Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/421/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616202592
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1616202592.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská

kanceláriapoisťovateľov,IČO:36062235,sosídlomTrnavskácesta82,82658Bratislava,zastúpeného
advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti
žalovaným: 1.) N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., XXX XX Malacky., 2.) P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.,
XXX XX I., o zaplatenie 4.982,21 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 1.) a žalovaný 2.) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.982,21 Eur
spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 2.980,04 Eur od 16.05.2014 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 5,15% ročne zo sumy 2.002,17 Eur od 14.06.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovaným 1.) a 2.) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 23.03.2016 uplatnil voči žalovaným nárok na zaplatenie
4.982,21 Eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 2.980,04 Eur od 16.05.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 2.002,17 Eur od 14.06.2014 do zaplatenia ako i nárok
na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 1.) je držiteľom motorového vozidla W.
EČV: P., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 02.06.2013 zavinil žalovaný 2.) ako vodič

motorového vozidla v dôsledku dopravnej nehody škodu kantónu Tessin. K predmetnému vozidlu nebolo
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, preto vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poškodenému škodu z poistného garančného fondu.
Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie dňa 01.04.2014 vo výške 3.427,06
Eur a dňa 28.04.2014 poistné plnenie vo výške 2.302,49 eur. Spolu poskytol žalobca z poistného
garančného fondu poistné plnenie vo výške 5.729,55 Eur, z čoho suma 747,34 Eur predstavuje poplatok
systému zelenej karty, ktorý sa žalobca neuplatňuje. Svoj nárok voči žalovaným uplatňuje podľa § 24

ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. ako regresný nárok, pretože žalovaný 1.) zodpovedá podľa § 427 a
nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového
vozidla a žalovaný 2.) zodpovedá podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú
porušením právnej povinnosti.

2. Žalovaní 1.) a 2.) sa k žalobe nevyjadrili, hoci ich súd na vyjadrenie k žalobe vyzval. Žalovanému 1.)
bola žaloba doručená podľa ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (C.s.p.).

3. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom č.k. 7C/421/2016-97 zo dňa 14.05.2019
tak, že žalovanému 1.) uložil povinnosť zaplatiť sumu 2.491,11 Eur a sumu 1.001,08 Eur spolu s
príslušenstvom a žalovanému 2.) uložil povinnosť zaplatiť sumu 2.491,11 Eur a sumu 1.001,08 Eurspolu s príslušenstvom, pričom vo vzťahu k žalovanému 2.) rozhodol súd rozsudkom pre uznanie, keďže
žalovaný 2.) nárok žalobcu v polovičnej časti uznal a žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.
Zároveň priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi vo vzťahu ku žalovanému 1.) 50 % a ku

žalovanému 2) 50%.

4. Žalobca doručil súdu návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie
nerozhodolocelomnímuplatnenomnároku.Uviedol,žesúdprvejinštancierozsudkomrozhodolnapriek
skutočnosti, že si žalobou zo dňa 02.03.2018 uplatňoval od žalovaných 1.) a 2.) spoločne a nerozdielne

zaplatenie sumy 4.982,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.980,04
Eur od 16.5.2014 do zaplatenia, 5,15% ročne zo sumy 2.002,17 Eur od 14.6.2014 do zaplatenia a trovy
konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku vyvodzoval z § 225
ods. 1 C.s.p. a z toho, že porovnaním nároku, ktorý bol ním uplatnený a nároku, o ktorom súd prvej
inštancie rozhodol uvedeným rozsudkom, je zrejmé, že súd prvej inštancie nerozhodol o celom ním
uplatnenom nároku. Poukázal na skutočnosť že žalobca od podania žaloby na súd nenavrhol žiadnu

zmenu žalobu ani nevzal žalobu čiastočne späť.

5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.01.2020 č.k. 7C/421/2016-116 návrh žalobcu na doplnenie
rozsudku zamietol. Uviedol, že na pojednávaní dňa 14.05.2019 žalovaný 2.) uznal svoj dlh polovici
dlžnej sumy, v polovici úrokov z omeškania a v polovici trov čo dôvodu a výšky, na základe čoho právny

zástupca žalobcu navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, teda voči žalovanému 2.) požadoval
zaplatenie sumy 2.491,11 Eur spolu s polovičnými úrokmi z omeškania a polovicu trov konania, čo
vyplýva aj zo zápisnice vyhotovenej na pojednávaní, ako aj zo zvukového záznamu. Konštatoval,
že v prípade nároku žalobcu ide o solidárnu zodpovednosť za škodu, ktorú si môže uplatniť voči
ktorémukoľvek zo škodcov - žalovanému 1.) a žalovanému 2.), čo žalobca aj urobil. Na pojednávaní dňa

14.05.2019 vzhľadom na uznanie časti dlhu žalovaným 2.) v polovici bol tento nárok žalobcom upravený
tak, že žalobca požadoval voči každému zo žalovaných 1.) a 2.) zaplatenie polovice dlžnej sumy spolu
s úrokmi z omeškania, v konečnom súhrne zaplatenie celej žalovanej sumy s príslušenstvom voči dvom
žalovaným 1.) a 2.). Mal za to, že týmto spôsobom žalobca upravil spoločnú zodpovednosť žalovaných
1.) a 2.) tak, že svoj nárok rozdelil. V konaní nedošlo k zmene žaloby tak, ako to má na mysli ust. §

140 ods. 1 C.s.p. a nedošlo ani k čiastočnému späťvzatiu žaloby, vydaným rozsudkom bol pokrytý celý
predmet sporu.

6. Voči tomuto uzneseniu v spojení s rozsudkom podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie žalobca žiadal o preskúmanie rozsudku odvolacím súdom v napadnutom

rozsahu a tento zmenil tak, že jeho žalobe na vydanie dopĺňacieho rozsudku k rozsudku č.k.
7C/421/2016-97, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie a namietal, že napriek tomu, že si žalobou zo dňa
02.03.2016 uplatňoval od žalovaných 1.) a 2.) spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 4.982,21 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.980,04 Eur od 16.05.2014 do zaplatenia,

5,15% ročne zo sumy 2.002,17 Eur od 14.06.2014 do zaplatenia a trov konania a právneho zastúpenia,
rozhodol súd prvej inštancie tak, že jeho nárok rozdelil medzi žalovaného 1.) a žalovaného 2.) rovným
dielom a nie tak, ako požadoval podanou žalobou, čiže solidárne. Poukázal na ust. § 225 ods. 1 a 2
C.s.p. a zastával názor, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nerozhodol o celom ním uplatnenom
nároku, nakoľko každého zo žalovaných zaviazal samostatne na zaplatenie 50 % zo žalovanej sumy,

50 % úrokov z omeškania a 50 % trov konania, a to a napriek skutočnosti, že sa podanou žalobou
domáhal zaplatenia žalovanej sumy oboma žalovanými spoločne a nerozdielne. Tiež poukázal na ust.
§ 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby poukázal aj na ust.
§ 123 ods. 2 C.s.p. a ust. § 125 ods. 1 C.s.p. Uviedol, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu písomnému
podaniu, ktorým by svoj uplatňovaný nárok, vyplývajúci z podane žaloby zmenil, resp. vzal čiastočne

späť. Konštatoval, že zmenou žaloby by sa uplatňovalo „iné právo“, rozumie sa taká zmena v žalobnom
návrhu (petite), na základe ktorej by žalobca žiadal niečo iné. Takéto podanie, podanie vo veci samej
sa v zmysle ust. § 125 a nasl. urobí písomne, alebo elektronicky. V sporovom konaní je možné podanie
urobiť len písomne, nie je možné urobiť podanie ústne do zápisnice. Bol toho názoru, že k takémuto
podaniu, ktoré by sa dalo označiť ako čiastočné späťvzatie žaloby alebo zmena žaloby, jednoznačne

nedošlo, nakoľko akéto podanie by muselo byť urobené písomne alebo elektronicky.

7. Krajský súd uznesením č.k. 4Co/99/2020-150 zo dňa 31.07.2020 napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v spojení s rozsudkom zo dňa 14.05.2019 č.k. 7C/421/2016-97 zrušil a vec vrátil na ďalšiekonanie. Vo vzťahu k zmene žaloby uviedol, že zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie
rozhodujúcichskutočnostítvrdenýchvžalobe.Predmetnáprávnaúpravapredstavujeprecizáciuinštitútu
zmeny žaloby oproti doterajšej právnej úprave. Za zmenu žaloby sa nepovažuje len zmena žalobného

návrhu, ale aj akékoľvek zásahy, doplnenie, upresnenie uplatneného nároku alebo skutočností, o
ktoré žalobca uplatnený nárok opiera sa bude považovať za zmenu žaloby. Odvolací súd mal za to,
že nejde len o úpravu žaloby, ako bolo uvedené v odôvodnení uznesenia o zamietnutí návrhu na
vydania dopĺňacieho rozsudku a to z dôvodu, že vo výrokoch rozsudku ide o delenú povinnosť uloženú
žalovaným 1.) a 2.) a v žalobnom návrhu v žalobe išlo o povinnosť žalovaných 1.) a 2.) spoločnú a

nerozdielnu. Preto bolo úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým posúdiť, či ide o zmenu žalobného
petitu a v prípade, že by dospel k záveru, že ide o takúto zmenu, bol by musel posudzovať, či o
jej pripustení môže na pojednávaní rozhodnúť a v takom prípade postupovať vo veci až po vydaní
uznesenia a jeho doručenia žalovanému 1.) spolu so žalobou a zmenou žaloby (keďže tento nebol
prítomný na pojednávaní) a až následne vo veci rozhodnúť. Inak nebolo možné o zmenenom žalobnom
nároku žalobcu rozsudkom s uvedenými výrokmi rozhodnúť. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie

uvedené napadnuté uznesenie spolu s rozsudkom zo dňa 14. mája 2019 č.k. 7C/421/2016-97 podľa §
391 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, v ktorom sa bude riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu. Právny zástupca žalobcu a žalovaný 2.) svoju neúčasť

ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Žalovanému 1.) bolo predvolanie na
pojednávanie doručené dňa 23.03.2021 podľa § 112 C.s.p., pričom sa pojednávanie nedostavil, svoju
neúčasť neospravedlnil. Súd preto podľa § 180 C.s.p. konal v neprítomnosti sporových strán.

9. Žalobca na výzvu, ako má znieť žalobný návrh ohľadom spoločnej zodpovednosti žalovaných 1.) a

2.) uviedol, že trvá na pôvodnom žalobnom návrhu, že žalovaní 1.) a 2.) zodpovedajú za uplatnený
nárok solidárne, t.j. spoločne a nerozdielne. Opätovne zdôraznil, že od podania žaloby nedošlo k úprave
žalobného návrhu v zmysle čiastočného späťvzatia ani k zmene žalobného návrhu.

10. Vzhľadom n uvedené súd nerozhodoval o pripustení zmeny žaloby, keďže žalobca zmenu žaloby

nenavrhoval.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom s evidencie vozidiel, dokladmi vystavenými
švajčiarskym policajným orgánom, výpisom z účtu žalobcu, emailovou komunikáciou s poisťovňami,
výzvami na náhradu poistného plnenia zo dňa 15.04.2014 a zo dňa 13.05.2014, kópiami nedoručených

zásielok a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

12. Z výpisu centrálnej evidencie vozidiel MV SR súd zistil, že v čase dopravnej nehody (02.06.2013)
bol vlastníkom aj držiteľom vozidla W. EČV P. žalovaný 1.).

13. Z dokladu vystaveného policajným orgánom kantónu Tessin vyplýva, že dňa 02.06.2013 bola
spôsobená škoda vozidlom W. s EČV P., ktorého vlastníkom bol žalovaný 1.) a vodičom žalovaný 2.).

14. Z emailovej komunikácie žalobcu a poisťovní pôsobiacich na území SR (Union poisťovňa,
a.s., Wüstenrot poisťovňa, a.s., Genertel poisťovňa, a.s., Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., ČSOB

Poisťovňa, a.s., Generali Slovensko poisťovňa, a.s., Kooperativa, poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, Groupama Garancia poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Komunálna
poisťovňa, a.s., Union poisťovňa, a.s.,) súd zistil, že vozidlo W. vo vlastníctve žalovaného 1.), nemalo
ku dňu 02.06.2013 platne uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

15. Z výpisov z účtov žalobcu vyplýva, že žalobca uhradil dňa 01.04.2014 sumu 3.427,06 Eur a dňa
28.04.2014 sumu 2.302,49 Eur kantónu Tessin.

16. Výzvami zo dňa 15.04.2014 a zo dňa 13.05.2014 žalobca vyzýval žalovaného 1.) k úhrade poistného

plnenia v sume 2.980,04 Eur a v sume 2.002,17 Eur. Žalovaný 1.) výzvu neprevzal v odbernej lehote.

17. Podľa § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z.) na účely tohto zákona sarozumie prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu
alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla, alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu

má nájomca.

19. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti.

20. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku
2, písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

21. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

22. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

23. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný 1.) ako vlastník
motorovéhovozidlaznačkyW.EČV:P.zodpovedázaškodu,ktorávznikladňa02.06.2013poškodenému
kantónu Tessin vo Švajčiarsku. Rovnako mal súd za preukázané, že motorové vozidlo žalovaného
1.) nebolo poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a

žalobca v súlade s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. zaplatil poškodenému z garančného
fondu náhradu škody vo výške 4.982,21 Eur. Žalovaný 1.) ako držiteľ vozidla zodpovedá za škodu
spôsobenú týmto vozidlom v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka a je preto osobou zodpovednou za
vznik škody, a teda osobou, voči ktorej má žalobca tzv. postihové právo.

27. Ďalej mal súd preukázané a v konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný 2.) dňa
02.06.2013 ako vodič motorového vozidla BMW EČV: MA-787CC porušil svoje povinnosti vodiča a
spôsobil dopravnú nehodu. V príčinnej súvislosti s jeho konaním vznikla vecná škoda kantónu Tessin.
Žalovaný 2.) uvedené skutočnosti nenamietal a nárok žalobcu uznal. Jeho konanie jednoznačne možno
subsumovať pod dikciu ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a konštatovať vznik jeho všeobecnej

zodpovednosti za spôsobenú škodu.

28. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných 1.) a 2.) spoločne a nerozdielne
na zaplatenie žalovanej istiny 4.982,21 Eur. Keďže obaja žalovaní 1.) a 2.) sa dostali do omeškanias úhradou dlžnej sumy, súd priznal žalobcovi tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorých
výška bola stanovená v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania
žalobca žiadal od 16.05.2014 (zo sumy 2.980,04 Eur) a odo dňa 14.06.2014 (zo sumy 2.002,17 Eur)

ako dni nasledujúce po dni, kedy uplynula lehota na plnenie podľa výziev zo dňa 15.04.2014 a zo dňa
13.05.2014.

29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný vo vzťahu
k celej uplatnenej sume, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov vo výške 100%. O výške trov
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku v druhom výroku v časti uloženia povinnosti žalovanému 2.) nie je prípustné odvolanie,
okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto
rozsudku (§ 355 ods. 1 a § 356 písm. a/ C.s.p.).

V ostatných výrokoch je proti tomuto rozsudku možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).