Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoCsp/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211085
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6717211085.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu E. T., narodeného XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom J. T. XXXX/XX, XXX XX W., zastúpeného Združením na ochranu práv občana -
AVES, so sídlom J. Poničana 9, 841 07 Bratislava, IČO: 50 252 151, proti žalovanému Home Credit
Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín,
pobočkakancelárieTeplická7434/147,92122Piešťany,ourčenie,žežalovanýnemáprávonazrážkyzo
mzdy žalobcu a o zaplatenie sumy 416,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Zvolen č. k. 11Csp/160/2017-196 zo dňa 31. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu
vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy včlenenej do zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa

19. 12. 2012 (I. výrok), ďalej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 416,98 Eur s úrokom
z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 13. 10. 2017 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku (II. výrok), a napokon zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100% do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške
trov konania (III. výrok).

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd v podstate uviedol čoho sa žalobca domáhal, ako sa vyjadril

žalovaný a následne opätovne rozsiahlo na stranách 7 až 11 (odseky 21. až 42. odôvodnenia rozsudku)
citoval ust. § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP), ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 457 a § 458
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ďalej ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. a) až
y) a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) a napokon §
5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Prvoinštančný súd konštatoval, že z predloženého prehľadá transakcií zistil, že žalobca mal čerpať
1.583,09Euračerpal(poznámkaodvolaciehosúdu-zrejmemalobyťuvedené„zaplatil“)2.025,56Eur, a
preto zaplatil o 442,47 Eur viac ako čerpal. Mal preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzavretá
zmluva o revolvingovom úvere č. XX. zo dňa 19. 12. 2012 (ďalej len „Úverová zmluva“), ktorá máspotrebiteľský charakter. Išlo o spotrebiteľský úver, ktorý bol žalobcovi poskytnutý vo výške 405,60 Eur
na kúpu nábytku (váľandy). Poukázal na formulárový charakter zmluvy uvádzajúc, že žalovaný poskytol
žalobcovi aj bezúčelový revolvingový úver s výškou kreditného limitu 810,- Eur, výškou mesačnej splátky

4 % z dlhovanej sumy, ročnou úrokovou sadzbou 26,28 %, s uvedením priemernej RPMN 26,70 %.

4. V nadväznosti na to poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ platného a účinného v čase
uzavretia Úverovej zmluvy, pričom dospel k záveru, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a to z dôvodu
absencie termínov splátok úveru, ktoré v zmluve nie sú jednoznačne uvedené. Mal za to, že predmetný

úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov.

5. Nakoľko pri rozhodovaní bol viazaný podanou žalobou a nemohol zaviazať žalovaného na zaplatenie
vyššej sumy ako je suma požadovaná žalobcom, tak preto vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal na
zaplatenie sumy 416,98 Eur.

6. Okresný súd bol toho názoru, že žalobca preukázal právny záujem na určení, že žalovaný nemá
právo na zrážky zo mzdy, lebo v súčasnosti k zrážkam zo mzdy nedochádza len na základe vydaného
neodkladného opatrenia, ktoré bolo vydané unesením súdu prvej inštancie č. k. 14C/22/2017 - 17 zo
dňa 29. 05. 2017. Konštatoval, že aj keby neurčil, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy, tak
žalobca žalovanému už aj tak nič nedlhuje.

7. O nároku na zákonné úroky z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. a tieto priznal žalobcovi vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho
po doručení žaloby, nakoľko žalobca nepreukázal, aby vyzval žalovaného na zaplatenie tejto sumy skôr.

8. O trovách konanie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP a tieto v rozsahu
100% priznal žalobcovi.

9. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. napadnuté rozhodnutie zmeniť a

žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

10. V odvolaní po procesnej stránke vytýkal prvoinštančnému súdu nedostatočné zdôvodnenie
napadnutého rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Zdôraznil, že prvoinštančný súd sa v odôvodnení vôbec
nezaoberal jeho argumentáciou, ktorou spochybnil výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia,

keďže žalobca vyčerpal súhrne sumu 1.623,09 Eur a uhradil 2.015,07 Eur, a preto požadovanú výšku
bezdôvodného obohatenia považoval nielen za nedôvodnú, ale aj nepodloženú. Nesúhlasil s právnym
názorom súdu prvej inštancie, že v Úverovej zmluve absentuje údaj o termíne splatnosti splátok.
Poukázal na to, že v Úverovej zmluve je uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok v znení: „Termín
splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20 dňu v mesiaci.“ Uviedol, že žalobca bol každý mesiac presne

informovaný o výške mesačnej splátky, o termíne splatnosti, o kreditnom limite a pod., o čom predložil
ako dôkaz 4 výpisy z účtu s tým, že v prípade potreby doloží výpisy za celé trvanie. S ohľadom na svoju
rozsiahlu argumentáciu k ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ poukázal ma rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/258/2018. Mal za to, že rozhodovacia činnosť súdov pri posudzovaní
náležitosti úverových zmlúv je nejednoznačná a rôznorodá. Názory súdov pri vyhodnocovaní náležitostí

úverových zmlúv skorigoval Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C - 42/15 zo dňa 09. 11. 2016 a následnej
Najvyšší súd SR v uznesení 3Cdo/146/2017. Pri koncipovaní Úverovej zmluvy postupoval v dobrej viere,
že plní literu zákona korektne a komplexne. Žalovaný sa stotožnil so spotrebiteľským vzťahom medzi
nímakododávateľomažalobcomakospotrebiteľomakoslabšejstrany,ktorej všaknemábyťposkytnutá
bezbrehá ochrana voči dodávateľovi ako silnejšej strane.

11. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.14. Odvolací súd na úvod uvádza, že ide v poradí už o druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým
žalobe žalobcu bolo opätovne vyhovené, a preto odvolací súd napriek tomu, že síce nie je viazaný

odvolacím návrhom žalovaného ako odvolateľa (§ 381 CSP) nemohol v zmysle § 390 písm. a) CSP
rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie.

15. Z tohto dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1, 2 CSP preskúmal
odvolaním napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že nie je dôvod na jeho zmenu v zmysle § 388

CSP, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

16. Okresný súd bol viazaný vysloveným právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení
odvolacieho súdu č. k. 12Co/156/2018 - 114 zo dňa 08. 08. 2019 a vo veci znovu konal a rozhodol.
Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu, ktorý vznikol na
základe Úverovej zmluvy má spotrebiteľský charakter. S ohľadom na žalobcom uplatňovaný nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia správne skúmal, či Úverová zmluva obsahuje obligatórne náležitosti
v zmysle § 9 ods. 1, 2 ZoSÚ, pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje termín splatnosti
splátok v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a preto poskytnutý úver považoval za bez úročný a bez
poplatkov.

17. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s vysloveným záverom súdu prvej inštancie. Je pravdou,
že v Úverovej zmluve je síce uvedené, že: „Termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20 dňu
mesiaci,“ avšak takéto uvedenie nemožno považovať za dostačujúce pre jasné špecifikovanie splatnosti
prvej splátky po poskytnutí úveru. V danom prípade, totiž absentuje informácia o tom, kedy začína byť
splatná prvá splátka po poskytnutí úveru. Z obsahu Úverovej zmluvy totiž vyplýva iba to, že splátka je

splatná v 20 deň, avšak nie je uvedený údaj v akom časovom úseku bol žalobca povinný plniť (t. j. či
nasledujúci mesiac po poskytnutí úveru, alebo o tri mesiace alebo bol poskytnutý iný časový úsek na
základe ktorého mal žalobca začať splácať splátky za poskytnutý úver). V predmetnej zmluve takáto
informácia absentuje. Odvolací súd síce nevylučuje, že táto skutočnosť mohla byť upravená v úverových
podmienkach Úverovej zmluvy, ktoré boli jej neoddeliteľnou súčasťou, avšak uvedený listinný dôkaz v

konaní nebol predložený, a preto žalovaný neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno o dostatočnej
určitosti termínov splátky. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na výpis z úverového účtu z ktorého
vyplýva, že dňa 19. 12. 2012 bola z tohto účtu uhradená suma 405,60 Eur na kúpu válendy. Úhrada prvej
splátkyvovýške405,60Eurbolazostranyžalobcuuskutočnenáuždňa16.01.2016,pričomnasledovne
boli vykonané ďalšie výbery z úverového účtu, avšak ďalšia úhrada bola zo strany žalobcu vykonaná až

dňa 11. 03. a 13. 03. 2013 po 13,- Eur, ďalšia úhrada 23. 04. 2013 vo výške 35,- Eur atď. Z uvedeného
je teda zrejmé, že žalobca ako spotrebiteľ nemal presnú informáciu o začiatku termínu splácania úveru,
ktoré nebola presne uvedená v zmluve, pričom z výpisov z úverového účtu predložených žalobcom (viď
č. l. 5 - 18 spisu) nevyplýva, aby žalobca uhradil čo i len jednu splátku k 20 dňu v mesiaci.

18. Vo vzťahu k predloženým výpisom z účtu (č. l. 218, 219, 220, 222 a 223 spisu) zo strany žalovaného
ako prostriedku jeho procesnej obrany v rámci odvolacieho konania, odvolací súd na tieto nemohol
prihliadať, nakoľko sa nejednalo o novoty v zmysle § 366 CSP. Odvolací súd je toho názoru, že
žalovanému nič nebránilo predložiť tieto listinné dôkazy ešte v konaní pred súdom prvej inštancie
a rovnako tieto nepreukazujú nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu, a preto na tieto listiny v

odvolacom konaní neprihliadal.

19. V tomto smere odvolací súd okrem toho dopĺňa, že v Úverovej zmluve absentuje údaj o RPMN. V
Úverovej zmluve sú špecifikované tieto údaje úverový rámec: 810,- Eur, výška mesačnej splátky: 4% z
dlžnej sumy, ročná úroková sadzba: 26,28%, priemerná hodnota RPMN: 26,7%.

20. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSU vyplýva, že obligatórnou náležitosťou spotrebiteľského úveru
je aj údaj o RPMN. Podľa názoru odvolacieho súdu aj v zmluvách o revolvingovom úvere je možné uviesť
RPMN v čase podpisu zmluvy podľa vstupných údajov dostupných v čase uzatvorenia zmluvy, prípadne
uviesť aspoň jej indikatívny výpočet v súlade s prílohou č. 2 ZoSÚ tak, aby bola naplnená požiadavka

uvedená v § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Neobstojí preto názor žalovaného, že výšku RPMN nie je možné
pri revolvingovom úvere určiť, keďže úver sa čerpá a dopĺňa. S ohľadom na túto skutočnosť je zrejmé,
že uvedený údaj v Úverovej zmluve absentuje a tak bol záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ správny.21. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 na ktoré rozhodnutie žalovaný
vo svojom odvolaná poukázal, odvolací súd uvádza, že uvedené rozhodnutie sa týkalo výkladu § 9 ods.

2 písm. k) ZoSÚ, podľa ktorého sa teda nevyžaduje, aby pri každej jednotlivej splátke bolo určené, čo sa
použije na splátku istiny, čo na úrok a na prípadne ďalšie poplatky. Súd prvej inštancie sa po zrušení a
vrátenívecistotožnilnielenvyslovenýmprávnymnázoromodvolaciehosúdu,aleajdefactosuvedeným
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, keďže dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti revolvingového
úveru nebola skutočnosť týkajúca sa rozdelenia jednotlivých splátok na istinu úrok a iné poplatky, ale

neuvedenie presného termínu splatnosti jednotlivých splátok.

22. Nakoľko poskytnutý úver bol bezúročný a bezpoplatkový bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
zaoberať sa aj uplatnenou výškou bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Je síce pravdou, že
súd prvej inštancie nesprávne určil nie len výšku, ktorú mal žalovaný čerpať z poskytnutého úveru, ale aj
čiastku ktorú uhradil. Odvolací súd však konštatuje, že preskúmaním rozhodnutia okresného súdu bol v

konečnom dôsledku jeho záver o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi ním uplatňované bezdôvodné
obohatenie s príslušenstvo, vecne správny.

23. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca z úveru čerpal celkovo sumu 1.583,09 Eur a to
napriek tomu, že medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť o tom, že žalobca z poskytnutého

úveru čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 1.623,09 Eur (viď žaloba č. l. 2 spisu). Žalovaný
uvedené tvrdenie v konaní nerozporoval a rovnako v odvolaní potvrdil, že žalobca čerpal úver v
predmetnej výške. Odvolací súd na základe výpisu z úverového účtu (č. l. 5 - 18 spisu) potvrdzuje, že
žalobca celkovo čerpal sumu 1.623,09 Eur.

24. Rozpor medzi stranami bol v celkovej sume, ktorú mal žalobca uhradiť. Žalobca totiž tvrdil, že
uhradil sumu 2.040,07 Eur, zatiaľ čo podľa názoru žalované mala byť uhradená suma zo strany žalobcu
vyplývajúca z prehľadu splátok vo výške 2.015,70 Eur. Súd prvej inštancie zase uviedol sumu 2.025,56
Eur. Odvolací súd rovnako v tomto smere vychádzal z výpisu úverového účtu (č. l. 5 - 18 spisu), pričom
úhrady porovnal aj z prehľadu úhrad žalobcu (č. l. 129 spisu), ktorý ako dôkaz predložil žalovaný, pričom

dospel k záveru, že zo strany žalobcu bola žalovanému uhradená celkovo suma 2.060,07 Eur. Odvolací
súd zistil, že rozdiel medzi žalovaným uvádzanou sumou 2.015,70 Eur (správne malo byť 2.015,07
Eur) a sumou 2.060,07 Eur, spočíva v nesprávnom započítaní splátky vo výške 45,- Eur. Vo výpise z
úverovéhoúčtu,jetátosumauvedenáakoúhradasplátkysdátumomtransakcie03.02.2014adátumom
zúčtovania 05. 02. 2015 ako mínusová položka (viď č. l. 12 spisu), pričom v prehľade úhrad predloženým

zo strany žalovaného je ako dátum transakcie uvedený deň 03. 02. 2014, avšak dátum zúčtovania je
uvedený deň 05. 01. 2015, pričom aj tu figuruje ako mínusová položka. Z tohto dôvodu, nakoľko išlo o
mínusovú položku, nebolo možné túto sumu zahrnúť do úhrad vykonaných žalobcom. Z uvedené potom
vyplýva, že žalobca z úveru čerpal sumu vo výške 1.623,09 Eur a uhradil celkovo 2.060,07 Eur, čo
predstavujebezdôvodnéobohatenienastranežalovanéhovovýške436,98Eur(2.060,70Eur-1.623,09

Eur). Nakoľko si však žalobca uplatnil len nárok na zaplatenie sumy 416,98 Eur (čo je menej ako 436,98
Eur) dospel tak súd prvej inštancie, napriek vyššie uvedenému, k správnemu záveru. Súd prvej inštancie
totiž nemohol postupovať v rozpore so zásadou „non ultra petitum“ a priznať žalobcovi viac ako si sám
žalobca v konaní uplatnil.

25. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 OZ, tak správne rozhodol aj vo výroku I., ktorým určil, že žalovaný
nemá nárok na zrážky zo mzdy žalobcu, keďže žalobca uhradil žalovanému to na čo mal (žalobca mal
nárok na vrátenie poskytnutej istiny vo výške 1.623,09 Eur z poskytnutého úveru a to z dôvodu jeho
bezúročnosti a bezpoplatkovosti). Keďže žalobca dokonca uhradil sumu nad rámec tejto sumy nebol mu

už teda nič dlžný, a preto žalovaný nemá nárok na plnenie prostredníctvom zrážok zo mzdy žalobcu.

26. S ohľadom na vyššie uvedené je potom nesporné, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

27. Odvolací súd zároveň preskúmal aj odvolaním napadnutý výrok o trovách konania ako závislý výrok
a dospel k záveru, že ani v tomto smere odvolanie žalovaného nie je dôvodné, nakoľko rozhodnutie vmerite veci bolo správne a žalobcovi ako plne úspešnej strane potom prináleží právo na náhradu trov
konania v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

28. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených

ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).