Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/110/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817205930
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817205930.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: D. E., nar. XX. XX. XXXX, V. X.
XXX, o zaplatenie 1 114, 48 Eura s prísl., o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Vranov Nad Topľou,
č. k. 10Csp/8/2017-241 zo dňa 27. 02. 2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozsudok vo výroku I. v časti o povolení splácať dlžnú sumu v splátkach, vo výroku II. a
III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1 114,48 Eura
spolu s úrokom vo výške 28% ročne s predmetnej zmluvy od 26.05.2017 do zaplatenia a to z dôvodu,
že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 19.11.2013 zmluvu č. XXXXXXXXXX. na základe, ktorej žalobca

pre žalovaného zriadil a viedol účet s tým, že žalovaný sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania
vo výške žalovanej istiny a tento dlh voči žalobcovi nevyrovnal.

X. Okresný súd L. Nad Topľou, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“), rozhodol, cit.:

„I. Žalovaná je p o v i n n á žalobcovi zaplatiť sumu 420,- €, a to v splátkach po 35,- € mesačne,

pričom každá zo splátok bude splatná vždy do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, na účet žalobcu T vedený v Prima banke
Slovensko, a.s.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania“.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 708 ods. 1, § 710, § 497 Obchodného zákonníka,
§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 2 a 3, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a) a b), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, § 1 ods. 4, § 10 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.
apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a
žalovaný dňa 19. 11. 2013 uzavreli Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb.
Na základe zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného osobný účet. Zároveň bolo vo
formulárovom tlačive zaškrtnuté políčko „Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty“ s denným limitom
1000,- eur. Samotná formulárová zmluva neupravuje konkrétne odplaty za služby ani podmienky za

akých by bol žalovaný povinný ich platiť. Zmluva len odkazuje na Sadzobník poplatkov a obchodné
podmienky. Nároky žalobcu uplatnené v konaní teda vyplývajú z obsahu VOP a Sadzobníka, naktoré zmluva poukazuje. V danom prípade formulárová zmluva ako aj VOP a Sadzobník sú vopred
predtlačené, vopred vypracované žalobcom ako dodávateľom. Tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemá
možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemá možnosť individuálne vyjednať ich znenie, tak, aby bolo

možné uzavrieť, že na ich znení sa veriteľ a klient dohodli v rámci zmluvnej voľnosti. Nepostačuje
v žalobcom pripravenej predtlači formulárovej zmluvy konštatovať, že s obchodnými podmienkami a
Sadzobníkom sa klient oboznámil a sú súčasťou zmluvy (čl. IV. bod 4. Zmluvy). Do nepodpísaných
obchodných podmienok nemôže byť zahrnuté také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon výslovne
vyžaduje písomnú formu (napríklad § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch). Podmienkou

platnosti písomného právneho úkonu je totiž podpis konajúcej osoby, inak nemôže vyvolať zamýšľané
právne následky. Súdna prax (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2
Cdo 245/2010) v týchto prípadoch zaujíma konštantné stanovisko, podľa ktorého ak nie sú obchodné
podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté, ak im zákon povinne ukladá písomnú
formu, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné. V zmysle § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na

požiadanie, musí obsahovať aj náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), zákona o
spotrebiteľských úveroch. Z predloženého formulárového dokumentu podpísaného žalovanou je zrejmé,
že neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských
úveroch). S absenciou uvedenej náležitosti spája zákon o spotrebiteľských úveroch v súlade s §
11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. c) ten následok, že sa poskytnutý spotrebiteľský

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň je takýto následok spojený aj s absenciou
výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Uvedenú náležitosť formulárový dokument podpísaný žalovanou takisto neobsahuje. Súd
neakceptoval uvedenie týchto náležitostí iba v rámci obchodných podmienok, sadzobníka, prípadne

vývesiek banky, nakoľko takéto dojednanie nespĺňa kritérium písomného uzavretia zmluvy a nejedná
sa preto o platné dojednanie uvedených náležitostí. Možnosť, že by akákoľvek povinná náležitosť
spotrebiteľskej zmluvy bola uvedená iba v obchodných podmienkach, sadzobníku, výveskách banky
ako vo vedľajších dokumentoch k zmluve a nie priamo v zmluve, zákon nepredpokladá. Z predložených
výpisov z účtu žalovaného v spojení s písomnou špecifikáciou žalobcu ako aj vyjadrenia žalovanej pre

súd prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná jednotlivými výbermi vyčerpala sumu 420 eur, a preto súd
priznal žalobcovi uvedenú sumu a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262
ods. 1 a 2 CSP s tým, že v danom prípade bola žalovaná v spore úspešnejšia, trovy konania jej nevznikli

a preto súd rozhodol tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

6. Proti rozhodnutiu v zákone stanovenej lehote podal v čas odvolanie žalobca a to proti zamietavej
časti rozsudku a priznaniu možnosti splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach. Navrhol,
aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnutom rozsahu

zmenil, žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania. V odvolaní ďalej uviedol,
že má zato, že náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch je
jasné a zrozumiteľne uvedená v bode 1. Zmluvy o povolenom prečerpaní a to tak, že v bode 1.
zmluvy sa uvádza, že banka zriaďuje klientovi povolené prečerpanie do výšky limitu 360 Eur na učte

č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom variabilná úroková sadzba je 19,90 % ročne v zmysle podmienok
uvedených vo všeobecných obchodných podmienkach - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa názoru žalobcu súd neprihliadol na rozsudok SD EÚ
C-42/15 v ktorom je podaný výklad čl. 10 ods. 1, 2 písm. h) a i) a čl. 22 a 23 smernice Európskeho
parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení

smernice Rady 87/102/EHS a z ktorého bolo potrebné vychádzať aj pri aplikácii právnych predpisov,
podľa ktorých vec tiež posúdil. Pokiaľ ide o povinnosť súdu vychádzať pri rozhodovaní o nárokoch zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere z eurokonformného výkladu, príslušných ustanovení vnútroštátnych
právnych predpisov podaného v uvedenom rozsudku SDEU odvolací súd poukázal v celom rozsahu na
vyčerpávajúce odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017

z 22.02.2018. Z uvedeného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že všeobecné úverové podmienky resp.
sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Uvedený
rozsudok analogicky sa týka aj iných spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb. V zmysle uvedeného nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov ateda ani úrokov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného. Čo sa týka úroku 28 % ročne, daný
úrok uplatnil žalobca z titulu prekročenia nepovoleného debetu, ktorý upravuje zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v ust. § 2 písm. f) a ust. § 18. Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok

na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí, ako
obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Naopak podľa ust. § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na
trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe, pričom žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej
výveske na webovej stránke a to nielen aktuálne výsledky, ale aj výsledky historické. Zároveň žalobca

v tejto veci poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/241/2018 z 11.12.2018,
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 23Co/130/2017-72 z 14.05.2018, rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/39/2018 z 23.01.2019, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciachč.k.11Co/71/2018-202zodňa25.09.2018.Následnežalobcavpodanomodvolanípoukazoval
na jednotlivé rozhodnutia súdov ohľadom nepriznania povolenia splátok pre spotrebiteľa v rámci súdom
stanovenej lehoty na plnenie v rozhodnutí vo veci samej.

7. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zák.č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods.

1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Odvolaním nebol napadnutý I. výrok rozsudku v časti o povinnosti žalovanej splatiť žalobcovi sumu
420 €, tento je právoplatný a odvolací súd už nijako nemohol rozsudok v tejto časti preskúmavať.

10. Základnou a podstatnou námietkou žalobcu bola skutočnosť, že zmluva o povolenom prečerpaní

obsahuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch a to úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, ktorej neobsažnosť v samotnej zmluve vytýkal súd prvej inštancie a to
konkrétne v odseku č. 49 predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Druhá odvolacia námietka
smerovala proti priznaniu možnosti splácať dĺžňu sumu v pravidelných mesačných splátkach zo strany
súdu pre žalovanú.

11. Čo sa týka prvej odvolacej námietky odvolací súd konštatuje, že okrem samotnej zmluvy o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb nachádzajúcej sa na čl. 3 došlo následne aj k uzatvoreniu
dvoch zmlúv o povolenom prečerpaní na účte. Prvá sa nachádza na čl. 92 a je datovaná dňom
07.03.2014 a druhá sa nachádza na čl. 94 a je datovaná dňom 29.05.2014. Tu možno konštatovať, že

tak ako uvádza samotný žalobca v odvolaní, predmetné zmluvy o povolenom prečerpaní na účte v bode
č. 1 zmlúv obsahujú aj variabilnú úrokovú sadzbu vo výške 19,90 % ročne. Z uvedeného dôvodu je
rozhodnutie súdu prvej inštancie arbitrárne ohľadne skutočnosti, že zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. Absenciu
uvedenejnáležitostisúdprvejinštancieriadneneodôvodnilresp.neuviedolžiadnuúvahu,ktoráhoviedla

ku konštatovaniu takejto absencie podstatnej náležitosti zmluve o spotrebiteľskom úvere, keď táto sa
zjavne v zmluve nachádza.

12. Pokiaľ ide o druhú odvolaciu námietku žalobcu ohľadne povolenia a priznania možnosti splácať
dĺžňu sumu v pravidelných mesačných splátkach tu odvolací súd konštatuje, že predmetná námietka

žalobcu je dôvodná. Z dôvodov rozhodnutia nie je zrejméči a akým spôsobom mal súd prvej inštancie
uvádzané tvrdenia žalovanej o jej majetkových a sociálnych pomeroch za preukázané. Hľadiskom pre
úvahu súdu, či má žalovaná, ktorej platobnú povinnosť určil umožniť splácať dlh v splátkach ako to
ustanovuje § 232 ods. 3 CSP, je svojou výškou priznaného planenia, platobná schopnosť žalovanej,
ako aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, dopad povinnosti na splnenie dlhu žalovanej a

na pomery žalobcu. Z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť, či a do akej miery súd uvedené hľadiska
skúmal. Keďže súd v tejto časti rozsudku náležite neodôvodnil ( § 220 ods. 2 CSP), je jeho rozhodnutie
v tejto časti nepreskúmateľné a v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu. Týmto odňalstranám sporu právo konať pred súdom ( Čl. 46 Ústavy SR, Čl. 46 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd)

13. Vzhľadom na arbitrárnosť odôvodnenia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o lehotu splatnosti dlhu
a náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou dovoleného prečerpávania, odvolací súd v
napadnutom rozsahu rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm.b), c) CSP zrušil a v tejto časti vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň odvolací súd zrušil rozsudok aj o
trovách konania, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie riadne vykonať dokazovanie listinnými
dôkazmi a preskúmať uzatvorené zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania.
Následne podrobiť tieto zmluvy ex offo súdnej kontrole povinných náležitostí predmetného druhu
spotrebiteľskej zmluvy s tým, že bude mať na zreteli okrem iného aj ustanovenie § 10 ods. 1, 2 a 3
zákona o spotrebiteľských úveroch. Teda súd prvej inštancie zistí či zmluva o bežnom účte a zmluvy o

povolenom prečerpaní skutočne obsahujú všetky náležitosti podľa ust. § 10 Zákona o spotrebiteľských
úveroch aj s poukazom na všeobecné obchodné podmienky. Taktiež súd prvej inštancie posúdi výšku
úroku v dôsledku nepovoleného prečerpania a to vo výške 28 % ročne s prihliadnutím na ust. § 714 a ust.
§ 502 Obchodného zákonníka, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľa.
Zároveň bude zohľadňovať debetné úroky obvyklé na bankovom trhu v čase uzavretia zmluvy. Taktiež

bude potrebné náležite posúdiť žiadosť žalovanej o poskytnutie možnosti splniť dlh v splátkach vo vyššie
naznačených intenciách.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí
vo veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 3 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a je povinný dôsledne rešpektovať inštruktívnu
časť odôvodnenia odvolacieho súdu.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).