Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208206053
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7208206053.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Ladislava Cakociho v spore žalobcov 1. Všeobecná úverová banka, a.s., so
sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1 a 2. VÚB Leasing, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1 proti
žalovanému DRX - Invest s.r.o., so sídlom v Košiciach, Brigádnická č. 2, zastúpenému JUDr. Monikou
Ilčišinovou, advokátkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, Herľanská č. 547, o zaplatenie 54.371,64
eura a o vzájomnom návrhu žalovaného, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice II zo dňa 25.9.2017 č.k. 22C/114/2008-180 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 54.371,64 eura s príslušenstvom a zároveň zamietol vzájomný návrh žalovaného titulom
postúpenej pohľadávky.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 29.6.2006
zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobca ako postupca postúpil žalovanému ako

postupníkovi súbor pohľadávok, ktoré vznikli na základe mandátnej zmluvy zo dňa 9.9.2001 za odplatu
v sume 54.371,64 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť najneskôr do 30 dní od podpisu zmluvy.
Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že uvedenou mandátnou zmluvou sa obchodná spoločnosť Euroinvest
a.s. ako mandatár zaviazala pre obchodnú spoločnosť TatraCredit a.s. ako mandanta na jeho účet
zariadiť súdne a exekučné vymáhanie pohľadávok voči jeho dlžníkom a zariadiť spracovanie týchto jeho
pohľadávok. V čl. II. ods. 1, 3 zmluvy dohodli, že mandant za uvedenú činnosť mandatárovi odmenu vo
výške 17% zo sumy vymoženej od dlžníka mandanta a pripísaný na účet mandanta za každý mesiac.

Mandatár za svoju činnosť nepožadoval žiadnu zálohu. Dodatkom č. 1 k mandátnej zmluve účastníci
dohodli, že mandant za uvedenú činnosť zaplatí mandatárovi odmenu vo výške 17% zo sumy vymoženej
od dlžníka a pripísanej na účet mandanta za každý mesiac, pričom do základu sumy pre výpočet
odmeny mandatára sa nezahrňuje výška trov konania pozostávajúceho zo súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia vymožená od dlžníka a pripísaná na určený účet. V čl. III ods. 10 mandátnej
zmluvy účastníci dohodli, že mandatár sa zaväzuje zaplatiť požadované súdne a exekučné poplatky
zo svojich prostriedkov. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že C.. W. W. zmluvu o postúpení pohľadávky

zo dňa 20.6.2016 postúpil na žalovaného pohľadávky z obchodného styku voči obchodnej spoločnosti
TatraCredit a.s. v celkovej výške 812.402,00 Sk. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.7.2006
postúpila obchodná spoločnosť Euroinvest a.s. na žalovaného pohľadávky z obchodného styku voči
dlžníkovi TatraCredit a.s. v celkovej výške 1.143.851,00 Sk. Dohodou o ukončení spolupráce obchodnáspoločnosť TatraCredit a.s. a obchodná spoločnosť Euroinvest a.s. sa dohodli na ukončení spolupráce,
ktorá vznikla uzatvorením mandátnej zmluvy s účinnosťou k 1.4.2003. Žalobca je právnym nástupcom
obchodnej spoločnosti TatraCredit a.s. a to v dôsledku zlúčenia. Súd bol toho názoru, že pohľadávky

žalovaného vo vzťahu k žalobcovi vo výške 64.935,70 eura vznikli zo zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 17.7.2006, na základe ktorej obchodná spoločnosť Euroinvest a.s. Vranov nad Topľou postúpila
žalovanému pohľadávku v sume 37.968,90 eura a zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.6.2016,
na základe ktorej postupca C.. W. W. postúpil žalovanému pohľadávku v sume 26.966,80 eura.

3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu nie
je dôvodný, pretože zanikol jednostranným započítaním zo strany žalovaného, na základe postúpených
mu pohľadávok. Za dôvodnú považoval súd pohľadávku postúpenú žalovanému, ktorá vznikla na
základe mandátnej zmluvy zo dňa 9.9.2001 ako pohľadávka spoločnosti Euroinvest a.s. Vranov
nad Topľou voči predchodcovi žalobcu TatraCredit a.s. Pri posudzovaní výšky tejto pohľadávky súd
vychádzal z predložených zistených dôkazov, podľa ktorých mandant zaplatil na súdnych poplatkoch

a ostatných poplatkoch v sume 37.968,90 eura, ktorá bola postúpená zmluvou zo dňa 17.7.2006. Za
dôvodnú považoval aj pohľadávku žalovaného vo vzťahu k žalobcovi v sume 26.966,80 eura, ktorá
vznikla C.. W. W. vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu, obchodnej spoločnosti TatraCredit a.s.,
ktorý mu vznikol nárok na zaplatenie trov právneho zastúpenia. Žalovaný podľa názoru súdu bol teda
na základe zmlúv o postúpení pohľadávok nositeľom pohľadávky voči žalobcovi vo výške 64.935,70

eura. Vzhľadom na to, že žalovaný dňa 27.7.2006 vykonal voči pohľadávke žalobcu jednostranný
právny úkon - započítanie, došlo k zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky v sume 54.371,64 eura.
Vo vzťahu k namietanému premlčaniu zo strany žalobcu súd bol toho názoru, že pre posúdenie otázky
premlčania vzájomnej pohľadávky je rozhodná doba stretnutia pohľadávok a nie doba, kedy bol urobený
prejav smerujúci k započítaniu. V prejednávanom prípade je takýmto okamihom deň 28.7.2006, lebo

až splatnosťou pohľadávky žalobcu voči žalovanému sa predmetné pohľadávky stretli. Podľa názoru
súdu k oslabeniu právneho nároku žalovaného v časti jeho vzájomnej pohľadávky došlo tak z dôvodu
plynutia času, a to počas obdobia vzájomnej spolupráce. Práve z dôvodu charakteru a účelu zmluvných
vzťahov strán sporu, ktoré vznikli pri zabezpečení vymáhania pohľadávok žalovaným pre žalobcu, t.j.
charakter najmä zo vzťahu mandátnej zmluvy zo dňa 9.9.2001 a zmluvy o postúpení pohľadávok a tiež

z dôvodu, že obchodná spolupráca bola medzi týmito subjektmi prebiehala v dlhšom časovom období
by bolo uplatnenie následkov plynutia času v neprospech jednej zmluvnej strany, podľa názoru súdu v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Súd preto dospel k záveru, že uplatnenie námietky
premlčania by v konečnom dôsledku spôsobilo ujmu na strane žalovaného a na takomto vykonaní práva
nemôžebyťžiadnyzáujem.Pretosúdvýkonomtohtoprávanepriznalochranu ananámietkupremlčania

vznesenú žalobcom neprihliadal.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 257 C.s.p. a náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a vo výroku o trovách konania aj žalovaný.

6. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, resp. aby žalobe vyhovel. V odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie, že v odôvodnení sa
súd nijako nezaoberal jeho procesným útokom vo veci samej, t.j. voči samotnej existencii pohľadávok

právnych predchodcov žalovaného. K existenciu, resp. neexistencii pohľadávky žalovaného, ktorá tvorí
hlavnú časť jeho procesného útoku, súd neuvádza žiadne právne zhodnotenie. Tvrdenie žalovaných
o pohľadávkach nemá podľa jeho názoru žiaden právny základ a to ani podľa mandátnej zmluvy,
ani podľa všeobecných záväzných právnych predpisov. Súd prvej inštancie sa k otázke samotnej
existenciepohľadávokžalovanéhonevyjadril.Konštatovalibazapočítanie.Súdkdôvodomnapadnutého

rozhodnutia konštatuje, že jeho pohľadávka zanikla započítaním, pričom úplne opomenul tvrdenú
skutočnosťsamotnýmžalovaným,ženemáísťopohľadávku,aleopohľadávky.Vovzťahukžalovanému
mal len jednu pohľadávku a to nárok na zaplatenie odplaty zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 29.6.2006. V konaní namietal jednotlivé skupiny údajných pohľadávok osobitne, pričom súd sa
špecifikácii nijako nevenoval, zariadil všetky údajné pohľadávky pod pojem pohľadávka s uvedenými

úhrnnej výšky. Tento postup považuje za nesprávny, lebo ak mal súd konštatovať existenciu celkovej
sumy, bol povinný odôvodniť existenciu všetkých pohľadávok delených podľa ich právneho dôvodu.
Vo vzťahu k údajne postúpenej pohľadávke spoločnosti Euroinvest a.s. uviedol, že je nesporné, že
účastníci mandátnej zmluvy dohodli medzi sebou taký právny vzťah, na základe ktorého bol mandatárpovinný uhrádzať poplatky za súdne a exekučné konanie zo svojich prostriedkov. Táto skutočnosť je
explicitnevyjadrenávčl.IIIods.10mandátnejzmluvy.Náhradatýchtovýdavkovbolazahrnutávodmene
vymoženej sumy. Ohľadom údajnej pohľadávky z titulu náhrady za správu a vymáhanie pohľadávok

uviedol, že v prvom rade žalovaný tieto pohľadávky v priebehu celého konania nijako nešpecifikoval.
Žalovaný uviedol iba ich celkovú údajnú hodnotu v sume 9.296,29 eura. Vo vzťahu k postúpeným
údajným pohľadávkam C.. W. W. uviedol, že ak účastníci zmluvy dojednajú náhradu trov konania len
pre tento jediný prípad (ak súd konanie zastaví z dôvodu, že pohľadávka bola uhradená pred podaním
návrhu na vydanie platobného rozkazu), nemohla mu patriť odmena v ostatných prípadoch. Inak by toto

zmluvné ustanovenie nedávalo žiadny zmysel. Zároveň poukazuje na dohodu o ukončení spolupráce zo
dňa 31.3.2003, nakoľko v tejto dohode sa neuvádzajú žiadne nároky mandatára na náhradu poplatkov
a iných výdajov, pričom zdôraznil, že malo ísť o nároky v sume takmer 2.000.000,00 Sk. Pri uzavretí
zmluvy žalovaný svoj nárok na započítanie neuplatnil, ale dojednal so žalobcom riadnu kúpnu cenu bez
započítania. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaným uviedol, že súd sa nezameral na
plynutie premlčacej doby, ale výlučne na súlad námietky premlčania so zásadou poctivého obchodného

styku. Ak právnemu predchodcovi žalovaného skutočne vzniklo právo na náhradu poplatkov, právneho
zastúpenia a iných výdavkov, nie je zrejmé, z akého dôvodu sa ich voči žalobcovi nedomáhal v
premlčacej lehote.

7. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o

trovách konania a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie o trovách konania
považuje za nespravodlivé v tom, že týmto postupom súdu bol žalobca aj keď neuniesol dôkazné
bremeno, ktoré ho zaťažovalo a žaloba bola zamietnutá, bol neoprávnene zvýhodnený, keďže ho súd
nezaviazal na zaplatenie žiadnych trov konania voči žalovanému a to ani čiastočne. Súd prvej inštancie
nepriznal mu náhradu trov konania ako úspešnému účastníkovi, čo pociťuje ako ujmu na svojich

základných právach a značne znevýhodňuje v tomto vzťahu a porušenie zásady rovnosti účastníkovi
občianskeho súdneho konania. Má za to, že nepriznanie náhrady trov konania účelne vynaložených
na uplatňovanie a bránenie jeho práva v tomto súdnom konaní je v rozpore so zásadou spravodlivého
súdneho konania.

8. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie účastníkov nie je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav veci, ak dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním a zároveň neprihliadal na
vznesenú námietku premlčania, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas
odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové
zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi
stotožňuje.

10. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, v ktorých súd jasne
a zreteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré považoval za dôvodnú pohľadávku žalovaného, ktorú nadobudol na
základe zmluvy o postúpení zo dňa 17.7.2006 v sume 37.968,90 eura a na základe zmluvy o postúpení
zo dňa 20.6.2006 v sume 26.966,80 eura. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
že postupcovi - spoločnosti DRX - Invest a.s., so sídlom vo Vranove nad Topľou vznikol nárok na

náhradu nákladov v súvislosti s uzatvorenou mandátnou zmluvou 9.9.2001. Rovnako tak za správny
považuje odvolací súd názor súdu prvej inštancie, že postupcovi C.. W. W. vznikol nárok na zaplatenie
trov právneho zastúpenia voči splnomocniteľovi a to v ním označených konkrétnych súdnych konaniach.
Vo vzťahu k namietanému premlčaniu zo strany žalobcu je potrebné uviesť, že žalobca síce v konaní
tvrdil, že pohľadávka žalovaného je premlčaná, uvedenú skutočnosť nepreukázal a to s poukazom

na prípadné plynutie premlčacej lehoty. Rovnako tak v samotnom odvolaní nepoukazuje na prípadnú
uplynutie premlčacej lehoty, iba „argumentuje“ tým, že „ak právnemu predchodcovi žalovaného skutočne
vzniklo právo na náhradu poplatkov, právneho zastúpenia a iných výdavkov, nie je zrejmé, z akého
dôvodu sa voči nemu nedomáhal v premlčacej lehote“.12. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti výroku o trovách konania je potrebné uviesť, že súd
prvej inštancie správne zohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré náhradu trov konania stranám nepriznal vychádzajúc z názoru, že sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému poukazujúc na tie
dôvody, pre ktoré neprihliadal ani na vznesenú námietku premlčania žalovaným.

13. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané odvolateľmi uvádzané odvolacie dôvody,

preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14. Rovnako výrok o trovách konania v odvolacom konaní vychádza z ust. § 257 C.s.p. majúc za to,
že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce vo výnimočných okolnostiach prejednávanej
veci so zreteľom na obchodné vzťahy účastníkov konania.

15. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.