Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/373/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817205634
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817205634.1

Uznesenie

Krajský súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň Mgr. Zuzany
Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobkyne: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., P. P. XXX/
X, zast. JUDr. B. W., advokátom so sídlom Z., F., proti žalovanému: V. D. W., s.r.o. so sídlom O., V. č. XX,
IČO XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. U. D., s.r.o., so sídlom O., S. č. XX, o zaplatenie
1.052,80 eur s príslušenstvom na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo

dňa 29. júna 2017, č.k. 12Csp/52/2017-71, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného ako veriteľa z úveru tým, že žalobca
mu platil na základe úverovej zmluvy okrem iného neplatnej pre rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej

inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že považuje dojednanú zmluvnú odmenu za poskytnutie
úveru vo výške 1.052,78 eur vo vzťahu k skutočne poskytnutej čiastke 896,24 eur za neplatné zmluvné
dojednanie, pretože takáto odmena za poskytnutie úveru, ktorá by mohla plniť funkciu odplaty za
poskytnutie peňažných prostriedkov - úroku je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 3 ods. 1 OZ, pretože predstavuje viac ako 100 % z celkovo poskytnutej čiastky. V prepočte
na dobu splácania 3 roky ide o ročný úrok vyšší ako 70 %. Dohoda o výške úrokov alebo odmeny

za poskytnutie úveru i napriek tomu, že výška úrokov alebo odmeny nie je zákonom stanovená a tieto
sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (napr. uznesenie NS SR
1MCdo 1/2009 z 31.7. 2009). I keď bolo splácanie pôvodne poskytnutého úveru dojednané na dobu
3 roky, nie je možné akceptovať takúto výšku odmeny.

2. Ako ďalší dôvod pre vyhovenie žalobe súd prvej inštancie prijal záver, že vôbec nedošlo k uzavretiu
Zmluvy, poukazujúc na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a §§ 43a a nasl. Občianskeho
zákonníka. Návrh žalobkyne na uzatvorenie úverovej zmluvy nebol zo strany žalovaného v celom
rozsahu akceptovaný, pretože v bode 6 Zmluvy - „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, uviedol
žalovaný okrem iného aj inú výšku istiny úveru, než pôvodne navrhla žalobkyňa a teda žalovaný
v skutočnosti v zmysle ust. § 44 ods. 2 OZ návrh žalobkyne na uzatvorenie Zmluvy odmietol a

naopak predložil žalobkyni nový návrh na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý žalobkyňa
neakceptovala, čo je zrejmé z toho, že úverovú zmluvu opätovne nepodpísala.

3. Napokon aj v prípade, že by Zmluva bola uzatvorená platne a účinne, neobsahuje podľa súdu
prvej inštancie podstatnú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g/, a to
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z dôvodu ktorého by v zmysle ust. § 4 ods. 3 vyššie

citovaného zákona, bolo potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda
žalobkyňa by sa v tom prípade mohla takisto z tohto dôvodu od žalovaného domáhať zaplatenia sumy,o ktorú sa žalovaný bezdôvodne na účet žalobkyne obohatil (§ 456 OZ). O trovách konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP.

4. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom o nedostatkoch procesu vzniku zmluvy, ako aj so
záverom o absencii termínu konečnej splatnosti, ktorým je v súlade so zmluvou deň poslednej splátky.
Za nesprávny považoval aj záver súdu prvej inštancie o rozpore dohodnutej odplaty s dobrými mravmi.
Citoval ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (OZ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

a ustanovenia § 3 ods. 10 a 11 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré v spojení s ust.
§1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z. stanovili maximálnu výšku odplaty za spotrebiteľské
úvery, ako aj to, že v prípade jej prekročenia je zmluva neplatná len v rozsahu prekročenia. Napadnuté
rozhodnutie založené na závere o rozpore dohodnutej odplaty za úver s dobrými mravmi a s tým
spojenou neplatnosťou zmluvy ako celku je v rozpore s uvedenou právnou úpravou. Osobitná právna
úprava maximálne prípustnej výšky odplaty má podľa žalovaného aplikačnú prednosť pred všeobecnou

právnou úpravou dobrých mravov.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť považujúc ho za vecne
správne.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 378 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť podľa § 389 ods. 1 CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Závery súdu prvej
inštancie o nedostatkoch procesu vzniku zmluvy a absencii termínu konečnej splatnosti nie sú správne a
záver o rozpore odplaty za úver s dobrými mravmi nie je úplne právne posúdený a dostatočne skutkovo

podložený.

7. Záver súdu prvej inštancie o nedostatkoch procesu vzniku zmluvy nie je správny. Ako vyplýva z
listiny úverovej zmluvy, táto je označená ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o
revolvingovom úvere“. Bod 5. je označený „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v SKK“. Ďalej

obsahuje text „Dlžník žiada spoločnosť V. D. W., s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok“
a ako prvú obsahuje položku „Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit). Bod 6. Je označený ako „Údaje
o schválenom revolvingovom úvere“. Z uvedeného je zrejmé, že proces vzniku zmluvy prebieha tak, že
žiadateľ o úver (dlžník) vyplní parametre ním požadovaného úveru a následne veriteľ uvedie, parametre
úveru, ktorý je ochotný poskytnúť dlžníkovi.

8. Z hľadiska ustanovení § 43 a nasl. OZ o procese vzniku zmluvy je pre vznik zmluvy nevyhnutné,
aby ponuka jednej zmluvnej strany (tu žiadosť dlžníka) bola akceptovaná druhou zmluvnou stranou (tu
schváleniežiadostiveriteľom).Tiežplatí,žeprijatienávrhu,ktoréobsahujezmenyjeodmietnutímnávrhu
a pre vznik zmluvy je potrebné, aby druhá strana zmeny akceptovala (§ 44 ods. 2 OZ).

9. Súd prvej inštancie však pri posudzovaní žiadosti o úver a jej schválenia nezohľadnil, že dlžníkom
požadovaný úver je z hľadiska čiastky poskytnutého úveru vymedzený ako úverový limit. Dlžník teda
nežiada výlučne úver v ním uvedenej čiastke (v tomto prípade 30.000,- Sk), ale úver do tejto výšky.
Pokiaľ teda veriteľ „schváli“ výšku úveru, ktorá túto čiastku neprekročí, nevybočil z medzí návrhu zmluvy

(v tomto prípade schválil 27.000 Sk). Obdobne pri schválení nižšieho úveru ako žiadaného budú riadne
dohodnutéaj splátky,keďnebudúpresnezodpovedaťžiadostioúver,alebudúzohľadňovaťnižšiuvýšku
poskytnutého úveru (akceptovaných bolo 36 navrhnutých splátok so splatnosťou 23. deň v mesiaci a
znížená bola ich výška z navrhovanej 1.812,- Sk na 1.631,- Sk). Všeobecne možno prijať záver, že v
prípade návrhu dlžníka na uzavretie úverovej zmluvy, ktorý vymedzuje požadovaný úver ako úverový

limit, je riadnym prijatím takéhoto návrhu, ak je úver veriteľom odsúhlasený nielen vo výške limitu, ale
aj vo výške nižšej ako požadovaný úverový limit. Pokiaľ sa týka prípadného rozdielu v údaji o RPMN
(i keď toto nebolo východiskom napadnutého rozhodnutia, ale východiskom žaloby), tento údaj nie je
parametrom úveru, ktorý si môžu zmluvné strany dohodnúť, ale je vypočítaným údajom a z hľadiska
návrhu zmluvy a jeho prijatia je bez významu. Rozdiel v RPMN uvádzanej v žiadosti o úver a RPMN

uvádzanej v schválení úveru teda nemá žiaden vplyv na riadny proces vzniku zmluvy o úvere z hľadiska
ust. § 43 a nasl. OZ.10. Súčasne nebol správny ani záver súdu prvej inštancie, že úverová zmluva neobsahuje termín
konečnej splatnosti. Tento bol v zmluve vyjadrený počtom mesačných splátok 36 so splatnosťou v 23.
deň v mesiaci. Z uvedeného je úplne zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť aj bez toho, aby bol

tento okamih vyjadrený presným dátumom. Prípustnosť takto vyjadrenej konečnej splatnosti vyplýva
aj z vyhlášky MF SR č. 620/2007 Z.z. (Príloha bod 2C) o ustanovení vzoru formulára o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere platnej v čase vzniku zmluvy, ktorá výslovne konečnú
splatnosť vyjadrenú počtom mesiacov uvádza ako jednu z možných alternatív jej vyjadrenia.

11. Napokon tretí záver, na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie, a to rozpor dohodnutej odplaty
za úver s dobrými mravmi neobstojí pre neúplnosť právneho posúdenia tejto otázky a neúplnosť zistenia
skutkového stavu. Súd prvej inštancie nachádza rozpor s dobrými mravmi v skutočnosti, že odplata za
úver predstavuje viac ako 100 % z celkovo poskytnutej čiastky. V prepočte na dobu splácania 3 roky
ide o ročný úrok vyšší ako 70 %. Jedná sa teda len o parametre samotného úveru bez ich zasadenia
do reality vonkajšieho sveta. Pritom iba v porovnaní s ňou je možné prijatie záveru o existencii, či

neexistencii rozporu s dobrými mravmi. Vyhodnocovať súlad konkrétneho konania s dobrými mravmi
možno iba zasadením daného konania do celkového relevantného spoločenského kontextu. A to
relevantného najmä z hľadiska vecného, časového a miestneho. V danom prípade typicky s porovnaním
úrokových sadzieb za obdobné produkty poskytované relevantnou časťou zvyšku trhu v danom mieste
a čase. Takéto zasadenie posudzovaného úveru do reality vonkajšieho sveta v napadnutom rozhodnutí

absentovalo.

12. V danom prípade je však pre prípadné posúdenie odplaty úveru z hľadiska dobrých mravov
zásadnou mierou významná existencia právnej úpravy odkazovanej žalovaným, ktorá v čase uzavretia
zmluvy(5.9.2008) upravovalavýškumaximálneprípustnejodplatyúveruakoajdôsledkyjejprekročenia.

13. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (OZ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak
je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú
odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri
spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a

spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ
je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

14. Podľa§3ods.10zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňu uzavretia

zmluvy, odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením
vlády.

15. Podľa § 3 ods. 11 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata

za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa
odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto
zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

16. Posudzovanie odplaty za úver z hľadiska dobrých mravov nebolo možné bez zohľadnenia citovanej

právnej úpravy ako ani bez zohľadnenia skutkových okolností významných z hľadiska citovaných
ustanovení. Pre uvedené nesprávne právne posúdenie a s tým spojený nedostatočne zistený skutkový
stav veci odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu
prvej inštancie aplikovať vyššie uvedené ustanovenia o výške odplaty za úver a v ich svetle posúdiť
žalobcom tvrdený rozpor úverovej zmluvy s dobrými mravmi.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (ust. §
396 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).