Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118209838
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Záleská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3118209838.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu

JUDr. Ivety Sopkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXX/XX, XXX XX S. - Q., právne zastúpeného Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Jesenského 6431, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420, proti žalovaným 1/ K. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX S. - Q., 2/ D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX,
XXX XX S. - Q., obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Nám. Sv. Anny
25, 911 01 Trenčín, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/51/2018 - 156 zo dňa 25. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
proti žalovaným 1/ a 2/ zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k rodinnému
domu súp. č. XXX, postaveného na C KN parc.
č. XXX/X, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. Q. tak, že celý rodinný dom by súd prikázal do výlučného

vlastníctva žalobcu za finančnú náhradu žalovanému 1/ a 2/ každému vo výške X.XXX,XX eur.

2. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uviedol skutkové zistenia, vyplývajúce z vykonaných
dôkazov. Z listu vlastníctva - LV č. XXX pre k. ú. Q. mal za preukázané, že spoluvlastníkmi predmetného
rodinného domu súp. č. XXX (postavenom na parc. č. XXX/X) je žalobca v podiele X/X-ica + 1/4 - ina a
žalovaní 1/, 2/ každý po 1/8-ine, pričom právny vzťah k parc. č. XXX/X je evidovaný na LV č. XXX. Y. LV č.
XXX pre k.ú. Q., výlučným vlastníkom pozemku - C KN parc. č. XXX/X, na ktorom strojí predmetný dom

súp. č. XXX, je žalobca. Strany sporu ako podieloví spoluvlastníci predmetného domu súp. č. XXX sú
príbuzní, žalobca a žalovaní 1/ sú synmi žalovanej 2/. Predmetný rodinný dom bol postavený v rokoch
1972-1974 žalovanou 2/ s neb. manželom a od roku XXXX v dome bývala žalovaná 2/ s neb. manželom
až do jeho smrti v roku 2005 na 2. poschodí domu. Po smrti svokrovcov žalovanej 2/, ktorí bývali na 1.
poschodí domu, od roku 1986, kedy sa žalobca oženil, býval
s manželkou na 1. poschodí až doteraz. Žalovaný 1/ si postavil v susedstve svoj dom, preto
v predmetnom dome nebýva asi od roku 1980 a do predmetného domu súp. č. XXX chodí iba

navštevovať svoju matku - žalovanú 2/. V súčasnosti sú vzťahy medzi stranami sporu vyostrené a vedú
medzi sebou neustále hádky. V minulosti mala žalovaná zlé vzťahy so žalovaným 1/, ale po tom, čo
žalobca začal stavať na spoločnom dvere so susedným domom žalovaného 1/ plot, došlo v roku 2017
k zvratu a žalovaná 2/ začala útočiť s podporou žalovaného 1/ voči žalobcovi s manželkou. V žalobcompredloženom Oznámení zo dňa 15.01.2019 adresovanom žalovanému 1/ sa uvádza, že žalobca dňa
04.10.2018 zistil, že
z rodinného domu mu zmizlo 20 litrov slivovice. Následne si dal nainštalovať kamerový systém a

zo záznamu zo dňa 21.09.2018 zistil, že žalovaní 1/ sa nachádzal na jeho pozemku, vošiel do
jeho garáže a bez jeho súhlasu mu zobral zváračku, neskôr (dňa 04.10.201) cirkulár, 30m kábla so
štvorkolíkovými zásuvkami a 2 spojené zásuvky. Zároveň žalovanému 1/ opätovne deklaroval svoje
rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti. Podľa poštovej
doručenky žalovaný 1/ prevzal tento list dňa 21.01.2019. Listom zo dňa 22.01.2019 žalovaný 1/

odpovedal žalobcovi a uviedol, že žalobca napriek prísľubu u vyšetrovateľa OO PZ Dubnica nad Váhom,
odmietol mu vydať veci, ktorých sa zmocnil a prisvojil si ich. Na základe toho žalovaný 1/ podaním zo
dňa 21.01.2019 OO PZ Ilava uviedol zoznam svojich vecí s nadobúdacími dokladmi. V novembri 2018
žiadal od žalobcu vydať zimné pneumatiky z garáže, od ktorej mal žalovaný 1/ kľúč a napriek prítomnosti
žalobcu, tento zavolal hliadku OO PZ a obvinil ho z vlámania. Žalobca mal možnosť jeho veci premiestniť
na susedný pozemok parc. č. XXX/X, ktorého je vlastníkom

s manželkou. Žalobca v podaní zo dňa 30.05.2019 popísal udalosti zo dňa 28.05.2019 po jeho odchode
do práce. Žalobca listom vyzval žalovanú 2/ (svoju matku), aby si vypratala svoje veci ako obuv, šatstvo,
riady, potraviny z komory, mrazničky i chladničky a uvoľnila tak neoprávnene užívané priestory a jeho
majetok a vyzval ju na vypratanie suterénu do 3 dní od prevzatia tejto výzvy. Podľa poštovej doručenky
žalovaná 2/ prevzala túto výzvu dňa 27.05.2019. Podľa potvrdenia OO PZ Ilava zo dňa 28.05.2019 č.

149.19/542 manželka žalobcu E. I. oznámila fyzické napadnutie jej švagrom. Svedkyňa E. I., manželka
žalobcu, uviedla, že je manželkou žalobcu od 05.04.1986. Po svadbe prišla bývať do predmetného
rodinného domu a so žalobcom bývali dolu na prízemí. S nimi bývala ešte 6 rokov svokrova mama
(svokra žalovanej 2/), ktorá po 6 rokoch zomrela. Potom bývali na prízemí len oni dvaja, neskôr s dcérou.
V byte nad nimi, na poschodí, bývali svokrovci. V predmetnom dome býva 33 rokov. Pokiaľ išlo o ich

vzťahy, žalovaná 2/ sa od začiatku sa k nim správala "ako vrchný veliteľ", stávalo sa, že nejakú dobu
bolo všetko
v poriadku, večer sa v dobrom rozišli a ráno sa zrazu s nimi nerozprávala, aj týždeň dva.
K svojmu manželovi sa tiež správala nevhodne, stávalo sa, že ho nechcela vpustiť do svojho bytu,
niekedy mu vyhádzala jeho veci von z okna na záhradu. Žalovaná 2/ jej opakovane povedala, že môže

odísť. Žalovaná 2/ jej dcéru neopatrovala, zaviedla ju ráno do škôlky
a nasilu ju brávala domov o 12-tej, lebo ju chcela mať doma pri sebe. Svedkyňa bola ochotná ju vyberať
zo škôlky cestou domov z práce, ale žalovaná 2/ sa do všetkého starala. Keď sa svedkyňa vydala,
žalovaný 1/ už mal postavený svoj dom, kde býval. Snažili sa so žalovanou 2/ vychádzať, spoločný dvor
40 rokov nikto nerozdelil. Chodievali po strane žalovaného 1/

a žalovaný 1/ a jeho rodina po ich strane, spoločne sa všetko budovalo. Zlom nastal, keď žalovaný
1/ zostal na dôchodku. Začalo sa to prejavovať v tom, že začal robiť plot medzi ich domami, odvtedy
sa vzťahy narušili. Žalovaná 2/ nechcela ísť bývať k žalovanému 1/, nadávala na žalovaného 1/ aj
s manželkou, že akí sú to ľudia. V súčasnosti žalovaná 2/ dobre vychádza so žalovaným 1/ a jeho
manželkou, hoci v minulosti mali rôzne nedorozumenia.

V máji 2018 videli na kamerovom zázname, že žalovaná 2/, kým boli v práci, chodila po ich záhrade,
vytŕhala zeleninu a hádzala ju sliepkam žalovaného 1/. Vedľa domu žalovaného 1/ býva rodina
Suchánkových, s ktorými mala žalovaná 2/ tiež problémy. Žalovaná 2/ je pod vplyvom žalovaného 1/,
dohodnú sa na všetkom. Žalovaná 2/ má teraz 82 rokov, dobre chodí, aj po schodoch, časom to ale
nemusí byť, môže spadnúť, skotúľať sa po schodoch a oni sú schopní to zvaliť na nich, čo by malo pre

ňu v práci zlé následky. Žalovaná 2/ si svoje poschodie zamyká a užíva aj majetok žalobcu. V minulosti
došlo aj k fyzickým útokom zo strany žalovanej 2/, čoho svedkom bol žalovaný 1/. Stalo sa to, keď ho
upozorňovala, keď staval plot, tiež v máji 2018 ju žalovaná 2/ napadla, spôsobila jej škrabance na hrudi.
Zo strany žalovaných je im uberané právo na normálny život. Jej dcéra žije v Prahe, keď počuje, čo sa
doma deje, má strach prísť domov. V spodnom byte predmetného domu bývajú so žalobcom sami, bez

dcéry asi 7 rokov. V súčasnosti sa stáva, že žalovaná 2/ ide okolo ich dverí a vykrikuje, aby zdochli,
nadáva im, ale skôr to bolo v minulosti, ako teraz. Naposledy to bolo dňa 4.10.2019, odvtedy je pokoj,
nevie ale dokedy. V roku 2019 žalobca robil plot na hranici ich pozemku- na predtým spoločnom dvore
preto, aby sa žalovaný 1/ neotáčal so svojom autom na ich pozemku, aby si uchránili svoj majetok. Keď
sa ten plot dorobí až celkom dozadu, do domu sa bude dať dostať až po stavebných úpravách, keď si

spravia schodisko do domu. Na otázku, kadiaľ sa potom dostanú do domu žalovaní 1/ a 2/, svedkyňa
uviedla, že veria, že ich spoluvlastnícke podiely im budú prikázané do výlučného vlastníctva. V tomto
kontexte súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na vypočutie ďalších svedkov - susedov z dôvodu,
že vypočutá svedkyňa E. I. objasnila spolužitie strán sporua vypočúvanie susedov považoval za nadbytočné. Na obhliadke predmetného rodinného domu dňa
04.10.2019 bola vypočutá žalovaná 2/, ktorá nesúhlasila so žalobou, chcela v dome dožiť. Uviedla, že
býva - obýva celé 1. poschodie, ktoré pozostáva z kuchyne, chodby, obývačky, spálne, kúpeľne, WC,

špajze. Býva tam sama, v záhrade nerobí, lebo ju tam žalobca nepustí. Na prízemí býva žalobca a pod
ním je suterén, kde je kotolňa, práčovňa, WC, garáž.
V suteréne ona neužíva nič, žalobca jej všetko zo suterénu vyhádzal, všetko zobral, aj druhú garáž
vonku. V minulosti platila za energie, 50,- eur/mesiac, tak ako určil žalobca, ale asi
3 roky dozadu žalobca nebral peniaze od nej za energie a odvtedy jej nekúri. Dávala mu peniaze na

určené miesto, ale žalobca ich nebral. Žalobca jej neurčil platby, teraz neplatí za elektrinu a plyn, ale ich
užíva. Za smeti si platí sama. Na uspokojovanie životných potrieb nie je odkázaná na iných ľudí, sama sa
vie o seba postarať. Má len jednu ľadvinu, je po infarkte, užíva lieky na ľadviny a srdce. Poberá starobný
a vdovský dôchodok spolu 505,- eur mesačne, exekúcie nemá, ani dlhy, ani vyživovaciu povinnosť.
Do obchodu na nákupy chodí sama, nákupy na nedeľu jej robí žalovaný 1/. Keď nemôže žalovaný
1/, tak si sama nakúpi. Teraz bol žalovaný 1/ preč 3 mesiace, sama 3 mesiace fungovala. Vzťah k

manželke žalobcu nemá žiadny. Po schodišti zatiaľ prejde, na prízemie k žalobcovi nechodí. Tento
rok (2019) nemala konflikt so žalobcom a jeho manželkou, nehádali sa, na žiadne návštevy žalobcu
nekričala. Asi 3 roky sa so žalobcom a jeho manželkou nerozprávajú, nezdravia sa. Nevlastní žiadny byt,
ani nemá žiadny spoluvlastnícky podiel v inej nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ sa spoločne so žalovanou 2/ k
žalobe písomne vyjadrili tak, že s ňou nesúhlasili. Žalovaný 1/ je synom žalovanej 2/, sám rodinný dom

neužíva a vstupuje do domu len za účelom návštevy žalovanej 2/ ako svojej matky, má zabezpečené
vlastné bývanie. Žalovaná 2/ je bývaním celkom odkázaná na spoločnú nehnuteľnosť, je to jej jediné
možné bývanie. Spoločná nehnuteľnosť predstavuje rodinný dom s 2 relatívne samostatnými bytovými
jednotkami. Žalobca sa snaží
o to, aby žalovaná 2/ bola nútená spoločnú nehnuteľnosť opustiť, ktoré správanie považovali za zjavne v

hrubom rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaná 2/ sa z terajších spoluvlastníkov domu najviac pričinila
o nadobudnutie domu, býva v ňom nepretržite od roku 1974 až doteraz, jedná sa o osobu vo vyššom
veku - 81 rokov so zhoršeným zdravotným stavom a bez možnosti žiadneho iného vlastného bývania.
Tieto skutočnosti podľa žalovaných 1/, 2/ zakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa na nezrušenie
a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému domu. Zároveň takýmto dôvodom vo

vzťahu k žalovanému 1/ je tá skutočnosť, že vzhľadom na veľmi zlé a vyostrené vzťahy medzi stranami
sporu, ak by žalovaný 1/ nebol spoluvlastníkom domu, nemal by právnu možnosť do domu vstupovať
a navštevovať žalovanú 2/ - svoju matku. Žalobca vyvoláva svojim správaním nezhody. Okrem toho
žalovaní 1/, 2/ namietali neprimeranosť finančnej náhrady podľa žaloby. Na obhliadke súdom dňa
04.10.2019 bolo vidieť: žalovaná 2/ býva na 1. poschodí, chodí, riadne komunikuje, má v byte upratané,

v byte je zima, čisto. Všetci prítomní na obhliadke vošli na 1. poschodie po schodišti zvonka zo suterénu,
kde boli dvere - samostatný vchod do suterénu, potom po schodišti na prízemie, kde sú dvere -
samostatný vchod na prízemí do bytu žalobcu. Potom po schodoch prišli na l. poschodie k dverám bytu
žalovanej 2/. Zo schodišťa - spoločného nie je vstup na povalu - strechu, ani z bytu žalovanej 2/. Na
strechu sa chodí zvonku po rebríku na vonkajšej stene domu. Na prízemí má schodište aj východ -

dvere von, okrem východu v suteréne. V suteréne je jedna kotolňa pre celý rodinný dom. Vedľa kotolne
je garáž s obyčajnými dverami so šírkou 80 cm, dajú sa otvoriť, je tam prístup na dvor pred rodinný dom.
Vedľa rodinného domu je samostatná garáž, ktorú užíva len žalobca
s manželkou. V suteréne je ešte špajza, práčovňa s WC. Zo suterénu sa vychádza popri rodinného domu
chodníkom v šírke asi 80 cm, ktorý je asi v 1/2 vo vlastníctve žalobcu

a v 1/2 vo vlastníctve žalovaného 1/. Rodinný dom má z prízemia zvonku rodinného domu schodište od
dverí na prízemí a schodište končí pred rodinným domom a nemá pokračovanie na pozemku žalobcu
pred domom, ale má vyústenie - zatáča sa na susedný dvor pri dome žalovaného 1/. Od konca schodišťa
je postavený rozoberateľný plot z betónových dielcov. Žalobca uviedol, že chce dokončiť plot aj pri dome,
chodí do domu cez dvere v garáži

v suteréne. Pri obhliadke bolo vidieť, že ak žalobca dokončí a spojí plot odzadu až dopredu, chodník od
dverí zo suterénu bude nepoužívateľný - bude zastavaný. V súčasnosti sa chodníkom z prízemia nedá
vyjsť na verejnú cestu. Oproti garáže žalobcu je plot s garážovou bránou a bránkou a na verejnú cestu
sa dá vyjsť len cez susedný pozemok, patriaci žalovanému 1/. Pred bránou na pozemku žalovaného 1/
sú zasadené 2 tuje vo výške asi 30 cm a kvetiny. V minulosti dvor žalobcu a žalovaného 1/ tvoril spoločný

neohradený dvor, používaný obomi stranami. Žalobca uviedol, že teraz auto nemá. Z domu na verejnú
cestu chodí cez bránku po dlažbe a pozemku žalovaného 1/. Žalovaný 1/ zvykne parkovať svojim autom
pred jeho malou bránkou, aby nemohol prejsť, čo preukázal fotografiami. Podal aj trestné oznámenie.
Medzi verejnou cestou a pozemkami žalobcu a žalovaného 1/ je potok. Iný východ na verejnú cestu zpozemku žalobcu a žalovaného 1/ neexistuje. Tuje mali byť nasadené z dôvodu, že žalobcovi vadilo,
že sa žalovaný 1/ otáčal svojim autom po jeho dvore. Z opačnej strany rodinného domu ako je vchod,
je vidieť balkón na prízemí u žalobcu

s otvorenou časťou zábradlia a s pripevneným rebríkom na balkón. Zozadu domu nie sú dvere, ani veľké
okná, iba na stene rebrík na rovnú strechu.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 142 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že
zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval

v spoluvlastníckom vzťahu, sú aj výnimky. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci
a rozdelením výťažku. Súd takto môže postupovať len v prípade, keď k zrušeniu spoluvlastníctva a
vykonaniujehovyporiadanianemôžedôjsťreálnymrozdelenímveci.Súčasnevšakpretakýpostupsúdu
musí byť splnená ďalšia podmienka, ktorou sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody musí súd
v každej veci veľmi starostlivo skúmať

a zaobstarať si o nich spoľahlivé skutkové podklady a vždy spravodlivo posúdiť
s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu.
Takými dôvodmi môže byť napríklad vysoký vek spoluvlastníkov a ich želanie v nehnuteľnosti dožiť, ďalej
skutočnosť,žeonehnuteľnosťsavždystaralilentí,ktoríbysamalivysťahovať,žeprípadnýmvyhovením
návrhu sa aj tak nevyrieši bytová situácia účastníkov, a pod. V uvedených prípadoch však nič nebráni

tomu,abyspoluvlastnícineskôrzrušilisvojespoluvlastníctvodohodou,aleboabysipripodstatnejzmene
pomerov podali nový návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom. Súd prvej
inštancie konštatoval, že podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zistil, že reálna deľba
predmetného rodinného domu podľa výšky spoluvlastníckych podielov nie je technicky možná. V danej
veci sú splnené zákonné podmienky pre ktoré z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Takými dôvodmi je v danej veci vysoký vek žalovanej 2/ (81 rokov), jej želanie v nehnuteľnosti dožiť,
v ktorej žila a bývala od postavenia rodinného domu a pričinila sa o jeho vybudovanie spolu s neb.
manželom, s ktorým sa
o nehnuteľnosť aj starali do smrti manžela žalovanej 2/ (do r. 2005) , ďalej skutočnosť, že predmetný

rodinný dom je postavený tak, že pozostáva z 2 bytových jednotiek, každej na jednom poschodí
so samostatným schodišťom, podobne ako v panelákoch, čo umožňuje nerušené bývanie žalobcu s
rodinou i žalovanej 2/. Skutočnosť, že byt žalovanej 2/ na 2. poschodí svojou výmerou presahuje jej
spoluvlastnícky podiel spolu s podielom žalovaného 1/, nemá na dôvody hodné osobitného zreteľa taký
vplyv,žebyichsúdnemoholpoužiť,pretožežalobcoviničnebránidomáhaťsaodžalovanej2/zaplatenia

finančnej náhrady za užívanie plochy, presahujúcej výšku spoluvlastníckeho podielu žalovaných 1/,2/.
Súd neprihliadol ani na skutočnosť, že vzťahy medzi stranami sporu boli v čase podania žaloby zlé,
pretože k tomu došlo vo väčšej miere až v roku 2017, kedy žalobca vybudoval na pôvodne spoločnom
dvere predmetnému domu a domu žalovaného 1/ plot. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne
zistené, že žalobca s rodinou a žalovaná 2/ žijú spoločne

v predmetnom rodinnom dome 33 rokov, a za túto dobu danú situáciu neriešili a tolerovali ju. Súd
má podozrenie, že v súčasnosti, keď má žalovaná 2/ 81 rokov, jej synovia s rodinami majú obavy,
ako by zvládli prípadnú starostlivosť o žalovanú 2/, ak by sa jej zhoršil zdravotný stav a stala by sa
nevládnou a bolo by ju potrebné opatrovať. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 257 CSP a nepriznal žiadnej strane sporu náhradu trov konania z dôvodu,

že vznik tohto súdneho sporu zavinili obe strany sporu tým, že nevedeli spolu nažívať a každý z nich
si začal presadzovať svoje predstavy.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že je pravdou, že z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku. Je však potrebné starostlivo skúmať a zaobstarať si spoľahlivé
skutkové podklady, spravodlivo posúdiť s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov
celkovú povahu konkrétneho prípadu. Poukázal na to, že žalovaná 2/ má síce 81 rokov, ale sama

uviedla, že nie je odkázaná na iných ľudí, vie sa o seba postarať. Je nepochybné, že jej vzťahy so
žalobcom a jeho manželkou sú dlhodobo narušené a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
žiaduce. V zmysle súdnej praxe vysoký vek podielového spoluvlastníka nie je bez ďalšieho dostatočným
dôvodom pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak sapodielový spoluvlastník, proti ktorému návrh smeruje, podstatne podieľa na vyvolávaní nezhôd medzi
spoluvlastníkmi alebo iným obdobným spôsobom koná v rozpore s pravidlami spolužitia. Mal za to, že
dostatočne preukázal, že žalovaná 2/ sa na vyvolávaní nezhôd podieľa. V tomto smere poukázal na

výpoveď svedkyne E. I.. Z výpovede tejto svedkyne a z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vrátane príloh vyplýva, že žalovaní sa správajú v rozpore s pravidlami spolužitia. Žalovaná 2/ nie je
odkázanánanehnuteľnosť,ktorájepredmetomtohtokonania,vtomtokontextepoukázalna§66zákona
o rodine, podľa ktorého deti, ktoré sú schopné sami sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom
primeranú výživu, ak to potrebujú. Teda nielen žalobca, ale aj žalovaný 1/ má povinnosť sa o žalovanú

2/ postarať. Súd prvej inštancie mal
v tomto prípade zohľadniť dobré vzťahy žalovaných, nenútiť žalobcu, aby zotrval
v podielovom spoluvlastníctve. Vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi sú v danom prípade veľmi
vyhrotené. Zdôraznil, že nie žalobca v roku 2017 postavil plot, ale žalovaný 1/ v roku 2017 postavil
predmetný plot, preto nie je možné konštatovať, že by žalobca zapríčinil vznik zlých vzťahov medzi
podielovými spoluvlastníkmi. Súd prvej inštancie v odôvodnení

vbode18uvádza,žepredmetnýrodinnýdomjepostavenýtak,žepozostávazdvochbytovýchjednotiek,
čo umožňuje nerušené bývanie žalobcu s rodinou i žalovanej 2/. Žalobca podotýka, že k obom bytovým
jednotkám vedie jedno schodisko, cez ktoré musí či už žalobca alebo žalovaná 2/ prejsť. Žalovaná 2/
teda musí prejsť okolo bytovej jednotky žalobcu, aby sa dostala do svojej bytovej jednotky, pričom už
len z tohto faktu vznikajú nezhody. Rodinný dom má iba 1 kotol a kotolňu, jedny hodiny na elektrinu,

vodu a plyn. Poukázal na predchádzajúce konanie žalovanej 2/ , ktorá v januári roku 2018 darovala celý
svoj podiel, ktorý mala na nehnuteľnosti žalovanému 1/ bez toho, aby mu túto skutočnosť oznámila.
Následne prichádzalo k manipulácii s podielmi medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/. Pokiaľ žiadal výsluch
svedkov, p.I., p. T. a p. T., títo mali preukázať akým spôsobom sa žalovaná 2/ správa k žalobcovi, jeho
manželke, voči návštevám, ďalej mali preukázať, že žalovaná 2/ je plne mobilná. V odôvodnení rozsudku

sa súd prvej inštancie nezmienil o týchto dôkazoch a v tomto smere namietal nedostatok odôvodnenia
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie. Podľa zistení súdu prvej inštancie sa na verejnú cestu dá vyjsť
len cez susedný pozemok, čo znamená, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa v
súčasnostistalonutnosťou.Prvoinštančnýsúdtiežnesprávnekonštatoval,žereálnadeľbapredmetného
rodinného domu podľa výšky spoluvlastníckych podielov nie je technicky možná. Ohľadom reálnej deľby

predmetnej nehnuteľnosti sa môže vyjadriť len osoba, ktorá má odborné znalosti v danom odbore. Pokiaľ
súd prvej inštancie vyvodil záver, že reálna deľba predmetnej nehnuteľnosti nie je technicky možná,
mohol to urobiť len na základe odborného vyjadrenia, prípadne znaleckého posudku, ktoré však
v tomto konaní vypracované neboli. Žalobcovi tak nie zrejmé, na základe čoho vyvodil súd takýto záver.
Žalobca tiež predložil viacero dôkazov, ktoré preukazujú, akým spôsobom žalovaní spôsobujú neustále

rozbroje medzi podielovými spoluvlastníkmi - trestné oznámenia, s ktorými sa súd prvej inštancie
nevysporiadal. Žalovaná 2/ síce v konaní uvádza, že chce
v nehnuteľnosti dožiť, ale napriek tomu v januári 2018 darovala celý svoj podiel žalovanému 1/. Mal za
to, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd nevyzval strany sporu, aby sa
vyjadrili k dokazovaniu a už vôbec nie k právnej stránke veci. Súd sa len stroho spýtala žalobcu, či trvá na

podanej žalobe a svojich vyjadreniach k nej. Týmto konaním bolo porušené ustanovenie § 182 CSP. Súd
prvej inštancie tiež síce uviedol predbežné posúdenie veci, ale nedal priestor stranám sporu sa vyjadriť.
Uznesenie o skončení dokazovania bolo vyhlásené až v čase, kedy strany sporu opúšťali miestnosť,
strany sporu nemali možnosť sa s týmto uznesením oboznámiť, prípadne ho vôbec zaregistrovať.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrili tak, že s ním nesúhlasia. Napadnutý rozsudok súdu
prvejinštanciepovažujúzavecnesprávnyazákonný,založenýnariadnomapresvedčivomodôvodnení.
Odvolacie námietky žalobcu považujú za neopodstatnené. Tvrdenia žalobcu o správaní sa žalovanej
2/ sú vyvodzované len zo svedeckej výpovede E. I., ktorá je manželkou žalobcu, ktorej výpoveď tak
potrebné hodnotiť s ohľadom na tento príbuzenský vzťah a s tým spojený záujem na výsledku sporu. Z

vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že vzťahy medzi stranami sporu sú dlhodobo
nedobré, pričom k nezhodám dochádza hlavne medzi žalobcom
a žalovaným 1/; žalovaná 2/ sa na týchto zásadných nezhodách prakticky vôbec nepodieľa
a skôr je ich obeťou. Súd prvej inštancie pri posúdení dôvodov hodných osobitného zreteľa na
zamietnutie žaloby v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehodnotil len vek žalovanej 2, ale aj

ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Žalovaná 2/ sa najviac pričinila
o nadobudnutie nehnuteľností, býva v predmetnom dome od roku 1974 až doposiaľ, ide o osobu vo
vyššom veku so zhoršeným zdravotným stavoma zároveň osobu, ktorá nemá možnosť žiadneho iného vlastného bývania. Práve tieto skutočnosti
viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby. Námietka žalobcu, že žalovaná 2/ nie je odkázaná na
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, nemá opodstatnenie. Naopak, vykonaným dokazovaním bolo

zistené, že žalovaná 2/ okrem spoluvlastníckeho podielu
k spoločným nehnuteľnostiam, vrátane domu, v ktorom býva od roku 1974, nevlastní žiadnu inú
nehnuteľnosť, ktorá by mohla uspokojovať jej bytové potreby a nemá ani iné právo na užívanie inej
nehnuteľnosti. Žalovaná 2/ je teda odkázaná výlučne na predmetný rodinný dom. Poukaz žalobcu
na § 66 zákona o rodine nemá žiadne opodstatnenie, keď toto zákonné ustanovenie upravuje

vyživovaciu povinnosť detí k rodičom za predpokladu, že to rodičia potrebujú. U žalovanej 2 / nebola
zistená žiadna skutočnosť nasvedčujúce tomu, že by potrebovala, aby jej deti prispievali na výživu,
naopak bolo preukázané, že žalovaná 2/ je plne sebestačná. Bez ohľadu na to, zabezpečenie
bytovej potreby konkrétnym právnym vzťahom nemá nič spoločné so zabezpečením výživy v zmysle
§ 66 zákona o rodine. Vykonaním ohliadky na mieste mal súd prvej inštancie za preukázané, že
rodinný dom je z hľadiska stavebnotechnického usporiadania tvorený dvoma samostatnými nad sebou

umiestnenými bytovými jednotkami, ktoré sú každá samostatne ako celok oddelená od spoločnej chodby
uzamykateľnými dverami, a tak skutočne vytvárajú priestor pre nerušené bývanie žalobcu
s rodinou ako aj žalovanej 2/. Predpoklad náhodného stretnutia žalovanej 2/ so žalobcom alebo jeho
manželkou je minimálny. Je to práve žalobca, ktorý budovaním oplotenia znemožňuje žalovaným
prístup do rodinného domu cez jediný reálny vstup do spoločnej chodby, z ktorej potom vedie

schodište na poschodie do bytu užívaného žalovanou 2/. Pokiaľ ide o to, že súd prvej inštancie
nemal dostatok podkladov na záver ohľadom reálnej deľby spoločnej nehnuteľnosti, z vykonanej
obhliadky bolo celkom zrejmé, že rozdelenie domovej nehnuteľnosti na samostatné rodinné domy
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov nie vôbec možné, preto nebol dôvod, aby súd na záver o
tejto otázke vykonával z vlastnej iniciatívy akékoľvek ďalšie dokazovanie. Samotný žalobca v priebehu

celého konania odborné vyjadrenie za účelom posúdenia reálnej deľby nehnuteľnosti nenavrhol.
Takéto dokazovanie by bolo nadbytočné, keď žiadna zo strán sporu možnosť reálnej deľby spoločnej
nehnuteľnosti netvrdila, ide o skutočnosť nespornú. Poukázal na to, že z § 182 CSP vyplýva, že ak
súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k
dokazovaniu a právnej stránke veci a ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie

dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Súd prvej inštancie na pojednávaní 25.11.2019
postupoval plne v súlade s týmto zákonným ustanovením, právny zástupca žalobcu po výzve, aby zhrnul
svoje návrhy a vyjadril sa
k dokazovaniu právnej stránke veci konštatoval, že trvá na žalobe a doterajších vyjadreniach, že ak
by aj súdny znalec uviedol možnosť reálnej deľby, neriešilo by to danú situáciu a že viac k veci nemá

čo uviesť. Potom nasledovalo vyjadrenie k veci zo strany zástupcu žalovaných a následne súd vyhlásil
uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené. Nie je zrejmé, v čom by mal byť postup súdu prvej
inštancie nesúladný s § 182 CSP, prípadne
§ 235 ods. 1 CSP. Rovnako nemá opodstatnenie námietka, že súd prvej inštancie nedal stranám sporu
priestor vyjadriť sa k veci, keď takýto priestor mali v rámci prednesov na pojednávaní ako aj v rámci

prípadných písomných podaní k veci samej. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a uplatnili si nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobca sa ďalej písomne vyjadril tak, že s vyjadreniami žalovaných nesúhlasí. Súd prvej inštancie sa
nevyjadril k ďalším navrhnutým dôkazom a vypočul len svedkyňu I., preto je vylúčené, aby táto svedecká

výpoveď bola vyhodnotená s prihliadnutím na príbuzenský vzťah k žalobcovi a s tým súvisiaci záujem
na výsledku sporu. Z výpovede tejto svedkyne vyplýva, že správanie žalovanej 2/ voči žalobcovi a jeho
manželke je v rozpore
s pravidlami spolužitia, preto neobstojí tvrdenie, že žalovaná 2/ sa na týchto zásadných nezhodách
prakticky vôbec nepodieľa. Ustanovenie § 66 zákona o rodine nie je možné vykladať reštriktívne,

ale je možné vykladať ho extenzívne, teda komplexnejšie. Žalovaná 2/ nie je podľa jeho názoru
výhradne odkázaná na spoločnú nehnuteľnosť. Ak by tomu tak bolo, svoj podiel by nedarovala
žalovanému 1/. Poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 25.11.2019, keď svedkyňa I. uviedla,
že v súčasnosti sa stáva, že žalovaná 2/ ide okolo ich dverí a vykrikuje, nadáva im. Nie je pravdou
to, že predpoklad náhodného stretnutia žalobcu so žalovanou 2/ je minimálny. Účelom vyporiadania

spoluvlastníckych podielov je aj to, že rozdelením 40 rokov spoločne užívaných priestorov dvora vznikla
situácia, kedy žalobca musí prechádzať cez pozemok žalovaného 1/. Nie je možné hovoriť o porušovaní
dobrých mravov zo strany žalobcu, žalovaní úmyselne využívajú prechod cez nehnuteľnosti na to, aby
poškodzovali vecí, ktoré patria do podielového spoluvlastníctva alebo výlučného vlastníctva žalobcu.Pokiaľ súd vyvodí záver, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je technicky možná, môže to urobiť len na
základe odborného vyjadrenia, prípadne znaleckého posudku. Súd sa tiež nezaoberal vyporiadaním
spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/, ktorý by

s týmto vyporiadaním súhlasil. Zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v odvolaní.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne , ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení

§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach
podaného odvolania a jeho dôvodov.

9. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu
nariaďovať pojednávanie.

10. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Žalobca vo svojom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 b/, f/ a h/ CSP.

16. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

17. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť

a pravdivosť získaných poznatkov.

18. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným 1/, 2/ zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k rodinnému domu tak, že celý rodinný dom by
súdprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalobcuzafinančnúnáhradužalovaným1/a2/.Súdprvejinštancie

žalobu zamietol, keď zistil, že reálna deľba predmetného rodinného domu podľa výšky spoluvlastníckych
podielov nie je dobre možná a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci sú
splnené zákonné podmienky pre použitie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Také dôvody videl vo vysokom veku žalovanej 2/ (81 rokov),

v jej želaní v nehnuteľnosti dožiť, v tom, že v nehnuteľnosti žila
a bývala od postavenia rodinného domu a pričinila sa o jeho vybudovanie spolu s neb. manželom, s
ktorým sa o nehnuteľnosť aj starali do smrti manžela žalovanej 2/ (do r. 2005), ďalej v skutočnosti,
že predmetný rodinný dom je postavený tak, že pozostáva z 2 bytových jednotiek, každej na jednom
poschodí so samostatným schodišťom, čo umožňuje nerušené bývanie žalobcu s rodinou i žalovanej 2/.

20.Vrozhodovanejveciodvolací súdpopreskúmanínapadnutéhorozsudku,prislúchajúcehospisového
materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci prvoinštančného
i odvolacieho konania strany, skonštatoval, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 191 ods. 1 CSP a v napadnutom rozsudku sa riadne vysporiadal so skutkovou i právnou

argumentáciou strán vznesenou v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením. Prijaté
právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa
riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich

účelu, podstaty a zmyslu. Písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá
kritériám odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP i rozhodovacej praxi vyšších súdnych
autorít. Súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Na základe uvedeného v
podrobnostiach odvolací súd poukazuje na správne dôvody uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia

súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP.

21. V súvislosti s porušením práva na spravodlivý proces žalobca v odvolaní namieta nedostatok
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom smere, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so
žalobcom navrhnutými dôkazmi - výsluch svedkov: p. I.,

p. T. a p. T., ktorí mali preukázať akým spôsobom sa žalovaná 2/ správa k žalobcovi, jeho manželke,
voči návštevám a ďalej mali preukázať, že žalovaná 2/ je plne mobilná.

22. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber

dôkazov, ktoré sa budú vykonávať, je výlučne na súde, pričom súd musí dbať na to, aby nevylúčil
dôkazspôsobilýpreukázaťrozhodnýskutkovýpoznatoktvrdenýúčastníkom,aktentoskutkovýpoznatok
nebude preukazovať iným dôkazom. Súd musí mať pritom vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej
skutočnosti vykoná ten-ktorý dôkaz. Keďže účastník môže navrhovať dôkazy aj v priebehu konania, súd
rozhoduje o tom, či navrhnutý dôkaz vykoná aj priebežne počas konania. Ak sa rozhodne navrhnutý

dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP). Spravidla
pôjde o dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti preto, lebo tú skutočnosť
možno preukázať iným dôkazom alebo sa týkajú skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných,
prípadne sú to dôkazy účastníkmi navrhnuté
s úmyslom predĺžiť súdne konanie.

23. V súdenej veci súd prvej inštancie nevykonal uvedené dôkazy navrhnuté žalobcom, pričom v
napadnutom rozsudku, v bode 13, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo tak neurobil a odvolacia
námietka žalobcu, že tak vôbec neurobil, potom neobstojí. Spolužitie strán sporu i podľa názoru
odvolacieho súdu dostatočne v konaní objasnili strany sporu a svedkyňa žalobcu E. I., a teda vykonanie

navrhovaných výsluchov ďalších svedkov by bolo nadbytočné a nehospodárne. Ďalej, žalovaní 1/, 2/
svoju argumentáciu v konaní nezaložili na tvrdení, že by žalovaná 2/ bola imobilná, naopak, žalovaná 2/
výslovne uviedla, že dokáže sama zabezpečovať svoje základné životné potreby. Rovnako imobilnosť
žalovanej 2/ netvrdil v konaní žalobca. Súd prvej inštancie v tomto kontexte na základe vykonanéhodokazovania v konaní nedospel k záveru, že by žalovaná 2/ bola imobilná, ani na tejto skutočnosti
nezaložil svoje rozhodnutie, a preto vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočnosti, že žalovaná 2/ je
plne mobilná, ako sa toho domáha žalobca, by bolo taktiež nadbytočné a nehospodárne. Táto odvolacia

námietka žalobcu tak dôvodná nebola.

24. Podľa § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci
a rozdelením výťažku.

25. Konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí medzi konania, v ktorých súd nie je
viazaný žalobným návrhom strán, súd môže podielové spoluvlastníctvo účastníkov vysporiadať iným
spôsobom, ako navrhujú (iudicium duplex). Môže preto svojím rozhodnutím, napríklad vec rozdeliť
napriek tomu, že sa žalobca domáha toho, aby mu bol predmet spoluvlastníctva prikázaný do výlučného

vlastníctva za náhradu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované pod č. R 4/1966). Taktiež
môže rozhodnúť o primeranej náhrade podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka v inej výške, než
účastníci požadujú alebo zriadiť vecné bremeno podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, hoci to
nikto nenavrhoval. Zákon pritom dáva súdu návod, ako si má počínať pri vysporiadaní, keď stanovuje,
že vysporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov: reálne

rozdelenie veci podľa výšky podielov, prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
primeranú náhradu a predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov. Ustanovenie § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka pritom stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vysporiadania podielového
spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie, v rámci ktorého môžu byť použité uvedené spôsoby
vysporiadania. Preto ani prípadný súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vysporiadaním

nie je dôvodom, aby súd rozsudkom vysporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím
uvedeným v zákone ( porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované pod č. R 54/1973).

26. Súd prvej inštancie v súdenej veci správne vychádzal zo záveru, že vyporadúvaný rodinný dom nie
je reálne deliteľný.

27. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky
ich spoluvlastníckych podielov uvádza zákon na prvom mieste, pretože týmto spôsobom je zachované
vlastnícke právo doterajším podielovým spoluvlastníkom. Súd pritom môže vykonať vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú

náhradu alebo nariadením predaja a rozdelenia výťažku len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné.
Pri posúdení otázky možnosti reálneho rozdelenia spoločnej veci prihliada súd na tieto hľadiská: fyzická
a právna deliteľnosť predmetu spoluvlastníctva, výška spoluvlastníckych podielov, účelné využitie
rozdelenej veci. Pred prípadným reálnym rozdelením veci súd musí zvážiť i to, do akej miery možno
požadovať od účastníkov vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením (najmä stavby);

ak by reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné
považovať vec z tohto hľadiska za reálne nedeliteľnú (R 61/1968). Ak by žiaden zo spoluvlastníkov
nebol ochotný vynaložiť nič na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba
považovaná z tohto hľadiska za nedeliteľnú (R 45/1991). Reálnym rozdelením nehnuteľnosti sa rozumie
reálne rozdelenie jednej určitej nehnuteľnosti v súčinnosti so znalcom. Reálne rozdelenie stavby je

v zásade možné len vtedy, ak vzniknú na základe stavebných úprav vykonaných podľa predpisov o
stavebnom konaní samostatné budovy (R 108/1967). Ak pre stavbu, ktorá je obytným domom, pred jej
rozdelením existuje jediná elektrická, vodovodná a plynová prípojka, je reálne rozdelenie stavby možné
len za predpokladu riešenia tohto stavu zriadením vecného bremena. Reálne rozdelenie domu na dva
samostatné objekty - dve od seba oddelené nehnuteľnosti je základným spôsobom reálneho rozdelenia

predmetu spoluvlastníctva, ktoré nemožno zamieňať s inou formou reálneho rozdelenia - rozdelenia
bytového domu či budovy na byty v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Podľa názoru Ústavního soudu ČR sp.zn. I. ÚS 174/2005 tzv. bytové vlastníctvo predstavuje
spôsob vyporiadania nastupujúci pri nemožnosti reálneho delenia veci a predchádzajúci prikázaniu veciniektorému zo spoluvlastníkov. Vo všeobecnosti, takéto stavby sú reálne deliteľné vtedy, ak vzniknú
samostatné bytové jednotky so samostatným vchodom, pričom rozhodujúca je i ochota spoluvlastníkov
podieľať sa na príslušných stavebných úpravách, ktoré si takáto reálna deľba stavby vyžiada. I Najvyšší

súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2 MCdo 3/2004 konštatuje, že je logickým
vyústením vývoja právnej úpravy ak je to možné stavby s nebytovými priestormi (bytmi) rozdeľovať aj
horizontálne, ak sú inak splnené ďalšie predpoklady pre ich samostatnú existenciu s tým, že spoločné
časti, či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov (bytov) tak, ako
je to možné podľa právnej úpravy zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení neskorších predpisov. Vždy však platí, že pri posudzovaní otázky, či je rozdelenie veci dobre
možné, nemožno vychádzať iba z právneho či technického hľadiska, ale treba posúdiť ďalšie otázky,
ako napríklad do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov
spojených s reálnym rozdelením veci, či bude osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti
poskytnutá ochrana tak, aby ich mohli ďalej aj nerušene realizovať a či vzťahy pri užívaní domu sú po
dlhšiu dobu nekonfliktné.

28. V súdenej veci z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ( závery obhliadky, vyjadrenia
strán sporu i svedkyne I.) je zrejmé, že predmetný rodinný dom je postavený tak, že pozostáva z 2
bytových jednotiek, každej na jednom poschodí, so samostatným schodišťom. Žalobca s manželkou žijú
na prvom poschodí, žalovaná 2/ na druhom poschodí domu. V suteréne domu je jedna kotolňa pre

celý rodinný dom, špajza, práčovňa. Vedľa kotolne je garáž, odkiaľ je prístup na dvor pred rodinný dom.
Rodinný dom má z prízemia zvonku rodinného domu schodište od dverí na prízemí a schodište končí
pred rodinným domom a nemá pokračovanie na pozemku žalobcu pred domom, ale má vyústenie -
zatáča sa na susedný dvor pri dome žalovaného 1/. Zo suterénu sa vychádza popri rodinnom dome
chodníkom, ktorý je asi v 1/2 vo vlastníctve žalobcu a v 1/2 vo vlastníctve žalovaného 1/. Žalovaný

1/ v dome nežije, býva v susednom dome, do vyporadúvaného domu chodí len navštevovať matku-
žalovanú 2/.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa výpisu z listu vlastníctva sú spoluvlastníkmi predmetného
rodinného domu žalobca v podiele 1/2-ica + 1/4 - ina a žalovaní 1/, 2/ každý po 1/8-ine, je zrejmé - i bez

vyjadrenia odborne spôsobilej osoby z hľadiska technického posúdenia -, že vertikálna či horizontálna
reálna deľba popísaného domu, pozostávajúceho v zásade z dvoch samostatných bytových jednotiek
so spoločnými časťami a zariadeniami domu, podľa veľkosti uvedených spoluvlastníckych podielov
nie je dosť dobre možná. Okrem toho, v konaní žiaden zo spoluvlastníkov, vrátane žalobcu, neprejavil
ochotu vynaložiť prostriedky na vykonanie prípadných potrebných stavebných úprav, z čoho taktiež v

zmysle vyššie uvedených právnych záverov (bod 27 rozsudku) vyplýva záver o nedeliteľnosti stavby.
Uvedeného si bol zrejme vedomý i sám žalobca, keď v žalobe
a v priebehu prvoinštančného konania takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva ani
nežiadal (bez ohľadu na to, že jeho návrhom v tomto smere súd nie je viazaný). Odvolací súd pritom
zdôrazňuje, že z obsahu spisu je zrejmé, že záver súdu o nemožnosti reálnej deľby stavby v súdenej

veci nevychádza z technického hľadiska, ale z posúdenia ďalších otázok nevyhnutných pre posúdenie
prijateľnosti záveru o reálnej (ne)deliteľnosti stavby, a teda odvolacia námietka žalobcu o nesprávnosti
toho záveru súdu prvej inštancie len z dôvodu, že v konaní nebolo vykonané odborné posúdenie veci
odborne spôsobilou osobou, resp. znalcom, neobstojí.

30. Následne súd prvej inštancie správne pristúpil k zváženiu možnosti vyporiadania podielového
spoluvlastníctva formou prikázania veci jednému zo spoluvlastníkov, pričom na základe vykonaného
dokazovania oprávnene dospel k záveru, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je možné
spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Dôvody hodné osobitného zreteľa správne videl vo vysokom veku
žalovanej 2/ ( v tom čase 81 rokov), v jej želaní v nehnuteľnosti dožiť, v skutočnosti, že žalovaná 2/

v dome žila a bývala od jeho postavenia s tým, že sa pričinila sa o jeho vybudovanie spolu s neb.
manželom, že sa
o nehnuteľnosť aj starala do smrti manžela (do r. 2005), i v tom, že predmetný rodinný dom je postavený
tak, že pozostáva z 2 bytových jednotiek, každej na jednom poschodí so samostatným schodišťom,
podobne ako v panelákoch. Taktiež správne vychádzal z toho, že žalobca s rodinou a žalovaná 2/

žijú spoločne v predmetnom rodinnom dome ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie 33 rokov, pričom
napriek tomu, že podľa ich vyjadrení sú vzťahy medzi nimi už dlhodobo nedobré (podľa svedkyne I.
sa žalovaná 2/ od začiatku k nim správala ako „vrchný veliteľ“, zle sa správala i k manželovi, ktorý
zomrel v roku 2005...), 31 rokov situáciu neriešili a tolerovali ju. Správne tiež súd uviedol, že i keď bytžalovanej 2/ na druhom poschodí svojou výmerou presahuje jej spoluvlastnícky podiel spolu s podielom
žalovaného 1/, uvedené nemá na dôvody hodné osobitného zreteľa zásadný vplyv, pretože žalobcovi
nič nebráni domáhať sa od žalovanej 2/ zaplatenia finančnej náhrady za užívanie plochy, presahujúcej

výšku spoluvlastníckeho podielu žalovaných 1/,2/. V tomto kontexte neobstojí argumentácia žalobcu
v odvolaní, že v zmysle súdnej praxe vysoký vek podielového spoluvlastníka nie je bez ďalšieho
dostatočným dôvodom pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
ak sa podielový spoluvlastník, proti ktorému návrh smeruje, podstatne podieľa na vyvolávaní nezhôd
medzi spoluvlastníkmi alebo iným obdobným spôsobom koná v rozpore s pravidlami spolužitia, pretože

v súdenej veci jednak vysoký vek podielového spoluvlastníka - žalovanej 2/ nebol jediným dôvodom pre
zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jednak v konaní nebolo
zistené, že by to bola len a výlučne žalovaná 2/, ktorá by vyvolávala konflikty medzi spoluvlastníkmi,
resp. konala v rozpore s pravidlami spolužitia. Z obsahu spisu je zrejmé, že vzťahy medzi stranami sú
narušené, pričom medzi nimi od počiatku dochádza k nezhodám a vzájomným konfliktom, o čom svedčia
oznámenia o priestupkoch, resp. trestné oznámenia podávané nielen žalobcom, ale i žalovaným 1/.

31. Taktiež nebola dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že žalovaná 2/ nie je odkázaná bývaním na
predmetný dom s poukazom na § 66 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa ktorého deti, ktoré sú
schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. V
konaní bolo zistené, a žalobca to ani nerozporuje, že žalovaná 2/ býva v rodinnom dome nepretržite

od dokončenia stavby v 70.tych rokoch, nevlastní inú nehnuteľnosť ani nemá žiadny právny vzťah k
inej nehnuteľnosti. Za tohto stavu je na mieste záver, že žalovaná 2/ je odkázaná na bývanie v danom
rodinnom dome. Aplikácia § 66 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v súdenej veci, ktorej sa žalobca
domáha, je nenáležitá, pretože dané zákonné ustanovenie rieši situáciu, v ktorej, ak sú naplnené
zákonné podmienky, dieťa je aj bez rozhodnutia súdu povinné zabezpečiť rodičom primeranú výživu,

pričomobligatórnouzákonnoupodmienkoujepotrebanastranerodičov,tedaurčitýkvalifikovanýosobný
stav odkázanosti dotknutých osôb, ktorí si na základe svojich príjmov, či už dávok sociálnej pomoci,
alebo zárobku, nie sú schopní zabezpečiť úhradu životných potrieb. V konaní takéto pomery na strane
žalovanej 2/, ktorá je schopná sama si zabezpečiť základné životné potreby, neboli zistené. Naviac, že
pokiaľ sa žalobca domáha aplikácie § 66 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v súvislosti s príbuzenským

vzťahom žalovaného 1/ a žalovanej 2/ (matka a syn), odvolací súd pripomína, že rovnaký príbuzenský
vzťah existuje
imedzižalobcomažalovanou2/.Vovzťahukžalovanému1/ďalejsúdprvejinštanciesprávnevychádzal
zo skutočností, týkajúcich sa príbuzenského vzťahu medzi stranami a aktuálnej situácie, pričom odvolací
súd pre úplnosť dodáva, že vzhľadom na dlhodobé nezhody medzi stranami je potrebné prihliadnuť

na to, že ak by žalovaný 1/ nebol spoluvlastníkom domu, nemal by žiadnu právnu možnosť do domu
vstupovať a navštevovať žalovanú 2/ - svoju matku

32. Napokon odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú i odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa
porušenia § 182, resp. § 235 CSP.

33. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd vo veci vytýčil viacero pojednávaní. Na pojednávaní dňa
09.09.2019, ktorého sa zúčastnil žalobca, jeho zástupca a zástupca žalovaných, sa súd pokúsil o
zmierne riešenie veci a odročil pojednávanie za účelom obhliadky na mieste samom. Na obhliadke
dňa 04.10.2019 sa zúčastnil žalobca, jeho zástupca a zástupca žalovaných, ktorí sa vyjadrili k veci i k

výsluchužalovanej2/,vykonanémunaobhliadke,ktorejmalimožnosťklásťotázky.Napojednávanísúdu
dňa 25.11.2019, ktorého sa zúčastnil žalobca, jeho zástupca a zástupca žalovaných, sa strany vyjadrili
k veci, bola vypočutá svedkyňa I., ktorej strany mali možnosť klásť otázky. Vec prejednávajúca sudkyňa
konštatovala, že skutkový stav vo veci v zásade sporný nie je a vyslovila predbežné právne závery, k
čomu mali strany možnosť sa vyjadriť. Následne umožnila stranám vyjadriť sa k skutkovým i právnym

okolnostiam veci, ktorú možnosť využili ako zástupca žalobcu i zástupca žalovaných. Keďže strany
nevzniesli ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd prvej inštancie vyhlásil uznesením dokazovanie
za skončené a následne vyhlásil vo veci rozsudok. Na základe žiadosti zástupcu žalobcu zo dňa
04.12.2019 mu bola poskytnutá kópia zvukového záznamu pojednávania 25.11.2019 dňa 10.12.2019.
Žalobca do dňa podania odvolania 20.12.2019 nenamietal znenie zápisnice z pojednávania, nežiadal ju

doplniť či opraviť. Zo zvukového záznamu z pojednávania je zrejmé, že tento korešponduje s priebehom
pojednávania, zachyteného v zápisnici z pojednávania. Na základe uvedeného nemožno konštatovať,
že by procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu § 182, resp.
§ 235 CSP, a to takým spôsobom, že by to znamenalo porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.34. Za týchto okolností správne postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ žalobu zamietol a
so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania vo vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným 2/, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny
potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP.

35. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).