Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010169
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820010169.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
RomanaHargašaaJUDr.MariánaDunčkavtrestnejveciprotiobžalovanémuL..P.G.,nar.XX.XX.XXXX
v O., trvale bytom O., M. R. S. č. XXXX/XX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. apríla 2021 prejednal odvolania prokurátora Okresnej
prokuratúry Prievidza a obžalovaného L.. P. G. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.

mája 2020, sp.zn.1T/37/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného L.. P. G. z a m i e t a j ú , pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.05.2020, sp.zn.1T/37/2020 bol obžalovaný L.. P. G.
(ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.

zák. na skutkovom základe, že

dňa 08. júla 2019 v čase asi o 16.41 hodine viedol po ceste I. triedy číslo 9 v smere od
centra Mesta Nováky do Mesta Prievidza, okres Prievidza, osobné motorové vozidlo značky HYUNDAI
i40 CRD evidenčné číslo MI-XXX EO, pričom v kilometri 167,84 v blízkosti čerpacej stanice SLOVNAFT,
kde bol daný úsek označený vodorovnou dopravnou značkou „V 1a - pozdĺžna súvislá čiara“, kde je

zakázané predchádzať, toto nerešpektoval, čím porušil § 3 ods.2 písm. b) Zákona číslo 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a začal pred ním predchádzať jazdiace
vozidlo značky VW Sharan evidenčné číslo PD-XXX DY, čím prešiel vozidlom do protismernej
ľavej časti vozovky, kde sa zrazil s protiidúcim osobným motorovým vozidlom značky
FORD Focus evidenčné číslo NR-XXX JN, ktoré viedol ako vodič Z. A., nar. XX.XX.XXXX, v dôsledku
čoho Z. A. utrpel zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm.
l/ Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analógiam na trest odňatia slobody vo výmere 16
mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne okresný súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák.,
§ 36 písm. l/ Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu

vo výmere 3 roky. Poškodenú V. Z. s nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal
na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení na
hlavnom pojednávaní ho napadol odvolaním obžalovaný a prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza
(ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o treste odňatia slobody a výroku o treste zákazu činnosti

v neprospech obžalovaného.Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol nasledovné: „S rozhodnutím
súdu sa nestotožňujem nakoľko uložený nepodmienečný trest odňatia slobody ako aj trest zákazu
činnosti považujem za príliš mierny. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného
zákona súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho

pomery, možnosť jeho nápravy. Treba uviesť, že pokiaľ sa jedná o obžalovaného je pravdou, že urobil
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že uznáva vinu za skutok uvedený v
obžalobe, v ktorom sa vidí prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Na druhej strane treba uviesť, že sa nejedná o bezúhonnú osobu. Ako vyplýva z výpisu z evidenčnej
karty vodiča obvinený bol doposiaľ jeden krát postihnutý za priestupky na úseku cestná doprava a to
v roku 2013 pokutou 40,- eur. Zvlášť treba uviesť, že sa jedná o prehľadný úsek cesty, čo vyplýva aj

z fotodokumentácie z miesta dopranej nehody, pričom je jasne vidieť aj vodorovné dopravné značenie
na tejto ceste. Jednalo so o jazdu v obci, kde je povolená maximálna rýchlosť 50 km za hodinu. Ako
vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec z odboru cestná doprava, obžalovaný sa v
tomto úseku cesty pohyboval rýchlosťou 90 km za hodinu. To znamená, že už pred dopravnou nehodou
svojou riskantnou jazdou ohrozoval účastníkov cestnej premávky, čo bolo aj príčinou toho, že vodič

jazdiaci pred ním dodržiaval rýchlosť, ktorá v danom úseku platila a on i napriek tomu, kde je zakázané
predchádzať, začal toto vozidlo pred sebou predchádzať, čím prešiel do protismeru, kde sa zrazil s
protiidúcim motorovým vozidlom, následkom čoho došlo k usmrteniu vodiča, ktorý viedol toto vozidlo.
Obžalovaný takýmto riskantným spôsobom jazdy porušil § 3 ods. 2 písmeno b) a § 16 ods. 1 ods. 4,
č. 8/2009 z. z. zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho

došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vodič oproti idúceho motorového vozidla na následky zranení, ktoré
utrpel pri tejto nehode, zomrel.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, tak závažné porušenie dopravných predpisov, následku ktorý
vznikol, ako aj na stúpajúci stav dopravných nehôd porušením dôležitej povinnosti zo strany vodičov a
na generálnu prevenciu, osobu páchateľa, dôvody a spôsob spáchania skutku, samosudca pri ukladaní

trestu nepostupoval v súlade s hore citovaným ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
Obžalovanému mal byť uložený prísnejší nepodmienečný trest bez použitia ustanovenia § 39 ods. 2
písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, ako aj prísnejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého
druhu v strede trestnej sadzby. Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 písm. d), e)
Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/37/2020 zo dňa 20.05.2020

čo do výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol a uložil obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody bez použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona v prvej polovici trestnej sadzby a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu
v strede trestnej sadzby.“

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný a ani poškodená V. Z. (ďalej len „poškodená“), bližšie písomne
nevyjadrili.

Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom obhajcu uviedol
nasledovné: „Odvolanie podávam len voči výroku o treste, pretože uvedený druh trestu, t.j.

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia, považujem v danom prípade za neprimerane prísny a uložený v rozpore s
ustanoveniami§34ods.lods.4Trestnéhozákona.PánL..P.G.je29ročnýpríslušníkarmádySlovenskej
republiky, ktorému je veľmi ľúto čo sa stalo, že svojim konaním zavinil smrť človeka, teda spôsobil
neodstrániteľný následok a pociťuje každodenné výčitky. Ide o mladého človeka, ktorý je v práci veľmi

dobre hodnotený a nebol nikdy ani v mieste svojho bydliska priestupkovo riešený. Podľa § 34 ods.1 Tr.
zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Podľa ods. 4 § 34 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Ak vychádzam z dikcie ustanovení § 34 Tr.
zákona, kde sú upravené základné zásady ukladania sankcií, som toho názoru, že L.. P. G. nie je osoba,
na ktorú ako na páchateľa nedbanlivostného trestného činu je potrebné pôsobiť nepodmienečnýmtrestom, práve primeraný podmienečný trest by mohol vytvoriť podmienky na jeho výchovu, aby bol
dosiahnutý samotný účel trestu. Je to mladý človek, ktorý má stabilnú prácu a rodinné zázemie,
je nekonfliktnej povahy. K spáchaniu trestného činu sa priznal, svoje konanie oľutoval, čo zakladá

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, ako to konštatuje aj prvostupňový súd vo svojom
rozhodnutí. Taktiež je ochotný nahradiť škodu, ktorú svojim konaním spôsobil poškodenej strane, čo
budenepochybnemožnéskôrzasituácie,keďbudevykonávaťpodmienečnýanienepodmienečnýtrest.
Okrem uvedeného si dovolím poukázať na okolnosti prípadu, presnejšie na miesto dopravnej nehody,
ktoré predstavuje veľmi neprehľadné dopravné riešenie danej situácie, kde sa zbiehajú dva jazdné pruhy

( v smere od Novák ) s jedným jazdným pruhom v protismere ( od Prievidze ), pričom upozorňujúca
dopravná značka na premávku v oboch smeroch ( od mesta Nováky ) je umiestnená neprehľadne, veľmi
ďaleko pred vyústením bočnej cesty na hlavnú, čo je zjavné aj zo samotnej fotodokumentácie, ktorá je
súčasťou spisu. Miesto dopravnej nehody je neprehľadné ( nebezpečné ) najmä pre vodičov,
ktorý po uvedenej ceste idú po prvýkrát. Ako uviedol môj klient aj vo svojej výpovedi v prípravnom konaní
dňa 04.03.2020, pri výjazde na hlavnú cestu v blízkosti čerpacej stanice Slovnaft videl tri jazdné pruhy,

čo u neho vyvolalo dojem, že celá cesta, po ktorej jazdí, je len jednosmerná, pričom toto presvedčenie
nadobudol na základe zvodidiel po ľavej strane vozovky, za ktorými bola ďalšia cesta, kde išli autá v
protismere vysokou rýchlosťou. Tesne po vstupe na hlavnú cestu sa nachádzal v pravom jazdnom pruhu,
pričom si myslel, že v jeho smere jazdy pokračuje aj stredný pruh a ľavý jazdný pruh. Taktiež považujem
za potrebné dať do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, ktorá vyplýva zo znaleckého posudku č.

88/2019 od MUDr. F. D. a MUDr. S., konkrétne na č.l. 13. a 14. sa v ňom uvádza, že poškodený p.
Z. A. mal v tele prítomný Tramadol, čo je liečivo, ktoré spôsobuje celkové zníženie bdelosti, ospalosť,
závraty a rozmazané ( neostré videnie ). Podľa názoru znalcov poškodený p. A. nemal viesť motorové
vozidlo a nie je známy dôvod, prečo požil Tramadol pred jazdou. Taktiež znalcom nebola známa ani
hodnota koncentrácie Tramadolu v tele poškodeného. V znaleckom posudku č. 2/2020 sa znalec Ing.

S. nevyjadril, či táto skutočnosť ( požitie Tramadolu poškodeným pred jazdou) mohla mať vplyv na
príčinu dopravnej nehody dňa 08.07.2019. Tento znalec sa ani nevyjadril, či mal znalecký posudok č.
88/2019 od MUDr. D. a MUDr. S. k dispozícii pri vypracovaní svojho znaleckého posudku. Obhajoba
musí konštatovať, že prvostupňový súd sa zjavne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie, preto navrhujem, aby odvolací súd - Krajský súd v Trenčíne napadnutý rozsudok vo

výroku o treste podľa §-u 321 ods.1 písm. b / Tr. por. zrušil a podľa §-u 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci
rozhodol tak, že obžalovanému L.. P. G., nar. XX.XX.XXXX podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3,
Tr. zák. , § 36 písm. 1/Tr. zák. uloží primeraný podmienečný trest.“

Kodvolaniuobžalovanéhosaprokurátoraanipoškodenádokonanianariadenéhoverejnéhozasadnutia

krajského súdu písomne bližšie nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry sa pridržala písomných
dôvodov odvolania prokurátora okresnej prokuratúry a navrhla, aby odvolací súd rozhodol v súlade s
petitom, ktorý je uvedený v dôvodoch odvolania prokurátora.

Poškodená na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla, aby bol obžalovaný odsúdený.

Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd rozhodol v
súlade s petitom, ktorý je uvedený v odvolaní obžalovaného. Ešte dodali, že žiadajú, aby súd prihliadol

na skutočnosť, že obžalovaný má priateľku 2 roky, s ktorou je zasnúbený a plánujú svadbu. K argumentu
prokurátora, že daný úsek cesty je prehľadným úsekom sa nestotožnili a majú za to, že ide o veľmi
neprehľadný a nebezpečný úsek cesty. Obžalovaný na záver prejavil úprimnú ľútosť, pričom uviedol, že
veľmi sa trápi aj kvôli tomu, že ako záchranár a aj ako vojak doteraz životy chránil a touto udalosťou
jeden život vzal.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní, nezistiac dôvody pre
zamietnutie odvolaní obžalovaného a prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 28. apríla
2021, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého

rozsudku, proti ktorým obžalovaný a prokurátor podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom
odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Uvedeným postupom zistil, že odvolania
obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné.Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátora a obžalovaného vyplýva, že odvolania

neobsahujú žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe
okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré nemohli byť napadnuté

odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenia obžalovaných o vine je neodvolateľné a
v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať,
nepochybilvovýrokuotreste,pretožetaktouloženýtrestobžalovanémujeuloženývsúladesozákonom,
je spravodlivý a primeraný.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestov obžalovanému správne prihliadal na spôsob spáchania

činu a jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na
okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte
prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu.

Okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Na druhej strane
okresný súd správne nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák.

Pokiaľ ide o hodnotenie osoby obžalovaného okresný súd správne zistil, že obžalovaný doteraz nebol
súdne trestaný. Z centrálnej evidencie priestupkov na obžalovaného okresný súd taktiež správne zistil,
že doteraz bol jedenkrát riešený v priestupkovom konaní, a to v oblasti cestnej dopravy.

Odvolací súd v predmetnej trestnej veci dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému
vo výmere 16 mesiacov zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v
zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň
závažnosti spáchaného trestného činu, jeho následky i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho
nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia

slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou. Nad rámec úvah okresného súdu odvolací súd dodáva, že v predmetnom prípade
uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu neprichádza do úvahy, nakoľko
zo strany obžalovaného v inkriminovanom čase sa jednalo o agresívne, nezodpovedné, veľmi riskantné
a flagrantné správanie pri vedení osobného motorového vozidla. Obžalovaný keďže nepoznal tento

úsek cesty, po prvýkrát prechádzal vozidlom týmto úsekom, tak mal zvýšiť opatrnosť pri vedení svojho
osobného motorového vozidla. Toto však neučinil. Obžalovaný v úseku kde je dovolená rýchlosť viesť
motorové vozidlo maximálne 50 km/hod, sa svojim osobným motorovým vozidlom zn. HYUNDAI i40
CRD, ŠPZ:MI-XXX EO podľa záverov znalca z odboru cestnej dopravy pohyboval rýchlosťou 90 km/
hod. Podľa záverov znalca z odboru cestnej dopravy Ing. S. S., obžalovaný mohol spozorovať vozidlo

Ford jazdiace v protismernom jazdnom pruhu už najmenej v čase 3,0 sekundy pred zrážkou, kedy sa
vozidlo obžalovaného nachádzalo ešte v pripájacom jazdnom pruhu a mohol ho pozorovať po celý čas
až po zrážku. Obžalovaný dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke v uvedenom čase, keď
vošiel so svojím vozidlom cez pozdĺžnu súvislú čiaru do protismerného jazdného pruhu napriek tomu,
že mohol a mal pozorovať vozidlo Ford jazdiace opačným smerom. Vodič vozidla Ford v úseku, kde

je dovolená rýchlosť 70 km/h, podľa záverov znalca jazdil rýchlosťou nižšou ako je v danom úseku
dovolená, jazdil vo svojom jazdnom pruhu, pričom nemohol zabrániť vzniku dopravnej nehody včasnou
a ani skoršou reakciou. Odvolací súd naviac poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný svojim konaním
hrubo porušil i ustanovenia § 15 ods. 5 písm. b/, c/ zákona č.8/2009Z.z. o cestnej premávke v znení
neskorších predpisov týkajúce sa povinností vodiča pri predchádzaní.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou obžalovaného, že išlo o neprehľadný a nebezpečný úsek cesty,
pričom tento úsek cesty je dostatočne označený vodorovnými ako aj zvislými dopravnými značkami.
Pokiaľ obžalovaný namietal, že v tele nebohého Z. A. bola okrem iných látok zistená prítomnosťTramadolu, odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že uvedené zistenie nemalo žiaden vplyv
na dopravnú udalosť, ktorá sa stala v inkriminovanom čase.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že okresný súd správne zaradil obžalovaného v súlade s
ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o námietku prokurátora, že okresný súd postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4

Tr. zák. per analógiam mimoriadne znížil obžalovanému trest odňatia slobody z dolnej hranice trestnej
sadzby vo výmere 24 mesiacov na výmeru 16 mesiacov, senát odvolacieho súdu konštatuje, že postup
okresného súdu v uvedenom smere je v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp.zn.Tpj/55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti/
nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade
prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného

poriadku uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017 pod č.44.

V citovanom stanovisku sú uvedené štyri právne vety, podľa ktorých:

1/ súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel

kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov
činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného
nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona,

2/ poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa

páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa
konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného)
po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (najmä pri využití
práva záverečnej reči a posledného slova),

3/ analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti
činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v
zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu,

4/ ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne

znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého
trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití
argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257
ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo

akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Štvrtá právna veta rieši otázku zvýhodnenia páchateľa (procesne ako obžalovaného), ktorý uznal vinu a
súd jeho vyhlásenie prijal, možnosťou mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4/
Trestného zákona per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) aj

v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia
súdom).

Citované stanovisko teda nielenže nevylučuje, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu týkajúce sa
priznania obžalovaného, možnosť aplikácie „iba“ ustanovenia § 36 písm. n/ Tr. zák. pri uznaní viny

podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (po prijatí vyhlásenia obvineného, že je vinný, súdom), ale navyše
umožňuje aplikáciu pre obvineného podstatne priaznivejšieho postupu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods.
4/ Tr. zák. per analogiam možnosťou mimoriadneho zníženia trestu (rovnako ako páchateľovi trestného
činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste).

Odvolacie námietky prokurátora v uvedenom smere považoval odvolací súd za nedôvodné a
neakceptoval ich. Okresný súd pri určení druhu a výmery trestu vzal správne do úvahy nielen konkrétne
okolnosti prípadu, jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. (priznal sa k spáchaniutrestnej činnosti a trestný čin úprimne oľutoval) a spôsob konania obžalovaného, ale aj konkrétny postoj
obžalovaného v prejednávanej trestnej veci.

Odvolacísúdsarovnakonestotožnilsnázoromobžalovanéhouvedenéhovjehoodvolaní,podľaktorého
by mal byť trest uložený okresným súdom neprimerane prísny, pričom takto uložený trest obžalovanému
je vymeraný aj v súlade s požiadavkou primeranosti a humánnosti.

Taktiež je vecne správny výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd poškodenú podľa § 288

ods. 1 Tr. por. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže ustálenie (preukázanie)
uplatnenej škody presahuje potreby trestného konania a samotné konanie by predĺžilo.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
prokurátora a obžalovaného za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo
výrokoch o treste na podklade podaných odvolaní a preto odvolania prokurátora a obžalovaného ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.