Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. apríl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713220410
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6713220410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne K. H., nar. XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom R. XXX, proti žalovanému H. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. XXX/XX, O.,
právne zastúpenému Advokátska kancelária POLÁČEK & partneri s.r.o., so sídlom Dlhá 2039/6, Banská
Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/238/2013-392 zo dňa 14. 11. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“,
event. „okresný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne
K. H., rod. L., nar. XX. XX. XXXX a žalovaného H. A., nar. XX. XX. XXXX k rodinnému domu s garážou
súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXXX/X, nachádzajúcich sa v okrese Q., v obci O., v k. ú. O.,
vedených na LV č. XXXX a Rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a povolení užívania stavby zo
dňa XX. XX. XXXX (I. výrok). Rodinný dom s garážou súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/
X, nachádzajúcich sa v okrese Q., v obci O., v k. ú. O., vedených na LV č. XXXX a Rozhodnutí o

dodatočnom povolení stavby a povolení užívania stavby zo dňa XX. XX. 2012 prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného H. A., nar. XX. XX. XXXX (II. výrok). Žalovanému uložil zaplatiť na vyrovnanie
podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni sumu 34 400,- Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (III. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške
náhrady trov konania (IV. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k rodinného domu so súp. č. XXX, v kat. území O., s garážou, zapísaných
na LV č. XXXX a Rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a povolení užívania stavby, ktoré so
žalovaným nadobudli počas trvania manželstva rozvedeného dňa 14. 09. 2005. Z nehnuteľnosti sa
odsťahovala v máji 2005 iba s osobnými vecami a od uvedenej doby žalovaný užíva rodinný dom, pričom
nebol ochotný sa vysporiadať, v apríli 2010 požiadala na zmenu BSM na podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam, žalovaného opakovane kontaktovala, avšak odmietol vyporiadanie, ona nemá ani

kľúče od nehnuteľnosti, v ktorej nebola od mája 2005 a navyše sa žalovaný snažil ju oklamať tým, že
predmetnú garáž podvodným spôsobom zlegalizoval a chcel si ju zapísať ako výlučný vlastník. Navrhla
vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia hodnoty nehnuteľností, ktoré navrhla prikázať dovýlučného vlastníctva žalovaného, s povinnosťou ju vyplatiť polovicou sumy zo všeobecnej hodnoty
stanovenej znaleckým posudkom.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 142 ods. 1
Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)adospelkzáveruodôvodnostižalobyžalobkyne,pretožemedzi
stranami sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalovaný nerozporoval
navrhovaný spôsob vyporiadania, za účelom určenia všeobecnej hodnoty bolo nariadené znalecké
dokazovania, ktoré preukázalo nemožnosť reálnej deľby nehnuteľností na dve samostatné bytové

jednotky. Nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, s čím súhlasil, pričom prihliadol
na odsťahovanie sa žalobkyne z nehnuteľnosti v roku 2005, od ktorej doby nehnuteľnosti neužívala
a zároveň ich teda ani neobhospodarovala, preto ich prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.
Pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal z výšky spoluvlastníckych podielov a zo
všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v
znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vo výške XX XXX,- Eur, ktorú považoval za

všeobecnú hodnotu nehnuteľností, pričom neprihliadol na znalecký posudok vypracovaný znalkyňou
Ing. Bešinovou a odborný posudok Ing. Gubančíka, ktoré podľa Ústavu súdneho inžinierstva vykazovali
zásadné formálne aj metodické nedostatky. Primeraná náhrada pre žalobkyňu predstavovala polovicu
všeobecnej ceny nehnuteľností, teda sumu 34 400,- Eur, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného.
Žalovaný počas sporu opakovane žiadal v rámci procesnej obrany zohľadniť pri rozhodovaní investície

vynaložené ním do predmetných nehnuteľností titulom nákladov na opravu, ako aj ďalších investícií,
ktoré neuplatnil vzájomnou žalobou a pokiaľ ich chcel dosiahnuť v rámci vyporiadania spoluvlastníctva
v širšom zmysle, o danom nároku bolo možné rozhodovať iba na základe vzájomnej žaloby, o ktorej
by bol rozhodoval okresný súd samostatným výrokom. Nakoľko však žalovaný finančný nárok v konaní
riadne neuplatnil, okresný súd o danom nároku vo veci nerozhodoval.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“) vychádzajúc zo zásady úspechu charakteristickej pre sporové konanie,
pričom žalobkyňa bola v spore plne úspešná, pokiaľ išlo o jej žalobný petit, ako aj výrok rozhodnutia,
preto jej priznal plnú náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie konkrétne do III. a IV.
výroku a žiadal, aby ho odvolací súd zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu
sumu 31 304,- Eur (34 400,- Eur - 1 - ica z investícii vo výške 3 096 Eur) a žiadnej zo strán sporu
nepriznal náhradu trov konania.

6. Nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu ohľadne nezohľadnenia výšky ním vynaložených
investícií do nehnuteľností, ktoré boli uplatnené a zdokumentované počas dokazovania. Okresný súd
ich mal zohľadniť, nakoľko ich objektívne vynaložil a v konečnom dôsledku boli zohľadnené aj pri
vypracovaní znaleckých posudkov. Investície buď nemali byť zohľadnené pri určení výšky všeobecnej

hodnoty nehnuteľností alebo mali byť zohľadnené pri rozhodovaní o vyplatení vyrovnacieho podielu zo
zrušeného podielového spoluvlastníctva. Pri rozhodovaní o trovách konaniach považoval za spravodlivé
žiadnejzostránsporunáhradutrovkonanianepriznať,pretožesanikdynebránilzrušeniuavyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva, vždy bol problém z dôvodu žalobkyňou požadovanou neprimeranou
hodnotou za jej spoluvlastnícky podiel, keďže vychádzala z hodnoty nehnuteľností vo výške 100 000,-

Eur,tedapožadovalazasvojpodielsumu50000,-Eur,pričomvšeobecnáhodnotanehnuteľnostízistená
počas spolu bola v diametrálnom rozpore s požiadavkou žalobkyne. Nemožno hovoriť o ním vyvolanom
spore, pretože k nemu došlo z dôvodu, že nedošlo k dohode medzi stranami spolu pokiaľ išlo o výšku
hodnoty spoluvlastníckeho podielu.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Poukázala na žalovaným spochybňovanie odbornosti znaleckého posudku
vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva, ktorý je najvyššou inštitúciou v odbore súdneho
inžinierstva. Listom zo dňa 20. 12. 2010 zakázala žalovanému vykonávať akékoľvek úpravy a opravy
rodinného domu, no napriek tomu žalovaný predložil súdu doklady o vynaložených opravách, ktoré

však nespĺňali náležitosti účtovných ani daňových dokladov - doklady bez pečiatky, podpisu, dátumu, so
známkami očividnej manipulácie. Žalovaný klamal o odvrátení havarijného stavu, pretože výmenu okien
v lete a kotla v júli pred vykurovacou sezónou, nemožno považovať za havarijný stav. Rovnako klamal
o búrke, pretože strecha je doteraz nepoškodená, nedošlo k vytrhaniu plastových roliet a maľovanieči pokládku plávajúcej podlahy nemožno považovať za odstraňovanie havarijného stavu. V podaní zo
dňa 08. 02. 2016 žalovaný uviedol, že si nárok titulom investícii uplatňuje len ako procesnú obranu
proti žalobe, ktorú skutočnosť zopakoval aj na základe výzvy súdu v uznesení zo dňa 14. 09. 2016.

Poukázala na nemožnosť užívania rodinného domu od roku 2005, pretože sa do neho nemohla dostať
ani za asistencie polície, pričom žalovaný dom 15 rokov užíval bez náhrady voči jej osobe. Žalovaný sa
s ňou nikdy nechcel dohodnúť, všetko mu zostalo a k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva došlo
až zo zákona po troch rokoch. Pred prvým pojednávaním jej žalovaný ponúkol sumu 20 000,- Eur, ktorú
sumu zopakoval aj na pojednávaní, pričom počas sporu sa žalovaným ponúkaná suma preukázala ako

značne podhodnotená vychádzajúc zo znaleckého dokazovania.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach. Poukázal na to,
že žalobkyňa priznala, že ju kontaktoval pred podaním žaloby, ale k dohode nedošlo pre ich rozdielne
názory na cenu nehnuteľností. Žalobkyňou predložené odborné vyjadrenie prekračovalo ďaleko viac
znaleckým ústavom ustálenú výšku hodnoty nehnuteľností, preto považoval rozhodnutie súdu o priznaní

náhrady trov konania žalobkyni za nezákonné. Dal do pozornosti skutočnosť, že prevažné obdobie po
odchode žalobkyne užíval a aj užíva nehnuteľnosti ich spoločný syn, ktorému ich pomáhal opravovať
a udržiavať.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení a

poukázala na opäť zavádzajúce argumenty žalovaného o nemožnosti pristúpiť na cenu nehnuteľností
podľa odborného posudku, ktorý bola nútená dať vypracovať až po znaleckom posudku Ing. Anny
Bešinovej, pretože nebol vypracovaný korektne a správne. Zotrvala na neochote žalovaného sa
dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva. Za účelové klamstvá a snahu odpútať pozornosť od merita veci
považovala tvrdenia žalovaného o tom, kto v nehnuteľnostiach býva alebo nebýva. Žalovaný klamal ak

uvádzal, že býva u svojej matky v dome, pretože vlastníčkou trojizbového domu je od roku 2008 sestra
žalovaného, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že počas ohliadok nehnuteľností znalcami mal žalovaný
vždy všetky svoje osobné veci v dome, v ktorom má naďalej aj trvalý pobyt. Okrem toho, že užíva rodinný
dom, v garáži naďalej uskutočňuje svoje vedľajšie aktivity s autami.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konaniespolusnapadnutýmrozsudkomsúduprvejinštancieauvádza,žesavplnomrozsahustotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil.

15. Odvolacia námietka žalovaného smerovala v podstate len do nezohľadnenia ním vynaložených
investícií do spoločnej nehnuteľnosti, ktoré mali mať vplyv na sumu, ktorú titulom finančného vyrovnania
bol povinný zaplatiť žalobkyni.

16. Rozsah odvolacieho prieskumu je v zásade daný odvolaním - § 379 a § 380 CSP, v zmysle
ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolateľ teda spravidla sám určuje
rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie preskúmané odvolacím súdom (či napáda rozhodnutie
vo všetkých jeho výrokoch alebo len niektorý z nich alebo len z hľadiska niektorej konkrétnej veci alebopráva). Výnimky zo zásady uvedenej v predchádzajúcom odseku sú taxatívne vypočítané v § 379 CSP.
Podľa tohto ustanovenia súd nie je viazaný rozsahom odvolania ak a) od rozhodnutia o napadnutom
výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a

odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu. V týchto prípadoch sú na jednej strane obmedzené strany sporu v možnosti
nakladať s určitými nárokmi a na strane druhej dáva možnosť súdu, aby prekročil návrhy strán sporu.

17. Z povahy konania o návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a na vykonanie jeho

vyporiadanianiektorýmzospôsobovuvedenýchv§142OZvyplýva,ženastranežalobcovčižalovaných
musia byť uvedení vždy všetci podieloví spoluvlastníci, a že predmetom konania je vždy celá vec. Keďže
predmet konania nie je v odvolacom konaní deliteľný, celý výrok vo veci samej je vždy jedným zo
spôsobov zrušenia podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo z niekoľkých
oddelených častí (v danom prípade výrok o zrušení podielového spoluvlastníctva, výrok o prikázaní do
výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov a výrok o náhrade za spoluvlastnícky podiel), nie

je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. Rozhodnutie odvolacieho
súdu sa vzťahuje vždy na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť (§
367 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd musí z podnetu podaného odvolania preskúmať vždy celý výrok
vo veci, čo je aj prejednávaný prípad.

18. V danom prípade predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam. Keďže zmyslom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva
je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov, ktoré sa odvodzujú od spoločnej veci a vyporiadanie
doterajších vzťahov, rozhodnutie súdu preto musí celkovo vyriešiť doteraz existujúci spoluvlastnícky
vzťah. Súd prvej inštancie po zistení, že vec nie je reálne deliteľná, rozhodol o zrušení spoluvlastníctva a

jehovyporiadanívzmysle§142ods.1OZtak,žeprikázalspoluvlastníckypodielžalobkynedovýlučného
vlastníctva žalovaného a rozhodol zároveň o jeho povinnosti vyplatiť podielovú spoluvlastníčku -
žalobkyňu podľa výšky jej spoluvlastníckeho podielu.

19. Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na

spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v
rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie
náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd
mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom

so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené
vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Počas
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná
povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti,
nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach

ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie
súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva
a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou
tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Pre určenie
výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena

spoločnej veci v čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého
posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.
11. 2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017).

20. V rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva správne okresný súd nemohol v prospech

žalovaného započítať ním vynaložené investície do nehnuteľností (tzv. širšie vyporiadanie
spoluvlastníctva), pretože žalovaný nárok na investície neuplatnil vzájomnou žalobou, výslovne sa
vyjadril, že ním uvádzané investície žiadal zohľadniť len v rámci obrany (č. l. 169, č. l. 198, č. l. 373), keď
ich hodnotu chcel odpočítať od hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, teda nepodával návrh a
súd sa nemohol takýmto nárokom zaoberať pre jeho riadne neuplatnenie. Investície vykonal bez súhlasu

žalobkyne. Preto z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynula opodstatnenosť tohto spôsobu
vyporiadania spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle. Žalovanému bola z titulu vyporiadacieho podielu
správne uložená povinnosť nahradiť žalobkyni sumu 34 400,- Eur, ktorá predstavovala polovicu ceny
hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým dokazovaním.21. Odvolací súd tiež dodáva, že žalovaný vo svojich podaniach (na č. l. 99 a č. l. 169) uvádzal rôzne
sumy vynaložených investícií, ale ako bolo vyššie uvedené riadny návrh nepodal, preto nebolo možné

na ne prihliadnuť.

22. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.

23. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného do výroku o trovách konania, odvolací súd uvádza,
že ak podielový spoluvlastník dosiahol v spore o zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym
rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým
spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v spore, bol v plnom rozsahu úspešný (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 4 M Cdo 10/2012). V prejednávanom prípade okresný súd
rozhodol spôsobom, ktorý bol žalobkyňou navrhovaný, pričom žalobkyňa v priebehu konania súhlasila

s hodnotou nehnuteľností ustálenou znaleckým dokazovaním, preto možno správne konštatovať jej
plný úspech v spore. Naopak žalovaný rozporoval hodnotu nehnuteľností a od nej sa odvíjajúcu sumu
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, keď žiadal zohľadniť aj predchádzajúce ocenenie nehnuteľností
znaleckým posudkom č. 49/2015, ktorý ocenil nehnuteľnosti bližšie k dátumu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva (výpoveď žalovaného na č. l. 374). Odvolací súd dodáva, že predmetom sporu bolo

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a nie spoluvlastníctva bezpodielového (poznámka
odvolacieho súdu k námietke žalovaného k znaleckému posudku na ocenenie nehnuteľností v roku
2018) a okresný súd správne vychádzal z ceny určenej znaleckým posudkom č. 234/2018, na základe
ktorého bola zistená primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel žalobkyne, pričom sa má jednať o
cenu, za ktorú by bolo možné v danom čase a danom mieste predať vec za trhovú cenu, teda má ísť

o cenu aktuálnu ku dňu rozhodovania.

24. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je preto správne aj ohľadne náhrady trov konania žalobkyni,
preto podľa §387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov
konania.

25. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom

prípadebolavodvolacomkonaníbolplneúspešnážalobkyňa,pretobyjejpodľauvedenéhoustanovenia
vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko jej však žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov konania nepriznal.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).