Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203009
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8516203009.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 01,
IČO: 50 361 368, proti žalovanej: Y. E., A.. X.X.XXXX, S. W. D.Č. Č.. X, XXX XX F., v konaní o zaplatenie

4.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
2Csp/11/2016-55 zo dňa 26.1.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 2Csp/11/2016-109 zo dňa
31.8.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a , aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

R u š í rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) rozhodol takto:

„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 4.000,- eur, úrok 334,43 eur, úrok z omeškania 5,25
% ročne zo sumy 4.000,- eur od 9.9.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,16 %“.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu
istiny 4.000,- eur, úrok 334,43 eur, úrok z omeškania 1.639,80 eur, úrok zo zostatku nesplatenej istiny
4.000,- eur vo výške 19 % ročne od 1.5.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 4.000,- eur o 1.5.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 39,02 eur, ako aj k náhrade trov konania.
Svoj nárok si uplatňoval titulom zosplatneného úveru, ktorý žalovaná neuhradila.

3. Žalovaná sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadrila.

4. Súd prvej Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 497 ods. 1, § 502 ods. 1, prvá veta, § 503
ods. 1, všetko Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, 8, § 9 ods. 1, všetko zákona číslo 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1,
2, všetko Občianskeho zákonníka, poukazujúc na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a článok 153 ods. 1, 4, 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 4.000,-eur. Z tohto poskytnutého úveru žalovaná zaplatila spolu 72,15 eur. Súd prvej inštancie v zmysle
záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA z úradnej moci preskúmal
opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa

a dospel k záveru, že nárok je dôvodný len v rozsahu uplatnenej istiny, časti úrokov, časti úrokov a
časti úrokov z omeškania. Keďže žalovaná si na základe zmluvy o splátkovom úvere neplnila riadne
svoje povinnosti, a to nevykonávaním úhrad dohodnutých splátok poskytnutého úveru, splnenie tejto
povinnosti jej uložil súd prvej inštancie a zaviazal ju k úhrade istiny 4.000,- eur.

5. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť spolu
s dohodnutými úrokmi vo výške 19 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami s tým, že splatnosť
jednotlivých splátok bola dohodnutá k 25. dňu v mesiaci, prvá splátka bola splatná 25.4.2014 a
posledná 25.3.2020. Listom zo dňa 22.8.2014 po dodržaní postupov podľa § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, ktorá nastala v 10. deň odo dňa doručenia výzvy.
Výzvu žalovaná neprevzala, vrátila sa žalobcovi ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Podľa článku

4, bod 4.3.6. Všeobecných obchodných podmienok, dokument sa považuje za doručený tretí deň po
jeho odoslaní. Na základe uvedeného výzva bola doručená žalovanej dňa 28.8.2014. Žalobca vyzval
žalovanú, aby uhradila úver do 10 dní od doručenia výzvy, t. j. do 8.9.2014, nasledujúcim dňom sa
žalovaná dostala do omeškania. V danom prípade lehota splatnosti úveru nastala podľa súdu prvej
inštancie dňom 8.9.2014 a týmto dňom nastala splatnosť aj úrokov.

6. Podľa názoru súdu prvej inštancie, len do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov, a
teda do zosplatnenia celého úveru, možno požadovať úrok z úveru a po zosplatnení pohľadávky má
veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemá nárok na zmluvne dojednaný úrok.

7.Zuvedenéhodôvodumalžalobcaakoveriteľpodľaokresnéhosúdu,právonazaplateniedohodnutého
úroku z úveru iba do 22.8.2014, t. j. do dňa predčasnej splatnosti úveru, po tomto termíne žalobcovi
nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s
ustanovením§517Občianskehozákonníka.Nazákladeuvedenéhosúdprvejinštanciepriznalžalobcovi
úroky v sume 334,43 eur, vo výške, v akej špecifikoval žalobca vo výzve - vyhlásenie úveru za predčasne

splatný (č. l. 15 spisu), pričom podľa amortizačnej tabuľky - predpisu splátok, pri riadnom splatení
jednotlivých splátok ku dňu zosplatnenia, bola výška úrokov na jednotlivých splátkach v sume 362,- eur
(č. l. 50 spisu). Vo zvyšku nárok žalobcu na úroky z úveru súd zamietol ako nedôvodný.

8. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania v kapitalizovanej sume 1.639,80 eur od dňa 1.5.2016

do zaplatenia v sadzbe 5,25 % zo sumy 4.000,- eur. Listom zo dňa 22.8.2014 žalobca vyzval žalovanú
k úhrade celého úveru v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy s tým, že ako súd prvej inštancie
uviedol vyššie, lehota splatnosti nastala 8.9.2014 a nasledujúcim dňom (9.9.2014) sa žalovaná podľa
okresného súdu dostala do omeškania. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, ako dospel k sume
kapitalizovaného úroku z omeškania (z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe). Táto skutočnosť

podľa súdu prvej inštancie nevyplýva ani z aktuálneho stavu úveru (č. l. 3 spisu), kde je uvedené len
úroky na účte ČR. V tejto časti uplatneného nároku mal okresný súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na výšku kapitalizovaného úroku z omeškania. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
priznal žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe 5,25 % ročne priznanej istiny 4.000,- eur od 9.9.2014 do
zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu, ako nedôvodnú, zamietol.

9. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že suma vo výške 39,02 eur, špecifikovaná ako poplatky,
vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dané a slúži
v skutočnosti záujmu dodávateľa. Uvedené poplatky sú len ďalšou sankciou za nesplnenie splátok
úveru. Tieto poplatky sa podľa súdu prvej inštancie hlavného predmetu plnenia priamo netýkajú, pretože

hlavným predmetom plnenia je tu poskytnutie úveru a jeho splácanie. Pokiaľ ide o poplatok za poistenie,
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že vznikol poistný vzťah, z ktorého by vyplývala povinnosť
žalovanej platiť poistné. Aj v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno na skutočnosť, ktorú tvrdí.
Vzhľadom na uvedené súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov v celkovej výške 39,02 eur zamietol.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 251, § 255 ods. 1, 2 a
§ 262 ods. 1, všetko Civilného sporového poriadku, keď pri celkovej žalovanej sume 6.013,25 eur
(istiny, kapitalizované úroky, kapitalizované úroky z omeškania, poplatky), bol úspech žalobcu vo výške
4.334,43 eur, čo je 73,08 %-ná úspešnosť a úspech žalovaného vo výške 1.678,82 eur, čo je 27,92 %-ná úspešnosť. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu prevyšoval úspech žalovanej o 44,16 % a v
takomto rozsahu mal žalobca nárok na náhradu trov konania od neúspešnej žalovanej.

11. Voči tomuto rozsudku, a to jeho zamietavej časti, podal žalobca včas odvolanie, keď podľa žalobcu
je toto rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu
súd vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, žalobca nemá nárok
na dohodnuté zmluvné úroky. V prípade zmluvného úroku žalobca zastával názor, že ide o dohodnuté
zmluvné plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené

s istinou úveru, od ktorej existenčne závisí aj samotný zmluvný úrok, alebo forma odmeny veriteľa
(žalobcu) za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na
zmluvné úroky, pričom žalobca si bol toho nároku vedomý a svojím podpisom zmluvy sa tieto zmluvné
úroky zaviazal uhrádzať. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
úverovej zmluvy predstavujúcemu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia
peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote, alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky

z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť v zásade trvá do času reálneho vrátenia
poskytnutého úveru.

12. Žalobca totiž nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že súbežne s uplatňovaným úrokom z
úveru a úrokov z omeškania, dochádza k hrubej nadvláde veriteľa, keďže obe tieto úroky sú diametrálne

odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného.

13. Ohľadom zamietnutej žaloby aj v časti uplatnených poplatkov spolu vo výške 39,02 eur, odvolateľ
uviedol, že v prvom rade je nevyhnutné uviesť, že práve zo strany žalovanej došlo k podstatnému
porušeniuzmluvnýchpodmienok,pretobolžalobcanútenýdomáhaťsaúhradysvojejpohľadávky,okrem

iného, aj zaslaním výziev na úhradu dlžnej sumy. Podľa odvolateľa, nie je možné, aby nesplnenie
povinností zo strany žalovanej, bolo na ťarchu žalobcu, nakoľko žalobca si svoje povinnosti, ktoré mu
zo zmluvy o úvere vyplývali, splnil riadne a včas. Zároveň bol toho názoru, že ak má súd za to, že
v prejednávanom prípade o zaplatenie je spornou aj uplatnených poplatkov zo strany žalobcu, podľa
názoru žalobcu mal súd postupovať v zmysle § 129 CSP a dodávateľa vyzvať na odstránenie takej

vady podania vo veci samej, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, ak je to účelný pre ďalší priebeh
konania. Podľa odvolateľa je v tomto smeru rozhodnutie súdu prvej inštancie arbitrárne, nakoľko žalobca
špecifikoval, z čoho pozostáva poplatok vo výške 39,02 eur, a to najmä s poukazom na predloženú
listinu „aktuálny stav úveru“, ktorá obsahuje údaje o tom, z čoho pozostáva nárok žalobcu na úhradu
nezaplatených poplatkov a zároveň súd prvej inštancie mal k dispozícii Sadzobník poplatkov platných

v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko tento bol súdu prvej inštancie zaslaný spolu s návrhom na
vydanie platobného rozkazu (s podaním žaloby). V ďalšom žalobca podrobne rozpísal, z čoho pozostáva
uplatnený poplatok vo výške 39,02 eur, ako aj to, že v žiadosti o úver, ktorá je uvedená v článku 2 zmluvy
o úvere, žalovaná požiadala o doplnkovú službu o úvere, a to základný súbor poistenia.

14. Citujúc článok 2 bod 1.7 a článok 14 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pri predaji
tovaru alebo pri poskytovaní služieb na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku, alebo zmluvy uzatvorenej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa
odvolateľa jednoznačne vyplýva, že na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. sa vzťahuje zákaz
retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015. V

opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. V tomto smere
odvolateľ poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.3.2013 sp. zn. 6MCdo/4/2012, kde NS SR
skonštatoval, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že tento právny vzťah, bez
ohľadu na povahu jeho účinkov, sa spravuje Obchodným zákonníkom. Rovnako aj akcesorické záväzky
sa spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby ho zmenil a žalobe v celom
rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

16. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

17. Po predložení veci odvolaciemu súdu, tento skôr, ako pristúpil k odvolaciemu prieskumu, dospel k
záveru, že vec je potrebné s meritórnym prejednaním odvolania vrátiť súdu prvej inštancie na vydaniedopĺňacieho rozsudku, keď z výroku označeného ako „III.“, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,16 %, nie je zrejmé, vo vzťahu k akej osobe alebo osobám,
priznal súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania, a z takto formulovanej výrokovej časti

rozsudku súdu prvej inštancie, nevedel odvolací súd posúdiť, či týmto výrokom o trovách konania bola
žalovaná dotknutá na svojich právach, a teda či je oprávnená voči takto formulovanému petitu podať
opravný prostriedok.

18. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č. k. 2Csp/11/2016-109 zo dňa 31.8.2017 doplnil ostatný

výrok napádaného rozsudku tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,16 % proti
žalovanej.

19. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že stranami sporu sú v civilnosporovom konaní žalobca a
žalovaný. Podľa súdu prvej inštancie, náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním
a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so

svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené jeho protistrane. Porazenej strane
vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane. Nárok na náhradu trov konania má strana voči
protistrane. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je prvoinštančný súd viazaný, keďže
podľa názoru odvolacieho súdu nie je zrejmé, od koho má žalobca nárok na náhradu trov konania, aj
keď táto skutočnosť vyplýva zo samotnej povahy sporového konania a naviac bola odôvodnená 64.

odsekom, pričom ustanovenia § 255 ods. 1 CSP ukladá súdu len povinnosť priznať úspešnej strane
sporu nárok, z toho dôvodu je petit (výrok rozsudku) nevykonateľný, súd prvej inštancie vyhlásil dopĺňací
rozsudok, ktorým doplnil rozsudok zo dňa 26.1.2011, a to tak, že vo výroku o trovách konania uviedol aj
stranu sporu (osobu), od ktorej má žalobca nárok na náhradu trov konania.

20. Žiadna zo strán sporu nenapadla dopĺňací rozsudok odvolaním.

21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou
sporu (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho

podania pripúšťal, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že
odvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.b)CSP),preskúmalnapadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať,

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, keď odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie postupoval nesprávne a svojím postupom v konaní znemožnil žalobcovi uplatniť
procesné práva.

22. Po podaní odvolania, avšak v čase, keď bol spis vrátený súdu prvej inštancie za účelom vydania
dopĺňacieho rozsudku (spisový materiál bol súdu prvej inštancie vrátený podľa podacej pečiatky dňa
20.7.2017),boldňa7.8.2017doručenýsúduprvejinštancienávrhžalobcunazmenuúčastníkanastrane
žalobcu, ako aj súhlas tejto obchodnej spoločnosti - BENCONT COLLECTION, a.s., so vstupom do
konania na strane žalobcu, spolu so Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III./2017, vrátane jej prílohy,

podľa ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávok, vrátane tej, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil
voči žalovanej, pričom novým hmotnoprávnym veriteľom je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

23. Podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť,

s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť,
aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného, vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo
povinnosti prevedené, alebo na koho prešli.

24. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania

došlo k prevodu alebo prechodu práva, alebo povinností, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.25. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak to zákon neustanovuje inak.

26. V priebehu konania môže dôjsť k prevodu, alebo prechodu práv alebo povinností, o ktoré sa vedie
spor, na inú osobu, než stranu prebiehajúceho konania. Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v
citovaných ustanoveniach § 80 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, je riešiť dôsledky singulárnej
sukcesie, ak táto nastala po začatí konania. K zmene subjektov môže dôjsť jedine, a výlučne v dôsledku
skutočnosti, ktorá nastala po začatí konania. Ak skutočnosť znamenajúca prevod alebo prechod práv

a povinností nastala ešte pred začatím konania, je zmena subjektov vylúčená. Zmyslom tejto právnej
úpravy je umožniť žalobcovi, aby pomocou zmeny subjektu súdneho konania, odstránil nedostatok
aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý by inak neodvratne
viedol k zamietnutiu žaloby, pričom sa ukazuje, že je hospodárne, aby vec bola prerokovaná a
rozhodnutá v rámci už začatého konania voči inému subjektu, alebo proti inému subjektu. Predpokladom
zmenyjenávrhnazmenusubjektupodanýžalobcom,aleboosobou,naktorúboliprávaalebopovinností,

o ktorých sa koná, prevedené, alebo na koho prešli, súhlas nového žalobcu (nevyžaduje sa, ak návrh
podá sám vstupujúci žalobca) a preukázanie sa, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, na
základe ktorej došlo k prevodu alebo prechodu práva, alebo povinností, o ktoré v konaní ide (teda o
ktorých sa ako o predmete konania, vedie spor) a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na mieste žalobcu.

27. Predpokladom zmeny účastníka konania, okrem iného, je preukázanie sa, že po začatí konania
nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod alebo prevod práv, alebo
povinností, o ktorých sa ako o predmete, vedie spor. Okolnosťou, či tvrdené právo (povinnosť), ktoré
malo byť prevedené, alebo ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je, alebo či na iného skutočne prešlo,
alebo bolo prevedené, sa súd nezaoberá, pretože sa týka už posúdenia veci samej (uznesenie NS SR

sp. zn. 1Obdo V 4/2014).

28. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 7.8.2017 bol zo strany žalobcu doručený návrh na zmenu účastníka
na strane žalobcu podľa ustanovenia § 80 CSP, s tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.6.2017, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako postupcom a obchodnou spoločnosťou

BENCONTCOLLECTION,a.s.,akopostupníkom,bolapohľadávkažalobcuakopostupcuvočižalovanej
ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto súdneho konania postúpená obchodnej spoločnosti
BENCONT COLLECTION, a.s.. V zmysle citovaného ustanovenia § 80 ods. 1 CSP, obchodná
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. pripojenou listinou k návrhu na zmenu účastníka, vyjadrila
súhlas so vstupom do tohto konania namiesto pôvodného veriteľa - žalobcu.

29. Nakoľko zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. III./2017 zo dňa 13.6.2017 je jednoznačné, že
táto bola uzatvorená po začatí konania medzi žalobcom ako postupcom a obchodnou spoločnosťou
BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom až potom, ako bola podaná žaloba voči žalovanej,
pričom predmetom postúpenia bola i pohľadávka voči žalovanej, ako to vyplýva z prílohy k Zmluve o

postúpení pohľadávok, podľa ktorej bolo jednoznačne identifikovaná nielen číslo zmluvy, na základe
ktorej si žalobca pôvodný žalobca uplatnil nárok voči žalovanej (XXXXXXXXXX), ako aj výška uplatnenej
istiny (4.000,- eur), spolu s príslušenstvom, vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, uzatvorenej medzi
pôvodnýmžalobcomakoveriteľomažalovanouakodlžníkom,akeďžeobchodnáspoločnosťBENCONT
COLLECTION, a.s. vyjadrila súhlas so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu, boli splnené

všetky procesné podmienky preto, aby odvolací súd návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu,
vyhovel.

30. Odvolací súd neskúmal, či došlo k úhrade (zaplateniu ceny) dojednanej v súvislosti s uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávky, keď uvedené nemá vplyv na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

Rovnako odvolací súd neskúmal, či postúpenie pohľadávky bolo oznámené dlžníkovi - žalovanej zo
strany postupníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované pod R119/2003, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o
postúpení pohľadávky, bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal

existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade úspešne nemôže dovolať
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by
postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.31. Je preto podľa odvolacieho súdu potrebné poukázať na to, že na platnosť postúpenia pohľadávky
nie je potrebný súhlas dlžníka, musí však byť o tom uzrozumený. Či bude o tom uzrozumený zo strany
postupcu,resp.postupníka,zakladáibato,žedlžníkmôževprípadeoznámeniaopostúpenípohľadávky

zo strany postupníka, žiadať o preukázanie takéhoto postúpenia. Uvedené však platí iba voči dlžníkovi,
preto pokiaľ zo strany žalobcu a obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s. bol doručený
návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu s tým, že zároveň bola predložená aj zmluva o postúpení
pohľadávky s prílohou špecifikujúcou pohľadávku, uvedené bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka. Nesplnenie oznamovacej povinnosti postupcu (denunciácia) v stanovenej lehote, alebo

vôbec, nemá vplyv na platnosť cézie, ani na jej právne účinky. K tejto zmene na strane veriteľa dochádza
bez ohľadu na to, či sa dlžník o tom dozvedel, alebo nie, keďže táto zmena subjektov na veriteľskej
strane sa právneho postavenia dlžníka priamo nedotýka, a nemôže mať vplyv na obsah a rozsah jeho
povinností splniť dlh. Právna úprava totiž chráni dobrú vieru dlžníka len v tom, že do oznámenia o
postúpení pohľadávky môže plniť pôvodnému veriteľovi.

32. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd pripustil z dôvodu, že takýto návrh bol
podaný počas odvolacieho konania, zmenu účastníka na strane žalobcu, tak že do konania na miesto
doterajšieho žalobcu Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, vstúpila obchodná spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a.s., IČO: 47967692.

33. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

34. Krajský súd považuje odvolanie žalobcu za dôvodné. Preskúmaním spisu tak, ako to už uviedol
odvolací súd vyššie, tento zistil, že pôvodný žalobca (Poštová banka, a.s.) v odvolacom konaní, ale
v čase, keď sa spisový materiál za účelom vydania dopĺňacieho rozsudku, nachádzal na súde prvej
inštancie, doručil dňa 7.8.2017 okresnému súdu návrh na zmenu žalobcu v znení tak, ako je to uvedené

vyššie. Súd prvej inštancie namiesto, aby postupom podľa § 378 ods. 1 CSP predložil vec odvolaciemu
súdu za účelom rozhodnutia o návrhu na zmenu žalobcu, konal ďalej s pôvodným žalobcom (Poštová
banka, a.s.) tak, ako to vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.8.2017, na ktorom bol vyhlásený
dopĺňací rozsudok, kde rovnako v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, je v záhlaví uvedený pôvodný
žalobca.

35. Ušlo preto pozornosti súdu prvej inštancie, že už dňa 7.8.2017 bol v čase, keď sa kompletný spisový
materiál nachádzal práve na súde prvej inštancie, tomuto doručený návrh na zmenu žalobcu, spolu so
všetkými vyššie uvedenými prílohami, a teda nepochybne v čase, keď súd prvej inštancie rozhodoval
dopĺňacím rozsudkom (dňa 31.8.2017), mu musel byť tento procesný návrh z obsahu spisu, známy.

Zákonná sudkyňa súdu prvej inštancie namiesto oboznámenia sa so spisom, vrátane podaní strán
sporu, sa v odôvodnení svojho dopĺňacieho rozsudku zamerala na „polemiku“ so záväzným právnym
názorom odvolacieho súdu (článok 11 dopĺňacieho rozsudku). Osvojac si „logiku“ odôvodnenia súdu
prvej inštancie v tejto časti dopĺňacieho rozsudku, podľa ktorého: „náhrada trov konania je nerozlučne
spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste,

aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od
protistrany. Nárok na náhradu trov konania má strana voči protistrane“, nie je potom zrejmé, prečo prvou
výrokovou časťou rozsudku uviedla, ktorá zo strán sporu je povinná zaplatiť druhej, konkrétne uvedenej
stranesporu,istinuspríslušenstvom,aleneuviedlatak,akotovyplývaztohtozáverusúduprvejinštancie
len, že žalovaná je povinná zaplatiť istinu s príslušenstvom, bez uvedenia, ktorej zo strán sporu, keďže

rovnako, ako to uviedol súd prvej inštancie, „táto skutočnosť vyplýva zo samotnej povahy sporového
konania“.

36. Úplne zavádzajúca je argumentácia súdu prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď
podľa záveru okresného súdu, tento ukladá len povinnosť priznať úspešnej strane sporu nárok, kde

odvolací súd pripomína, že rovnako ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, uvádza len, že súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, rozhodne len o nároku na náhradu trov konania a neuvádza žiadnu zo
strán konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 23.3.2017 sp. zn. 6Cdo/222/2016, 4.4.2017 sp. zn. 7Cdo/123/2016 a 6Cdo/164/2016zo dňa 22.6.2017, t. j. všetky vydané pred vyhlásením dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie (dňa
31.8.2017), ako aj mnohé iné rozhodnutia nielen dovolacieho, ale i krajských, resp. okresných súdov
(ustálená rozhodovacia prax), v ktorých sporových konaniach bolo vždy na strane žalobcu, ako aj na

strane žalovaného len jeden účastník, a v ktorých bol interpretovaný taký výrok o náhrade trov konania,
podľa ktorého musí byť uvedené, ktorá strana sporu, voči ktorej má nárok na náhradu trov konania.

37. Citujúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 6Cdo/164/2016, kde rovnako na strane žalobcu,
ako aj na strane žalovaného, bol vždy len jeden účastník konania, tento „nepovažoval za správnu

takú interpretáciu ustanovenia § 262 ods. 1 (resp. i odseku 2) CSP, podľa ktorej má aplikácii tohto
ustanovenia zodpovedať výrok rozhodnutia o trovách konania, vyslovujúci, že strana sporu má nárok na
náhradu trov konania“ (rovnako tak rozhodol súd prvej inštancie pred vrátením veci, keď uviedol len, že
žalobcovipriznávanároknanáhradutrovkonaniavrozsahu44,16%).NajvyššísúdSlovenskejrepubliky
ďalej v tomto rozhodnutí uvádza, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu, musí byť
vykonateľné (§ 232 ods. 1 CSP). Podľa výslovného znenia ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník už len o výške náhrady trov konania a v prípade zastúpenia advokátom
podľa § 263 ods. 1 CSP, aj o prijímateľovi tejto náhrady). To podľa Najvyššieho súdu znamená, že súd
prvej inštancie v rozhodnutí podľa § 262 ods. 2 CSP, nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti jednej
sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane. Ak by napriek tomu tak rozhodol,

prekročil by zákonné splnomocnenie vyplývajúce mu z §262 ods. 2 CSP, čím by zároveň nerešpektoval
článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
ústavných zákonov), podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a porušil by tak princíp legality ako jeden zo základných
princípov právneho štátu. Neprípustnosť takéhoto postupu preto podľa Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky nevyhnutne znamená, že o tom kto a komu má povinnosť zaplatiť náhradu trov konania (ak
samozrejme prichádza do úvahy priznanie ich náhrady), musí rozhodnúť súd rozhodujúci o nároku na
náhradu trov podľa § 262 ods. 1 CSP. Tomu musí zodpovedať aj formulácia tzv. náhradového výroku, t. j.
musívňombyťuvedené,ktoakomumázaplatiťnáhradutrovkonaniastým,žeibaovýšketejtonáhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania, bude

podľa Najvyššieho súdu splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov
konania, v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady, bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým
exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.

38. Súd prvej inštancie nevhodne polemizujúc v článku 11 svojho dopĺňacieho rozsudku, so záväzným

právnym názorom odvolacieho súdu, ako aj s ustálenou rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov
Slovenskej republiky, vrátane Najvyššieho súdu SR, opomenul sa akokoľvek vyporiadať s už podaným
návrhom na zmenu žalobcu a svojím procesným postupom, keď naďalej konal s pôvodným žalobcom
ako osobou, ktorý už nebol po postúpení pohľadávky a oznámení tohto postúpenia súdu prvej inštancie,
nositeľom práv a povinností zo zmluvy o úvere, na základe ktorej si tento pôvodný žalobca uplatnil svoju

pohľadávku voči žalovanej v tomto konaní odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Postupník, na
ktorého bola vyššie uvedená pohľadávka zo strany jeho právneho predchodcu postúpená, nemohol v
konaní z dôvodu, že s ním súd prvej inštancie nekonal, uplatňovať svoje procesné práva z dôvodu, že
s ním nebolo konané ako s účastníkom konania.

39. Po zhodnotení zistených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval
nesprávne, keď namiesto toho, aby predložil spis odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o návrhu
na zmenu žalobcu (z dôvodu, že tento návrh bol doručený v odvolacom konaní), konal a rozhodoval
medzitýmnym rozsudkom s pôvodným žalobcom a svojím postupom tak v konaní znemožnil uplatniť
procesné práva obchodnej spoločnosti, na ktorú bola táto pohľadávka postúpená. Procesné pochybenie

súdu prvej inštancie malo za následok to, že tento rozhodol nesprávne a nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej pariace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Toto zistenie viedlo odvolací súd k zrušeniu rozhodnutia súdu
prvej inštancie a vráteniu na ďalšie konanie, pretože tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom
konaní.

40. V ďalšom konaní po vrátení veci súd bude konať namiesto doterajšieho žalobcu s novým žalobcom
obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s.. Z doposiaľ vykonaného dokazovania sa
odvolaciemu súdu javí rozsudok súdu prvej inštancie ako nepreskúmateľný, keď tento v odseku 11odôvodnenia svojho rozhodnutia, uvádza, že žalovaná zaplatila dve splátky dňa 15.5.2014 v sume 14,81
eur, ktorú žalobca zaúčtoval na poplatky a dňa 15.5.2014 (t. j. v ten istý deň - poznámka odvolacieho
súdu) sumu 27,34 eur, ktorú žalobca zaúčtoval na úroky s tým, že súd prvej inštancie poukazuje na

aktuálny stav úveru ku dňu 30.4.2016 (č. l. 3 spisu). Naopak v podanej žalobe žalobca pod bodom 3 jej
odôvodnenia, uvádza, že žalovaná uhradila 3 splátky po 10,- eur, a to v dňoch 23.5.2016, 21.6.2016 a
21.7.2016. Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie vychádzal, pokiaľ sa týka úhrad z údajov uvedených
v listine označenej ako „aktuálny stav úveru ku dňu 30.4.2016“ a nie z údajov uvedených žalobcom v
návrhu.

41. Rovnako nie je zrejmé, prečo, keď súd prvej inštancie tak, ako to vyplýva z odôvodnenia jeho
rozhodnutia pod bodmi 56 a 57, v celosti neakceptoval nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov,
nezapočítal aj tieto úhrady žalovanej, ktoré boli pôvodne právnym predchodcom žalobcu účtované na
rovnaké poplatky na úhradu istiny, resp. zmluvných úrokov, alebo úrokov z omeškania.

42. Rozporným je odôvodnenie, keď súd prvej inštancie v článku 51 odôvodnenia svojho rozhodnutia
uvádza, že žalobca ako veriteľ má právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do 22.8.2014,
t. j. do dňa predčasnej splatnosti úveru, na druhej strane pod odsekom 44 uvádza, že listom zo
dňa 22.8.2014, ktorým žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, táto nastala desiaty deň odo dňa
doručenia výzvy, a to z toho dôvodu, že túto výzvu žalovaná neprevzala a vrátila sa žalobcovi ako

nevyzdvihnutá v odbernej lehote podľa článku IV. bod 4.3.6 Všeobecných obchodných podmienok sa
považuje dokument za doručený tretí deň po jeho odoslaní. Na základe uvedeného bola preto, podľa
názoru súdu prvej inštancie, uvedeného v odseku 44 táto výzva, ktorou bola vyhlásená predčasná
splatnosť úveru, žalovanej doručená dňa 28.8.2014. Poukazujúc na uvedené preto si súd prvej inštancie
vzájomne v odôvodnení svojho rozhodnutia odporuje, keď v odseku 51 uvádza ako dátum predčasnej

splatnosti úveru 22.8.2014 a v článku 44 dňa 28.8.2014. Uvedené je dôležité, nakoľko po tomto
termíne, ktorý nie je ustálený, podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie
dohodnutého úroku z úveru, alebo úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho
zákonníka. Nie je vylúčené, že po doplnení dokazovania za účasti nového žalobcu, dospeje súd prvej
inštancie k rovnakému rozhodnutiu, avšak z doposiaľ zisteného skutkového stavu je jeho rozhodnutie

v tomto zmysle predčasné a nepreskúmateľné.

43. Zároveň odvolací súd dodáva, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti, nebol
napadnutý odvolaním, a preto nemohol byť podrobený odvolaciemu prieskumu a v tejto časti nadobudol
právoplatnosť.

44. V dôsledku zrušenia výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti,
odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania, inak výrok závislý (§ 379 písm. d) CSP). Súd prvej
inštancie pri rozhodnutí vo veci samej rozhodne o trovách prvostupňového, aj odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).