Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. máj 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010226
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1620010226.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Vladimíra
Buchvalda a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného D. T., stíhaného pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona. o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T/42/2020, zo dňa 20.01.2021, na
verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 20. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T/42/2020, zo dňa 20.01.2021 bol obžalovaný D. T.
uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm.
c/ Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 21.03.2020 v čase o 17.50 h po predchádzajúcom
požití alkoholických nápojov v meste F. na križovatke ulíc N. - G. viedol osobné motorové vozidlo značky

Seat Cordoba, farby šedá metalíza, ev. č.: MA-XXXAX, kde pri odbočovaní s vozidlom z ulice N. na ulicu
G.prešielsvozidlomdoprotismeru,kdenarazilľavouprednoučasťousvojhovozidladoprichádzajúceho
vozidla zn. Mazda CX-5, farby biela, ev. č.: BL- XXXSM, na ktorom poškodil ľavé predné dvere, pravé
zadné dvere a podbeh na ľavej strane vozidla, pričom obvinený sa následne po dopravnej nehode
podrobil dychovej skúške na alkohol, pričom mu bola elektronickým meračom AlcoQuant 6020pIus,
evidenčného čísla R nameraná v čase o 18.27 h hodnota 1,30 mg/1 vo vydychovanom vzduchu

(2,71 promile alkoholu v krvi), a opakovanou dychovou skúškou mu bola v čase o 19,02 h nameraná
hodnota 1,12 mg/1 vo vydychovanom vzduchu (2,33 promile alkoholu v krvi), čím spôsobil poškodenej
spoločnosti UniCredit Fleet Management, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom X. X/A, V., škodu vo výške
5.000,- eur.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l/

Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona bola obžalovanému určená skúšobná doba vo výmere 3 roky.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom ul. X. č. 4, XXX XX
Bratislava, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 4.369,20,- eur.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor
(čo do výroku o treste) s tým, že toto odvolanie odôvodnil tak, že obžalovanému bola pri cestnej
kontrole nameraná hodnota 1,30 mg/l vo vydychovanom vzduchu (2,71 promile alkoholu v krvi) a
opakovanou dychovou skúškou mu bola nameraná hodnota 1,12 mg/l vo vydychovanom vzduchu (2,33

promile alkoholu v krvi), čo možno považovať za mimoriadne vysokú hladinu alkoholu v krvi. Tento
stav sa v odbornej literatúre nazýva ako ťažká opitosť a spravidla sa spája s prejavmi ako blábolivá
reč, neschopnosť samostatnej chôdze, psychické poruchy, výraznejšie poruchy chovania, zvracanie.
Z uvedeného vyplýva, že vedenie vozidla v takomto stave predstavuje vážne ohrozenie pre okolie a
vzhľadom na naplnenie individuálnej i generálnej prevencie odvolateľ nepovažuje v takomto prípade
uložený podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel za

dostačujúci. Domnieva sa, že v takomto prípade je potrebné pôsobiť na obžalovaného krátkodobým
nepodmienečným trestom odňatia slobody. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje trest uložený
prvostupňovým rozsudkom za nedostatočný a nenaplňujúci prevenčný a sankčný charakter účelu trestu.
Preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky
vo výroku o treste a rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému so

zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia spolu so zákazom činnosti vedenia motorových
vozidiel.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 28.04.2021.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 20.05.2021 sa prokurátorka v plnom rozsahu sa pridržala
písomnýchdôvodovpodanéhoodvolaniaanavrhla,abykrajskýsúdzrušilnapadnutýrozsudokvovýroku
o treste a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidláakéhokoľvekdruhu,pričomurčenietejtovýmeryponechalanasamotnúúvahuodvolaciehosúdu.

Obžalovaný D. T. poukázal na to, že je mu veľmi ľúto, že došlo z jeho strany k spáchaniu predmetného
skutku. Urobí všetko pre to, aby sa to už neopakovalo. S odvolaním prokurátora vyjadril nesúhlas, keďže
navrhovaný trest považuje za neprimerane prísny. Nevie si predstaviť, že by mal ísť do výkonu trestu
odňatia slobody. Na uvedenom základe požiadal, aby odvolací súd citlivo zvážil okolnosti prípadu aj jeho

osobu a neukladal mu represívny trest, alternatívne navrhol, aby odvolací súd navýšil iba výmeru trestu
uloženého súdom I. stupňa.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa

pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie odvolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení procesných strán (prokurátorky a obžalovaného) na verejnom
zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý

odvolaním len prokurátorom a len ohľadom výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je
obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bolnapadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací
súdprihliadollenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Trestnéhoporiadku,čo
nebolo zistené. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol odvolaním napadnutý iba výrok

o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli odvolaním napadnuté, odvolací
súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len odvolaním napadnutý výrok o uvedenom treste.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že procesným stranám bola riadne doručená
obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov a strany trestného konania boli následne aj riadne predvolané,

resp. upovedomené o termíne nariadeného hlavného pojednávania.

Hlavné pojednávanie na prvostupňovom súde bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení
Trestného poriadku - po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po zákonnom a náležitom
poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchanie skutku podľa obžaloby. Následne sa obžalovaný kladne
vyjadril k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného

poriadku a súd po kladnom stanovisku prokurátora prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného a vyhlásil,
že vykoná dokazovanie ohľadom výroku o treste, pričom následne boli oboznámená príslušná časť
listinného materiálu, majúca vzťah priamo k osobe obžalovaného.

Odvolací súd k postupu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní pred vykonaním dokazovania

uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v prípravnom konaní a
bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky vyššie
uvedeného trestného činu a dopustil sa ho obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným
z jeho spáchania.

K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti:

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1
Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1
Trestného zákona).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona).

Obžalovaný sa stotožnil s uloženým trestom, avšak prokurátor ako odvolateľ žiadal v odvolaní uloženie
krátkodobého nepodmienečného trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňa
stráženia spolu so zákazom činnosti vedenia motorových vozidiel.

Odvolací súd má po posúdení celej veci za to, že druh trestu a jeho výmera podľa prvostupňového súdu
v prejednávanej veci je v súlade so zákonom, zodpovedá účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom
a je aj spravodlivým trestom.

Obžalovaný D. T. podľa zistených informácií vedie riadny život, je zamestnaný, dopustil sa síce žalovanej

trestnej činnosti, ktorú ani odvolací súd nijako nemôže bagatelizovať, avšak z odpisu z registra trestov
je zrejmé, že sa na menovaného obžalovaného hľadí, ako by nebol odsúdený - posledný a jediný
záznam je ešte z roku 1985 a má len jeden záznam v evidenčnej karte vodiča, avšak ešte z roku 2017,
keď za prekročenie rýchlosti nie závažným spôsobom bol postihnutý pokutou vo výške 50,- eur. Jednása o priestupok menej závažného charakteru, bez konštatácie spôsobenia ublíženia na zdraví formou
dopravnej nehody, alebo vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky.

Základná trestná sadzba pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/
Trestného zákona predstavuje výmeru až dva roky, k čomu odvolací súd dodáva, že prvostupňový súd
správne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, že uznal poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l/ Trestného zákona (obžalovaný doznal a oľutoval spáchanie trestnej činnosti) a súčasne
správne postupoval, pokiaľ nezistil priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. S ohľadom

na charakter trestnej činnosti a najmä s ohľadom na osobu obžalovaného, jeho dlhodobý bezúhonný
spôsob života, u ktorého spáchanie žalovaného trestného činu celkom zrejme predstavuje len ojedinelý
exces v rámci vedenia inak riadneho života, trest tak, ako bol uložený súdom prvého stupňa je trestom
primeraným. Inak povedané, trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a so súčasným uložením i trestu zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 3 roky (spolu s uloženou povinnosťou nahradiť spôsobenú

škodu tak podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona, ako i podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku) zodpovedá
zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 Trestného zákona ako boli vyššie rozvedené v tomto
uznesení - takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia generálnej
i individuálnej prevencie a takto uložený trest s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti nie je možné
považovať za neprimeraný a nadmieru mierny.

Preto v tomto ohľade boli námietky odvolateľa vyhodnotené ako neakceptovateľné. Naopak, uloženie
navrhovaného mierneho nepodmienečného trestu odňatia slobody v danom prípade (pri absencii
ublíženia na zdraví či výrazného ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky) by podľa názoru
odvolacieho súdu bolo neprimerané a nadmieru represívne opatrenie s ohľadom na všetky okolnosti

prípadu i na osobné pomery obžalovaného a jeho doterajší život.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd nezistil relevantný dôvod na zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto podané odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.