Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7Csp/210/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616209268
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1616209268.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: P. banka F., a.s.,

C.: XX XXX XXX, so sídlom B. XX, XXX XX K., proti žalovanej: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/
XX, XXX XX U., o zaplatenie sumy 1.524,96 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.354,96 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 77,70 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.11.2016 domáhal zaplatenia sumy 1.524,96
Eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 1.524,96 Eur od 22.08.2015 do zaplatenia a náhrady
trovkonaniavočižalovanej.Svojužalobuodôvodniltým,žežalobcaažalovanáuzatvorilidňa25.03.2011
v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a všeobecných obchodných
podmienok zmluvu č. XXXXXXXXXX,. na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol účet
žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná porušila zmluvnú povinnosť a dostala sa na účte do

nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala. Žalobca pred zatvorením
účtu vykonal dňa 21.08.2015 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol
na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalobca poukázal na všeobecné obchodné podmienky v spojení
s výveskou úrokových sadzieb. Dlžná istina je vo výške 1.524,96 Eur úročená úrokom vo výške 28%
ročne a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu napriek výzve nevyjadrila.

3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho
neprítomnosti. Preto súd podľa § 180 C.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 25.03.2011, zmluvou o povolenom prečerpaní zo dňa 19.12.2012,
všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, sadzobníkom poplatkov, sadzobníkom úrokov

účinným od 14.10.2016, doplnením žaloby, výzvou zo dňa 14.05.2014, kópiou doručenky, oznámením
o odstúpení od zmluvy zo dňa 07.08.2015, výpisom z účtu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.5.Zozmluvyospoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktovaslužiebzodňa25.03.2011uzatvorenou
medzi žalobcom a žalovanou súd zistil, že obsahom zmluvy bolo zriadenie osobného účtu, pričom
žalovanej bola vydaná aj platobná karta Maestro s denným limitom 300,- Eur.

6. Zo zmluvy o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 19.12.2012 súd zistil, že žalobca zriadil žalovanej
povolené prečerpanie do výšky 500,- Eur.

7. Z tlačiva úrokových sadzieb žalobcu účinných od 14.10.2016 súd zistil, že úrok pri nepovolenom

prečerpaní účtu je 28 %.

8. Výzvou zo dňa 14.05.2014 vyzval žalobca žalovanú na vyrovnanie nepovoleného prečerpania v sume
965,75 Eur. Výzva bola žalovanej doručená dňa 21.05.2014. Oznámením zo dňa 07.08.2015 žalobca
oznámil žalovanej, že dňom doručenia odstupuje od zmluvy o účte ako aj od zmluvy o povolenom
prečerpaní.

9. V špecifikácii žaloby žalobca uviedol, že účastníci uzavreli dňa 19.12.2012 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere-povolenéprečerpanienaúčte,ktorouposkytolžalobcažalovanejlimitpovolenéhoprečerpaniavo
výške 500,- Eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,9% ročne. Na základe zmluvy a VOP banka
rozlišuje povolený debet a nepovolený debet. Žalovaná mala poskytnutú službu povolené prečerpanie

na účte s úrokom 19,9%. Povolené prečerpanie dlžník čerpá po častiach, vo výške a termínoch podľa
svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu.
Žalovaná prekračovala povolený limit povoleného prečerpania, čím porušovala zmluvu a dostala sa
do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania. Na základe uvedeného znížil žalobca žalovanej
povolené prečerpania na 0,- Eur dňa 03.03.2014. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením

dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu. Žalovaná suma
1.524,96 Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými
na účte žalovanej. Účet žalovanej bol zrušený dňa 21.08.2015 na základe odstúpenia od zmluvy o účte
(zo dňa 07.08.2015) zo strany banky. Žalobca požaduje úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po
zrušení účtu teda odo dňa 22.08.2015.

10. K uplatneným úrokom žalobca uviedol, že sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené
prečerpanie a vyplýva z VOP čl. 3.12 v spojení s výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu.“

11. Podľa všeobecných obchodných podmienok (bod 3.8) bolo povinnosťou žalovaného mať na účte
dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru
poskytnutého bankou, na poplatky zmysle sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči
žalobcovi. Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov mohlo medzi žalobcom a žalovaným dôjsť k nepovolenému
prečerpaniu bežného účtu (bod 3.12), teda k automaticky prijatému prečerpaniu, pri ktorom žalobca

umožnil žalovanému nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom
účte. Ak takého nepovolené prečerpanie nastalo, bol žalovaný povinný bez zbytočného takéto
nepovolené prečerpanie vyrovnať s tým, že po dobu nepovoleného prečerpania bol žalovaný povinný
platiť úrok pri nepovolenom prečerpaní. Nepovolené prečerpanie sa podľa všeobecných obchodných
podmienok považovalo za podstatné porušenie zmluvných podmienok, v prípade ak klient v stanovenej

lehote nepovolené prečerpanie nevyrovnal, na základe čoho mohol žalobca odstúpiť od zmluvy.

12. Z výpisov z účtu žalovanej vyplývalo, že sa dostala na svojom účte do nepovoleného prečerpania,
ktoré ku dňu 21.08.2015 predstavovalo sumu 1.524,96 Eur. Ďalej z výpisov z účtu žalovanej v spojení
so špecifikáciou vyplynulo, že žalobca za obdobie 11/2013 do 08/2015 účtoval žalovanej sumu 110,- Eur

(22 x 5,- Eur) ako poplatok za vedenie exekúcie, sumu 30,- Eur (2 x 15,- Eur) poplatok za upozornenie
debet a sumu 30,- Eur (poplatok za výzvu debet).

13. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na

určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

14. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie,peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka

je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

15. Podľa § 710 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri

poskytovaní bankových produktov, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

16. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať

úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

24. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch)
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

27. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na spotrebiteľský úver vo forme

prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 15 ods. 1 a 2, § 18, § 20, §
21 a § 23, 25 až 27.

28. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie povoleným
prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými

prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

29. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto
náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť

takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom
od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

30. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť len sčasti a to
vo výške 1.354,96 Eur. Žalovaná uzatvorila so žalobcom jednak zmluvu o spolupráci pri poskytovaní

bankových produktov a služieb, ktorou jej žalobca zriadil osobný účet a poskytol debetnú platobnú kartu
a jednak zmluvu o povolenom prečerpaní na účte. Predmetné zmluvy uzatvorila žalovaná ako fyzická
osoba s uvedením rodného čísla a adresy trvalého bydliska. Išlo o zriadenie osobného účtu a nie účtu
podnikateľského. Zo žiadnych skutočností nemožno vyvodiť, že by žalovaná uzatvorila zmluvu na účely
podnikania, ale je zrejmé, že predmetom vzťahu bol bežný účet fyzickej osoby spotrebiteľky. Žalobca

je bankou - právnickou osobou poskytujúcou okrem iného službu vedenia účtu a taktiež poskytujúcou
úvery aj formou povoleného prečerpania na účte. Súd preto vec právne posúdil ako spotrebiteľský
spor a priznal žalovanej postavenie spotrebiteľky. V danom prípade súd právne vec posúdil podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov a podľa osobitného zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o úver formou povoleného prečerpania, pričom zo

zmluvy nevyplýva, že by sa musel splatiť do jedného mesiaca. V konaní nebola sporná skutočnosť, že
žalobca viedol pre žalovanú bežný účet, pričom prečerpanie finančných prostriedkov na účte vyplýva z
predložených výpisov z účtu.

31. Ako vyplýva zo samotnej žaloby v spojení so špecifikáciou žalobca účet žalovanej zrušil ku dňu

21.08.2015. Týmto zároveň zosplatnil úver poskytnutý formou povoleného prečerpania. Ako vyplýva
z predložených výpisov z účtu, k uvedenému dňu žalobca evidoval pohľadávku ku dňu zosplatnenia
1.524,96 Eur ako rozdiel medzi debetnými a kreditnými transakciami. Súd priznal žalobcovi sumu
1.354,96 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi debetnými transakciami (platby kartou, výbery v hotovosti,
výbery z bankomatov, poplatky za vedenie účtu, poplatky za transakcie, úroky) a kreditnými transakciami

a to bez účtovaných poplatkov za vedenie exekúcie (22 krát 5,- Eur), poplatkov za upozornenie debet
(2 krát 15,- Eur) a poplatku za výzvu debet (30,- Eur). Vo zvyšnej časti (o zaplatenie poplatkov v sume
170,- Eur) súd žalobu zamietol z nasledovných dôvodov.

32. Súd považuje účtované poplatky za neprimerané. Čo sa týka poplatkov v súvislosti s výzvou banky,

banke nič nebrániť vyzývať klienta k zaplateniu debetu na účte priamo vo výpise z účtu. Pokiaľ banka
vo výpise ponúka rôzne nové bankové produkty, ako je napríklad výhodné sporenie a podobne. Banka
môže v pravidelných výpisoch zároveň upozorniť a vyzvať klienta na plnenia. Súd nepriznal žalobcovi
ani účtovaný poplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou 22 mesiacov á 5,-Eur, t.j. 110,- Eur.V prvom rade súd udáva, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok, a to, že účet je postihnutý
exekúciou alebo výkonom rozhodnutia. I keby tak bolo, uvedený poplatok je neprimeraný a nemôže
požívať právnu ochranu. Je zrejmé, že poplatok tvorí súčasť Sadzobníka poplatkov a nebol individuálne

dojednaný, spotrebiteľ obvykle nemá možnosť tieto poplatky ovplyvniť, pretože sú stanovené a menené
jednostranne bankou. Ide o zjavne vysoký poplatok, ktorý prevyšuje samotný poplatok za vedenie účtu
a nie je zrejmé, aké povinnosti a plnenia má banka spojené s prípadným vedením účtu postihnutým
exekúciou, keď na účte nebol žiaden exekúciou postihnuteľný zostatok. Uvedenému poplatku zjavne nie
sú vyvažované žiadne protiplnenia v prospech spotrebiteľa. Okrem toho podľa názoru súdu poplatok za

vedenie účtu v sume 3,90 Eur je primeraný a musí v sebe zahŕňať aj povinnosti banky voči exekútorským
úradom v súvislosti s prípadným vedením exekúcie zrážkami z účtu. Okrem toho banka účtovala tento
poplatok 22 mesiacov v režime, keď na účte dlhodobo nemala žalovaná žiadne finančné prostriedky a aj
z tohto poplatku uplatňuje banka 28%-ný úrok, čo je neprijateľné. Vzhľadom k uvedenému súd poplatky
za upomienku, výzvu a vedenie exekúcie v zmysle § 53 ods. 1,2 a ods. 4 Občianskeho zákonníka
považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, a tým neplatné. Súd preto v tejto časti žalobu zamietol

ako nedôvodnú.

33. Ďalej žalobca uplatnil k zosplatnenej istine úrok v sadzbe 28 % ročne zo sumy 1.524,96 Eur od
22.08.2015 do zaplatenia. Tento nárok však žalobca neuplatnil dôvodne a preto súd žalobu v tejto
časti zamietol. Svoj nárok odvodzoval od všeobecných obchodných podmienok. Zo žaloby vyplynulo, že

žalobca účet žalovanej uzatvoril ku dňu 21.08.2015. Z uvedeného možno konštatovať, že žalobca tým
určil splatnosť dlhu - nepovoleného prečerpania. Ak teda žalobca požaduje od žalovanej úroky z úveru
odo dňa 22.08.2015 je zrejmé, že ide o úroky po splatnosti úveru. Súd je toho názoru, že takto určený
úrok žalobcovi nepatrí. Súd pritom vychádzal z uznesenia ÚS IV 476/2012 zo dňa 18.09.2012, v zmysle
ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi

patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky
z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti
s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov
z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami

sporu. V prípade zosplatnenia úveru svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane
odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva
ekonomická podstata nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému

vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorázovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,

kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by
išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd

takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi,
a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných
prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku
podľa uzatvorenej zmluvy. Súd ďalej poukazuje na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru a počnúc prvým dňom omeškania

spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru,
tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy.
Žalobca si v spore neuplatnil úroky z omeškania po zosplatnení pohľadávky voči žalovanej.

34. Z hľadiska právnej istoty súd poukazuje na aktuálne rozhodnutia odvolacích súdov v oblasti

zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktoré jednoznačne potvrdili rozhodnutia
súdov prvého stupňa, ktorými zamietli nárok na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru. Napríklad súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7Co 347/2017 zo dňa
14.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co 12/2017 zo dňa 14.12.2017, rozsudokKrajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Co 136/17 zo dňa 13.07.2017, rozsudok Krajského súdu Prešov
sp.zn. 3Co 125/2017 zo dňa 07.12.2017, rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn. 25 Co 251/2016 zo
dňa 04.10.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22Co 35/2017 zo dňa 22.02.2018, rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co 80/2017 zo dňa 19.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 18 Co 138/2017 zo dňa 13.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co 183/2017 zo
dňa 21.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16 Co 255/2017 zo dňa 21.12.2017.

35. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 7 Co 347/2017 - 64 zo dňa 14.02.2018 konštatoval, že ak

nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet
dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel
je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a zákona
č. 87/1995 Z.z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto

nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády alternatívne (podľa
povahy zmluvnej úpravy, subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka).

36. Žalobca ani nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku uplatneného za nepovolené
prečerpanie vo výške 28%, nakoľko nepreukázal jeho dojednanie priamo v spotrebiteľskej zmluve. V

konaní len predložil úrokové sadzby produktov, z ktorých vyplýva, že sadzba úroku pri nepovolenom
prečerpaníúčtupredstavuje28%.Listinanazvanáúrokovésadzbyproduktovniejepodpísanáobidvoma
zmluvnými stranami a je nepochybné, že nebola so žalovanou ako spotrebiteľkou individuálne
dojednaná. Tak dôležitý údaj, akým je úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní nemôže byť
považovaný za náležite, platne dojednaný za stavu, kedy nie je uvedený priamo v zmluve, ale len v

Sadzobníku poplatkov, resp. v listine nazvanej úrokové sadzby produktov. V spotrebiteľských právnych
vzťahoch sa uplatňuje zásada transparentnosti a poctivosti, ktorá dopadá i na aplikáciu Všeobecných
obchodných podmienok, Sadzobníka poplatkov, úrokových sadzieb produktov. I v spotrebiteľských
zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen
formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Sadzobník poplatkov a iné listiny ako už uvádzaný

sadzobník úrokov nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ popri iných dojednaniach aj podstatné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné,
o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, resp. im nebude venovať náležitú
pozornosť. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto
konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Nemožno mať pochybnosti o tom, že listinu úrokové sadzby

produktov koncipoval žalobca a spotrebiteľ - žalovaná nemohla jeho obsah ovplyvniť.

37. Súd konštatuje, že žalobcom požadovaný úrok zo sumy nepovoleného prečerpania vo výške
28% ročne, ktorý má povahu sankčného úroku, predstavuje neprípustné obchádzanie kogentného
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje právo veriteľa požadovať pri

omeškaní s plnením peňažného dlhu popri plnení i úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania
je upravená § 3 nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a je vzhľadom na jej naviazanie na základnú
úrokovú sadzbu ECB variabilná. V každom období je však rádovo nižšia ako žalobcom požadovaný
sankčný úrok vo výške 28% ročne. Sankčný úrok vo výške 28% ročne je vo výške zjavne neprimeranej
zabezpečenému záväzku a zásadne znevýhodňuje spotrebiteľa. Peňažné prostriedky klienta na jeho

bežnom účte sú bankou úročené len minimálne prípadne vôbec, avšak od klienta banka požaduje v
prípade prečerpania úrok vo výške blížiacej sa jednej tretine dlžnej sumy ročne. Žalobca tým zneužíva
nepriaznivú finančnú situáciu klienta, jeho ľahkomyselnosť a neskúsenosť. Možno teda uzatvoriť, že
sankčný úrok za nepovolené prečerpanie bol žalobcom stanovený v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jeho výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania

obvyklú, pričom je odôvodnené predpokladať, že pokiaľ by žalovaný ako spotrebiteľ nebol v zložitej
finančnej situácií, nedostal by sa do nepovoleného prečerpania a nezaviazal by sa tým platiť takto
neprimerane vysoký úrok z požičaných peňazí. (obdobne uviedol taktiež Krajský súd v Bratislave v
odôvodnení rozsudku sp.zn. 9Co 92/2017 zo dňa 14.12.2017). Súd z uvedených dôvodov žalobu v časti
uplatneného úroku vo výške 28% ročne zo sumy 1.524,96 Eur od 22.08.2015 do zaplatenia zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.39. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2C.s.p.Prirozhodovaníonáhradetrovkonaniasúd
vychádzal z uplatnenej sumy. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.524,96 Eur, úspešný bol

v časti 1.354,96 Eur, čo predstavuje 88,85 %. Žalovaný mal úspech 11,15 %. Čiže žalobca bol úspešný
v pomernej časti 77,70 % (88,85 - 11,15). O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).