Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920010210
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6920010210.2

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného R. Q.,
H.. XX.XX.XXXX N. Q. K., ktorý je stíhaný pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona,
na hlavnom pojednávaní dňa 19. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku samosudca trestnú vec Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
11T/26/2019, kde je ako obžalovaný stíhaný R. Q., H.. XX.XX.XXXX v Q. K., trvale bytom D. XXX,

pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. g/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že
dňa 29.12. 2019 v čase o 10.30 h z parcely č. XXX/X registra C-KN kat. územie D. vedenej ako
trvalý trávnatý porast, bez povolenia vypílil živo rastúci strom dreviny vŕba o priemere 20 cm na pni,
pričom bol prichytený policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ A., čím pre poškodeného Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, spôsobil škodu vo výške 15 eur,

a to napriek tomu, že bol za obdobný čin v prechádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý v blokovom
konaní, blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 16187925 vydaný príslušníkom Obvodného oddelenia
PZJesenskédňa7.8.2019,zaspáchaniepriestupkuprotimajetkupodľa§50ods.1zákonač.372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

p o s t u p u j ena prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu v Rimavskej Sobote ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 07.05.2020 pod č.k.
1Pv/72/20/6609-7 obžalobu na R. Q., H.. XX.XX.XXXX v Q. K. na tom skutkovom základe, že:
dňa 29.12. 2019 v čase o 10.30 h z parcely č. XXX/X registra C-KN kat. územie D. vedenej ako
trvalý trávnatý porast, bez povolenia vypílil živo rastúci strom dreviny vŕba o priemere 20 cm na pni,
pričom bol prichytený policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ A., čím pre poškodeného Slovenský

pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, spôsobil škodu vo výške 15 eur, a
to napriek tomu, že bol za obdobný čin v prechádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý v blokovom
konaní, blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 16187925 vydaný príslušníkom Obvodného oddelenia
PZJesenskédňa7.8.2019,zaspáchaniepriestupkuprotimajetkupodľa§50ods.1zákonač.372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Popísané konanie R. Q. okresný prokurátor právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. g/ Tr. zákona.

PredmetnátrestnávecbolapôvodnerozhodnutátrestnýmrozkazomOkresnéhosúduRimavskáSobota,
sp.zn. 11T/26/2020 zo dňa 29.05.2020, ktorým bol R. Q. uznaný za vinného zo spáchania žalovaného
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v

trvaní 4 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a zároveňmu bol uložený aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks kovovej rámovej píly so skorodovaným povrchom o
dĺžke pílového listu 100 cm.

Proti tomuto trestnému rozkazu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu odpor, ktorý bližšie
neodôvodnil a ako svedka navrhol na hlavnom pojednávaní vypočuť A. C., C. O. M. X.

Nauvedenomzákladebolapredmetnátrestnávecprejednanánahlavnompojednávanídňa19.10.2020.

Obžalovaný R. Q. na hlavnom pojednávaní a po zákonom poučení a pretlmočení ani po opakovaných
pokusoch samosudcu neurobil žiadne z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Tr. poriadku.

Pri svojom výsluchu uviedol len toľko, že jeden človek z M. mu povedal, že ten strom môže vypíliť. Najprv
konkrétne jeho meno uviesť nevedel a potom dodal, že to bol nejaký C. C.. Vedel o ňom len to, že je
poľnohospodár a že má družstvo. Tento mu mal povedať, že môže vyčistiť tú konkrétnu časť, išlo len o

jeden kus dreva a potom pre neho prišli policajti.

Na otázky obhajcu uviedol, že mu vyhorel dom a v ňom všetky veci, má šesť detí, bývajú v sociálnom
byte a že trpí epilepsiou.

Počas výsluchu obžalovaného obhajcom prišlo obžalovanému zle, začal sa triasť, dostal záchvat
a keďže obhajca uviedol, že trpí epilepsiou, samosudca privolal do pojednávacej miestnosti rýchlu
zdravotnú pomoc a následne sa v hlavnom pojednávaní pokračovalo až po poskytnutí lekárskej pomoci
obžalovanému lekárom rýchlej zdravotnej pomoci.

Svedok A. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na parcele č. XXX/X registra „C“ nachádzajúcej
sa v katastrálnom území D. má nájomnú zmluvu uzatvorenú so slovenským pozemkovým fondom.
Je poľnohospodárom, v nájme má aj pasienky, ktoré sú zarastené stromami, príp. kríkmi. V nájomnej
zmluve má povolené tieto pozemky čistiť, pričom je špecifikované aký vysoký porast a v akých mierach
musí tento porast byť, aby ho mohol sám vyčistiť. Čistenie realizujú jeho zamestnanci traktorom, príp.

mulčovačom. Nemá povolenie, aby vyčistenú drevnú hmotu predával, s obžalovaným v súvislosti s
predmetným skutkom nebol, nestretol sa s ním a žiadne povolenie na výrub mu nedal.

Nahlavnompojednávanísamosudcapodľa§263ods.1Tr.poriadkuprečítalajpodstatnýobsahzápisníc
o výsluchu svedkov z prípravného konania, a to P.. S. z čl. 35 až 39 a svedka F. z čl. 41 až 44.

Svedkyňa P.. P. S. je riaditeľskou Regionálneho odboru slovenského pozemkového fondu a k
okolnostiam spáchania samotného skutku sa vyjadriť nevedela. Z jej výsluchu bolo tiež zistené, že
predmetnú parcelu na základne riadne uzavretej nájomnej zmluvy obhospodaruje nájomca A. C., O.É.
M. X, samostatne hospodáriaci roľník.

Svedok Q. F. je policajtom na Obvodnom oddelení PZ v A., v kritickom čase vykonával službu a v D. na
začiatku obce pri pálenici zaregistroval spolu s kolegom osobu, ktorá pílila strom neďaleko hlavnej cesty
pri potoku. Osobu stotožnili, išlo o R. Q., H.. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX. Počas kontroly zistili, že táto
osoba vypílila vŕbu o priemere 20 cm, pričom nemala povolenie na pílenie stromu.

Okrem uvedeného dokazovania samosudca podľa § 269 Tr. poriadku prečítal nasledovné listinné
dôkazy: nájomnú zmluvu z čl. 52 až 62, výpis z katastra nehnuteľností z čl. 51, vyčíslenie škody z čl. 65,
blok na pokutu nezaplatenú na mieste z čl. 63, správu o priestupkoch z čl. 71 a odpis registra trestov
z čl. 72 až 73.

Obhajca naviac navrhol, aby súd zabezpečil od Z.. E., psychiatra lekársku správu na obžalovaného
ohľadom jeho diagnózy, tento jeho návrh bol však samosudcom zamietnutý s prihliadnutím na
hospodárnosť konania.

Po zhodnotení uvedeného dokazovania dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym
záverom.Bez akýchkoľvek pochýb bolo preukázané, že skutok, tak ako je popísaný v obžalobe, sa stal, čo
bolo preukázané jednak priamym dôkazom, a to výsluchom svedka F. a ďalej to vyplýva aj z výsluchu
samotného obžalovaného a svedka C. na hlavnom pojednávaní a tiež aj z výsluchu svedkyne P.. S. a

čítaných listinných dôkazov: nájomnej zmluvy a bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

Konanie obžalovaného špecifikované v obžalobe a vo výrokovej časti tohto uznesenia okresný
prokurátor právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona.
Podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný

čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, prečin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Prečinom podľa Trestného zákona je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin,

za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej
sadzby neprevyšujúcou päť rokov a zároveň jeho závažnosť prevyšuje mieru nepatrnú (u mladistvých
mieru malú).

Trestným činom je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pojem trestný čin možno charakterizovať ako súhrn objektívnych a subjektívnych
skutočností, podmieňujúcich trestnú zodpovednosť, teda skutočnosti, charakterizujúcich individuálne
určitý ľudský zásah do vonkajšieho sveta, ak sú v ňom naplnené znaky činu uvedeného v Trestnom
zákone. Z toho vyplýva, že nie každý skutok je trestným činom. Trestným činom je skutok len vtedy,
ak napĺňa obligatórne znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti

Trestného zákona a zároveň je jeho závažnosť, s ohľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa väčšia ako nepatrná, resp.
u mladistvých ako malá.

V posudzovanej veci bolo potrebné zohľadniť v súhrne všetky skutočnosti, ovplyvňujúce závažnosť

prečinu. Predovšetkým osobu páchateľa, následky činu ako aj možnosť nápravy páchateľa.

V ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zákona je zakotvená výnimka z formálneho chápania kategórie trestných
činov len vo vzťahu k prečinu. Závažnosť prečinu určujú spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a tiež miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Ide o taxatívny

výpočet skutočností ovplyvňujúcich závažnosť prečinu. Na rozdiel od kritérií, ktoré boli určujúce pre
vymedzenie stupňa spoločenskej nebezpečnosti podľa predchádzajúceho Trestného zákona, kritériá,
pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov, sa netýkajú všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty
trestného činu. Tieto kritériá sa netýkajú subjektu trestného činu, čím sa zvýrazňuje rovnosť všetkých
pred zákonom, pričom niektoré okolnosti týkajúce sa osoby sú vyjadrené v priťažujúcich a poľahčujúcich

okolnostiach (pozri § 36, 37). Takisto objekt trestného činu daný priamo zákonom je v podstate rovnaký
pre všetky konkrétne prečiny v jednotlivých skutkových podstatách, a preto netreba osobitne hodnotiť
ani toto kritérium. Na druhej strane kritériá týkajúce sa konania a následku, t.j. objektívna stránka, a
miery zavinenia, príp. pohnútky, t.j. subjektívna stránka, sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich
možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu

vykazujúceho znaky prečinu. Spôsob vykonania činu zahŕňa druh a povahu konania, ako aj použité
prostriedky. Pod pojmom následok sa tu nemá na mysli len primárny následok v podobe porušenia
alebo ohrozenia chráneného záujmu, ale aj ohrozenie a porušenie ďalších náhodných vedľajších
objektov. Pokiaľ však pri trestnom čine, ktorý je v základnej skutkovej podstate prečinom, spôsobený
následok odôvodňuje použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty, ktorá zakladá znaky zločinu, hodnotenie

závažnosti z hľadiska právnej kvalifikácie neprichádza do úvahy, pretože zločin je prísne formálna
kategória. Pokiaľ je následkom ohrozenie chráneného záujmu, význam má nielen veľkosť hroziacej
škody,aleajstupeňpravdepodobnosti,žeškodanastane.Mierazavineniamôžeznamenaťnajmävyššiuzávažnosť úmyslu oproti nedbanlivosti a tiež priameho úmyslu oproti nepriamemu úmyslu - pozri § 15 a
16. Takisto vopred uvážený úmysel je ťažší než úmysel bezprostredne daný.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v
trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku súd postúpi veci inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Na základe vykonaného dokazovania samosudca dospel k záveru, že predmetné konanie obžalovaného
nenapĺňa znaky žalovaného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona, pretože závažnosť

konania obžalovaného je v danom prípade nepatrná.

Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade ide o „krádež dreva“, pričom nešlo o drevo nachádzajúce sa
na lesnom pozemku. Konkrétne R. Q. vypílil drevinu vŕba pri potoku na pozemku označenom ako trvalý
trávnatý porast, pričom išlo o 0,2 priestorového metra palivového dreva dreviny vŕba v hodnote 15 eur.

Tútovŕbuvypílildňa29.12.2019,t.j.vzimnommesiacisodôvodnením,žepotrebovaldrevonakúrenie.V
tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na skutočnosti zistené z jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní,
a to, že v nedávnej minulosti mu vyhorel rodinný dom so zariadením a vecami a v súčasnosti býva
aj so šiestimi deťmi v sociálnom byte. Bez povšimnutia nemožno nechať ani jeho zdravotný stav, ide
o epileptika, ktorý dostal záchvat priamo počas hlavného pojednávania a musel byť ošetrený lekárom

rýchlej zdravotnej pomoci.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení mal samosudca za to, že
v danom prípade nejde o žalovaný prečin, pretože závažnosť konania obžalovaného je v danom prípade
nepatrná, a to vzhľadom na vyššie uvedený spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých

bol spáchaný, tiež aj mieru zavinenia a pohnútku.

Podľa názoru samosudcu by sa obžalovaný mohol v tomto prípade dopustiť priestupku na úseku
životného prostredia, resp. proti majetku, preto bola predmetná trestná vec podľa § 280 ods. 2
Tr. poriadku postúpená na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu v Rimavskej Sobote ako

priestupok.

Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať sťažnosť prokurátor do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia

cestou Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má odkladný
účinok.