Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117204724
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117204724.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu F. O., narodeného XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom X. cesta XXXX/XX, W. W., právne zastúpeného JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou,
so sídlom Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so
sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 12.000,- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14Csp/49/2017-115 z 15. apríla
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť znalcovi
Ing. Viliamovi Kováčikovi znaleckú odmenu vo výške 41,15 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy
12.000,- Eur ako výplaty poistného plnenia z poistnej zmluvy zo dňa 09. 03. 2012, žalobca po odcudzení
poisteného motorového vozidla neodovzdal žalovanému všetky kľúče od neho a tak nebola naplnená
podmienka určená v čl. XIV ods. 1 písm. r) všeobecných poistných podmienok viažucich sa k zmluve
a žalovaný ako poisťovateľ oprávnene žalobcovi poistné plnenie neposkytol. Prvoinštančný súd pritom
vychádzal z poistnej zmluvy, v ktorej bolo uvedené, že od poisteného motorového vozidla existujú 2
kľúče s imobilizérom a znalec G.. Q. O. v posudku č. 7/2018 uviedol, že len kľúč č. 1 je plne funkčný

originál, resp. plne funkčná kópia kľúča a len tento obsahuje fungujúci ovládač alarmu a imobilizéru.
Nakoľko záloha zložená žalobcom nepokryla celú znaleckú odmenu, jej zvyšok v sume 41,15 Eur bol
povinný zaplatiť žalobca. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd aplikujúc § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť vec

okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alternatívne navrhol rozsudok zmeniť a vyhovieť
žalobe v celom rozsahu (a priznať mu plnú náhradu trov konania).4. V odvolaní zopakoval, že žalovaný mu odmietol poskytnúť poistné plnenie s odkazom na čl. XIV
ods. 1 písm. r) a s) a čl. IX ods. 4 všeobecných poistných podmienok viažucich sa k uzavretej poistnej
zmluve. V tejto je ale uvedené, že od motorového vozidla sú 2 ks kľúčov, že imobilizér je v kľúči a že

sú 2 ks ovládačov od alarmu, z čoho nevyplýva, či má byť imobilizér v každom kľúči alebo stačí len v
jednom a takisto, či ovládače od alarmu mali byť od alarmu nachádzajúceho sa vo vozidle priamo od
jeho výrobcu alebo od alarmu, ktorý si on dal namontovať v čase medzi kúpou vozidla a pred uzavretím
poistnej zmluvy. V tomto smere je poistná zmluva nejednoznačná a treba preto v zmysle § 54 ods. 2 OZ
uplatniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Okresný súd sa nezaoberal nejasnosťou poistnej zmluvy

ohľadne informácií o kľúčoch, lebo ak mal spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy jeden kľúč s imobilizérom a
jeden bez, jediná možnosť ako to bolo možné uviesť do zmluvy správne, bolo spôsobom akým to urobil
aj žalobca. Ani ohľadne ovládačov od alarmu nemal možnosť napísať niečo iné než 2 ks, lebo toľko
ich aj skutočne mal, aj keď nie všetky boli priamo od alarmu namontovaného výrobcom poisteného
motorového vozidla. On teda pri uzatváraní zmluvy splnil všetky podmienky, uviedol všetky skutočnosti
ako to umožňoval žalovaným zhotovený formulár a jeho nejasnosť nemožno dávať za vinu jemu ako

spotrebiteľovi. Okresný súd tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že hoci žalobca uviedol
v žalobe, že mu krádežou vznikla škoda 12.000,- Eur, za ktorú sumu vozidlo kúpil, z ním predloženej
zmluvy vyplynulo, že ho kúpil za sumu 9.000,- Eur a že pri kúpe obdržal k vozidlu 1 ks kľúča s diaľkovým

ovládaním. Iný kľúč k vozidlu nedostal a nedostal ani štítok s registračným číslom na výrobu náhradného
kľúča. Napriek tomu pri uzavretí poistnej zmluvy dňa 09. 03. 2012 v časti informácií o kľúčoch v rozpore
so skutočnosťou uviedol: „počet kľúčov od vozidla: 2, imobilizér v kľúči, 2 ovládače od alarmu“. Pri
hlásení poistnej udalosti v roku 2013 žalobca v dotazníku uviedol v rozpore s poistnou zmluvou, že
pri kúpe dostal 1 ks kľúča. Žalobca teda pri vstupe do poistenia uviedol nepravdivé údaje o počte

kľúčov od vozidla, čím ho uviedol do omylu v podstatných skutočnostiach. Aj následný znalecký posudok
preukázal, že iba prvý predložený kľúč je plne funkčným originálom a preto aj došlo k zamietnutiu plnenia
z dôvodu neodovzdania všetkých kľúčov od poisteného motorového vozidla. Vo vzťahu k tvrdenej
nejednoznačnosti poistnej zmluvy žalovaný potvrdil spotrebiteľský charakter uzavretej poistnej zmluvy,
avšak žalobca ako spotrebiteľ nemohol nepochopiť jednoduché ustanovenie zmluvy. Pre predmetnú vec

je úplne nepodstatné, či mal byť imobilizér v jednom alebo v každom kľúči, lebo žalobca disponoval a
vedel, že disponuje iba jedným kľúčom s imobilizérom. Spotrebiteľovi nemožno poskytovať bezbrehú
ochranu, keď s odstupom času namieta, že znenie zmluvy mu nebolo zrozumiteľné. Žalobca pritom
uzavrel poistnú zmluvu ako nepodnikateľ, ale od roku 2007 je jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti, ktorá má v predmete činnosti aj prenájom motorových vozidiel a preto mu musí byť z

osobných skúseností zrejmé, že k motorovému vozidlu patria štandardne 2 kusy kľúčov. Nakoľko mu
žalobca neodovzdal všetky kľúče a ovládače od vozidla, vzniká pochybnosť o tom, kde sa nachádzal
druhý originálny kľúč umožňujúci vstup do vozidla a jeho naštartovanie a teda, či skutočne došlo ku
krádeži a k vzniku samotnej poistnej udalosti.

6. Žalobca v následnom vyjadrení v podstate zopakoval svoje odvolacie námietky doplňujúc, že návrh
poistnej zmluvy vyplňoval na svojom počítači obchodný zástupca žalovaného a ak došlo k uvedeniu do
omylu žalovaného, tak tento vyvolal sám formuláciou zmluvy, resp. následne jeho obchodný zástupca.
Právna úprava nerozlišuje kategórie spotrebiteľov, ale všetkým poskytuje rovnakú ochranu.

7. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v
rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správny.

8. V zmysle ust. § 380 ods. 1 a 2 CSP je odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný
dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby by boli v
odvolaní uplatnené. To znamená, že ak odvolací súd nezistí v rámci odvolacieho konania vady ohľadne
procesných podmienok, napadnuté rozhodnutie môže preskúmať len z hľadiska dôvodov vymedzených

odvolateľom.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu vadu v rámci postupu prvoinštančného súdu, ktorá by satýkala procesných podmienok. Preto mohol vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku iba z hľadiska
odvolacích dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní, keďže možnosť odvolateľa meniť a
dopĺňať odvolacie dôvody je obmedzená len na uplynutie odvolacej lehoty (§ 365 ods. 3 CSP).

10. Žalobca v odvolaní vytýkal okresnému súdu iba skutočnosť, že zmluvný text vzťahujúci sa na
deklarované informácie o kľúčoch a o ovládačoch od žalovaným poisteného motorového vozidla
nevyložil v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Aj podľa odvolacieho súdu má stranami uzavretá poistná zmluva povahu spotrebiteľskej zmluvy
podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, nakoľko ju žalobca uzavrel ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 OZ) a žalovaný ako
dodávateľ (§ 52 ods. 3 OZ) a teda v prípade pochybností o obsahu zmluvy treba uplatniť výklad pre
spotrebiteľa priaznivejší. Použitie ust. § 54 ods. 2 OZ ale predpokladá, že pochybnosť o tom, aký je
obsah spotrebiteľskej zmluvy (práva a povinnosti) má objektívny charakter a nie charakter subjektívny,

kedysanejasnosťurčitéhoustanoveniaspotrebiteľskejzmluvyjavíibaniektorejzozmluvnýchstrán.Inak
povedané, ak výkladom spotrebiteľskej zmluvy možno dospieť k záveru o tom, čo daným ustanovením
strany zamýšľali, nemajú pochybnosti miesto a ust. § 54 ods. 2 OZ aplikovať nemožno.

12. V súdenej veci problematická časť poistnej zmluvy predstavuje deklaráciu (vyplnenie) o počte

kľúčov a ovládačov od motorového vozidla (a zabezpečovacích zariadení), ktoré si dal žalobca poistiť u
žalovaného. Poistná zmluva ani všeobecné poistné podmienky pritom nikde nedefinujú, čo sa rozumie
kľúčom od motorového vozidla, či ide o predmet patriaci k vozidlu určený na jeho odomknutie a
naštartovanie (s prípadne zabudovaným imobilizérom) alebo stačí, že sa jedná v podstate o predmet,
ktorým možno vozidlo otvoriť. Podľa odvolacieho súdu ale i bez dlhého premýšľania treba prijať záver,

že za kľúč v tomto význame nemožno považovať hocijaký kľúč (či vec), ktorým možno auto odomknúť,
ale kľúčom treba rozumieť taký kľúč, ktorým možno vozidlo uviesť aj do chodu a tým vyžívať hlavnú
funkciu motorového vozidla ako dopravného prostriedku. Preto ak poistná zmluva v danom ustanovení
hovorí o kľúči od vozidla a o tom, či je v kľúči imobilizér, tak je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že má
na mysli takpovediac plnohodnotný kľúč a nie nejakú jeho náhradu slúžiacu iba na odomknutie vozidla.

Preto takýto výklad poistnej zmluvy zodpovedá ust. § 35 ods. 2 OZ. Ako správne uviedol žalovaný,
štandardom je totiž okolnosť, že k motorovému vozidlu patria 2 ks „plnohodnotných“ kľúčov a toto je
podľa odvolacieho súdu okolnosť známa, resp. mala by byť známa každému priemernému spotrebiteľovi
vrátane žalobcu.

13. Sám žalobca pritom vo svojej výpovedi uviedol, že išlo o drahšie auto, ktoré malo pri kúpe iba jeden
originálny kľúč a teda vedel, že druhým plnohodnotným kľúčom od vozidla nedisponuje. Bol si vedomý
toho, že disponuje len jedným plnohodnotným kľúčom, s ktorým vozidlo kupoval. Práve preto si dal
v zámočníctve vyrobiť (ako sám na pojednávaní uviedol) druhý kľúč iba na účely otvorenia vozidla a
teda pri uzavretí poistnej zmluvy si bol vedomý toho, že dvoma kľúčmi od vozidla nedisponuje. Pokiaľ

namietal, že v jeho situácii nebolo možné nejako inak vyplniť poistnú zmluvu ohľadne počtu kľúčov,
opak je pravdou, do zmluvy bolo treba uviesť počet kľúčov 1 ks, lebo len takýto údaj zodpovedal realite.
Odvolací súd pritom neverí tomu, že žalobca ako osoba s praxou v oblasti prenájmu motorových vozidiel
(čo nijak v rámci odvolacieho konania nepoprel) sa spoľahol na to, že v prípade odcudzenia vozidla bude
poisťovňa akceptovať predloženie jedného originálneho kľúča, ak zmluvne deklaroval, že ich má dva.

Len štandardne dodávané dva originálne kľúče, ktorými disponuje vlastník vozidla totiž poisťovni po ich
predložení signalizujú, že páchateľ si nemohol vozidlo odomknúť kľúčom (a následne ho odcudziť).

14. Preto ak žalobca neodovzdal žalovanému po nahlásení poistnej udalosti obidva originálne kľúče od
poisteného motorového vozidla, žalovaný dôvodne v súlade s čl. XII bodu 4 v nadväznosti na čl. XIV

bodu 1 písm. r) všeobecných poistných podmienok odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie, na
čo ho oprávňovali označené ustanovenia poistných podmienok. Žalobcovi nevzniklo právo na poistné
plnenie v zmysle poistnej zmluvy a preto okresný súd dospel k správnemu záveru o nutnosti zamietnutia
žaloby žalobcu.

15. Vzhľadom na uvedené bol rozsudok súdu prvej inštancie vecne správnym a preto ho odvolací súd
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to vrátane závislého výroku o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť
znaleckú odmenu a tiež vrátane výroku o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne aplikovalustanovenie § 255 ods. 1 CSP zakladajúce plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom
rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %.

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný a preto mu
odvolacísúdpriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovivrozsahu100%.Ovýške
náhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).