Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Obdo/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614203878
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Marková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1614203878.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K O N K O R D S L O V A K I A, s. r. o., so
sídlomHviezdoslavova67,Malacky,IČO:35787465,zastúpenéhoJUDr.PetromVačokom,advokátom,
so sídlom Vazovova 9/A, Bratislava, proti žalovanému: Záhorácke pekárne a cukrárne, a. s., so sídlom
Cesta Mládeže 12, Malacky, IČO: 31 412 955, zastúpenému JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou, so
sídlom Hlavná 25, Košice, o zaplatenie 6.821,16 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Malacky pod sp. zn. 10Cb/105/2014, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 20. marca 2018, č. k. 2Cob/62/2017-157, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom z 20. marca 2018, č. k. 2Cob/62/2017-157, Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „odvolací
súd“) potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky (ďalej tiež „súd prvej inštancie“)
z 9. novembra 2016, č. k. 10Cb/105/2014-131, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 6.821,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 3.303,36
eura od 11. februára 2014 do zaplatenia, zo sumy 2.893,68 eura od 11. marca 2014 do zaplatenia a zo
sumy 534,12 eura od 17. marca 2014 do zaplatenia.

2. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 6.821,16 eura s príslušenstvom titulom neuhradených služieb na základe zmluvy o poskytovaní
služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti č. XXX/XXXX z 15. decembra 2010 a Dodatku č. 1 k zmluve
z 10. januára 2014. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že v príčinnej súvislosti s porušovaním
ustanovení zmluvy pracovníkmi strážnej služby mu vznikla škoda vo výške 6.320 eur, ktorú si započítal,

čím pohľadávka v časti 6.320 eur zanikla. V priebehu konania sa bránil tým, že pohľadávka žalobcu
zanikla započítaním, a to jednostranným zápočtom z 26. marca 2014, ktorým si žalovaný započítal
náhradu škody vo výške 7.860,13 eur do výšky žalovanej sumy t. j. 6.821,16 eura. Keďže obranou
žalovaného v spore ako aj odvolacou námietkou bolo tvrdenie, že nárok žalobcu zanikol započítaním,
zaoberal sa odvolací súd skutočnosťou, či v danom prípade mohlo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu
jednostranným započítaním, resp. či bolo možné uznať započítaciu námietku žalovaného ako obranu

v spore. Odvolací súd nesúhlasil s odvolacou námietkou žalovaného, že dňom 26. marca 2014 zanikla
pohľadávka žalobcu voči žalovanému jednostranným zápočtom, v dôsledku čoho už nemohol súd
rozhodovať o jej prípadnej existencii alebo neexistencii. Ďalej uviedol, že žalovaný síce správne
konštatoval predpoklady započítania, dospel však k nesprávnemu záveru, že v konaní bolo preukázané,
že jednostranný právny úkon započítania ako zákonný predpoklad započítania sa dostal do sféry
žalobcu. Je pravdou, že započítanie možno privodiť na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa

alebo dlžníka, pričom, forma tohto právneho úkonu nie je predpísaná a môže byt' urobená aj ústne.
Právne účinky kompenzačného prejavu nastanú, keď sa dostane do sféry druhého účastníka. Týmtookamihom je voči druhému účastníkovi urobený a až vtedy nastávajú právne následky s ním spojené.
Ak je prejav vôle smerujúci k započítaniu doručený druhej strane, dochádza k zániku pohľadávok v
okamihu, keď sa stretli. Podľa súdnej judikatúry ani Občiansky ani Obchodný zákonník nepredpisujú

doručeniezásielkyobsahujúceprávnyúkonsmerujúcikzapočítaniudovlastnýchrúkdruhéhoúčastníka,
preto postačí, ak sa takáto zásielka ocitne vo sfére jeho dispozície tým, že získa možnosť oboznámiť
sa s jej obsahom. Tvrdenie žalovaného, že žalobcovi sa dostal do sféry jeho vedomia jednostranný
zápočet pohľadávok už 26. marca 2014 z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplynulo.
Žalovaný nepredložil také listinné dôkazy ani nenavrhol dokazovanie na preukázanie tej skutočnosti,

že jednostranný úkon započítania vykonaný listom z 26. marca 2014 sa dostal do sféry žalobcu.
Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že započítanie žalovaným nebolo možné
posúdiť ako hmotnoprávny úkon žalovaného, keďže tento nadobúda účinnosť, keď dôjde adresátovi,
resp. dozvie sa o ňom a správne posudzoval započítací prejav ako procesnú obranu proti žalobe.
Keďže podľa žalovaného zanikla pohľadávka žalobcu započítaním s jeho pohľadávkou titulom náhrady
škody, správne sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalovaný preukázal existenciu nároku na

náhradu škody ako započítateľnej pohľadávky. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie
poukázal na skutočnosť, že zodpovednosť za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka je objektívnou
zodpovednosťou, pričom predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Rozsah náhrady
škody je v ust. § 379 Obchodného zákonníka upravený tak, že poškodený má právo na náhradu

skutočnej škody, ktorou sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Za škodu na veci zákon
rozumie stratu, zničenie, poškodenie alebo odcudzenie. Podľa žalovaného mu v dôsledku porušenia
povinností žalobcom vznikla škoda odcudzením pekárenských výrobkov, pričom výška škody vyplýva z
inventúrnychzáznamov.Odvolacísúdsanestotožnilsodvolacounámietkoužalovaného,ževýškaškody
bola riadne preukázaná. Uviedol, že podľa súdnej judikatúry je škoda ujma, ktorá nastala v majetkovej

sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodou sa rozumie taká ujma,
ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou.
Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aká je jej výška, zaťažuje poškodeného. Odvolací súd
ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní nepredložil žiaden výpočet škody, z ktorého by bolo
možné ustáliť, na základe čoho dospel k uplatnenej výške škody. Inventúrne súpisy ani záznam zo

zasadnutia škodovej komisie nepreukázali výšku škody 7.860,13 eura a z týchto listín nebolo možné
zistiť, na základe čoho žalovaný k takto uplatnenej škode dospel. Žalovaný napriek tomu, že si bol
vedomý výhrad žalobcu, ktorý v konaní opakovane namietal, že výška škody nie je preukázaná, iné
dôkazy na preukázanie svojej pohľadávky nenavrhol. V rámci dokazovania pritom platí zásada, že každý
účastník musí uniesť bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Ak teda v tomto prípade

žalovaný tvrdil, že má voči žalobcovi nárok na náhradu škody, bol povinný preukázať všetky zákonom
stanoveného predpoklady tohto zodpovednostného nároku.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z
ust. § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „C.

s.p.“).Prípustnosťazároveňdôvodnosťdovolaniapodľa§421ods.1písm.a/C.s.p.dovolateľvymedzil
tak, že odvolací súd sa pri riešení otázky započítania podľa § 580 Občianskeho zákonníka odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, konkrétne poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu
sp. zn. 4Obdo/42/2007 z 29. apríla 2008. Vo vzťahu k ust. § 420 písm. f/ C. s. p. uviedol, že tvrdenia
súdov, že žalovaný nepreukázal, že jednostranný zápočet, na ktorý poukazoval v priebehu celého

konania z 26. marca 2014 sa nedostal do sféry žalobcu nemôže obstáť a je v rozpore so samotným
konštatovaním súdu o tom, že ani súdna judikatúra ani občiansky ani obchodný zákonník nepredpisujú
doručenie zásielky obsahujúci právny úkon smerujúci k započítaniu do vlastných rúk druhého účastníka,
a preto postačí, ak sa táto zásielka ocitne vo sfére jeho dispozície tým, že získa možnosť oboznámiť
sa s jeho obsahom. Žalovaný preukázal súdu, že žalobcovi doručil na osobnom jednaní jednostranný

zápočet pohľadávok ohľadne predmetu konania, a to 26. marca 2014, ktorý žalobca neprevzal. Mal
možnosť a oboznámil sa s jeho obsahom tak ako mu to bolo avizované listom z 10. marca 2014. Všetky
tieto doklady sa nachádzajú v spise, pričom súdy absolútne neuviedli vo svojom rozhodnutí prečo sa
týmito listinnými dôkazmi nezaoberali a prečo ich vyhodnotili v neprospech žalovaného. Rozsudky súdu
prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu sú preto porušením práva na spravodlivý proces tak ako to

má na zreteli ustanovenie § 420 C. s. p. Rozhodnutia súdov sú podľa názoru dovolateľa nezákonné
a zmätočné. Navrhol preto, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že
žalobu zamietne.4. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného v stanovenej lehote nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.“), po

zistení, že dovolanie podal včas riadne zastúpený dovolateľ, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie
vydané (§ 424 C. s. p.), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§
443 C. s. p.), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

6. V zmysle § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon

pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.

7. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§

431 ods. 1 a 2 C. s. p.).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní, pričom v dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom neskúma
dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ

vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania dovolateľa podľa § 420 písm. f/ C. s. p., dovolací súd uvádza, že
znakmi vady zmätočnosti konania podľa tohto ustanovenia sú:
a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a

b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou
uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

12. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia

predchádzajúcačinnosťalebonečinnosťsúdu,tedasamaprocedúraprejednaniaveci(to,akosúdviedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu.

13. Z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 C. s. p.) vyplýva, že dovolateľ vyvodzuje jeho prípustnosť z toho, že
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený a zmätočný. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu považovaná za inú procesnú vadu, ktoráprípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj R 111/1998). K rovnakému záveru dospelo neskôr tiež
zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
arozhodnutísúdovSlovenskejrepublikypodR2/2016.Zmenyvprávnejúpravedovolaniaadovolacieho

konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016 (v dôsledku prijatia C. s. p.), sa podstaty a zmyslu
tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať za naďalej aktuálne.

14. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska
R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých

(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (pozri napríklad Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009, prípadne Ryabykh proti Rusku
z roku 2003).

15. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie
odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C. s.

p. Z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch inštancií (vychádzajúc z ich vzájomnej vecnej súvislosti a
prepojenosti) je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa účastníci domáhali, čo
navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie
a ako tieto úvahy posudzoval odvolací súd; odvolací súd zaujal aj závery k jeho právnemu posúdeniu
veci, s ktorým sa stotožnil. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie

náležite neodôvodnil. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. nemožno považovať to,
že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

16. Obdobne ani za účinnosti C. s. p. nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. to, že
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä

judikáty R 54/2012 a R 24/2017).

17. Dôvodom, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. nie je
tiež nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných
dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na

naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993).

18. Na podklade vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného nie je podľa
§ 420 písm. f/ C. s. p. prípustné.

19. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval okrem ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. aj z
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.

20. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky: pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu (písm. a/); ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (písm.
b/) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/).

21. Podľa § 432 ods. 1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť iba

tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

22. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby mohol dovolací súd podrobiť dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní z hľadiska
namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť splnené predpoklady prípustnosti
dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, uvedeného pod písmenom a/ až c/ ust. § 421 ods. 1 C. s. p.

23. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., by mal dovolateľ:

a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť
(a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdomodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka
správne riešená.
Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie

správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu určitej právnej
otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.

24. V preskúmavanej veci si dovolateľ ako dovolací dôvod uplatnil nesprávne právne posúdenie veci
odvolacímsúdomvzmysleust.§421ods.1písm.a/C.s.p.,tedanamietal,žeodvolacísúdsapririešení

právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo jeho rozhodnutie, odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom označil rozhodnutie najvyššieho súdu
sp. zn. 4 Obdo/42/2007 z 29. apríla 2008, ktoré podľa jeho názoru predstavuje vo vzťahu k namietanému
právnemu posúdeniu ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

25. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/42/2007 z 20. januára 2009 vyplýva, že dovolací súd

konanie o dovolaní zastavil z dôvodu späťvzatia dovolania. Z uvedeného je zrejmé, že v rozhodnutí
označenom žalovaným dovolacie konanie skončilo bez vecného prejednania dovolania a teda v tomto
konaní (a rozhodnutí) nebola riešená otázka, od ktorej by sa mohol odkloniť odvolací súd v predloženej
veci.

26. Pokiaľ mal dovolateľ na mysli rozhodnutie 4 Obdo/32/2007 z 29. apríla 2008, tu dovolací súd uvádza,
že spornou otázkou, riešenou v rozhodnutí bola otázka včasnosti oznámenia započítania pohľadávok
dlžníka voči postupníkovi, konkrétne výklad spojenia „bez zbytočného odkladu“ v ustanovení § 529 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

27. Z obsahu citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu teda vyplýva, že právna otázka, ktorej vyriešenie
súviselo s predmetom konania v uvedených rozhodnutiach, nie je totožná s právnou otázkou, ktorej
vyriešenie bolo podkladom pre rozhodnutie odvolacieho súdu v prejednávanej veci. Podľa názoru
dovolacieho súdu nie je možné argumentovať tým, že odvolací súd sa pri riešení právnej otázky, od
ktorej záviselo jeho rozhodnutie, odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a označiť

pritom rozhodnutia, ktoré pre túto právnu otázku netvoria ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.
Ak teda dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodnil ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., t. j. odklonom
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, potom mal v dovolaní uviesť také rozhodnutia
dovolacieho súdu, ktoré vo vzťahu k predmetnej právnej otázke tvoria ustálenú rozhodovaciu prax.
Vzhľadom na to, že odvolací súd sa v dovolaním napadnutom rozsudku neodklonil od dovolateľom

označeného rozhodnutia dovolacieho súdu (ktoré navyše ani netvorilo ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu), dovolanie žalovaného nemožno ani v tejto časti považovať za prípustné.

28. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c/ C. s.
p. odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.

29.Otrováchdovolaciehokonaniarozhodoldovolacísúdtak,ževkonaníúspešnémužalobcovináhradu
trov dovolacieho konania nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy
nevznikli. (bližšie pozri judikát R 72/2018 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 8/2018)

30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.