Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoE/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717205265
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5717205265.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej:
D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX S., o vymoženie 800,25 eur s príslušenstvom, trov
predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Martin č. k. 18Er/1904/2017-75 zo dňa 13.08.2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu, pôvodne

vedenú na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, v konaní EX 626/17 za neprípustnú a zároveň
ju zastavil. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ust. § 44 ods. 3, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods.
1, § 243h Exekučného poriadku § 2 a), b), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len „ZSU“), § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 4
písm. r) a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, čl. 3 ods. 3 a čl. 6 ods.
1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 (ďalej len „smernica“).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, Bratislava, zriadeného
záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 02997/16 zo dňa
01.06.2016. Okresný súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. Následne súd uznesením č. k.

18Er/1904/2017-45 zo dňa 27.01.2020 súdneho exekútora z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčil.
Dňa 01.08.2019 bolo na okresný súd doručené podanie označené ako „Námietka zaujatosti, Žaloba o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, Návrh na zastavenie exekúcie, Námietky proti exekúcii, Námietky
proti trovám exekúcie“ zo dňa 17.07.2019. K podaniu povinnej sa vyjadril aj oprávnený. Okresný súd
pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinného do 31.03.2017, pretože
dané exekučné konanie sa začalo pred 01.04.2017. Právny vzťah vyhodnotil ako spotrebiteľský vzťah

založený zmluvou o úvere č. 607300371 uzatvorenou medzi oprávneným a povinnou dňa 05.03.2014.
Nadväzujúc na prijaté závery o charaktere právneho vzťahu účastníkov z predloženej zmluvy o úvere
ako vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy následne pristúpil k posúdeniu dojednania rozhodcovskej zmluvy
od ktorej si založil rozhodcovský súd svoju právomoc. Vychádzal z ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku
v zmysle ktorého je súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Povinná uzavrela s oprávneným spolu so zmluvou o úvere

aj rozhodcovskú zmluvu. Ide o typ formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Táto nebolaosobitne vyjednaná, povinná ju mohla len ako celok odmietnuť alebo prijať vo formulovanom znení.
Okresný súd vyhodnotil, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo zmluvy, je
v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred

pripravenej formulárovej zmluve. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
povinnej, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Alternatívu konania pred všeobecným súdom obsiahnutú
v rozhodcovskej zmluve vyhodnotil okresný súd iba ako zdanlivú, pričom poukazuje na aktuálnu
rozhodovaciu prax slovenských súdov, ktorí zastávajú názor, že o neprijateľnú rozhodcovskú doložku v
spotrebiteľskej zmluve ide aj vtedy ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským

súdom a všeobecným súdom, a to z dôvodu, že ak by sa začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol následne nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Nemohol by
si zvoliť všeobecný súd, ak by bol zažalovaný na rozhodcovskom súde - v takomto prípade by bol
nútený riešiť spor výlučne na rozhodcovskom súde. Okresný súd uvádza, že zmyslom a cieľom
úpravy spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom
štáte Európskej únie, minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EH.

Vychádza pritom zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti
zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Čo sa týka vyjadrenia
oprávneného, že v danom prípade ide o nevýhradnú rozhodcovskú doložku a spor možno riešiť aj pred
všeobecným súdom tak tu uvádza, že oprávnený spotrebiteľské spory rieši výlučne na rozhodcovskom
súde a jeho konanie je účelové v snahe obísť legislatívu upravujúcu ochranu spotrebiteľa. Táto

rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a
preto je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Okresný súd zastáva názor, že daná rozhodcovská zmluva
napĺňaznakyneprijateľnejzmluvnejpodmienky.Spoukazomnauvedenéokresnýsúdzistil,žeexekučný
titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo
veci konať a rozhodnúť. S ohľadom na uvedené okresný súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení.

3. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a to podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie v I. výroku zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Taktiež si uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane

trov odvolacieho konania. Poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, platného v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere podľa ktorého je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré umožňuje,
aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených
osobitným zákonom. Vyjadril presvedčenie, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle
platných právnych predpisov v čase jej uzatvorenia, je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou,

pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva
nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávneným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Dal do
pozornosti čl. II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy kde sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli riešiť všetky
spory vzniknuté z predmetných zmlúv buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská

rozhodcovskáa.s.(ďalejlen„rozhodcovskýsúd“)alebopredpríslušnýmvšeobecnýmsúdomSlovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Vzhľadom na uvedené je jasné, že nie je
daná výlučnosť rozhodcovského súdu. Poukazuje na to, že v danom prípade bola medzi oprávneným
a povinnou uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej
Zmluvy o úvere. Povinná svojím podpisom zo dňa 05.03.2014 vyhlásila, že s uzatvorením rozhodcovskej

zmluvy súhlasí, zároveň vyhlásila, že bola pred uzatvorením zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch
uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. V podanom odvolaní poukazuje na rozhodnutia všeobecných
súdov, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Co/107/2015 zo dňa 28.02.2016,
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 12Cb/114/2014-104, rozhodnutie Okresného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 2Er/1464/2015 zo dňa 13.11.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej

Bystrici, sp. zn. 43CoE/297/2017 zo dňa 24.08.2017 a rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn.
6C/176/2014-75 v ktorých tieto súdy vyhodnotili rozhodcovskú zmluvu ako platnú. Oprávnený odmieta
akékoľvek argumenty žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne
dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa
teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú

v zmysle naznačovanom povinnou. Je logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí
zmluvy k jej porušeniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu
ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo
priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovskýorgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Poukazuje na ust. § 19
ZoRK podľa ktorého podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola
žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať

na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom, čo znamená prekážku litispendencie pre akékoľvek
ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Zároveň poukazuje na § 106
ods. 3 OSP. Oprávnený je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle
platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať teda žiadne
pochybnosti o jej legitímnosti. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva

aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Tu poukazuje na znenie aktuálne účinnej
smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), odporúčanie Komisie č. 98/257/ES o
zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov, zároveň
vo vzťahu k rozhodcovským doložkám poukazuje na niektoré rozhodnutia súdov Českej republiky a
odbornú literatúru.

4. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného poprela jeho tvrdenia v celom rozsahu a uviedla
vlastné tvrdenia. Napadnuté uznesenie považuje za zákonné, preskúmateľné, odôvodnené, vyvážené a
zohľadňujúce argumenty a okolnosti v predmetnej veci, založené na správnom zistení skutkového stavu.
Vyjadrila presvedčenie, že okresný súd v zmysle ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku je oprávnený aj
bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne.

Má za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutia iných súdov, na
ktoré poukazuje oprávnený nie sú dôkazmi v prejednávanej veci a žiaden súd nie je viazaný názorom
ani odôvodnením iného súdu. Je toho názoru, že rozhodcovská doložka uvedená v rozhodcovskej
zmluve zo dňa 05.03.2014 predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust.

§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky
uviedla, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc rozhodovať danú vec, preto daný rozhodcovský
rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt. K rozhodcovskej
doložke bližšie popísala: Rozhodcovská doložka síce dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným
a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku je výber súdu na oprávnenom, pretože v

prípade, že sa oprávnený rozhodol podať žalobu na rozhodcovský súd, vyberie niektorý z uvedených
rozhodcovských súdov a možnosť voľby dlžníka je len iluzórna. Rozhodcovská zmluva nebola, napriek
jej formulácii, skutočne alternatívnou. Poukazuje na značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tu uvádza, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať
ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad

záujmu jeho samotného viesť spor. Popiera tvrdenie oprávneného kde tvrdí, že svojím „..podpisom
potvrdila,žebolasúčelomrozhodcovskejzmluvyoboznámená,ažesúhlasístým,čojevrozhodcovskej
zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno účinne dovolávať ich
neprijateľnosti, nakoľko podľa súdu boli individuálne dohodnuté“. Tu poukazuje na výpoveď obchodného
zástupcu v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 15Csp/87/2019, ktorý uzatváral aj predmetnú

zmluvu.Uvádza,žezpredmetnejvýpovedejenesporné,ženemohlanijakýmspôsobomovplyvniťobsah
rozhodcovskej zmluvy, nebola obchodným zástupcom upozornená, že môže odstúpiť od rozhodcovskej
zmluvy. Smernica jednoznačne hovorila, že je to dodatok k zmluve o úvere s tým, že rozhodcovská
zmluva sa vydáva alebo zmenka sa vydáva na základe toho, že keď klient nebude splácať svoj úver, tak
sa to postúpi na rozhodcovský súdu. Bez uzavretia rozhodcovskej zmluvy nebolo možné úver schváliť.

Vo vzťahu k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013 podľa ktorého rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Občiansky

zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Zmluvná podmienka sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že s ňou spotrebiteľ
nevyjadrí nesúhlas a dodatočne neodstúpi. Vo vzťahu k uvedenému poukazuje na uznesenie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 6CoE 256/2012. S ohľadom na tieto skutočnosti navrhla,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň
si uplatnila trovy odvolacieho konania.5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380
CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) uznesenie súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu, odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470
ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované

(§ 470 ods. 2 CSP).

7. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia § 243i až §
243k z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa
ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dopĺňa nasledujúce skutočnosti.

10. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 05.03.2014 medzi oprávneným a povinnou. Tento záver vo svojom odvolaní nenamietal

ani odvolateľ. Taktiež sa stotožnil s právnym názorom formulovaným v napadnutom uznesení okresného
súdu, ktorým zastáva názor, že predmetná rozhodcovská zmluva jednoznačne spĺňa charakteristiku
neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

11. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa - povinnej,

ktorá sa síce mala možnosť oboznámiť s jej obsahom pred jej podpísaním, vrátane čl. III veľmi
všeobecne formulovaného poučenia o rozhodcovskom konaní, avšak jej obsah už nijakým spôsobom
nemohlaovplyvniť.Rozhodcovskázmluvanebolaindividuálnedojednaná,išlootzv.formulárovú,vopred
pripravenú zmluvu oprávneným, ktorý tento formulár používa vo viacerých prípadoch určitého druhu a
neurčitého počtu a spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah. Oprávnený sám, bez iniciatívy druhej

zmluvnej strany predmetnú rozhodcovskú zmluvu pripravil, koncipoval jej podmienky vo vzťahu k zmluve
o úvere a túto následne spolu s ostatnými dokumentmi súčasne so zmluvou o úvere predložil povinnej na
podpis. Odvolací súd má za to, že takéto predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu,
keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Z obsahu rozhodcovskej

zmluvy, ani z ostatných pripojených dokumentov nevyplýva, že by povinná ako spotrebiteľ bola osobitne
oboznámená s možnosťou neuzavrieť túto zmluvu, nebolo oprávneným preukázané, že podmienkou
uzavretia úverovej zmluvy nebolo aj uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Z uvedených dôvodov nebolo
oprávneným preukázané, že by išlo o individuálne dojednaný právny úkon. Samotná skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnom formulári odlišnom od zmluvy o úvere uzavretej,

taktiež na vopred pripravenom formulári, nezakladá záver o jej individuálnom dojednaní. Odvolací súd
uvádza, že súdna prax je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať
tzv. formulárovú zmluvu, t. j. zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej
obsahu, prípadne výberu z viacerých možností. Aj keď táto zmluva v čl. II. dáva dlžníkovi právo
obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, toto právo je len formálne, pretože je obmedzené

iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd, pričom takýchto
prípadov je väčšina. V prípade podania žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde je nútený dlžník -
spotrebiteľ podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na
všeobecnom súde. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný a spotrebiteľ týmto

stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska a ani nijako
nemohol zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Neobstojí preto argumentácia oprávneného,
že vzhľadom na nevýhradnú povahu rozhodcovskej doložky sa na túto nevzťahuje ust. § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka. I keď bola doložka koncipovaná ako tzv. nevýhradná, z pohľaduspotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti
bezprostredne zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred
oboma eventualitami. Rozhodcovské konanie by bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho

dojednania medzi zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Odvolací
súd zároveň poznamenáva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine v ten istý deň
ako samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, t. j. dňa 05.03.2014, malo len za účel obchádzanie
zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nie povahu individuálne dojednanej rozhodcovskej zmluvy.
Zároveň táto rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku

sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a tak ťažko možno očakávať od spotrebiteľa, aby v tom čase
vedel riadne vyhodnotiť aj možnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy.

12. Taktiež považuje za potrebné uviesť, že rozhodcovská zmluva síce obsahuje vyhlásenie dlžníka -
povinnej, že bola pred jej uzavretím osobitne poučená o dôsledkoch jej uzavretia, no po preštudovaní
rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o predtlačené formulárové znenie napísané malým

písmom, ktoré povinná ako dlžník zrejme nemohla odmietnuť, keďže rozhodcovská zmluva a zmluva o
úvere boli uzatvorené v jeden deň.

13.Pokiaľjezmluvnápodmienkaažvhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnej
strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za

fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu
zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná

rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

14. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských
veciach, avšak, ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom ako prejav zmluvnej

autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, pričom z okolností uzatvárania zmluvy o úvere
a rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že k tomu nedošlo.

15. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, ktorý rozhodcovskú
zmluvu posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Taktiež odvolací súd uvádza, že okresný
súd vzal správne do úvahy čl. 6 ods. I Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

16. Právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej
zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy
medzi zmluvnými stranami, a to vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Pokiaľ
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je

nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za
následokmateriálnunevykonateľnosť(nezáväznosť)rozhodcovskéhorozsudku(uznesenieNajvyššieho

súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2013).

17. Ak okresný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná. Uvedený postup súdu nie je v

tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k zrušeniu
tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie len realizuje svoje
oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2,3 Exekučného poriadku.18. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18
zo dňa 13.09.2011 v ktorom konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto

predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať...“.

19. Odvolací súd preto zastáva názor, že predmetná rozhodcovská zmluva a v nej obsiahnutá
rozhodcovská doložka jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa §
53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a 5 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods.

4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto
dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je
zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods.

4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa
arbitráži. Odvolací súd má za to, že v prípade ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že
slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže

náležite naplánovať, je oprávnená.

20. Odvolací súd vo vzťahu k iným rozhodnutiam všeobecných súdov Slovenskej republiky a k ostatným
rozhodnutiam uvedeným v odvolaní poukazuje na právnu úpravu § 193 CSP, z ktorej vyplýva, ktorými
rozhodnutiami je súd viazaný, pričom právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach

nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov
rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. V zmysle daného ustanovenia je súd
viazanýrozhodnutímústavnéhosúduotom,čiurčitýprávnypredpisniejevsúladesÚstavouSlovenskej
republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa

týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

21. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vo

výrokoch vecne správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil, a preto odvolací súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. V zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania musí aj
bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné exekučné konanie končí.

O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. V prejednávanej veci odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla

povinnosť nahradiť protistrane (povinnej) trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z obsahu
spisového materiálu však vyplýva, že povinnej v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne
trovy majúce sa nahradiť nevznikli.

24. Práve z tohto dôvodu je potrebné rozhodnúť nielen o nároku na náhradu trov konania, ale už aj o

nepriznaní náhrady. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS
SR sp. zn. 7 Cdo 14/2018 zo dňa 28.2.2018. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol tak, že nepriznal

nárok na náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu dovolanie n i e j e prípustné.