Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4T/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216010490
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Képessyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2216010490.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v trestnej veci obžalovanej F. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158

Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2019 samosudkyňou JUDr. Máriou Képessyovou
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná F. E. narodená XX.XX.XXXX v Bratislave, trvalé bydlisko
X. M., E. Č.. XXXX/XXA, L..Č.. XXXXXX/XXXX

sa uznáva za vinnú, že

dňa 1. novembra 2012 v čase o 18.22 hod. v Dunajskej Strede, pri predajni spoločnosti Lidl, kedy
viedla v smere od Galanty po ceste II. triedy č. 507 osobné motorové vozidlo zn. Mazda evidenčného
čísla X.-XXXDT, kde v kilometri 11.5 pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestu narazila do chodkyne -
poškodenej W. N. prechádzajúcej cez vedľajšiu cestu, čím porušila ust. § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, poškodená W. N. utrpela v dôsledku dopravnej

nehody rozsiahlu tržnú ranu na hlave, rany na ušnici vpravo, pomliaždenie brušnej steny a stehna
vpravo,ktorésivyžiadaliliečbuspojenúspráceneschopnosťouvtrvaníod1.11.2012do3.12.2012podľa
odborného vyjadrenia,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 158 Trestného zákona, § 36 písmena j) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného
zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody sa podmienečne odkladá
a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona obžalovanej sa určuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok.Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanej súd ukladá aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodená W. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. Č.. XXX a Všeobecná
zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava Mamateyova 17, IČO: 35937874 so svojimi nárokmi na náhradu
škody sa odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podal dňa 25.10.2016 podľa § 234 odsek 1 Trestného
poriadku pod č. XPv/XX/XX obžalobu na F. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného

zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd vo veci rozhodol dňa 07.11.2016 trestným rozkazom a obvinenej podľa § 158 Trestného zákona
pri dvoch poľahčujúcich okolnostiach podľa § 36 písmeno j) a písmeno l) Trestného zákona uložil trest
odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil a obvinenej podľa § 50

odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu na jeden rok. Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona
obvinenej uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov
a podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ju zaviazal k náhrade spôsobenej škody pre poškodených. Po
doručení trestného rozkazu obvinená prostredníctvom svojho obhajcu podala proti trestnému rozkazu v
zákonnej lehote odpor. Po zrušení trestného rozkazu v dôsledku podaného odporu súd vo veci nariadil

hlavné pojednávanie a vykonal dokazovanie vypočutím obžalovanej, poškodenej, svedkyne, znalca,
prečítaním odborného vyjadrenia znalca R.. Y. Š.R. z odboru doprava cestná.

Obžalovaná vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v podstate sa pridržiava svojej
výpovedi z prípravného konania. Ľutuje čo sa stalo. Ohľadne dopravnej nehody uviedla, že rozhľad mala

dobrý, ale ona na ceste nikoho nevidela. Naraz počula len tupý náraz a ona s vozidlom sa hneď zastavila
a povedala dcére, ktorá sedela vedľa nej, aby vystúpila z vozidla a zistila čo sa stalo. Poškodená sedela
z pravej strany vedľa vozidla na vozovke. Ona tiež vystúpila z vozidla, zobrala si lekárničku a išla k
poškodenej. Poškodená krvácala na hlave, jej dcéra obviazala poškodenej hlavu a potom bola zavolaná
sanitka, ktorá poškodenú zobrala do nemocnice. Ďalej tvrdila, že ona sa dostatočne presvedčila o tom,

či na vozovke nie je nejaký chodec a ona tam nikoho nevidela.

Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že naraz sa ocitla najprv na kapote motorového vozidla, odkiaľ
spadla na zem. V prvej chvíli pociťovala iba tmu a nevedela čo sa udialo okolo nej. Ona ako chodkyňa
prišla pri hlavnej ceste smerom od Galanty na Gabčíkovskú cestu na chodníku. Keď dostala náraz, bola

asi na vzdialenosť meter a pol od kraji cesty. Pred vstupom na vozovku z obidvoch strán sa presvedčila,
či neprichádza nejaké auto. Keďže má poruchy počutia o to viac je opatrnejšia. Ona na vozovke vtedy
žiadne auto nevidela. Auto obžalovanej videla len vtedy, keď už ležala na vozovke a obžalovaná spolu
s dcérou jej pomáhali.

Svedkyňa O. E., dcéra obžalovanej vo výpovedi uviedla, že dňa 1.11.2012 spolu s obžalovanou
prichádzali domov z Galantskej cesty v Dunajskej Strede. Obžalovaná odbočila s vozidlom doľava, na
ceste nebol nikto a potom naraz bolo počuť z pravej strany buchot. Obžalovaná sa hneď zastavila s
vozidlom, spolu s ňou vystúpila z vozidla a vtedy videli poškodenú ležať za autom na vozovke. Ona
sedela vpredu vedľa obžalovanej vo vozidle a na ceste nikto nebol.

Z odborného vyjadrenia znalca R.. Y. Š. z odboru doprava cestná č. X/XX zo dňa 19.2.2013 vyplýva,
že telo poškodenej dopadlo do konečnej polohy tak ako to uviedla obžalovaná, teda vedľa dverí
spolujazdca. Zdokumentovaná krvavá škvrna potom musela vzniknúť pri premiestnení, ošetrovaní
a prevoze poškodenej do nemocnice. Obžalovaná v podstate reagovala až na náraz vozidla do

poškodenej - chodkyne. K samotnému kontaktu došlo prednou časťou pravou časťou motorového
vozidla obžalovanej medzi stredom vozidla a pravým svetlometom a pravou stranou chodkyni -
poškodenej, nakoľko mala podliatiny na pravej strane tela. Následne telo poškodenej bolo privrátené
smerom na prednú kapotu, pričom došlo ku kontaktu pravej strany hlavy. Poškodená vplyvom nárazu
bola odhodená do vypočítanej konečnej polohy. Pred zrážkou motorové vozidlo obžalovanej sa

nachádzalo v odbočovacom jazdnom pruhu, jeho rýchlosť bola 20 km/hod. a od miesta zrážky bolovzdialenéna14,09meter. Vtomčasepoškodenáprivolenejrýchlostijejchôdze5,4km/hod.nachádzala
už 5,42 meter vo vozovke a od miesta zrážky bola vzdialená 4,56 meter. Ako ukazuje spojnica medzi
obžalovanou ako vodičkou a poškodenou, obžalovaná poškodenú chodkyňu prechádzajúcu cez cestu

mohla vidieť. Takisto aj poškodená, keby kontrolovala neustále situáciu v cestnej premávke, mohla
obžalovanú ako vodičku odbočujúcu doľava vidieť. Príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska
je nesprávna technika v spôsobe jazdy obžalovanej, ktorá spočíva v tom, že pred odbočením doľava sa
dostatočne nepresvedčila, či po ceste , na ktorú mieni odbočiť neprechádza chodec, ktorému by mala
dať prednosť. Obžalovaná ako vodička mohla dopravnej nehode zabrániť tak, že sa riadne presvedčila,

či cez cestu, na ktorú mieni odbočiť neprechádza chodec. Obžalovaná ako vodička motorového vozidla
na chodkyňu nachádzajúcu sa vo vozovke by za dobrej viditeľnosti mohla vidieť. Zlepšenie viditeľnosti z
vozidla, teda riadne sa presvedčiť, či cez cestu neprechádza chodec sa obžalovaná ako vodička mohla
tak, že otvorí okno na predných ľavých dverách, čím sa vylúči zhoršenie viditeľnosti z vozidla. Keby toto
obžalovaná bola urobila bola by prechádzajúcu chodkyňu zbadala a teda by upustila od odbočovania
doľava, prípadne by zastavila pred koridorom pohybu chodkyne. Poškodená ako chodkyňa, keď

vstupovala do vozovky, ešte sa žiadne vozidlo v okolí, ktoré by ju mohlo ohroziť, prípadne obmedziť
nachádzalo. Preto vstúpila do vozovky. Uvádza ale, že motorové vozidlo, ktoré ju zrazilo, prichádzať
nevidela. Keby poškodená aj napriek tomu, že v čase jej vstupu do vozovky sa v blízkosti nenachádzalo
žiadne vozidlo, vzhľadom k pomerne veľkej vzdialenosti, ktorú mala prekonať, situácia sa zmenila a
vozidlo začalo odbočovať doľava, pričom krížilo koridor jej pohybu. Vzhľadom k nočnej dobe, silnému

dažďu a absencii reflexných prvkov si poškodená nemohla byť istá, či ju odbočujúci vodiči môžu zbadať
a teda prekonávanie cesty mala venovať zvýšenú pozornosť a prípadne zabrániť zrážke aj zastavením
pred koridorom pohybu motorového vozidla. Technika a spôsob jazdy obžalovanej ako vodičky v
tomto prípade nebola správna, pretože sa pred odbočením doľava dostatočne nepresvedčila a nevyužila
všetky možnosti k zisteniu, či cez cestu, na ktorú mieni odbočiť, neprechádza chodec. Z toho dôvodu

poškodenúchodkyňunevidelaatedanemohlanaňuvčasreagovať.Technikaaspôsobpoužitiavozovky
poškodenou v tomto prípade bola správna. Do vozovky vstúpila v čase, keď sa v okolí nenachádzali
žiadne vozidlá, ktoré by ju mohli ohroziť, prípadne obmedziť. Jej technike je potrebné vytknúť, že počas
celého prekonávania vozovky nesledovala situáciu v cestnej premávke. Ďalej, aj keď v obci chodec
nemusí mať na sebe reflexné prvky, prípadne reflexný bezpečnostný odev, v tomto prípade a za daného

počasia by jej viditeľnosť bola zlepšená.

Na žiadosť obžalovanej bol vypracovaný znalecký posudok znalcom R.. V. Z. z odboru cestnej
dopravy, ktorý v závere svojho znaleckého posudku konštatoval, že obžalovaná ako vodička jazdila
v Dunajskej Strede po Vajanského ulici v smere od Galanty a odbočovala doľava na ulicu Zelenú,

kde došlo k zrážke s poškodenou chodkyňou, ktorá v tom čase prechádzala cez vozovku v smere
od Gabčíkova. V čase zrážky vozidlo ešte nebrzdilo. Vozidlo začalo brzdiť 0,2 sekundy po zrážke
s chodkyňou. Technickú príčinu vzniku dopravnej nehody vyhodnotil na základe predpokladu, že z
technického hľadiska obžalovaná ako vodička nemusela predvídať pohyb chodkyne po vozovke v
rozpore s pravidlami cestnej premávky, ale aj za predpokladu, že mala predvídať pohyb chodkyne.

Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika chôdze chodkyne po vozovke v
koridore pohybu vozidla Mazda. Ak obžalovaná ako vodička mala predvídať, že sa po vozovke v danom
úseku za daných podmienok bude pohybovať chodkyňa v tmavom oblečení v rozpore s pravidlami
cestnej premávky, potom technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika chôdze
chodkyne po vozovke v koridore pohybu vozidla Mazda a skutočná technika jazdy vodičky obžalovanej,

ktorá spočívala v tom, že sa po vozovke pohybovala rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť zodpovedajúca
dohľadu na konkrétnu chodkyňu.

Podľa § 19 odsek 4 zákona o cestnej premávke vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v
jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch

a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci
vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vpravo.

Z vykonaného dokazovania, aj zo samotnej výpovede obžalovanej v prípravnom konaní vyplýva, že
obžalovaná ako vodička motorového vozidla sa priznala svoje zavinenie za vznik tejto dopravnej

nehody, pričom vo svojej výpovedi tak v prípravnom konaní ako i pred súdom zdôraznila, že ona pri
odbočovaní pred zrážkou a vznikom dopravnej nehody poškodenú ako chodkyňu na vozovke nevidela.
Znalec R.. Y. Š. vo svojom odbornom vyjadrení taktiež poukázal na to, že technika a spôsob jazdy
vodičky, teda obžalovanej v tomto prípade nebola správa, pretože sa pred odbočením doľava dostatočnenepresvedčila a nevyužila všetky možnosti k zisteniu, či cez cestu, na ktorú mieni odbočiť neprechádza
chodec. Z toho dôvodu poškodenú chodkyňu nevidela a teda nemohla na ňu včas reagovať. Takéto
zistenia znalca R.. Š. v podstate sa zhodujú aj so záverom znalca R.. V. Z., ktorý v závere

svojho posudku ako jednu z príčin vzniku dopravnej nehody taktiež uviedol skutočnú techniku jazdy
vodičky obžalovanej, ktorá spočívala v tom, že sa po vozovke pohybovala rýchlosťou vyššou ako bola
rýchlosť zodpovedajúca dohľadu na konkrétnu chodkyňu. V tomto smere je však potrebné uviesť, že
znalec R.. V. Z. vo svojom znaleckom posudku zle popísal smer poškodenej chodkyne,
ktorá v čase vzniku dopravnej nehody prechádzala cez vozovku, avšak nie v smere od Gabčíkova na

Dunajskú Stredu, ale opačne v smere na Gabčíkovo. Po vyhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo
ako i v ich súhrne súd dospel k záveru, že konanie obžalovanej naplňuje všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a preto ju súd uznal vinnou ako je
to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vina obžalovanej ako vodičky bola preukázaná predovšetkým
vypracovaným odborným vyjadrením znalca R.. Y. Š. a čiastočne aj znaleckým posudkom
znalca R.. V. Z., ktorý v závere svojho posudku taktiež jednoznačne nevylúčil zodpovednosť obžalovanej

ako vodičky na vzniku predmetnej dopravnej nehody.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona. Na strane obžalovanej
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, keďže obžalovaná pred
spáchanímskutkunebolaeštesúdnetrestaná.Vzhľadomnavšetkyokolnostitohtokonkrétnehoprípadu,

na charakter spáchaného skutku, na osobu obžalovanej súd jej uložil mierny podmienečný trest odňatia
slobody v trvaní dvoch mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona obžalovanej určil skúšobnú dobu v trvaní
jedného roka. Vychádzajúc zo záveru odborného vyjadrenia R.. Š. ako i znaleckého posudku R.. Z. súd
obžalovanej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov,

ktorý trest považuje za zákonný a primeraný.

Poškodených W. N. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu podľa §288 odsek 1 Trestného poriadku s ich
nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože súd bol toho názoru, že rozhodnutie o
náhrade škody vyžaduje v tejto konkrétnej veci ešte ďalšie dokazovanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.