odo dňa splatnosti riadne a včas nezaplatenej splátky splatným celý zostávajúci dlh.

17. Ku dňu 23.6.2010 vyhotovil žalobca finančné vyúčtovanie zmluvy č. UFZ/07/95493 (č. l. 47 spisu), v
zmysle ktorého je celkový nedoplatok dlžníka vo výške 2 057,43 eur. Uvedenou listinou žalobca zároveň
vyzval žalovaného v 1. rade k úhrade sumy vo výške 2 057,43 eur v lehote do 13.7.2010, s tým, že pokiaľ
nebude požadovaný nedoplatok v stanovenej lehote uhradený, bude ho žalobca vymáhať v súlade s
právnym poriadkom SR.

18. Dňa 8.6.2013 podpísali žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci so žalobcom ako veriteľom Dohodu o
uznaní dlhu a splácaní dlhu v splátkach, pričom išlo o dlh žalovaného v 1. rade vzniknutý na základe
Zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 21.12.2007, ku ktorému na základe Dohody o pristúpení k záväzku,
uznanie dlhu a dohodu o splácaní záväzku zo dňa 8.6.2010 pristúpila i žalovaná v 2. rade. Podľa bodu
1.2. tejto dohody zo dňa 8.6.2013 v čase uzatvorenia dohody pozostával celkový neuhradený zostatok

záväzku dlžníkov z istiny vo výške 1 887,43 eur a príslušenstva pozostávajúceho zo zákonných úrokov
z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bližšie vymedzených v čl. II., bode 2.2.
dohody. Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že podpísaním dohody neodvolateľne uznávajú svoje záväzky
voči veriteľovi špecifikované v bode 1.2 dohody čo do dôvodu i do výšky a dlh sa zaviazali splatiť v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur splatných vždy do 28. dňa príslušného kalendárneho

mesiaca, pričom prvá splátka nadobúda splatnosť dňa 15.6.2013. Podľa bodu 2.5 dohody v prípade, ak
dlžníci neuhradia riadne a včas ktorúkoľvek splátku v zmysle bodu 2.2. tejto dohody, okamihom uplynutia
termínu splatnosti neuhradenej splátky sa stáva splatným celý neuhradený zostatok pohľadávky z
úverovej zmluvy a príslušenstva pohľadávky z úverovej zmluvy.

19. Žalovaní v 1. a 2. rade súdu predložili výkaz o úhrade za poskytnuté prostriedky, v ktorom sú
zosumarizované nimi vykonané úhrady (č. l. 96 spisu) a ďalej súdu predložili potvrdenia banky o
realizovaných úhradách (č. l. 268 - 304 spisu).

20. Žalobca sa k jednotlivým žalovanými vykonaným úhradám vyjadril v čiastočnom späťvzatí žaloby

zo dňa 12.4.2017 (č. l. 127 spisu) a vo vyjadrení zo dňa 8.10.2018 (č. l. 212), v ktorom korigoval chybu
v písaní v podaní zo dňa 12.4.2017 a v ktorom z dôvodu prehľadnosti uviedol jednotlivé platby prijaté
od žalovaných v období od 28.4.2015 do 23.2.2017. Platby žalovaných žalobca zosumarizoval tiež v
doplnení vyjadrenia zo dňa 26.11.2019 (č. l. 319 spisu), v zmysle ktorého boli pred zosplatnením úveru
(t. j. pred 28.5.2010) vykonané úhrady vo výške spolu 2 758,56 eur a po predčasnej splatnosti úveru

boli vykonané úhrady vo výške 870 eur.

21. Žalovaní súdu predložili výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver vykonaný prostredníctvom
internetovej kalkulačky portálu www.ekonomika.sme.sk . Ako vstupné
údaje boli zadané: výška úveru 2 743,48 eur, pravidelná splátka 116,83 eur, doba splácania 48 mesiacov,

interval splácania 1x mesačne a z týchto vstupných údajov bola vypočítaná RPMN 49,45 % a splatená
suma 5 607,84 eur.

22. V odpovedi Národnej banky Slovenska na žiadosť súdu o prepočet RPMN zo dňa 14.3.2019 je
uvedené, že Odbor ochrany finančných spotrebiteľov NBS (ďalej len „OFS“) vykonal kalkuláciu RPMN

poskytnutého spotrebiteľského úveru, výsledkom ktorej je hodnota 36,01 % a OFS konštatuje súlad s
hodnotou RPMN spotrebiteľského úveru uvedenou v zmluve o spotrebnom úvere č. UFZ/07/95493.

23. Žalobca súdu ďalej predložil správu z riešenia obchodného prípadu LZ: UZF/07/95493 vypracovanú
spoločnosťou SLOVAK GROUP s.r.o. (č. l. 313 spisu), v ktorej je uvedené, že LN (pravdepodobne

leasingový nájomca - žalovaný v 1. rade) ich informoval, že je momentálne nezamestnaný a leasingové
splátky uhrádza iba z dôchodku jeho matky, celú sumu nie je schopný uhradiť a PL (pravdepodobne
predmet leasingu) radšej odovzdá. Po bližšom pátraní bolo zistené, že PL sa neoplatí odobrať, pretože
má starší rok výroby a z ekonomického hľadiska by to bolo nerentabilné. PL nemá platnú STK ani EK.LN tvrdil, že má naďalej záujem uhrádzať leasingové splátky, no aktuálna výška je pre neho neprijateľná,
preto požiadal o vypracovanie nového splátkového kalendára. Následne bol vykonaný rozhovor s ČSOB
(p. Csabi), s ktorým bolo dohodnuté, že LN sa vypovedá zmluva a bude mu vypracovaný nový splátkový

kalendár.

24. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
21.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

27. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom a účinnom ku 21.12.2007 (ďalej len zák. č. 258/2001
Z. z.) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

31. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

32. Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.33. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať
žalobu späť.

34. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

35.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

36. Zmluvný vzťah žalobcu ako veriteľa a žalovaného v 1. rade ako dlžníka založený na základe
Zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 21.12.2007 spadá pod úpravu zákona č. 258/2001 Z. z. a
Občianskeho zákonníka, uzavretú zmluvy teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca mal v
zmluve postavenie dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti (poskytovanie úverov), žalovaný v 1. rade mal status spotrebiteľa, pretože zmluvu uzatváral

ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Súd podrobil ustanovenia zmluvy súdnej kontrole z hľadiska dodržania
ustanovení osobitného zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy a zistil, že táto obsahuje zákonom požadované náležitosti a tieto sú uvedené správne. Žalovaní v
priebehu konania opakovane poukazovali na absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, pričom
osobitne poukazovali na neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšky, počtu a

termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, neuvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, neuvedenie práv spotrebiteľa podľa § 7. Predovšetkým je potrebné uviesť, že právna úprava
zákona o spotrebiteľských úveroch platná v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda ku dňu
21.12.2007 považovala úver za bezúročný a bez poplatkov len v prípade absencie ročnej percentuálnej

miery nákladov v zmluve o úvere (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z.). Pokiaľ žalovaní v
priebehu konania poukazovali na iné obsahové náležitosti zmluvy, ktoré v zmluve uvedené neboli, s
poukazom na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy súd uvádza, že absencia týchto ďalších
náležitostí zmluvy nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Vzhľadom na
právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy súd venoval

osobitnú pozornosť správnosti údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý je v zmluve o úvere
uvedený sadzbou 36,0000 %. Žalobca považoval údaj o RPMN uvedený v zmluve za správny, žalovaní v
1. a 2. rade uvádzali, že RPMN je vo výške 49,45 % a na podporu svojich tvrdení súdu predložili výpočet
prostredníctvom internetovej kalkulačky (č. l. 239 spisu). Pretože správnosť tohto údaja zostala v konaní
sporná, súd vykonal dopyt na Národnú banku Slovenska, Odbor ochrany finančných spotrebiteľov, ktorý

vodpovedizodňa14.3.2019správnosťtohtoúdajaoRPMNvsadzbe36,01%uvedenývzmluveoúvere
potvrdil (č. l. 237 spisu). Pokiaľ ide o výpočet prostredníctvom internetovej kalkulačky, tu súd uvádza,
že z predmetného internetového portálu www.ekonomika.sme.sk zistil,
že výpočet prostredníctvom internetovej kalkulačky je len orientačný, čo je uvedené priamo na tejto
internetovej stránke. Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že internetová kalkulačka slúžiaca pre výpočet

RPMN vôbec nezohľadňuje konkrétny vzorec výpočtu použiteľný pre výpočet RPMN podľa tej-ktorej
právnej úpravy platnej v čase podpisu zmluvy a tiež nezohľadňuje ďalšie osobitosti právnych vzťahov
obsiahnuté v jednotlivých ďalších častiach zmluvy, prípadne všeobecných obchodných podmienkach.
Pokiaľ ide o výpočet RPMN vykonaný Národnou bankou Slovenska, tento súd považoval za hodnoverný.
Národná banka Slovenska k hodnote RPMN úveru vo výške 36,01 % dospela po zohľadnení údajov

uvedených nielen v zmluve o spotrebnom úvere, ale aj v predpise splátok k zmluve o spotrebnom
úvere a všeobecných zmluvných podmienok, z čoho je možné ustáliť, že vypočítaná RPMN sa týkala
konkrétneho zmluvného vzťahu veriteľa a dlžníka. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje správnosť
údaja o RPMN uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a preto nie je možné považovať úver
poskytnutý žalobcom za bezúročný a bez poplatkov.

37. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaných, že zmluvu o úvere mal za žalovaného podpísať subjekt,
ktorý na uvedené nebol oprávnený, túto obranu žalovaných považoval súd za špekulatívnu a žalobcom
napokon i vyvrátenú. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvu o úvere zo dňa
21.12.2007 podpísala za žalobcu spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., IČO: 35 858 699

zastúpená pani Máriou Šebovou. Žalobca súdu predložil plnomocenstvo č. 140/01/290/2006 udelené
dňa 1.1.2007 žalobcom spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., z ktorého vyplýva, že žalobca
túto spoločnosť splnomocnil na uzatváranie zmlúv o spotrebnom úvere a táto spoločnosť bola v
mene žalobcu oprávnená uzatvárať zmluvy o spotrebnom úvere. Žalobca súdu ďalej predložil zmluvuo obchodnej spolupráci č. 140/01290/ZOOS, kde je v čl. III. bod 4 uvedené, že ČSOB Leasing,
a.s. (žalobca) splnomocňuje dodávateľa (AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s.), aby v zmysle ods. 1
tohto článku v jeho mene uzatváral so zákazníkmi zmluvy, ako aj k nim prislúchajúce zmluvy o

zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a aby v mene ČSOB Leasing, a.s. prebral od zákazníka
preddavok na kúpnu cenu, resp. 1 zvýšenú splátku v súlade s ustanoveniami zmluvy, a to všetko
za predpokladu, ak sú splnené všetky podmienky vyplývajúce z tejto zmluvy o obchodnej spolupráci,
t. j. najmä ide o vyhovujúci predmet financovania, ČSOB Leasing. a.s. kladne rozhodla o Žiadosti o
financovanie a zákazník súhlasí s návrhom zmluvy. Je potrebné uviesť, že žalovaní v konaní nepopreli,

že žalobca úver žalovanému v 1. rade poskytol, žalovaný v 1. rade nepoprel, že sa na poskytnutí úveru
so žalobcom dohodol za podmienok obsiahnutých v zmluve o spotrebnom úvere, s ktorými súhlasil a
na základe ktorých mu úver bol i poskytnutý. S poukazom na uvedené súd obranu žalovaných, ktorí po
niekoľkých rokoch od podpisu zmluvy o úvere, po tom, ako žalovaný v 1. rade svoj záväzok opakovane
uznal a žalovaná v 2. rade k tomuto záväzku pristúpila a následne ho tiež uznala, spochybňujú, či dňa
21.12.2007 záväzok žalovaného v 1. rade vôbec vznikol, nemohol akceptovať.

38. V konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným v 1.
rade uzavretá bola, žalovanému v 1. rade bol poskytnutý úver, ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal
splácať, žalovaný v 1. rade dojednané podmienky splácania úveru nedodržal. Súd mal tiež preukázané,
že žalovaný v 1. rade dňa 8.6.2010 svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy č. UZF/07/95493 zo

dňa 8.1.2008 vyčíslený sumou 2 057,43 eur uznal čo do dôvodu a výšky. V konaní nebolo sporné, že dňa
8.6.2010 k záväzku žalovaného v 1. rade pristúpila jeho matka, žalovaná v 2. rade, ktorá sa zaviazala
dlh v sume 2 057,43 eur uhradiť v 41 splátkach po 50 eur mesačne a poslednej splátke vo výške 7,43
eur s tým, že posledná splátka je splatná v lehote do 25.11.2013. Tým, že žalovaná v 2. rade k záväzku
žalovaného v 1. rade pristúpila, stala sa dlníkom popri žalovanom v 1. rade a obidvom žalovaným vznikla

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaní
uvedený záväzok ani po jeho uznaní žalovaným v 1. rade a pristúpení žalovanej v 2. rade k tomuto
záväzku v celom rozsahu neuhradili. Ku dňu 8.6.2013 predstavoval záväzok žalovaných sumu vo výške
1 887,43 eur. Dňa 8.6.2013 tento záväzok žalovaný v 1. rade opäť uznal a záväzok uznala i žalovaná v
2. rade a obaja sa zaviazali uhrádzať záväzok v splátkach po 50 eur mesačne. Žalovaní však ani ďalšie

splátky nedodržali a dlžnú sumu žalobcovi nevrátili.

39. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že
splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

40. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

41. Podľa § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

42. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákoneustanovenej(§101až110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

43. Podľa § 110 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu

i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená
lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

44. Uznanie dlhu nie je novým, samostatne zaväzovacím dôvodom. Uznaním dlhu nezaniká pôvodný
záväzok dlžníka, ale ani nevzniká nový záväzok, zakladá sa ním len vyvrátiteľná právna domnienka, že

dlh existoval v dobe, keď k uznaniu došlo. Uznanie dlhu je tak samostatným zabezpečovacím inštitútom,
túto funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Ide o vyvrátiteľnú
domnienku, ktorá zaťažuje dlžníka dôkazným bremenom, a naopak, posilňuje postavenie veriteľa tým,
že ten svoj nárok vie oprieť nielen o samotný primárny záväzok, ale i o sekundárny, vedľajší záväzok,slúžiacinajehozabezpečenie.Včaseuznaniadlhutaknarastáprávnaistotaveriteľa,žejehonárokbude
uspokojený včas a riadne. Obligatórnou náležitosťou uznania dlhu je jeho vymedzenie čo do dôvodu a
výšky. Uvedené vymedzenie nemožno prísne formalizovať. Je však nevyhnutné, aby z úkonu dlžníka

bolo možné dôvod a výšku dlhu stanoviť určito a zrozumiteľne. Na základe uvedeného nie je potrebné
vymedziť dôvod a výšku dlhu exaktne, ale stačí, ak takéto určenie bude vyplývať napríklad z odkazu
na konkrétny právny záväzok (napr. zmluvu), resp. iný úkon (napr. výzva, faktúra, atď.), z ktorého sú
nepochybneurčiteľné.Vymedzenímdôvodudlhusamyslíurčeniejehoprávnehotitulu,zktoréhovznikol,
t. j. primárneho záväzku. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M.

a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 2028 s.)

45. Uznanie dlhu vyvoláva právne účinky ako v hmotnoprávnej rovine, tak i v procesnoprávnej
rovine. Uznaním dlhu sa posilňuje postavenie veriteľa, a to najmä z hľadiska jeho procesnoprávneho
uplatňovania práva tým, že zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania trval. Z
procesného hľadiska tak nastáva výmena úloh procesných strán (žalobcu a žalovaného), na

základe ktorej sa dôkazné bremeno presúva zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný je tak svoju
procesnú obranu nútený viesť v negativistickom smere, a teda vyvrátiť samotnú existenciu dlhu, a
zároveň vyvrátiť svoj prísľub, tento dlh splniť. V procesnej rovine sa uvedené obrátenie dôkazného
bremena spomína predovšetkým v § 192 CSP , ktoré ustanovuje, že akákoľvek skutočnosť,

ktorá zakladá domnienku, a pripúšťa dôkaz opaku, sa má za preukázanú, a to až do momentu kedy sa
nepreukáže opak. Na dlžníka sa presúva dôkazné bremeno trvania záväzku v čase jeho uznania, t. j. ak
chce byť dlžník v spore úspešný, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje, resp. v čase uznania
neexistoval. Ak založilo uznanie dlhu vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok
v dobe uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohto záväzku,

spočíva dôkazné bremeno vzťahujúce sa na neexistenciu záväzku na dlžníkovi (žalovanom). (K tomu
porovnaj Najvyšší súd ČR, sp. zn. 29 Odo 1457/2005.).
46. Platným uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka k pretrhnutiu
(prerušeniu), resp. k založeniu premlčacej doby a zároveň k jej prolongácii na desať rokov. Uznanie dlhu

zakladá nové plynutie premlčacej doby, ktorá sa začína počítať od momentu, kedy k uznaniu došlo, resp.
ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. V prípade,
že dlžník vo svojom vyhlásení okrem iného prisľúbil, že dlh zaplatí v určitom čase, t. j. určí v ňom novú
lehotu splatnosti, premlčacia doba sa bude počítať odo dňa nasledujúceho po tomto dni, t. j. odo dňa
nasledujúceho po vymedzenej splatnosti.

47. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to Dohody o pristúpení k záväzku, uznania záväzku
a dohody o splácaní dlhu zo dňa 8.6.2010 a Dohody o uznaní dlhu a splácaní dlhu v splátkach
podpísanéhožalovanýmidňa8.6.2013malsúdpreukázané,žežalovanýv1.radevobidvochuvedených
dokumentoch uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči žalobcovi vzniknutý titulom zmluvy o spotrebnom

úvere reg. č. UZF/07/95493 zo dňa 21.12.2007. Žalovaná v 2. rade v Dohode o pristúpení k záväzku,
uznanie záväzku a dohoda o splácaní dlhu zo dňa 8.6.2010 k záväzku žalovaného v 1. rade pristúpila a
zaviazala sa ho uhradiť za podmienok tam stanovených. Dňa 8.6.2013 žalovaná v 2. rade v Dohode o
uznaní dlhu a splácaní dlhu v splátkach dlh rovnako ako žalovaný v 1. rade uznala. Uvedené prejavy vôle
žalovaných tak založili vyvrátiteľné právne domnienky o existencii dlhu vo výške uvedenej v jednotlivých

písomne zachytených prejavoch vôle, teda v Dohode o pristúpení k záväzku, uznaní záväzku a dohode
o splácaní dlhu zo dňa 8.6.2010 a v Dohode o uznaní dlhu a splácaní dlhu v splátkach zo dňa 8.6.2013.

48. Na pojednávaní konanom dňa 30.9.2019 zástupkyňa žalovanej v 2. rade vyslovila pochybnosť o
dodržaní postupu stanoveného v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bol žalobca

pred zosplatnením úveru povinný dlžníka upozorniť na možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.
K tejto námietke sa žalobca vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 13.11.2019, v ktorom uviedol, že
Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. ku
dňu 21.12.2007 neobsahoval ust. § 53 ods. 9, resp. iné obdobné ustanovenie, ktoré by dodávateľovi
ukladalo povinnosť upozorniť spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565, predmetné ustanovenie bolo

do Občianskeho zákonníka zakomponované až dňom 1.11.2008 zákonom č. 379/2008 Z. z., pričom
prechodné usanovenie k tomuto zákonu neustanovuje, že sa ustanovenia tejto novely vzťahujú na
právne vzťahy vzniknuté pred 1.11.2008. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že povinnosť, na
nesplnenie ktorej poukazuje žalovaná v 2. rade, žalobcovi nevznikla. Žalobca zároveň poukázal naskutočnosť, že so žalovaným v 1. rade komunikoval prostredníctvom inkasnej agentúry, spoločnosti
SLOVAK GROUP, s.r.o. a súdu predložil i správu tejto inkasnej agentúry, z ktorej je zrejmé, že žalovaný
v 1. rade si bol vedomý celej vzniknutej situácie a žiadal inkasnú agentúru o vypracovanie nového

splátkového kalendára.

49. Vzhľadom na vyššie uvedenú námietku žalovanej v 2. rade argumentujúcu nedodržaním povinnosti
žalobcu pred zosplatnením úveru dlžníka (žalovaného v 1. rade) upozorniť na možnosť zosplatnenia
úveru, súd skúmal, či žalobca bol povinný uvedenú povinnosť dodržať a aké právne následky

mohlo spôsobiť jej nedodržanie. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru ku dňu 28.5.2010 (určenie predčasnej splatnosti úveru na č. l. 11 spisu).
V tomto čase bolo súčasťou Občianskeho zákonníka v § 53 ods. 8 ustanovenie, podľa ktorého
„Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď

súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Pokiaľ žalobca
úver zosplatnil dňa 28.5.2010 bol povinný dodržať ustanovenia v tom čase platných právnych predpisov,
ktoré mu stanovovali povinnosť dlžníka na mimoriadnu splatnosť upozorniť a ak túto povinnosť žalobca
nedodržal, k platnému zosplatneniu úveru tak nemohlo dôjsť. S právnym názorom žalobcu, že žalobca
nebol povinný dodržať podmienky ustanovenia § 53 ods. 8 (teraz § 53 ods. 9) Občianskeho zákonníka v

znení platnom k 28.10.2010 sa súd nestotožnil. Je potrebné uviesť, že hoci zmluvný vzťah zo zmluvy o
spotrebnom úvere vznikol za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení, ktoré od veriteľa nevyžadovalo
splnenie povinnosti pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru dlžníka na okolnosti vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru upozorniť, podľa názoru súdu je na posúdenie uvedenej povinnosti a
podmienok zosplatnenia úveru nutné aplikovať právnu úpravu Občianskeho zákonníka platnú v čase,

kedy bola mimoriadna splatnosť vyhlásená, a to bez ohľadu na to, kedy zmluvný vzťah veriteľa a dlžníka
vznikol. Iný výklad podľa názoru súdu nevyplýva ani z prechodného ustanovenia § 879k Občianskeho
zákonníka, ktoré sa účinnosti uvedeného zákonného ustanovenia netýka.

50. Ak žalobca ďalej uvádzal, že nad rámec svojich zákonných povinností prostredníctvom inkasnej

agentúry, spoločnosti SLOVAK GROUP, s.r.o. so žalovaným v 1. rade ďalej komunikoval, k čomu
predložil i záznam, je potrebné uviesť, že splnenie vyššie zmienenej zákonnej povinnosti žalobcu (§
53 ods. 8 Občianskeho zákonníka) z uvedeného záznamu nevyplýva. Žalobcom predložený dokument
síce potvrdzuje tvrdenia žalobcu, že so žalovaným v 1. rade ohľadom jeho platobných povinností
komunikoval,tentodokumentvšaksplneniespornejpovinnostiupozorniťžalovanéhov1.radenamožné

vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nijakým spôsobom nepreukazuje.

51. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaného v 1.
rade pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru na toto oprávnenie upozornil, pre zosplatnenie úveru
tak neboli splnené zákonné podmienky, a preto možno ustáliť, že k zosplatneniu úveru ku dňu 28.5.2010

nedošlo. Dlh žalovaného v 1. rade tak k danému dňu 28.5.2010 predstavoval sumu vo výške 2 057,43
eur, splatná časť dlhu však bola len vo výške dovtedy neuhradených zročných splátok (splátky splatné
k 8.2.2010, 8.3.2010, 8.4.2010, 8.5.2010) vo výške 502,84 eur. Pokiaľ žalovaný v 1. rade náslene dňa
8.6.2010 dlh zo zmluvy o úvere č. UZF/07/95493 voči žalobcovi uznal čo do dôvodu i výšky, vznikla mu
tým povinnosť vrátiť žalobcovi celú uznanú sumu dlhu. Uznanie dlhu žalovaným v 1. rade dňa 8.6.2010

založilo vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu žalovaného v 1. rade v čase jeho uznania.
Podľa názoru súdu na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, či dlh žalovaného v 1. rade bol v čase
jeho uznania dňa 8.6.2010 splatný alebo nie, pretože je nepochybné, že tento dlh, hoci podľa názoru
súdu splatný v čase jeho uznania žalovaným v 1. rade v celom rozsahu nebol, záväzok žalovaného v
1. rade nepochybne existoval. Rovnako vyvrátiteľnú domnienku o existencii dlhu žalovaných v 1. rade

ako aj žalovanej v 2. rade založilo uznanie dlhu zo dňa 8.6.2013, v ktorom bol dlh uznaný tak žalovaným
v 1. rade ako aj žalovanou v 2. rade. Pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade po tom, čo svoj záväzok voči
žalobcovi uznali, svoj záväzok následne spochybnili, bolo ich povinnosťou súdu preukázať, že obsah
domnienky (spočívajúcej v uznaní dlhu) bol vyvrátený dôkazom opaku, t. j. dôkazom, že skutočnosť je
v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka. Na žalovaných sa tak presunulo

dôkazné bremeno trvania záväzku v čase jeho uznania a ak chceli byť žalovaní v spore úspešní, museli
preukázať, že uznaný záväzok neexistuje, resp. v čase uznania neexistoval. Žalovaní však v tomto
konaní opak nepreukázali, teda nepreukázali, že dlh v čase uznania neexistoval, resp. že zanikol alebo
je celkom nedôvodný. V konaní nebolo tiež preukázané, že tieto úkony (uznanie dlhu dňa 8.6.2010 adňa 8.6.2013) neboli urobené slobodne a vážne, teda, že žalobca mal žalovaných zastrašovať alebo
prinútiť s uznaním dlhu súhlasiť a toto podpísať.

52. Existenciu záväzku žalovaných v 1. a 2. rade vo výške 1 887,43 eur ku dňu jeho uznania žalovanými
v 1. a 2. rade dňa 8.6.2013 tak mal súd preukázanú. Súd v konaní ďalej skúmal, či po uznaní dlhu
záväzok žalovaných naďalej trvá a v akej výške. Podľa tvrdení žalobcu mu žalovaní v 1. a 2. rade do
podania žaloby uhradili sumu vo výške 345 eur, dlžná suma preto ku dňu podania žaloby predstavovala
1 542,43 eur (1 887,43 eur - 345 eur = 1 542,43 eur). V zmysle tvrdení žalobcu boli podaní žaloby ďalej

vykonané úhrady dlhu v sume spolu vo výške 355 eur, dlžná suma tak predstavuje 1 187,43 eur. Podľa
prehľadu úhrad predloženého žalobcom (č. l. 321 spisu) boli do zosplatnia úveru (t. j. do 28.5.2010)
vykonané úhrady spolu v sume 2 758,56 eur. Po 28.5.2010, teda po dátume, ktorý žaloba považoval za
dátum zosplatnenia úveru, boli vykonané úhrady vo výške 870 eur, čo korešponduje s ďalším vyjadrením
žalobcu, ktorý uvádzal, že žalovaní vykonali od zosplatnenia úveru do podania žaloby úhradu sumy
spolu vo výške 515 eur a po podaní žaloby uhradili spolu 355 eur, v ktorej časti žalobca vzal žalobu späť.

Spolu tak podľa žalobcu vykonali žalovaní úhrady v sume 3 628,56 eur.

53. Žalovaní súdu predložili Výkaz o úhrade za poskytnuté prostriedky (č. l. 96 spisu), v ktorom sú pod
poradovými číslami 2. - 76. uvedené jednotlivé úhrady úveru č. zmluvy UZF/07/95493 v celkovej sume
3 711,81 eur.

54. Pretože suma vykonaných úhrad zostala v konaní sporná, žalobcovia súdu predložili potvrdenia
banky o realizovaných vkladoch (v spise na č. l. 268 a nasledujúcich), z ktorých vyplývajú nasledovné
úhrady: dňa 16.1.2008 v sume 3 519,50 Sk, dňa 19.3.2008 v sume 3 519,50 Sk, dňa 20.2.2008 v sume
3 519,50 Sk, dňa 14.4.2008 v sume 3 787 Sk, dňa 19.5.2008 v sume 3 787 Sk, dňa 17.6.2008 v sume

3 787 Sk, dňa 7.8.2008 v sume 267,90 Sk, dňa 16.9.2008 v sume 3 787 Sk, dňa 28.11.2008 v sume
322 Sk, dňa 5.12.2008 v sume 947 Sk, dňa 9.2.2009 v sume 157,70 eur (4 750,87 Sk), dňa 5.3.2009
v sume 125,71 eur (3 787,14 Sk), dňa 17.4.2009 v sume 125,71 eur (3 787,14 Sk), dňa 21.4.2009 v
sume 125,71 eur (3 787,14 Sk), dňa 17.6.2009 v sume 125,71 eur (3 787,14 Sk), dňa 4.8.2009 v sume
30,87 eur (929,99 Sk), dňa 30.9.2009 v sume 220 eur (6 627,72 Sk), dňa 28.9.2009 v sume 125,71

eur (3 787,14 Sk), dňa 28.9.2009 v sume 125,71 eur (3 787,14 Sk), dňa 8.10.2009 v sume 125,71 eur
(3 787,14 Sk), dňa 20.11.2009 v sume 125,71 eur (3 787,14 Sk), dňa 28.1.2010 v sume 125,71 eur,
dňa 28.1.2010 v sume 125,71 eur, dňa 14.7.2010 v sume 50 eur, dňa 21.8.2010 v sume 20 eur, dňa
21.9.2012 v sume 20 eur, dňa 19.10.2012 v sume 20 eur, dňa 26.11.2012 v sume 20 eur, dňa 14.12.2012
v sume 20 eur, dňa 31.3.2013 v sume 20 eur, dňa 14.6.2013 v sume 50 eur, dňa 16.7.2013 v sume 50

eur, dňa 14.8.2013 v sume 50 eur, dňa 27.9.2013 v sume 20 eur, dňa 15.10.2013 v sume 65 eur, dňa
13.12.2013 v sume 20 eur, dňa 30.1.2014 v sume 5 eur, dňa 28.2.2014 v sume 5 eur, dňa 21.3.2014 v
sume 5 eur, dňa 28.4.2014 v sume 5 eur, dňa 16.5.2014 v sume 5 eur, dňa 20.6.2014 v sume 5 eur, dňa
23.7.2014 v sume 10 eur, dňa 15.8.2014 v sume 10 eur, dňa 26.9.2014 v sume 5 eur, dňa 22.10.2014 v
sume 5 eur, dňa 28.11.2014 v sume 5 eur, dňa 17.12.2014 v sume 5 eur, dňa 15.1.2015 v sume 10 eur,

dňa 9.2.2015 v sume 5 eur, dňa 20.3.2015 v sume 5 eur, dňa 28.4.2015 v sume 5 eur, dňa 15.5.2015 v
sume 5 eur, dňa 29.6.2015 v sume 5 eur, dňa 16.7.2015 v sume 5 eur, dňa 31.8.2015 v sume 5 eur, dňa
29.9.2015 v sume 5 eur, dňa 26.10.2015 v sume 5 eur, dňa 11.11.2015 v sume 30 eur, dňa 16.12.2015
v sume 30 eur, dňa 26.1.2015 v sume 30 eur, dňa 18.2.2016 v sume 30 eur, dňa 18.3.2016 v sume 30
eur, dňa 14.4.2016 v sume 30 eur, dňa 18.5.2016 v sume 30 eur, dňa 23.6.2016 v sume 30 eur, dňa

20.7.2016 v sume 30 eur, dňa 30.8.2016 v sume 10 eur, dňa 27.9.2016 v sume 10 eur, dňa 24.10.2016
v sume 10 eur, dňa 28.11.2016 v sume 5 eur, dňa 13.12.2016 v sume 5 eur, dňa 31.1.2017 v sume 5
eur, dňa 23.2.2017 v sume 5 eur.

55. Zosumarizovaním jednotlivých úhrad podľa dokladov predložených žalovanými súd dospel k záveru,

že žalovaní uhradili na predmetný úver v období od 16.1.2008 do 28.1.2010 sumu vo výške 2 569,98 eur,
následne úver niekoľko mesiacov neplatili, počnúc dňom 14.4.2010 do podania žaloby, t. j. do 13.4.2015
uhradili sumu vo výške 515 eur, čo korešponduje s tvrdením žalobcu. Po podaní žaloby uhradili žalovaní
sumu spolu vo výške 355 eur, čo tiež zodpovedá tvrdeniu žalobcu.

56. Pokiaľ žalovaní v priebehu konania tvrdili, že žalobcovi uhradili vyššiu sumu, ako vyplýva z tvrdení
žalobcu, boli povinní ďalšie vykonané úhrady preukázať. Uvedené však žalovaní nepreukázali. Z
dokladov predložených žalovanými vyplýva celková suma úhrad vo výške 3 439,98 eur, čo je ešte nižšia
suma, ako uvádzal žalobca. Súd naviac zdôrazňuje, že za rozhodujúce pre posúdenie aktuálnej výškyzáväzku žalovaných považoval predovšetkým úhrady vykonané po uznaní záväzku zo dňa 13.6.2013,
keď z uznania záväzku vykonaného dňa 13.6.2013 mal súd jednoznačne preukázané, že ku dňu
13.6.2013 bol záväzok žalovaných vo výške 1 887,43 eur. V konaní neboli sporné úhrady žalovaných

vykonané po 28.5.2010 až do vyhlásenia dokazovania za skončené, žalobca i žalovaní sa na úhradách
vykonaných po 28.5.2010 zhodli (rovnaké sumy úhrad vyplývajú z výkazu o úhrade za poskytnuté
prostriedky na č.l. 96 spisu predloženého žalovanými ako aj z tvrdení žalobcu v podanej žalobe a vo
vyjadreniach zo dňa 12.4.2017 a 8.10.2018).

57. S poukazom na uvedené mal súd výšku dlžnej sumy 1 187,43 eur preukázanú a žalobu v zmysle
jej čiastočného späťvzatia považoval za dôvodnú v celom rozsahu, a preto žalobe v časti o zaplatenie
sumy vo výške 1 187,43 eur vyhovel.

58. Pre úplnosť súd uvádza, že sa zaoberal tiež žalovanými vznesenou námietkou premlčania. Z
vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané uznanie dlhu žalovanými dňa 8.6.2013,

ktoré v súlade s ust. § 110 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka založilo novú desaťročnú
premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť odo dňa, kedy k uznaniu došlo. Žaloba v tomto spore bola súdu
doručená dňa 13.4.2015, bola teda podaná včas.

59. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že ku dňu podania žaloby bol dlh žalovaných

vo výške 1 542,43 eur. Žalovaní po podaní žaloby vykonali úhrady v celkovej sume 355 eur, na ktorú
skutočnosť reagoval žalobca a vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 355 eur s príslušným
úrokom z omeškania späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Žalovaní s čiastočným späťvzatím
žaloby nevyjadrili nesúhlas. Súd s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

60. Žalobca sa voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal i nároku na zaplatenie úrokov z omeškania v
sadzbe vo výške 9 % ročne s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K zaplateniu
úrokovzomeškaniažalobcažiadalzaviazaťžalovanýchspoločneanerozdielnepočnúcdňom24.6.2010
do zaplatenia s tým, že pri vymedzení svojho nároku žalobca zohľadnil jednotlivé čiastkové úhrady dlžnej
sumy žalovanými.

61. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

62. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

63. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“) ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.
januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

64. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

65. Súd žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania priznal, keď z uznania dlhu zo dňa 8.6.2013
mal nepochybne preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade tu uznali tiež dlh spočívajúci v povinnosti zaplatiť

úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 057,43 eur odo dňa 24.6.2010 do 14.72010, zo sumy
2007,43 eur odo dňa 15.7.2010 do 21.8.2012, zo sumy 1 987,43 eur odo dňa 22.8.2012 do 21.9.2012,
zo sumy 1 967,43 eur odo dňa 22.9.2012 do 19.10.2012, zo sumy 1 947,43 eur odo dňa 20.10.2012 do
26.11.2012, zo sumy 1 927,43 eur odo dňa 27.11.2012 do 14.12.2012, zo sumy 1 907,43 eur odo dňa
15.12.2012 do 31.1.2013, zo sumy 1 877,43 eur odo dňa 1.2.2013 do zaplatenia. Ako už súd uviedol

vyššie uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v čase jeho uznania, čo
možno vzťahovať nielen na základ nároku, ktorým je istina dlžnej sumy ale aj na jej príslušenstvo, ktoré
v tomto prípade tvorili aj presne vymedzené úroky z omeškania. Žalovaní nárok žalobcu na zaplatenie
úrokov z omeškania nijakým konkrétnym spôsobom nespochybnili, tiež nepreukázali, že uvedený nárokje voči nim nedôvodný, preto súd považoval súd nárok žalobcu na úroky z omeškania za dôvodný a
žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania priznal.

66. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Vzhľadom k požiadavke žalovanej v 2. rade,
ktorá poukázala na svoju zlú finančnú situáciu, súd skúmal, či je dôvodné priznať žalovaným primerane
dlhšiu lehotu na splnenie ich záväzku. Žalovaná v 2. rade navrhovala, aby v prípade vyhovenia žalobe,
jej súd povolil dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 20 eur. Právny zástupca žalobcu s takto

navrhnutými splátkami nesúhlasil, keď vzhľadom na výšku dlžnej sumy vypočítal, že žalovaní by len
istinu dlhu splácali takmer 60 mesiacov. Vzhľadom na stanovisko žalobcu a s poukazom na výšku
navrhovaných splátok súd splácanie dlhu v splátkach po 20 eur mesačne považoval za neprimerané a
žalovaným splácanie dlžnej sumy v takto navrhnutých splátkach nepovolil.

67. Súd sa v konaní zaoberal i návrhom žalovaných doručeným súdu dňa 4.9.2019, ktorým žalovaní

žiadali určiť neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebnom úvere UFZ/07/95493 zo dňa
21.12.2007, ktorý súd posúdil ako vzájomnú žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP.

68. Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa)
domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich

neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti je o osobitným druhom žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom
domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá
má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý
právny záujem (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018; právna veta:

najprávo.sk; rozhodnutie nebolo oficiálne publikované).

69. Po preskúmaní zmluvy o spotrebnom úvere UFZ/07/95493 zo dňa 21.12.2007 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade súd konštatuje, že neprijateľnosť zmluvných podmienok v tejto zmluve
nevzhliadol.

70. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku obsiahnutú v Zmluve o spotrebnom úvere č. UFZ/07/95493 zo dňa
21.12.2007 v čl. III. Základné podmienky spotrebiteľského úveru v znení: „Zmluvné strany sa dohodli,
že znenie ustanovenia článku XII bod 1 Všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú techniku k
zmluve o spotrebiteľskom úvere sa nahrádza týmto znením „V prípade omeškania dlžníka s úhradou

finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka zmluvnú
pokutu v hodnote 0,2 % dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Dlžník sa zaväzuje takúto zmluvnú
pokutu neodkladne zaplatiť,“ týmto ustanovením bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dojednaná
zmluvná pokuta, čo je podľa názoru súdu v súlade s ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka. V
súlade s uvedeným ustanovením je zmluvná pokuta stranami dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je

dlžník povinný veriteľovi zaplatiť v prípade, že si nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal
a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Podľa názoru súdu bola
napadnutým ustanovením dojednaná zmluvná pokuta, ktorej výšku súd považoval za primeranú, táto
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán nespôsobuje, vykonaným dokazovaním
naviac ani nebolo preukázané, že žalobca si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému v

1. rade uplatnil.

71. Žalovaní ďalej žiadali určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v čl. IV bode 3 Záverečných
ustanovení Zmluvy o spotrebnom úvere č. UFZ/07/95493 zo dňa 21.12.2007 v znení: „Zmluvné strany
sa v súlade s ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že ich právny vzťah podľa tejto

zmluvy sa riadi Obchodným zákonníkom.“ Podľa názoru súdu podriadenie zmluvy režimu Obchodného
zákonníka nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože uvedené ustanovenie
samo o sebe nezakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. S poukazom
na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom a spotrebiteľa nemožno zbaviť ochrany, ktorá mu z jednotlivých ustanovení

platných právnych predpisov (predovšetkým zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákon č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskejnárodnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a
ďalšie) vyplýva.

72. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v čl. IV. bodu 6. Záverečných ustanovení Zmluvy o spotrebnom
úvere č. UFZ/07/95493 zo dňa 21.12.2007, podľa ktorého: „Súčasťou tejto zmluvy sú: a) predpis splátok,
ktorý sa zasiela dlžníkovi poštou, b) všeobecné zmluvné podmienky pre dopravnú techniku k zmluve
o spotrebnom úvere, ktoré v súlade s ust. § 273 Obchodného zákonníka priamo určujú obsah tejto

zmluvy, c) sadzobník poplatkov,“ súd rovnako nezistil. Podľa názoru súdu je v súlade s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj ďalších platných právnych predpisov, pokiaľ je obsah záväzkovo-
právneho vzťahu medzi stranami definovaný na základe zmluvy, ktorá ďalej odkazuje na všeobecné
zmluvné podmienky, či iné dokumenty, ktoré takto tvoria súčasť zmluvy. Uvedené je bežnou praxou pri
uzatváraní zmlúv, kedy zmluvy predovšetkým upravujú osobitnosti právneho vzťahu, ktoré sú medzi
zmluvnými stranami dojednané a obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky obsahujú

výklad pojmov, všeobecné ustanovenia týkajúce sa ukončovania zmlúv, plynutia lehôt, definujú, ako
postupovať v prípade porušenia zmluvy, akým spôsobom je možné zmluvu ukončiť, prípadne upravujú
situácie, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti za účelom jednoznačnosti a v neposlednom rade i právnej
istoty a pod. Odkaz na všeobené zmluvné podmienky či cenník tak podľa názoru súdu nie je možné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, zo vzájomnej žaloby ani nevyplýva, čím by uvedené

ustanoveniemalomedzistranamizaložiťhrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech žalovaného v 1. rade ako spotrebiteľa.

73. Pretože súd neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebnom úvere zo dňa 21.12.2007
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nezistil, vzájomnú žalobu doručenú súdu dňa 4.9.2019

tak považoval súd za nedôvodnú v celom rozsahu, a preto ju zamietol.

74. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

76. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle zásad definovaných v § 255 ods. 1 CSP a §
256 ods. 1 CSP. V časti zastaveného konania súd skúmal zavinenie strán na zastavení konania.
Súd mal preukázané, že žalovaní sumu vo výške 355 eur uhradili žalobcovi až po podaní žaloby, je

preto možné konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne a konanie bolo v tejto časti zastavené pre
správanie žalovaných, preto súd priznal náhradu trov konania žalobcovi. V zostávajúcej časti žaloby ako
aj vzájomnej žaloby súd trovy konania posúdil v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní
úspešný v celom rozsahu a zatiaľ čo žalovaní nedosiahli žiadny materiálne merateľný úspech, a preto
súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %).

77. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP), ktorá lehota podľa § 2 ods. 1 zákona
č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v čase odo dňa
účinnosti tohto zákona t.j. od 27.3.2020 do 30. apríla 2020 neplynie.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.