Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. máj 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/225/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205687
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8316205687.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: W. Z., S.. XX.X.XXXX,

M. A. X/XXX, XXX XX W., zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Kalinčiakova
10, 093 01 Vranov nad Topľou proti žalovaným: 1/ X. Z., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX a 2/ U. Ž., nar.
XX.X.XXXX, obaja bytom M. č. XX, XXX XX X., obaja právne zastúpení JUDr. Ivanom Savčákom,
advokátom so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, IČO: 42230080 o určenie relatívnej neplatnosti
darovacej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu z a m i e t a.

Žalovaným vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o
ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 14.6.2016 na súd žalobu o určenie relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou
navrhol aby súd určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 13.6.2013 medzi žalovanou v 1. rade ako
darcom a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným týkajúca sa prevodu vlastníckeho práva k bytu č.
XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu súp. č. XX, postaveného na parc. č. XXXX/XX
(zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2), ako aj k tomu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k

pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. W. S. N. je relatívne neplatná.

2. V žalobe uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XP/XX/XXXX zo
dňa 18.7.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.8.2013 a vykonateľnosť dňa 21.8.2013 bolo
jeho manželstvo so žalovanou v 1. rade rozvedené. Ešte počas konania o rozvod manželstva
previedla žalovaná v 1. rade Darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam na svojho otca - žalovaného v 2.rade. Uvedenú nehnuteľnosť tak previedla bez súhlasu

žalobcu aj napriek tomu, že túto nehnuteľnosť nadobudli počas trvania manželstva, o čom svedčí aj
skutočnosť, že on kúpnu zmluvu k tomuto bytu niekedy v mesiaci august 2012 podpisoval.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a, §
141, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.Listom zo dňa 12.6.2016 sa žalobca tejto neplatnosti dovolala u oboch žalovaných. Z uvedených
dôvodov žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, že určí relatívnu neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy.

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 01.3.2017 k žalobe
uviedla,žejepravdou,žepreviedladarovacouzmluvouvlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiam
na svojho otca, žalovaného v 2.rade, avšak ona vlastnícke právo k ním nadobudla síce počas trvania
manželstva so žalobcom a to výlučne zo svojich vlastných prostriedkov. Predmetné nehnuteľnosti
nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.8.2012, ktorou reálne došlo k prevodu vlastníckeho

práva z pôvodných majiteľov bytu na ňu ako nadobúdateľa, pričom pravosť podpisov na tejto zmluve
je notársky overená. Na základe tejto zmluvy následne katastrálny odbor OÚ W. S. N. vykonal zápis jej
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Žalovaná v 1.rade poukázala na ust. § 34 a § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj na súdnu
prax, ktorá jednoznačne vychádza z toho, že vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania bezpodielového

spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov, sa nestáva predmetom BSM, ale
je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto obstaral. Tak je to v bežných prípadoch kúpy vecí jedným z
manželov z jeho výlučných zdrojov, resp. prostriedkov, keď ju od predávajúceho kupuje sám (vo svojom
mene) pre seba a keď sa druhý z manželov na takejto kúpe nijako nepodieľa (viď rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 02.12.2003, sp. zn. 22Cdo/980/2003).

4. Pokiaľ ide o skutočnosť, že sa žalobca na súde domáha určenia relatívnej neplatnosti darovacej
zmluvy prostredníctvom určovacej žaloby, k tomu žalovaná v 1.rade uviedla, že žalobca v žalobe
neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by mali svedčiť o naliehavosti jeho
právneho záujmu na podanej žalobe (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.5.2010, sp. zn.

X G. XX/XXXX).

5. Žalovaný v 2.rade vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2017 uviedol, že podľa jeho vedomostí jediným
a výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností v čase prevodu vlastníckeho práva, resp. darovania
nehnuteľností bola jeho dcéra - žalovaná v 1.rade. On nadobudol vlastníctvo k nim na základe platnej

zmluvy, čo je predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dal do
pozornosti súdu jeho dobromyseľnosť, spočívajúcu v hlbokom presvedčení, že výlučným vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti bola v čase uzatvorenia darovacej zmluvy jeho dcéra. Potvrdil, že obdržal od
žalobcu list - Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo dňa 12.6.2016, pričom naň reagoval
tak, že žalobcovi oznámil, že predmetnú darovaciu zmluvu podpísal s vedomím, že darujúca, t. j. jeho

dcéra je jedinou vlastníčkou týchto nehnuteľností.

6. V písomnom vyjadrení zo dňa 13.6.2017 (č. l. 82) žalovaná v 1.rade vzniesla námietku premlčania
uplatneného nároku. Predmetná darovacia zmluva bola uzavretá dňa 13.6.2013. Žalobca sa podanou
žaloboudomáhaurčenianeplatnostidarovacejzmluvy,nakoľkotátobolauzavretábezjehosúhlasu,hoci

pre platnosť uskutočneného právneho úkonu je, resp. bol jeho súhlas údajne nutný. Avšak predmetná
žaloba bola na súd podaná až dňa 14.6.2016 a k uvedenému dátumu nebolo žalovaným doručené ani
písomné oznámenie o tom, že sa žalobca dovoláva relatívnej neplatnosti. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca si svoje právo po prvýkrát žalobou uplatnil až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, nakoľko
táto uplynula dňa 13.6.2016.

7. Žalobca v priebehu konania trval na podanej žalobe. Predmetná darovacia zmluva je neplatná,
pretože na takýto prevod nedal súhlas, o jej uzavretí nemal vedomosť a ani ju nepodpísal. Predmetná
nehnuteľnosť nepochybne patrí do ich BSM, nakoľko ho nadobudli za trvania manželstva o čom vedel
aj žalovaný v 2.rade a preto nemohol byť pri ich nadobudnutí do jeho vlastníctva na základe darovacej

zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha, v žiadnom prípade dobromyseľný. Postup žalovaných
vníma ako účelový v snahe vyhnúť sa tomu, aby bol predmetný byt vyporiadaný v rámci ich BSM so
žalovanou v 1. rade. Nie je pravdou, že žalovaná v 1.rade nadobudla predmetnú nehnuteľnosť zo svojich
výlučných prostriedkov. Predložil súdu výpis z jeho účtu , z ktorého vyplýva, že v deň podpisu kúpnej
zmluvy dňa 27.8.2012 previedol zo svojho účtu na účet žalovanej v 1.rade sumu 57600,-eur, ktorá mala

slúžiť na zaplatenie kúpnej ceny za predmetný byt.

Okrem toho niet žiadneho zákonného dôvodu ani zákonnej výnimky, pre ktoré by predmetný byt nemal
patriť do BSM. To kto a akou mierou sa zaslúžil o jeho nadobudnutie, resp. kto čo vynaložil zo svojhona spoločný majetok bude predmetom konania o vyporiadanie BSM, ktoré sa vedie na Okresnom súde
vo W. S. N.. Z uvedeného dôvodu nie je teraz podstatné riešiť otázku pôvodu zlatých tehál, ktorými sa
žalovaná bráni a snaží sa preukázať, že predmetný byt nadobudla zo svojich prostriedkov. Navyše jej

tvrdenie, že zlaté tehly nadobudla pred uzavretím manželstva nie je podporené žiadnym relevantným
dôkazom. K námietke premlčania vznesenej žalovanou v 1.rade sa nevyjadril.

8. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť a to jednak z dôvodu premlčania ale aj z ďalších dôvodov.
Okrem toho, že na tejto určovacej žalobe, resp. na určení relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy

absentuje naliehavý právny záujem, žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno ani bremeno tvrdenia.
Byt, ktorý následne darovacou zmluvou previedla na svojho otca bol zakúpený výlučne z jej peňažných
prostriedkov, ktoré boli získané z predaja 15 ks zlatých tehál, ktoré jej daroval pred uzatvorením
manželstva so žalobcom jej klient v Rakúsku, kde pracovala ako opatrovateľka. Z toho dôvodu mohla
ako výlučná vlastníčka s týmto bytom voľne, v medziach zákona nakladať a teda predmetná darovacia
zmluva je riadne platná a účinná. S poukazom na všetko uvedené možno podanie predmetnej žaloby zo

strany žalobcu považovať za zjavné zneužitie práva, ktoré v zmysle čl. 5 CSP nepožíva právnu ochranu.
Žaloba je zjavne nedôvodná, účelová, resp. neoprávnene zasahuje do jej práv a túto považuje žalovaná
v 1.rade za rozpornú s dobrými mravmi.

9. Z rozsudku Okresného súdu W. S. N. sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa 18.7.2013 vyplýva, že žalobca a

žalovaná v 1. rade uzavreli manželstvo dňa 15.10.2011 a toto bolo predmetným rozsudkom rozvedené.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.8.2013 a vykonateľnosť dňa 21.8.2013.

10. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 27.8.2012 (č. l. 61 a nasl.) vyplýva, že túto uzavreli predávajúci U. D.
a manželka O. D. ako predávajúci a X. Z., rod. Ž., t. j. žalovaná v 1.rade ako kupujúca. Predmetom

zmluvy bol prevod vlastníckeho práva z predávajúcich na kupujúcu a to k nehnuteľnostiam vedeným
Katastrálnym úradom Q., Správa katastra W. S. N., obec W. S. N., Katastrálne územie W. nad N. na Liste
vlastníctva č. XXXX takto: X.X byt č. XX, na X. poschodí, vo vchode X obytného domu súpisné číslo XX
na V. X. X. vo W. S. N.; X.X spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
obytného domu súpisné číslo XX na V. X. X. vo W. S. N. vo veľkosti XXXX/XXXXXX; 1.3 spoluvlastnícky

podiel k pozemku - parcely registra „.“ parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1064
m2, na ktorých je obytný dom súpisné číslo XX postavený vo veľkosti XXXX/XXXXXX. Podľa článku VI.
bod 3 kúpnej zmluvy kupujúca kupuje predmetné nehnuteľnosti uvedené v článku I. bod 1 tejto zmluvy
za dohodnutú kúpnu cenu do svojho výlučného vlastníctva v podiele 1/1.

11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres W. S. N., obec W. S. N., kat. úz. W. S. N. vyplýva, že
vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí bytového domu číslo XX ako aj podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku je U. Ž., r. Ž., XXX XX
M. č. XX, nar. XX.X.XXXX v podiele 1/1 a titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva zo dňa XX.X.XXXX.

12. Predmetnú darovaciu zmluva uzavreli žalovaná v 1.rade ako darujúca a žalovaný v 2.rade ako
obdarovaný dňa 13.6.2013, ktorú skutočnosť potvrdili žalovaní a vyplýva aj z vyššie uvedeného výpisu
z listu vlastníctva č. XXXX.

13. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo dňa 12.6.2016 žalobca žalovaným oznámil,

že Darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX mala žalovaná v 1.rade previesť vlastnícke právo k vyššie
špecifikovaným nehnuteľnostiam a preto sa voči ním dovoláva v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka
relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodov uvedených v § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko považuje darovaciu zmluvu z uvedených dôvodov za relatívne neplatnú.

14. Podľa § 628 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) darovacou
zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
až110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods.1, §

479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V
ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

15. Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa

ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

16.Neplatnostisanemôžedovolávaťten,ktojusámspôsobil.Toistéplatí,akprávnyúkonnebolurobený
vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 OZ). Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok

jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ust. § 40 OZ, sa považuje za platný (so všetkými právnymi
dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu
určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti
právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na
základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné

právo.

17. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému
účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania

sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a
nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby
nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto
neplatnosti.

18. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu možno urobiť oznámením alebo námietkou, a to aj ústne.
Tento prejav vôle musí vyjadrovať jednak skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti a tiež
aj konkrétnu vadu právneho úkonu, ktorá má v danej veci relatívnu neplatnosť za následok. Pokiaľ
ide o dvojstranné a viacstranné právne úkony, musí sa dotknutý účastník úkonu dovolávať neplatnosti
voči všetkým ostatným účastníkom. Právne účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu nastávajú

okamihom, keď dôjde účastníkom právneho úkonu dovolanie vo forme oznámenia neplatného právneho
úkonu adresovaného buď druhému účastníkovi, resp. ostatným účastníkom relatívne neplatného
právneho úkonu, alebo ak sa dovoláva neplatnosti tretia osoba, všetkým účastníkom právneho úkonu.

19. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany

proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v
občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti
je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu
nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť(napríklad správa katastra je zásadne
povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva bez ohľadu na to,

že právny úkon je relatívne neplatný).

20. Právo dovolať sa neplatnosti podlieha premlčaniu, pretože v súvislosti s § 40a OZ nie je uvedené
inak,a premlčacia doba je trojročná (§ 101 OZ). Všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZplynie odo dňa, kedy mohlo právo byť vykonané po prvý raz a táto začína plynúť objektívne. Týmto dňom
je zásadne deň, kedy bolo možné právo vykonať (podaním žaloby na súde), teda kedy je žalovateľné. Je
to časový okamih, kedy sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného dovolať sa relatívnej

neplatnosti právneho úkonu.

21. V prejednávanej veci vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaná v 1. rade ako darujúca
a výlučná vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres W. S. N., obec W. S. N., k.ú.
W. S. N. a to bytu č. XX na X. poschodí bytového domu č. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku
na základe darovacej zmluvy uzavretej so žalovaným v 2. rade ako obdarovaným darovala žalovanému
v 2. rade predmetné nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele X/X do jeho výlučného vlastníctva.
Okamih uzavretia zmluvy súd ustálil na deň 13.6.2013.

22. Z uvedeného potom vyplýva, že trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po

uzavretí zmluvy, t. j. 14.6.2013 a uplynula 14.6.2016.

23. Žalobca vykonal právny úkon, ktorým sa bránil proti konaniu žalovanej v 1.rade listom - Dovolanie
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo dňa 12.6.2016 adresovaným ako žalovanej v 1.rade tak
žalovanému v 2.rade.

24. Ako už bolo vyššie uvedené. K vyvolaniu účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu bolo potrebné, aby právny úkon dovolania obsahoval prejav vôle, ktorý musí vyjadrovať jednak
skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti a tiež konkrétnu vadu právneho úkonu, ktorá má v
danej veci za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Zároveň je potrebné, aby bol tento právny

úkon adresovaný všetkým účastníkom neplatného právneho úkonu. Oznámenie žalobcu adresované
žalovaným zo dňa 12.6.2016 označené ako Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu tieto
atribúty spĺňa. Z podacích lístkov pripojených k dovolaniu vyplýva, že tieto boli podané na prepravu
dňa 13.6.2016 na pošte vo W. S. N.Ľ.. Žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, kedy boli dovolania
doručené žalovaným.

25. Konanie o určenie neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy sa začalo doručením návrhu na
začatie konania na súd dňa 14.6.2016. Ako súd vyššie uviedol (bod 22. rozsudku) považoval uplynutie
premlčacej doby dňom 14.6.2016, teda žaloba bola na súd podaná v posledný deň premlčacej doby.
Je však potrebné zdôrazniť, že právne významným časovým okamihom pre dovolanie sa relatívnej

neplatnosti právneho úkonu voči jeho účastníkom nepostačuje podať návrh na súd v premlčacej dobe
ale je potrebné, aby sa návrh na začatie konania (ktorý predstavuje dovolanie sa neplatnosti) dostal
do dispozičnej sféry žalovaných ako účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu. Nakoľko žalobca
nepreukázal, kedy sa dovolanie dostalo do dispozičnej sféry žalovaných (aj keď žalovaný v 2.rade
reagoval vyjadrením zo dňa 16.6.2016 - viď č. l. 51), súd vychádzal z dátumov, kedy bol návrh na

začatie konania doručený žalovaným. V prípade žalovanej v 1.rade i žalovaného v 2.rade im bola žaloba
doručená dňa 12.12.2016, teda po uplynutí premlčacej doby. Na základe toho súd vyhodnotil, že márne
uplynutie premlčacej doby malo za následok, že sa žalobca nemohol s úspechom dovolať relatívnej
neplatnosti právneho úkonu ak bola zo strany žalovaných vznesená námietka premlčania a preto žalobu
zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa§255ods.2CSP akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.27. V danom spore boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, preto im súd vo vzťahu k žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.