Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/568/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616203700
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1616203700.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

O. súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s.,

IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpený: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: N. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX/X, 900 XX G., zastúpeného advokátkou JUDr. Bohdanom Hubačom, so sídlom Jedľová
2644/15, 900 31 Stupava, o zaplatenie sumy 829,32 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 795,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 795,02 Eur od 25.08.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Súd konanie v časti o zaplatenie 34,30 Eur spolu s príslušenstvom zastavuje.

Žalovanému súd náhradu trov konania v zastavenej časti nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.04.2016 domáhal zaplatenia sumy 829,32
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
829,32 Eur od 10.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že
žalobcovi vznikla škody neoprávneným odberom plynu. Žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom
distribučnej siete vrátane technologických objektov regulačných staníc zemného plynu a zabezpečuje
distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom,

zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Spotreba plynu bez
uzavretej zmluvy o odbere je potom spotrebou plynu patriaceho žalobcovi, pričom žalobca má
prostredníctvom tohto plynu a súvisiacich činností plniť zákonom dané povinnosti na úseku dodávok,
funkčnosti systému a jeho bezpečnosti. Po ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na
meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 3.106 m3. Pri
kontrole dňa 09.12.2014 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 5.111 m3. Žalobca
túto škodu dňa 22.12.2014 vyčíslil na 829,32 Eur a vyhotovil faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa

XX.01.2015, pričom žalovaný ju v lehote splatnosti neuhradil.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k. 7C/568/2016-25 zo dňa 11.10.2017,
ktorým v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu.3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že s nárokom žalobcu nesúhlasí.
Žalovaný potvrdil, že predmetný byt, v ktorom sa nachádza odberné miesto, t.j. byt č. 1 v bytovom

dome na G. ul. č. XB v R., vlastnil v období od 2002 do 2016, kedy byt previedol do vlastníctva tretích
osôb. V rozhodnom období od 04.04.2013 do 09.12.2013, za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok,
žalovaný predmetný byt neužíval, nezdržiaval sa v ňom, nebýval v ňom a nebol v ňom evidovaný na
trvalý pobyt. So žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej siete ani s iným dodávateľom zemného
plynu nemal žalovaný žiadnu uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu do predmetného bytu.

Predmetný byt užívala na základe osobitného zmluvného vzťahu Q. L., ktorá ho užívala v rozhodnom
období. Žalovaný teda nemal právne postavenie odberateľa zemného plynu, napriek tomu, že bol
vlastník odberného miesta. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 82 ods. 1 a 2. Zákona č. 251/2012
Z.z. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca nepostupoval v danom prípade v súlade so zákonom
č. 251/2012 Z.z., keďže v období od 04.04.2013 do 09.12.2014 žalobca ani zmluvný dodávateľ plynu
nezistil v predmetnom byte ako odbernom mieste neoprávnený odber plynu. V tejto súvislosti žalobca

nezabezpečil prerušenie dodávky plynu do predmetného bytu, nezabezpečil demontáž určeného
meradla (plynomeru) v predmetnom byte, v súvislosti s vykonaným opatrením nekontaktoval žalovaného
ako vlastníka predmetného bytu. Žalobca vedel identifikovať tretiu osobu (bývajúcu na odbernom
mieste) vzhľadom na predchádzajúci zmluvný odberateľský vzťah s touto osobou vzťahujúcim sa na
dodávky plynu do predmetného bytu. Žalovaný poukázal na § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z.,

podľa ktorého platí, že pri neoprávnenom odbere plynu je odberateľ (t.j. konkrétna zistená fyzická
alebo konkrétna právnická osoba), ktorý plyn odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu a
ušlý zisk. Základom pre priznanie škody nie je objektívna zodpovednosť vlastníka odberného miesta.
Žalovaný preto namietol nedostatok pasívnej legitimácie v spore. Zároveň žalovaný namietol premlčanie
vzťahujúce sa na časť uplatnenej náhrady škody za obdobie od 04.04.2013 do 26.04.2014. Žalobca

doručil žalobu súdu dňa 27.04.2016, pričom nárok na náhradu škody si uplatnil aj za obdobie od
04.04.2013 do 26.04.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže ide o náhradu škody.

4. Žalobca v reakcii na podaný odpor žalovaným uviedol, že žalobca je prevádzkovateľom a
vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu,

ďalej zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým
odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom
podnikania žalobcu je okrem iného i distribúcia plynu. Žalobca prostredníctvom Slovenského
plynárenského dispečingu zastrešuje komplexnú nepretržitú 24 hodinovú dispečerskú činnosť, pričom
je garantom bezpečnosti dodávok pre domácnosti a zaisťuje vyvažovanie siete. Prístup k zemnému

plynu má viac ako 94 % obyvateľstva Slovenska. Medzi hlavné úlohy dispečingu patrí najmä riadenie
distribúcie plynu za účelom zabezpečenia spoľahlivej a bezpečnej distribúcie plynu. Dispečing zároveň
vykonáva vyvažovanie distribučnej siete. Vyvažovanie distribučnej siete je eliminovanie rozdielov medzi
množstvom plynu, ktorý vstúpil do distribučnej siete a množstvom plynu, ktorý bol z distribučnej siete
odobraný. Pri vyvažovaní teda laicky ide o dodanie vlastného zemného plynu žalobcu do distribučnej

siete, ktorý má zabezpečiť rozdiely v množstve aktuálne prepravovaného a odoberaného plynu a to
tak z hľadiska zásobovania ako i z hľadiska funkčnosti a bezpečnosti prevádzky systému. Spotreba
plynu bez uzavretej zmluvy o odbere je potom spotrebou plynu patriaceho žalobcovi, pričom tento
má prostredníctvom tohto plynu a súvisiacich činností plniť zákonom dané povinnosti na úseku
dodávok, funkčnosti systému a jeho bezpečnosti. Od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel,

a.s. tak boli „odčlenené“ samostatné spoločnosti: SPP - preprava, a.s. (v súčasnosti eustream, a.s.)
a žalobca (SPP - distribúcia , a.s.). Vlastníctvo a prevádzkovanie tzv. technickej infraštruktúry (pozn.
plynovodov a s nimi súvisiacich plynárenských zariadení) tak bolo oddelené od činností spojených
s predajom komodity (zemného plynu). Na trhu s plynom sa okrem odberateľov môžeme prioritne
stretnúť s tromi ďalšími subjektmi a to a) prevádzkovateľom prepravnej siete, b) prevádzkovateľom/

prevádzkovateľmi distribučnej siete/sietí a c) dodávateľmi zemného plynu. Spoločnosť eustream, a.s. je
prevádzkovateľom prepravnej siete zabezpečujúcim prepravu zemného plynu cez územie Slovenskej
republiky a to z východu na západ, resp. naopak. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete
zabezpečujúcim „dopravu“ plynu z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej
siete až ku koncovým odberateľom. Postavenie každého z vyššie uvedených subjektov na trhu s

plynom upravovali resp. upravujú najmä ustanovenia zákonov o energetike (zákon č. 656/2004 Z.z.
a zákon č. 251/2012 Z.z.), s nimi súvisiace predpisy nižšej právnej sily (napr. nariadenie vlády č.
409/2007 Z.z., resp. vyhláška URSO, ktorou sa stanovujú pravidlá trhu s plynom č. 24/2013 Z.z.), ako
aj zákon č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. Právne postavenie žalobcu je dané, takako bolo uvedené vyššie, normami zakotvenými vo vyššie citovaných všeobecne záväzných právnych
predpisoch. Práva a povinnosti žalobcu však zároveň vyplývajú z individuálneho správneho aktu -
prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý vo forme rozhodnutia schvaľuje Úrad

pre reguláciu sieťových odvetví. Činnosť vykonávanú žalobcom možno laicky označiť za „dopravu plynu“
z miesta, kde tento vstupuje do siete (tzv. vstupné body) až do miesta, kde zo siete vystupuje (tzv.
výstupné body). Za výstupný bod sa pre účely tohto vyjadrenia považuje bod oddeľujúci distribučnú sieť
od odberného plynového zariadenia odberateľa, t.j. hlavný uzáver plynu. Ak teda napríklad ktorýkoľvek
z dodávateľov zemného plynu nakúpi zemný plyn povedzme na území Ruskej federácie, uzavrie

zmluvy s prevádzkovateľmi prepravnej siete v Rusku, na Ukrajine a na Slovensku, na základe ktorých
sa plyn nakúpený na území Ruskej federácie dostane až na územie Slovenskej republiky a to do
jedného zo vstupných bodov do distribučnej siete. Na základe osobitných zmlúv uzavretých medzi
žalobcom a konkrétnym dodávateľom zemného plynu (pozn. zmluva o prístupe do distribučnej siete
a zmluva o distribúcii zemného plynu) následne zodpovednosť za zemný plyn dodávateľa prevezme
žalobca, ktorý zemný plyn „dopraví“ jednotlivým odberateľom na území Slovenskej republiky. Za týmto

účelom prevádzkovateľ distribučnej siete v nepravidelných intervaloch nakupuje zemný plyn, ktorý do
siete dodáva práve v súvislosti s potrebou zabezpečenia jej vyvažovania a krytia strát. V distribučnej
sieti prevádzkovanej žalobcom sa tak nachádza zemný plyn patriaci všetkým dodávateľom zemného
plynu, pre ktorých distribúciu tohto plynu prevádzkovateľ siete zabezpečuje, ako aj zemný plyn patriaci
prevádzkovateľovi tejto siete (Žalobca prevádzkuje cca 35.000 km siete. Len v jej vysokotlakovej

časti predstavujúcej cca 6.500 km je akumulovaných približne 24 - 27 miliónov metrov kubických
zemného plynu patriacich prevádzkovateľovi siete). Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi
sú pritom rozhodujúce údaje o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa
na odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom
meradlo nenachádzalo (pozn. údaj o spotrebe z meradla nebolo možné z dôvodu zániku platnosti jeho

úradného overenia použiť v obchodnom styku), platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, nedodal do
siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete. V prípade
odberu plynu, ku ktorému dochádzalo bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke logicky nemôže plyn,
ktorý takýto odberateľ odobral, patriť žiadnemu dodávateľovi zemného plynu (pozn. keďže neexistovala
zmluva o dodávke zemného plynu, žiaden dodávateľ ani nemohol predpokladanú spotrebu daného

odberateľa prevádzkovateľovi siete oznamovať - nominovať). Plyn, ktorý takýto odberateľ odobral teda
patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete. V prípade odberu nemeraného plynu je situácia rovnaká.
Odberateľ síce v takomto prípade môže mať uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s ktorýmkoľvek
dodávateľom, ale pre určenie množstva plynu, ktoré jeho dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci údaj z
meradla(plynomeru),ktorýprinemeranomodberelogickynemôžebyťkdispozícii.Pokiaľtedaodberateľ

odoberá zo siete nemeraný plyn (napríklad prostredníctvom hadice, či iného technického zariadenia
pripojeného ešte pred plynomerom), nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, do siete
dodávateľ daného odberateľa. Vyššie uvedené rovnako platí aj v prípade odberu plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a/alebo odberu plynu meradlom,
ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva

odber plynu. Pokiaľ však odberateľ plyn odoberal a s poukazom na vyššie uvedené tento nepatril jeho
dodávateľovi zemného plynu (pozn. čoho dôkazom je skutočnosť, že dodávateľ plynu odberateľovi
vyfakturoval za rozhodné obdobie spotrebu 0 m3), plyn ktorý odberateľ spôsobom podľa ustanovenia
§ 82 odsek 1 písm. d) a/alebo ustanovenia § 82 odsek 1 písm. c) zákona o energetike odobral, bol
opäť plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, t.j. žalobca, za účelom zabezpečenia riadneho

fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k zmenšeniu majetkovej sféry na strane žalobcu,
pričom v zmysle ustanovenia § 81 zákona o energetike je nárok na zaplatenie takto odobratého plynu
považovaný za nárok na náhradu škody. Skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej siete je aktívne
legitimovanýmnauplatneniesinárokunanáhraduškodyvprípadeodberupodľaustanovenia§82odsek
1 zákona o energetike, vyplýva z ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike. V tomto ustanovení sú

taxatívne vymenované subjekty, ktorým patrí oprávnenie prislúchajúce povinnosti odberateľa nahradiť
škodu, v tomto ustanovení zakotvenej. Týmito subjektmi sú: dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej
siete, prevádzkovateľ distribučnej siete a prevádzkovateľ zásobníka. Spolu so škodou je odberateľ
plynu podľa ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike povinný subjektom uvedeným pod bodmi
1) až 3) vyššie, uhradiť aj ušlý zisk. Žalobca prostredníctvom Slovenského plynárenského dispečingu

zastrešuje komplexnú nepretržitú 24 hodinovú dispečerskú činnosť, pričom je garantom bezpečnosti
dodávok pre domácnosti a zaisťuje vyvažovanie siete. Prístup k zemnému plynu má viac ako 94 %
obyvateľstva Slovenska. Medzi hlavné úlohy dispečingu patrí najmä riadenie distribúcie plynu za účelom
zabezpečenia spoľahlivej a bezpečnej distribúcie plynu. Dispečing zároveň vykonáva vyvažovaniedistribučnej siete. Vyvažovanie distribučnej siete je eliminovanie rozdielov medzi množstvom plynu,
ktorý vstúpil do distribučnej siete a množstvom plynu, ktorý bol z distribučnej siete odobraný. Pri
vyvažovaní teda laicky ide o dodanie vlastného zemného plynu žalobcu do distribučnej siete, ktorý má

zabezpečiť rozdiely v množstve aktuálne prepravovaného a odoberaného plynu a to tak z hľadiska
zásobovania ako i z hľadiska funkčnosti a bezpečnosti prevádzky systému. Spotreba plynu bez uzavretej
zmluvy o odbere je potom spotrebou plynu patriaceho žalobcovi, pričom tento má prostredníctvom tohto
plynu a súvisiacich činností plniť zákonom dané povinnosti na úseku dodávok, funkčnosti systému a
jeho bezpečnosti. Žalobca neuzatvára zmluvy o dodávke zemného plynu s konečným odberateľom

zemného plynu, nakoľko tieto sú uzatvárané výlučne medzi dodávateľom zemného plynu a odberateľom
zemného plynu. Z vyššie uvedeného rovnako vyplýva, že pokiaľ pre odberné miesto spotreby plynu nie
je uzatvorená zmluva o dodávke zemného plynu so žiadnym z dodávateľov zemného plynu, dochádza
k spotrebe zemného plynu vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný nijakým spôsobom nespochybňuje, že
na jeho odberom mieste dochádzalo k odberu zemného plynu. Žalovaný rovnako nijakým spôsobom
nespochybňuje, že bol v období neoprávneného odberu zemného plynu od 4.4.2013 do 9.12.2014

vlastníkom nehnuteľnosti. Žalovaný priamo uvádza, že „predmetný byt (odberné miesto) skutočne bol v
jeho vlastníctve v období od roku 2002 do roku 2016, kedy predmetný byt žalovaný odplatne previedol
do vlastníctva tretej osoby.“ Žalobca má za to, že v danom prípade neoprávneného odberu zemného
plynu je vlastník nehnuteľnosti zodpovedný za to, že v jeho nehnuteľnosti dochádzalo k neoprávnenému
odberu zemného plynu. Čo sa týka výpočtu škody, žalobca si uplatňuje svoj nárok za neoprávnený

odber zemného plynu a to za skutočné množstvo spotrebovaného plynu. Pokiaľ by nedochádzalo k
neoprávnenému odberu zemného plynu, a teda spotrebu zemného plynu by fakturoval žalovanému ich
dodávateľ zemného plynu, tento by pri fakturácii zaradil odberateľa do príslušnej odbernej kategórie,
pričom za zemný plyn by žalovaný zaplatil za 1 kWh príslušnú sumu s tým, že by dodávateľ uplatňoval aj
položku DPH. Súčasne by žalovaný musel platiť dodávateľovi zemného plynu aj fixnú mesačnú platbu

a rovnako aj platbu za prepravu a za distribúciu plynu.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.03.2019 opätovne poukázal na to, že on ako vlastník odberateľom
nebol, v predmetnom byte počas svojho vlastníctva nebýval, bývala v ňom Q.. Výlučne len Q.
titulom jej práva užívať byt na základe osobitného zmluvného vzťahu uzatvárala a mala uzatvorené

ako odberateľ všetky zmluvy podľa zákona č. 251/2012 Z.z. aj ohľadne dodávky plynu v tomto
odbernom mieste v rozhodnom období so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a so
žalobcom. Q. je uvedená aj v montážnom liste meradla ako odberateľ. Výpočet škody bol vyhotovený
výlučne len na základe žalobcom jednostranne spracovaného montážneho listu meradla zo dňa
09.12.2014 bez osobnej prítomnosti vlastníka predmetného bytu a bez osobnej prítomnosti Q. L. ako

odberateľky a tiež bez prítomnosti akejkoľvek tretej osoby pri zisťovaní neoprávneného odberu a
odčítaní stavu plynomeru. Podľa žalovaného neexistuje príčinná súvislosť medzi akýmkoľvek konaním
resp. nekonaním žalovaného a škodou vzniknutou neoprávneným odberom plynu v predmetnom byte.
Nemožno teda ustáliť ani len nevedomú nedbanlivosť žalovaného a to napriek tomu, že bol vlastníkom
predmetného bytu. Vzhľadom na uvedené žalovaný trvá na tom, že žalobca bez ďalšej jeho snahy a

úkonov zistiť osobu skutočne neoprávnene odoberajúcu plyn v predmetnom byte uplatnil účelovo, na
základe nesprávneho výkladu § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. a v rozpore s dobrými mravmi a zásadami
poctivého obchodného styku, nároky vyplývajúce u z neoprávneného odberu plynu voči žalovanému
ako vlastníkovi predmetného bytu a nesprávne aplikoval objektívnu zodpovednosť vlastníka bytu ako
odberného miesta za škodu spôsobenú neoprávneným odberom treťou osobou.

6. Pred začatím pojednávania vo veci vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 34,30 Eur s
príslušenstvom späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovaným.

7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) žalobca môže vziať žalobu späť.

8.Podľa§145ods.2C.s.p.akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.10. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti zastavil z dôvodu čiastočného
späťvzatia žaloby, pričom neskúmal, či žalovaný so späťvzatím súhlasí, nakoľko k späťvzatiu prišlo pred
začatím pojednávania vo veci.

11.SúdvykonaldokazovanievýsluchomsvedkyneQ.L.,oboznámenímsasfaktúrouzodňa31.12.2014,
splatnou dňa 22.01.2015, výpočtom škody, výzvou zo dňa 31.12.2014, listom vlastníctva č. XXXX pre
ObecR.-E.Mesto,kat.úz.E.mestokudňu22.12.2014akudňu05.09.2018,montážnymlistommeradla
zo dňa 09.12.2014, emailom od SPP ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a

právny stav.

12. Svedkyňa Q. L. vo výsluchu uviedla, že na adrese G. XB, R., čo je odberným miestom žila cca
13 rokov. Nasťahovala sa do bytu približne v roku 2001 a na Vianoce 2014 už v byte nebola. Z
bytu sa musela odsťahovať z dôvodu ukončenia jej vzťahu so žalovaným. Svedkyňa uviedla, že so
žalovaným boli partneri, preto si zmluvný vzťah neupravovali. Pri prihlásení trvalého pobytu musela

predložiť nájomnú zmluvu, ale táto bola iba pro forma z dôvodu prihlásenia na pobyt. Počas bývania
v byte bola podpísať zmluvu na plynárňach, svedkyňa si však nepamätala, či až do svojho odchodu
uhrádzala mesačné platby. Doklady o platbách nemala.

13. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu súd zistil, že stav na meradle

bol ku dňu 04.04.2013 (ukončenie zmluvy o dodávke zemného plynu) 3.106 m3 a ku dňu bol stav 5.111
m3. Celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu bolo teda 2.005 m3, pričom výška škody za takto
odobratý plyn je 755,79 Eur. Náklady zisťovania boli vo výške 73,53 Eur. Celková škoda teda predstavuje
sumu 829,32 Eur. Faktúrou vyhotovenou dňa 31.12.2014, splatnou dňa 22.01.2015 si žalobca uplatnil
škodu vo výške 829,32 Eur.

14. Z listu vlastníctva č. XXXX pre Obec R. - E. G., kat. úz. E.. Mesto ku dňu 22.12.2014 súd zistil, že
vlastníkom bytu č. 1 bol žalovaný.

15. Z montážneho listu meradla súd zistil, že dňa 09.12.2014 došlo k demontáži plynomeru na odbernom

mieste G. XX, R. so stavom meradla 5.111 m3. Ako odberateľ je uvedená Q. L..

16. Zákaznícka linka Slovenského plynárenské priemyslu emailom uviedla, že Q. bola odberateľom
okrem iných období aj v období od 06.12.2011 do 04.04.2013.

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:

a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
b) vznik škody ako majetkovej ujmy,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,
d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za
predpokladané zavinenie).

19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) bod 11. zákona č. 251/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie v

plynárenstve koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo
domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu.

21. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o energetike“), neoprávneným

odberomplynujeodberbezuzavretejzmluvyopripojeníkprepravnejsietialeboopripojeníkdistribučnej
sieti, dodávke alebo združenej dodávke plynu alebo prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo
prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.22. Podľa § 82 ods. 2 zákon o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene

odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

23. Podľa § 82 ods. 5 zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať
potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

24. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, K škode spôsobenej neoprávneným
odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s
odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.

25. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný bol vlastníkom bytu č. X na G. ul. č. XXXX/
XB v R., a to minimálne v období od 04.04.2013 do 09.12.2014, za ktoré sa žalobca uplatňuje škodu.
Uvedené vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX ako aj z písomných vyjadrení samotného žalovaného.
Taktiež nebolo sporné, že žalovaný nemal v rozhodnom období uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou
Slovenskýplynárenskýpriemysel,a.s.anisinýmdodávateľomzemnéhoplynu.Zemailovejkomunikácie

spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vyplýva, že Q. bola odberateľkou spoločnosti SPP,
a.s. okrem iných období aj v období od 06.12.2011 do 04.04.2013, teda bezprostredne v období
predchádzajúcom žalovanému obdobiu. Z jej výsluchu vyplynulo, že v predmetnom byte bývala cca 13
rokov a z bytu odišla v roku 2014, keď už na Vianoce 2014 v predmetnom byte nebývala. Q. v rozhodnom
období v byte bývala a nemala uzatvorenú zmluvu o odbere zemného plynu.

26. Súd mal ďalej preukázané z montážneho listu meradla zo dňa 09.12.2014, že došlo k demontáži
plynomeru na odbernom mieste G. so stavom plynomeru 5.111 m3. Keďže podľa evidencie dodávateľa
zemného plynu spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. došlo k ukončeniu zmluvy so Q. dňa
04.04.2013 (stav plynomeru 3.106 m3) a dňa 09.12.2014 došlo k demontáži plynomeru žalobcom (stav

plynomeru 5.111 m3) z uvedeného vyplýva, že v danom období t.j. od 04.04.2013 do 09.12.2014 bol
odoberaný plyn bez uzavretej zmluvy, čo je neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a)
zákona č. 251/2012 Z.z. Skutočná škoda bola žalobcom vyčíslená ako rozdiel medzi stavom plynomeru
ku dňu 04.04.2013 a ku dňu 09.12.2014, t.j. vo výške 755,79 Eur, po úprave obdobia (od 27.04.2013
do 09.12.2014) vo výške 721,49 Eur. V danom prípade bolo možné zistiť skutočnú škodu, keďže

bol zaznamenaný stav ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu so Q. a ku dňu demontáže plynomeru.
Stavy zaznamenané žalobcom žalovaný nespochybnil. Vo vyjadrení tvrdil síce, že išlo o jednostranné
stanovenie výšky škody, táto škoda však vychádza z reálne odmeraného množstva plynu v období bez
uzavretej zmluvy, nejde teda o jednostranné stanovenie výšky škody. Ide o skutočnú škodu uplatnenú
v súlade s § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. K skutočnej škode žalobca pripočítal náklady spojené

so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 73,53 Eur tak, ako mu
to umožňuje § 1 ods. 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. Celková škoda teda
predstavuje sumu 795,02 Eur.

27. Žalovaný namietal, že v rozhodnom období byt neužíval a že nemohol byť odberateľom zemného

plynu. K uvedenému súdu uvádza, že za odberateľa podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. je
potrebné považovať osobu, ktorá nakupuje plyn na účel vlastnej spotreby, ale ak takejto niet napríklad
preto, že na odbernom mieste dochádza k odberu plynu a žiadna osoba nemá na dodávku plynu
uzatvorenú zmluvu, teda žiadna osoba nie je kupujúcim plynu, je potrebné za odberateľa plynu, ktorý
má povinnosť náhrady škody považovať osobu, ktorá je vlastníkom odberného miesta. Len táto osoba

je oprávnená užívať svoju nehnuteľnosť a teda aj odoberať plyn dodávaný do tohto odberného miesta.
Ak sa vlastník nehnuteľnosti rozhodne svoju nehnuteľnosť odovzdať do užívania tretej osobe (či už
na základe nájomnej zmluvy alebo len prenechaním do užívania), je to on, kto je oprávnený vybrať si
túto tretiu osobu kontrolovať dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti, ale aj podmieniť odovzdanie
nehnuteľnosti do užívania tretej osoby skutočnosťou, že táto tretia osoba uzatvorí zmluvu o dodávke

plynu a stane sa tak skutočným odberateľom plynu, ktorý nakupuje plyn na účel vlastnej spotreby
(prípadne bude mať zmluvu o dodávke plynu uzatvorený samotný vlastník, ktorý si s ním uhradenú
cenu plynu bude riešiť vo vzťahu s touto treťou osobou). Ak vlastník tieto svoje oprávnenia nevyužije
a svoju nehnuteľnosť, ktorá je odberným miestom plynu, odovzdá do užívania tretej osobe bez toho,aby táto mala uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu alebo aby takúto zmluvu mal uzatvorenú on sám,
a zároveň na odbernom mieste dochádza k odberu plynu, tak musí byt' samotný vlastník na účely
náhrady škody podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. považovaný za odberateľa plynu. Ide o objektívnu

zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, keď na vznik zodpovednosti za
škodu nie je podstatné, či zodpovednostný subjekt - odberateľ plynu (vlastník odberného miesta) vznik
škody zavinil alebo nie. Žalovaný považoval rozšírenie výkladu pojmu odberateľ aj na vlastníka bytu
za nesprávny extenzívny výklad, idúci nad rámec zákona. K tomuto súd uvádza, že ak by sa pojem
odberateľ vykladal len striktne s osobou, ktorá skutočne plyn na danom mieste odoberá, takýto výklad

by viedol k znemožneniu uplatnenia si práva na náhradu škody poškodeného - žalobcu. Žalobca
ako prevádzkovateľ a vlastník distribučnej siete nemá k dispozícii žiadny zákonný spôsob, ako by
sa o totožnosti osoby bývajúcej v odbernom mieste (v tomto prípade p. Q. dozvedel a jej užívanie
odberného miesta preukázal. Žalovanému nič nebráni, aby sa následne domáhal zaplatenia škody voči
Q. ktorá potvrdila, že v byte bývala. Žalovaný sám ako vlastník bytu porušil svoju povinnosť súvisiacu
s vlastníctvom bytu (vlastník má nielen práva ale aj povinnosti), nezabezpečil odber plynu na základe

riadneuzavretejzmluvyanekontrolovalspôsobužívaniaQ.vtomzmysle,čiuzatvorilazmluvuododávke
plynu a či plyn riadne platí. Skutočnosť, že v montážnom liste zo dňa 09.12.2014 bola uvedená Q.
ako odberateľ nepotvrdzuje to, že žalobca vedel že odberateľom plynu na tomto mieste v žalovanom
období bola práve Q. a že táto v žalovanom období aj plyn skutočne odoberala. Q. bola ako odberateľ
evidovaná u spoločnosti SPP a.s. ako posledný odberateľ, preto automaticky ju systém žalobcu vyhodil

akoodberateľa, keďže iná osoba ako odberateľ nahlásená nebola. Z uvedeného nemožno vyvodiť záver,
že žalobca vedel, že Q. v žalovanom období plyn skutočne odoberala, nebolo v kompetencii žalobcu
dozvedieť sa, kto nehnuteľnosť reálne užíval.

28. Súd ma z vykonaného dokazovania preukázané všetky náležitosti pre priznanie náhrady škody a

to porušenie právnej povinnosti (žalovaný ako vlastník bytu umožnil osobe bývajúcej v byte odoberať
plyn bez existencie zmluvy o odbere), existencia škody (vyčíslená skutočná škoda), príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou (odberom plynu bez uzavretej zmluvy došlo k ku škode)
a zavinenie (objektívna zodpovednosť vlastníka bytu). Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 795,02 Eur tak, ako žalobca žiadal.

29. Žalovaný namietal, že žalobca nepostupoval v súlade s § 73 ods. 2 a § 82 ods. 5 zákona č. 251/2012
Z.z. ako aj v súlade s § 417 Občianskeho zákonníka (povinnosť odvrátenia škody) v tejto súvislosti súd
uvádza, že žalobcovi nie sú dané zákonom presné lehoty na to, kedy a po akom úkone má pristúpiť
k demontáži plynomeru alebo k zisťovaniu, či dochádza k neoprávnenému odberu plynu. Ako žalobca

uviedol, prístup k zemnému plynu má 94 % obyvateľstva Slovenska, s tým súvisí aj počet odberných
miest. Nie je reálne v možnostiach žalobcu, aby každé jedno odberné miesto kontroloval v určitých
lehotách, či dochádza k oprávnenému odberu. Námietka žalovaného ohľadom zanedbania povinností
žalobcu je v tomto smere irelevantná.

30. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania,

ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov,

výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Keďže sa žalovaný s plnením svojej peňažnej povinnosti dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi
aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 795,02 Eur od 25.08.2018 do zaplatenia. Úrok z

omeškania mu priznal odo dňa nasledujúceho o doručení žaloby, nakoľko žalobca nepreukázal, že by
ku dňu 10.05.2016 (od kedy žalobca požadoval úroky z omeškania) doručil faktúru s výpočtom škody
žalovanému tak, aby sa žalovaný dozvedel o jej výške a bol s jej platením v omeškaní. Pri rozhodovanío uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.

34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

37.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca sa
žalobou domáhal zaplatenia sumy 829,32 Eur. V časti o zaplatenie sumy 34,30 Eur s príslušenstvom
vzal žalobu späť z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovaným v tejto časti. Žalobca teda
zavinil zastavenie konania, preto je povinný zaplatiť trovy konania žalovanému. Keďže žalovanému
v súvislosti s vyjadrením, v ktorom vzniesol námietku premlčania, trovy nevznikli resp. zo spisu

nevyplývajú (žalovaný nebol ku dňu podania námietky premlčania právne zastúpený), rozhodol súd tak,
že žalovanému v späťvzatej časti náhradu trov konania nepriznal. Ďalej bol žalobca úspešný v časti
o zaplatenie 795,02 Eur (celá žalovaná suma po späťvzatí). Pri určovaní pomeru úspechu neúspechu
strán v konaní súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Táto bola v celom rozsahu žalobcovi priznaná, a tak
je možné konštatovať, že mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%.

Žalobca mal nepatrný neúspech len v časti obdobia požadovaného úroku z omeškania. O výške trov
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).